Právo a spravodlivosť chce, aby sa vláda zapojila do spolupráce s krajinami stredoeurópskeho regiónu. - Cieľom tejto spolupráce je posilniť interakciu týchto krajín, aby sa táto lokalita lepšie využila v európskej politike alebo aby sa našli recepty aj na problémy súvisiace s nezamestnanosťou, hovorí Marek Kuchciński. Podľa jeho názoru je zelená, ktorú inštitúcie EÚ dali regionálnym dohodám, dobrou zámienkou pre tieto krajiny na uzavretie medzinárodnej dohody. Podľa Mareka Kuchcińského je to najlepší nástroj na realizáciu Karpatskej stratégie.

Vďaka tejto stratégii by stredoeurópske krajiny ako Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko alebo Rumunsko mohli spoločne reagovať na politické kroky Bruselu, konať v oblasti energetickej bezpečnosti alebo investícií do komunikácie. Ide o vynakladanie finančných prostriedkov EÚ na konkrétne investície. - Naši partneri len čakajú, kedy sa Poľsko v tejto otázke pohne. Francúzsko buduje alpskú stratégiu a naša vláda nerobí nič, čo by jej Berlín nedovolil," vysvetľuje Krzysztof Szczerski, poslanec, bývalý zástupca riaditeľa ministerstva zahraničných vecí. Podľa neho je dôvodom pasivity Nemecka v tejto otázke jeho politická blízkosť a neochota vyvinúť samostatnú iniciatívu.

- Možno vláda Donalda Tuska nechce takúto stratégiu vytvoriť, možno ju to jednoducho nezaujíma? - pýta sa Piotr Naimski. Bývalý námestník ministra hospodárstva včera uviedol, že takáto dohoda by podporila investície do komunikácií a energetiky. - Chceme presvedčiť našich partnerov, aby spolupracovali a vytvorili projekty, ktoré by sme mohli realizovať prostredníctvom našich vlád. Takáto stratégia by tieto činnosti podporila. Vďaka nim si náš región môže uplatniť svoju suverenitu vo vzťahu k všeobecnej politike EÚ koordinovanej z Bruselu," zdôraznil Naimski.

Szczerski pripomína, že Rada EÚ prijala dokument, v ktorom sa zdôrazňuje makroregionálna stratégia. - Koordinuje činnosti štátu v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov EÚ. Jedna sa týka Baltského mora, druhá Dunaja. Ostatné sa týkajú Jadranského a Iónskeho mora," povedal Szczerski. O tejto otázke sa dnes bude diskutovať v Európskom parlamente. - Sme prekvapení, že poľská vláda, ktorá má v rukách takéto nástroje, mlčí o stratégii pre strednú Európu. To znižuje naše postavenie v EÚ a v celom regióne. Medzitým na to vyzývajú miestne samosprávy aj vedci. Takáto stratégia by poslúžila regiónu a záujmom našej krajiny," zdôrazňuje poslanec EP.

Začiatkom vznikajúcej koncepcie karpatskej stratégie bol "Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát", známy ako Karpatský dohovor, vyhlásený v Kyjeve v roku 2003. Podpísali ju Česká republika, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Maďarsko a Ukrajina. V septembri 2011 podpísalo Poľsko na konferencii Európa Karpát v Krynici osobitné memorandum o Karpatskej stratégii. Ďalšou iniciatívou bol Karpatský projekt, ktorý prebiehal v rokoch 2005 až 2008. Jeho ustanovenia sa týkali najmä cestovného ruchu, miestneho obchodu, ochrany prírody, karpatských cestných a železničných koridorov a malých energetických projektov. Karpatská stratégia by bola dobrým doplnkom programu Východného partnerstva, napr. v prípade Moldavska a Ukrajiny, a poskytla by príležitosť priblížiť EÚ k Ukrajine a Srbsku prostredníctvom projektov týkajúcich sa ochrany životného prostredia, cestovného ruchu a uľahčenia pohybu osôb.