Pri príležitosti 20. výročia prijatia poľskej ústavy bol preskúmaný alternatívny návrh ústavy, ktorý v roku 1994 pripravila Sociálna ústavná komisia, poverená Národnou komisiou odborového zväzu Solidarita v spolupráci so sekretariátom stredopravých a nezávislých skupín.
Na akademickej konferencii organizovanej v Senáte pod názvom ÚSTAVA SOLIDARITY zaznelo mnoho hlasov o postkomunistickom charaktere súčasnej ústavy a potrebe zamyslieť sa nad tým, čo by sa v nej malo zmeniť. Predseda Sejmu Marek Kuchciński Navrhol iný pohľad na základný zákon. - Je potrebné pripomenúť - po prvýkrát týmto spôsobom a na tomto mieste - že nešlo o nealternatívny akt," povedal predseda parlamentu. - Ani tento čin sa v tom čase nestretol s nespochybniteľnou podporou Poliakov. Treba pripomenúť, že za zákon vtedajšieho Národného zhromaždenia hlasovala len o niečo viac ako polovica účastníkov ústavného referenda. V samotnom Národnom zhromaždení, ktoré prijalo obsah ústavy, neboli zástupcovia viac ako tretiny voličov, ktorí odovzdali svoje hlasy v parlamentných voľbách v roku 1993, ktoré tvorili zloženie Sejmu a Senátu, a teda aj samotného Národného zhromaždenia, ktoré prijalo ústavu o štyri roky neskôr - 2. apríla 1997 - tvrdil Kuchciński. - Občiansky návrh Ústavy Poľskej republiky vznikol na pozadí nie veľmi silnej spoločenskej legitimity vtedajšieho parlamentu. Pripravili ho ľudia väčšinou spojení s vtedajšou mimoparlamentnou opozíciou a hnutím Solidarita. Sila tohto hlasu - povedal maršal - sa prejavila vo veľkej podpore občianskeho projektu ústavy, pre ktorý sa v krátkom čase vyzbierali takmer 2 milióny podpisov občanov. Už len preto stojí za to pripomenúť si tento návrh poľskej ústavy a hlasy tých, ktorí ho napísali a predložili. Stojí za to zamyslieť sa aj nad politickými a sociálnymi návrhmi, ktoré sú v ňom obsiahnuté, nad víziou nášho národného spoločenstva a poľského štátu. Stojí za to zamyslieť sa nad tým, čo má v tejto vízii trvalú hodnotu a čo ešte nebolo ústavne realizované a čo si zaslúži takúto realizáciu v budúcnosti. Ústava totiž nie je náhrobným kameňom, ktorý uzatvára históriu a diskusiu o základnom zákone, ale míľnikom na ceste národa do budúcnosti, k lepšiemu, spravodlivejšiemu a solidárnejšiemu poľskému štátu - povedal Kuchciński.
Predseda Senátu Stanisław Karczewski Tvrdil, že 20 rokov je dobrý čas na to, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zmeniť ústavu, aby bola lepšia pre Poľsko a Poliakov, aby bola lepšia pre našu suverenitu, pre náš štát. Povedal, že chce, aby naša krajina bola silná nielen vo vnútri, ale aj vo svojom regióne, silná v Európskej únii a silná v Európe.
Osobitný hosť konferencie predseda vlády Jaroslaw Kaczynski Zhodnotil, že ústava obsahuje množstvo prekážok, ktoré znemožňujú odmietnuť niektoré prvky tohto sociálneho systému. Zdôraznil však, že je dobré, že ústava bola prijatá, pretože to bol jediný moment, keď to bolo možné. - V žiadnom nasledujúcom parlamente takáto možnosť reálne neexistovala," povedal Kaczyński. - Ústava už bola prijatá v nových podmienkach, po takzvanej politickej transformácii, a to je jedna z jej mála výhod - povedal predseda PiS.
Prof. Jan Majchrowski: Návrh bol napísaný začiatkom 90. rokov 20. storočia. Naša ústavná skúsenosť sa líšila od tej dnešnej. Mali sme za sebou dvadsať rokov úplne inej reality. K slovu sa dostala iná generácia právnikov, neskazená komunistickým konštitucionalizmom.
Prezident Marian Krzaklewski: Bolo možné vybrať si medzi dvoma návrhmi ústavy, občianskou a Národného zhromaždenia, bola to otázka dobrej vôle. V ústavnom referende v roku 1997 nebola stanovená 50-percentná hranica.
Súčasťou konferencie boli tri panelové diskusie za účasti účastníkov práce na občianskom projekte ústavy. V diskusii o genéze a osude projektu vystúpil vtedajší predseda odborového zväzu Solidarita a sociálnej ústavnej komisie Marian Krzaklewski, jeho koordinátor mec. Andrzej Rościszewski, jeden z iniciátorov projektu mec. Kazimierz Barczyk a tajomník Verejného ústavného výboru Michał Drozdek. Ďalší panel bol venovaný vízii komunity, štátu a práva v občianskom projekte. Hovoril o tom bývalý premiér mec. Jan Olszewski (v osobitnom liste, ktorý prečítal prof. Jan Majchrowski), bývalý minister obrany vo vláde Jana Olszewského dr. Jan Parys, bývalý senátor mec. Piotr Andrzejewski a prof. Jan Majchrowski. Občiansky projekt ako "ústava solidarity" - sociálny, spoločenský a odborový rozmer projektu bol predmetom tretieho panelu konferencie za účasti poslanca Európskeho parlamentu Józefa Hrynkiewicz, člen Ewa Tomaszewska, poslanec Andrey Smirnov a prof. Leszek Graniszewski.
