Súčasná politika, rastúca úloha parlamentov a realizácia spoločných projektov boli hlavnými témami rozhovorov predsedu Sejmu a predsedu maďarského Národného zhromaždenia.
- "Spoločnú politiku v rámci V4 realizujeme už 25 rokov," povedal maršal Marek Kuchciński na stretnutí s prezidentom Lászlóom Kövérom, "ale až v posledných mesiacoch sa jej darí v reakcii na potrebu zmien v Európskej únii.
Podľa maršala by sa mala zintenzívniť spolupráca, ktorá by sa pretavila do spoločných projektov, ako je napríklad online informačná služba na propagáciu skupiny, pripomínanie významných osobností alebo významu výtvarného umenia nášho regiónu, aby sa podporil rozvoj mladých ľudí a zabránilo sa ich odchodu z rodného kraja.
- Prajem si, aby sme z našej viac ako tisícročnej spolupráce vyvodili čo najlepšie závery. Pripíjam na posilnenie našej demokracie a našich parlamentov, ktoré sú od stredoveku príkladom toho, ako by mali fungovať suverénne štáty," povedal maršal Kuchciński na záver stretnutia.
Predseda Sejmu navštívil Budapešť v rámci osláv 60. výročia maďarskej revolúcie. Spolu s predsedom maďarského parlamentu si pozrel film "Odsúdený na život", v ktorom sa prelínajú príbehy politických väzňov z ich pobytu vo väzenských celách a na popraviskách. Snímka, ktorá vznikla na objednávku Národného pamiatkového ústavu a pod Kövérovým patronátom, sa zaoberá traumou tých rokov, opakujúcimi sa spomienkami na tragédiu a bezmocnosť tvárou v tvár komunistickému systému.
Počas druhého dňa návštevy si predsedovia parlamentných komôr Poľska, Nemecka a Maďarska uctili pamiatku obetí režimu z roku 1956 na Kossuthovom námestí. Maršal Kuchciński si spolu s prezidentom Kövérom a predsedom Spolkovej rady Stanislavom Tillichom vypočuli spomienky na krvavo potlačené maďarské povstanie, z ktorých vyplynul pochmúrny obraz tých dní. Maďarsko mení svoj systém, náš národ sa znovuzrodil, ale je dôležité pripomenúť si desaťročia, počas ktorých sme boli utláčaní. Toto treba vyliečiť," povedal bývalý maďarský premiér Peter Boross.
- S úctou musíme spomínať na prenasledovaných, ktorí nesú stigmu tých dní. Títo ľudia sú zdrojom našej sily. Zároveň nemôžeme byť ľahostajní voči zradcom a kolaborantom, ktorí nám chceli ukradnúť slobodu.
- uzavrel Boross.
Boj za suverenitu bol hlavnou myšlienkou prejavov všetkých predsedov parlamentov prítomných v Budapešti. L. Kövér ako prvý vystúpil v maďarskom Národnom zhromaždení: "Po stáročia bola sloboda pre Maďarov prvoradým cieľom... Solidarita je zdrojom sily. Európa nemôže byť zbavená svojej kresťanskej identity, inak jej hrozí anarchia a destabilizácia."
Aj S. Tillich zdôrazňoval potrebu byť stálym vo svojich názoroch. - Tí, ktorí v tom čase išli na tanky, nebojovali len za svoju krajinu. Bojovali za celú Európu," povedal. Podľa neho bol komunizmus odsúdený na neúspech. Nemohla prežiť, pretože diktátori nedokázali nahliadnuť do mysle ľudí ani pochopiť ich túžbu po slobode. Rok 1989, keď hnutie Solidarita prinieslo zmenu režimu, označil za najšťastnejší rok v nemeckých dejinách.
Poľsko-maďarskú solidaritu z roku 1956 nemožno pochopiť bez minulosti. Bez ohľadu na naše rozdiely bol náš osud po druhej svetovej vojne rovnaký. Boli sme za "železnou oponou". V roku 1956 Poliaci a Maďari opäť siahli po akte nezávislosti a vo vzájomnej solidarite sa pustili do boja za štát, hodnoty a demokraciu. - Sme vďační za maďarskú spomienku na solidaritu Poliakov v roku 1956. Prejavilo sa to v podobe humanitárnych transportov a dodávok krvi bojujúcim povstalcom, ktoré tak krásne pripomína pamätná tabuľa odhalená pred niekoľkými dňami na Námestí Jozefa Bema v Budapešti," povedal.
Keď vypuklo povstanie v Maďarsku a keď bolo potlačené, Poliaci sa vrhli na spontánne darcovstvo krvi pre Maďarov - do Maďarska bolo vtedy poslaných 44 ton zdravotníckeho materiálu a 800 litrov krvi.