Desiatky hostí zo zahraničia, odborníkov, predstaviteľov miestnej samosprávy, ako aj ministrov poľskej vlády - 22. konferencia "Európa Karpát", ktorá sa konala v sobotu a v nedeľu v Krasiczyne v Podkarpatskej oblasti, bola jedným z najdôležitejších medzinárodných politických podujatí v tejto časti kontinentu v roku 2019.

Séria stretnutí, ktoré inicioval a viedol predseda Sejmu Marek Kuchciński, bola tentoraz venovaná predovšetkým otázkam infraštruktúry a investícií. - Napriek tomu, že od zmien v roku 1989 uplynulo už takmer 30 rokov, v oblasti cestného a železničného spojenia je stále čo robiť. Nedostatočný je aj počet hraničných priechodov medzi karpatskými krajinami," povedal predseda Sejmu vo svojom prejave na konferencii. Marek Kuchciński tiež povedal zhromaždeným hosťom, okrem iného z Maďarska, Slovenska, Ukrajiny a Rumunska, že infraštruktúra sever-juh je v najširšom zmysle slova stále "desaťkrát menej rozvinutá ako podobná infraštruktúra na západ od Odry". - Bežne sa hovorí "idem do Álp" a nie do Nemecka, Rakúska alebo Švajčiarska. Bol by som rád, keby sme v budúcnosti, vďaka intenzívnejšej spolupráci a integrácii medzi krajinami nášho regiónu, mohli podobne hovoriť aj o Karpatoch," apeloval na účastníkov maršal Kuchciński.

Jednou z diskutovaných tém bolo Karpatské kolégium, fórum pre spoluprácu medzi vysokoškolskými inštitúciami. - Umožnil by nielen vedeckú spoluprácu, ale aj výmenu a vzdelávanie mládeže. Ide o prvok siete - celý systém, ktorý dopĺňa politickú a hospodársku spoluprácu a zároveň je miestom pre formovanie mladých lídrov - tvrdí Marek Kuchciński. Predseda Sejmu tiež poukázal na diskusiu o budúcom sedemročnom rozpočtovom výhľade EÚ a zdôraznil, že do programu Európskej únie by sa mala dostať otázka "karpatskej Európy". - V najbližšej budúcnosti sa pokúsim s podporou premiérov a parlamentov karpatských krajín urýchlene pripraviť výstavu "Európa Karpát" a zorganizovať niekoľko konferencií v Bruseli, - vyhlásil maršal Kuchciński.

Medzi hosťami druhého dňa konferencie boli minister pre investície a rozvoj Jerzy Kwieciński, minister infraštruktúry Andrzej Adamczyk, štátny tajomník kancelárie predsedu vlády Piotr Naimski, maršal Podkarpatského vojvodstva Władysław Ortyl a hostia zo zahraničia, medzi ktorými bol aj predseda výboru pre záležitosti EÚ maďarského Národného zhromaždenia Richárd Hörcsik.

- Chceme, aby boli Karpaty zahrnuté do makroregionálnej stratégie. Ide o najpokročilejší prvok regionálnej politiky Európskej únie - zhodnotil minister Kwieciński, ktorý zároveň zdôraznil, že ide o opatrenia založené na platforme EÚ, ktoré nasledujú príklad podobných existujúcich opatrení. Pripomenul, že Poľsko presadzuje myšlienku Karpatskej stratégie od roku 2011. - Potrebujeme spoluprácu naprieč Karpatmi. Potrebujeme spoluprácu naprieč Karpatmi, aby nás Karpaty spájali, ako to bolo pred niekoľkými storočiami. Na tento účel prijímame oficiálne spoločné opatrenia na úrovni EÚ. Sme na to pripravení - zdôraznil Jerzy Kwieciński.

Počas panelovej diskusie o histórii a cestovnom ruchu bolo zdôraznené, že Karpaty sú miestom, kde ľudia majú osobitnú väzbu na tradície svojich predkov, čo sa odráža v kultúre regiónu a malo by byť základom pre spoločné iniciatívy v oblasti cestovného ruchu. - Je dôležité, aby sa cestovný ruch v Karpatoch opieral o históriu, o kultúrne dedičstvo, o bohatstvo, ktoré v Karpatoch už existuje a ktoré sa už realizuje. Nesmieme zabúdať na dôležitú a životne dôležitú komunikačnú infraštruktúru pre rozvoj tejto oblasti - povedal Władysław Ortyl.

Posledná panelová diskusia s názvom "Infraštruktúra strednej Európy" bola venovaná energetike a komunikácii. V diskusii sa zdôraznilo, že investície do ciest majú kľúčový význam pre regionálny rozvoj a posilnenie spolupráce medzi krajinami strednej a východnej Európy. Ako príklad bola uvedená trasa Via Carpatia, ktorá má spojiť sever Európy s juhom, Tallinn so Solúnom, a zároveň zapojiť menej rozvinuté regióny do hlavného prúdu medzinárodnej výmeny. Minister Adamczyk, ktorý hovoril o Via Carpatia, zdôraznil, že na túto cestu čaká Bielorusko, Ukrajina a balkánske štáty. - Môžeme jasne povedať: Európa je presvedčená, že Via Carpatia je cesta, ktorú potrebujú krajiny strednej a východnej Európy, najmä tie, ktoré sa nachádzajú na východnej hranici Európskej únie. Je to cesta, ktorá bude generátorom rozvoja - zdôraznil minister infraštruktúry. - Táto iniciatíva 12 krajín regiónu sa už začína vnímať ako príležitosť na komunikáciu, stanovenie pozícií a politickej taktiky na fóre EÚ. Karpaty sú jadrom tejto spolupráce, bez nich to nie je možné - povedal Piotr Naimski.

