Pri príležitosti stého výročia narodenia arcibiskupa Ignáca Tokarczuka sa konala konferencia venovaná tomuto veľkému duchovnému.
Arcibiskup Tokarczuk je prirovnávaný k najväčším hierarchom Cirkvi, ku Karolovi Wojtyłovi alebo Stefanovi Wyszyńskému. Kázne przemyského biskupa odrážali náladu a udalosti tej doby. Bol to kňaz, ktorý neuznával komunistickú ideológiu a komunizmus a kompromis boli pre neho vzájomne sa vylučujúce pojmy. Osud opozície mu bol dosť blízky na to, aby riskoval vlastný život.
V deň nástupu zdôraznil, že napriek 25 rokom nenormálnej doby,
25 rokov rôznych foriem útokov na náboženstvo, na Boha, na pravdy viery, to
ľudia napriek všetkému vytrvajú (...). Hovoril o tom, že kňaz je dnes sám, je očierňovaný, niekedy opľutý, ohováraný, nemôže sa brániť.
Tokarczuk bol obvinený z podnecovania verejnosti proti úradom, čo sa rovnalo odsúdeniu socialistického systému. Nepodnecoval. Hlasno hovoril o ľudskom práve na dôstojný život, na chlieb, na boj za svoje, za pravdu....
Na Podkarpatsku inicioval kampaň "Z dediny do mesta, z mesta do dediny". Jej cieľom bolo predovšetkým pomáhať rodinám internovaných; zbierala potraviny, oblečenie...
Ignacy Tokarczuk umožnil zorganizovať Dni kresťanskej kultúry, počas ktorých počas štyroch rokov umelci z nezávislých kruhov prezentovali rôzne formy na pomedzí sacrum a profanum. Jedným zo spoluorganizátorov Dní kresťanskej kultúry bol súčasný predseda Sejmu Marek Kuchciński, ktorý prevzal záštitu nad dnešným podujatím.
Kuchciński vo svojom príhovore pripomenul, že Sejm Poľskej republiky jednomyseľne prijal uznesenie o vyhlásení roku 2018 za Rok arcibiskupa Ignáca Tokarczuka (originál uznesenia odovzdal riaditeľovi Zemského múzea v Przemyśli Janovi Jaroszovi).
Predseda hovoril o jeho hrdinskom postoji, o tom, ako bol v ťažkých osemdesiatych rokoch majákom pre mnohých. Svojím postojom dal dôkaz, že je možné a dokonca potrebné vzdorovať tyranii. Ako zdôraznil, Tokarczuk vyzdvihol význam spoločenstva, ktorým je rodina, ale aj rodina rodín - národ. - Poliak a zároveň Kresťan - v tom najlepšom zmysle slova: hrdosť na príslušnosť k poľskej kultúre a národu, ale zároveň plná tolerancia a otvorenosť voči iným národom a náboženstvám. Ideológie 20. a 21. storočia nás stále vyzývajú k vydávaniu svedectva: viera v Boha, úcta k človeku, odvaha a vernosť dielu našich predkov. Tak ako to urobil arcibiskup Ignacy Tokarczuk," povedal predseda Sejmu.
Konferencia sa konala v Národnom múzeu Przemysla v Przemyśli. Konferenciu zorganizovalo Kultúrne centrum
v Przemyśli v spolupráci s Národným múzeom Przemyšľa a Rzeszowskou pobočkou Ústavu pamäti národa.
Na konferencii sa zišla skupina významných historikov a intelektuálov. Jeho priebeh moderoval páter profesor Józef Wołczański. Povedal, že pri spomienke na arcibiskupa Tokarczuka sa netreba báť pátosu, pretože práve jeho osobe, dnes nie celkom pochopenej alebo neprimerane vystavenej, treba vzdať úctu.
Každý rečník predstavil iný aspekt života arcibiskupa Tokarczuka. Prof. Jan Żaryn opísal jeho úlohu v práci Generálnej rady Konferencie biskupov Poľska, kde Tokarczuk svojím neochvejným postojom voči komunistickým úradom i politike Svätej stolice voči nim umožnil kardinálom Stefanovi Wyszyńskému a Karolovi Wojtylovi zachovať suverenitu poľskej katolíckej cirkvi.
Prof. Bohdan Cywiński, ktorý dal jasne najavo, že nehovorí ako historik, ale skôr ako svedok, jeden z opozičníkov, ktorý mal to šťastie stretnúť sa s arcibiskupom Tokarczukom, vydal svedectvo o svojich dlhoročných kontaktoch
s Tokarczukom. Zároveň ukázal, aké dôležité boli pre formovanie étosu opozičníkov (tiež členov KOR), ešte stále mladých ľudí, morálne poučenia o sociálnych otázkach, ako aj láskavosť a materiálna podpora, ktorú mnohým z nich poskytol arcibiskup Tokarczuk.
Prof. Dominik Zamiatała v príspevku s názvom "Kruh tieňov okolo ordinára biskupa Przemyśla" opísal mechanizmy, ktorými bezpečnostný aparát rozpracoval a potlačil tohto "nebezpečného nepriateľa Poľskej ľudovej republiky". Žiadne formy represie sa však neukázali ako účinné. Arcibiskupa podporovala spoločnosť, takže vtedajšie úrady napriek použitiu rôznych foriem represií, pokusov o očierňovanie, obvinení zostali bezmocné.
Konferenciu ukončila prednáška pátra profesora Wolczanského o "Denníkoch" arcibiskupa Tokarczuka. Páter profesor Wolczanski zdôraznil dojemnú jednoduchosť ich písania a pomenoval hlavné prúdy v nich obsiahnuté, pričom ukázal duchovnú siluetu a bohatstvo doteraz neznámych úvah a obsahov zhromaždených v 120 zväzkoch - zápisníkoch, ktoré arcibiskup písal od roku 1975.
