- V 80. rokoch bol otec Eugeniusz kaplánom Solidarity v Rzeszowe, neskôr v Przemyśli. Kázal odvážne vlastenecké kázne, spoluorganizoval stretnutia podzemných aktivistov vo vlastnom byte," vymenoval kňazove zásluhy predseda Sejmu Marek Kuchciński, ktorý 11. januára v mene prezidenta odovzdal vyznamenanie bývalému farárovi v Novom Zagórze v Podkarpatskej oblasti.
Katolícka cirkev počas komunistického obdobia, a najmä počas vojnového stavu, zohrala obrovskú úlohu; jednak tým, že pomáhala spoločnosti organizovať sa proti vízii socialistickej spoločnosti, ktorú zavádzali úrady, a jednak tým, že sociálne učenie Cirkvi bolo alternatívou ku komunistickej vízii. V podmienkach života v Poľskej ľudovej republike nemožno túto pomoc preceňovať.
Počas vojnového stavu sa mnohí kňazi podieľali na konkrétnej pomoci spoločnosti, ktorá sa bránila totalitným orgánom. Medzi nimi bol aj o. Dryniak, vysvätený v roku 1980, ktorý bol ako vikár rzeszowskej farnosti Najsvätejšej sviatosti v Drabinianke vymenovaný biskupom (Ignacy Tokarczuk) za kaplána DLP (Duszpasterstwo Ludzi Pracy). Na ustanovujúcej schôdzi DLP, ktorá sa konala v júli 1984, sa podľa odhadov SB zúčastnilo približne osemsto ľudí. Páter Eugeniusz podporoval opozičné kruhy a neoficiálne spolupracoval aj s RKW (Regionálna výkonná komisia "Solidarity").
Spoluorganizoval vydávanie a distribúciu undergroundovej miestnej a celoštátnej tlače, vrátane "Tygodnik Mazowsze", "Wola", "Przegląd Wiadomości Agencyjnych", "Hutnik", ako aj správ o konverzii "Skúsenosti a budúcnosť". Jeho byt slúžil ako sklad papiera a matríc a ako distribučné miesto pre undergroundovú tlač a publikácie. Bol spoluorganizátorom a duchovným sprievodcom Rzeszówskej a Przemyšľanskej púte "Solidarity" na Jasnú Horu - celonárodnej púte pracujúceho ľudu. Spoluorganizoval tiež cesty do Varšavy pri príležitosti návštev Jána Pavla II. v Poľsku, ako aj na pohreb blahoslaveného otca Jerzyho Popiełuszku a v neskorších rokoch aj na jeho hrob. Aktívne ho vyšetrovalo IV. oddelenie WUSW v Rzeszowe.
Kríž slobody a solidarity je jedinečné štátne vyznamenanie, ktoré udeľuje prezident Poľskej republiky zaslúžilým opozičným aktivistom v rokoch 1956 až 1989 na žiadosť Inštitútu národnej pamäti. Mons. Dryniak bol v minulosti za svoju podzemnú činnosť vyznamenaný Rytierskym krížom rádu Polonia Restituta a bol tiež ocenený soškou Pamätníka padlým lodeniciam (Gdanské kríže).