Víkendová konferencia bola už 22. stretnutím série Karpatská Európa. Toto podujatie sa organizuje už 12 rokov. Predtým sa konferencie konali okrem iného v Krynici-Zdroji, Przemyśli, ale aj v Maďarsku a na Ukrajine.

V prvý deň konferencie Ewa Leniart, vojvodkyňa Podkarpatskej Rusi, pripomenula, že myšlienka stretnutí sa datuje od roku 2007, keď sa z iniciatívy vtedajšieho poslanca Mareka Kuchcińského uskutočnilo prvé stretnutie poslancov karpatských krajín. - Toto podujatie sa stalo fórom na výmenu názorov, zdrojom podnetov, ale aj poľom na posilnenie spolupráce medzi nami, našimi susedmi, pre ktorých sú spoločné hory - Karpaty - po stáročia zdrojom spoločných historických a kultúrnych skúseností, ale aj prirodzeným determinantom hospodárskeho rozvoja - zhodnotila Ewa Leniart.
V prvý deň podujatia rečníci diskutovali o histórii karpatských krajín a diskusiu otvoril panel "Spoloční hrdinovia slobody", ktorý moderoval riaditeľ Inštitútu poľsko-maďarskej spolupráce Wacława Felczaka, profesor Maciej Szymanowski, poradca predsedu Sejmu. - Dejinami sa nezaoberáme preto, aby sme vedeli, čo sa stalo, ale preto, aby sme vedeli, čo sa stane. Bez toho, aby sme vedeli, čo sa stalo - týka sa to ľudí, javov - je pre nás veľmi ťažké predpovedať, čo sa stane," povedal profesor Szymanowski. Podľa jeho názoru by sa spoločné dejiny národov tejto časti Európy mali šíriť na mnohých úrovniach. - Mali by sme venovať pozornosť tomu, do čoho investujeme, pozrieť sa na spoluprácu a podporiť spoluprácu so západnými a americkými vedeckými kruhmi. Mali by sme im odovzdať náš pohľad na svet, s ktorým môžeme súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale ktorý by mali aspoň vziať na vedomie a zohľadniť," argumentoval.

V tejto súvislosti maďarský historik Laszlo E. Varga pripomenul účasť svojich krajanov v poľských légiách Józefa Piłsudského. Medzitým Martin Fronc, bývalý minister školstva a bývalý poslanec Národnej rady SR, upozornil, že hrdinovia, ktorí bojovali proti komunistickému režimu, sú dnes väčšinou neznámi. - Musíme si pripomínať našich spoločných hrdinov slobody - apeloval slovenský politik. Diskusiu uzavrel poslanec Andrzej Szlachta, ktorý poukázal na Poliakov ako na národ, ktorého ambície po slobode ovplyvnili osud celej strednej a východnej Európy. - Rád by som vyvolal kolektívneho hrdinu. 10 miliónov Poliakov, ktorí sa v roku 1980 spojili s jediným cieľom: zmeniť Poľsko, bojovať za slobodnú, demokratickú vlasť - povedal.

Druhý panel s názvom "Na cestách mudrcov - o budúcnosti strednej Európy" bol venovaný diskusii vedeckej komunity o univerzitno-vzdelávacej spolupráci realizovanej prostredníctvom akademických centier karpatských krajín. Diskutovalo sa o praktickom rozmere tejto spolupráce, pričom sa poukázalo na založenie Collegium Carpaticum - dohody univerzít z karpatského regiónu: Česká republika, Slovensko, Maďarsko a Poľsko, ako aj Ukrajina a Rumunsko. Moderátorom tejto časti diskusie bol Jan Malicki, riaditeľ Štúdia východnej Európy na Varšavskej univerzite a poradca predsedu Sejmu, a v diskusii vystúpili: Renáta Tomášková, prorektorka Ostravskej univerzity; Peter Káša, programový koordinátor Collegium Carpathicum na Prešovskej univerzite; Sándor Őze - riaditeľ Inštitútu histórie na Katolíckej univerzite v Budapešti a Sławomir Solecki, prorektor Štátnej východoeurópskej univerzity v Przemyśli.

Na záver prvého dňa konferencie vedúca kancelárie programu Poľsko-Bielorusko-Ukrajina v Rzeszowe Alicja Wosik-Majewska predstavila predpoklady projektu, ktorý je z hľadiska rozpočtu najväčším cezhraničným programom na pozemnej hranici EÚ. V súčasnom finančnom výhľade bude na granty z tohto programu vyčlenených viac ako 170 miliónov eur. Budú spolufinancovať projekty týkajúce sa ochrany a propagácie cezhraničného kultúrneho a prírodného dedičstva, zvyšovania regionálnej dostupnosti, zlepšovania infraštruktúry a služieb na hraničných priechodoch a rozvoja zdravotných a sociálnych služieb. Program je určený obyvateľom štyroch poľských vojvodstiev: podkarpatského, lubelského, podlaského a východnej časti mazovského, ako aj štyroch regiónov z Bieloruska a šiestich z Ukrajiny.

Text CIS

Foto: Marta Marchlewska