DEPUTAT ÎN PARLAMENTUL REPUBLICII RP - CIRCUMSCRIPȚIA 22

PONUKA

Marek Kuchciński: V strednej Európe bol princíp "rozdeľuj a panuj" odmietnutý a nahradený iným heslom: "nič o nás bez nás".

Pravé hodnoty sú univerzálne, nestarnú, nepodliehajú momentálnym trendom. Krajiny, národy a spoločenstvá by sa mali riadiť trvalými hodnotami. Jednou z nich je identita. Poľsko na ňom po stáročia budovalo svoju nezávislosť. Identita je to, čo nám umožňuje byť odlišnými v rozmanitosti.

Pred piatimi rokmi, pri príležitosti 60. výročia maďarskej revolúcie v roku 1956, som mal tú česť predniesť prejav v sídle maďarského Národného zhromaždenia v Budapešti. Dnes by som si na to nespomínal, keby nebolo rozhovorov v zákulisí, ktoré som potom viedol. Už pred piatimi rokmi sme hovorili o tom, že naša spolupráca môže byť aj dnes dobrým príkladom pre ostatné krajiny Európskej únie.

Poľsko a Maďarsko sa po stáročia dokázali spolu rozprávať, rešpektovať vzájomné odlišnosti, niekedy hrať na tom istom klavíri, inokedy na niekoľkých rôznych. Chápeme, že by sme mali hovoriť o spoločných záujmoch a sledovať spoločné ciele, ale zároveň rešpektujeme skutočnosť, že naše cesty sú niekedy odlišné, máme rozdielne názory na mnohé otázky a nenútime sa navzájom prijímať rovnaké riešenia.

Naša spoločná história nás to naučila: zistili sme, ktoré ekonomické modely a legislatívne riešenia sú pre krajinu z dlhodobého hľadiska prospešné. Niekedy to, čo sa dnes zdá byť chôdzou proti vetru, sa po určitom čase ukáže ako najlepšia cesta pre ostatných. Máme však právo, a dokonca povinnosť, voči vlastným občanom riadiť sa svojím svedomím, ktoré je formované univerzálnymi hodnotami a individuálnymi skúsenosťami.

V posledných rokoch sa Poľsko a Maďarsko stali skutočnými partnermi, ktorí vytvárajú nielen vlastné politiky, ale ovplyvňujú aj dianie v celej Európe. Spoločný hlas Poľska a Maďarska, ako aj celej Vyšehradskej skupiny, začal znieť hlasnejšie, vďaka čomu je ľahšie presvedčiť Európsku úniu o našich hodnotách a víziách.

Preto si dnes dovoľujem pripomenúť tento prejav, pretože sa mi zdá, že je stále aktuálny, aj keď čas pokročil. A tiež kvôli slovám, ktoré som počul pred piatimi rokmi v Maďarsku: "Spomeňte si na svoje slová o niekoľko rokov. Pozrime sa, či sú stále aktuálne. Len vtedy budú pravdivé.

Vážený pán predseda maďarského Národného zhromaždenia,

Vážený pán predseda Spolkovej rady Nemecka,

Vážení poslanci,

Excelencie, Eminencie,

Dámy a páni

Je mi veľkou cťou a výsadou, že môžem v tento historicky výnimočný deň, 60. výročie maďarského národného povstania, vystúpiť v maďarskom parlamente v mene približne 60 miliónov krajanov žijúcich v Poľsku a v zahraničí.

Ďakujem za pozvanie a možnosť vystúpiť ako zástupca Sejmu Poľskej republiky a poľského ľudu.

Som si vedomý mimoriadneho významu tohto okamihu. Maďarsko je jednou z domovín modernej európskej demokracie a parlamentarizmu, rovnako ako Poľsko. Viditeľným dôkazom toho je budova maďarského parlamentu, ktorá zaujme nielen svojou krásou, ale aj silnými historickými koreňmi v maďarskej tradícii a histórii. Z tohto dôvodu sa na viac ako sto rokov stal symbolom spojenia medzi veľkosťou Uhorska a inštitúciou parlamentu.

Naše vlasti zažili najväčší rozkvet práve v podmienkach parlamentarizmu. Práve na poľskom a uhorskom sneme sa formovali vlastenecké postoje, chápanie štátneho zmyslu, právnej kultúry a zodpovednosti za štát.

Keď sa v Európe - na Západe aj na Východe - zavádzal absolutizmus, naši predkovia v Uhorsku a Poľsku praktizovali demokraciu. Túto demokraciu sprevádzal bezkonkurenčný hospodársky rozvoj. Sme hrdí na svoju minulosť, ktorá je základom historickej politiky dnešného Poľska a Maďarska.

Poľské kráľovstvo aj Uhorské kráľovstvo vytvorili v stredoveku jedinečný model štátu, založený na spolupráci všetkých štátov a tolerancii rôznych náboženstiev. Naši predkovia dokázali čeliť výzvam tých čias.

Jedinečnou črtou maďarských a poľských osudov je ich vzájomné prelínanie a historická konvergencia. Príčiny tohto javu by som videl v pestovaní podobných hodnôt, ktoré vychádzajú z kresťanstva, a v postoji k vlastnej krajine, založenom na povinnosti slúžiť vlasti.

Rovnosť, sloboda a bratstvo pre nás nie sú len politické heslá, ale nevyhnutné a univerzálne črty politického života. Preto sa Poliaci a Maďari v 19. storočí stali bojovníkmi za našu a vašu slobodu. Rovnaké heslo mali na svojich transparentoch aj v roku 1956, keď sa postavili proti "ríši zla" Sovietskeho zväzu a proti komunizmu, ktorý bol v rozpore s európskymi hodnotami a ohrozoval národy strednej Európy.

Poľsko-maďarskú solidaritu z roku 1956 nemožno pochopiť bez minulosti. Budem sa odvolávať na tri symboly.

Najprv - v rovnakom historickom čase - koncom 10. storočia Poliaci a Maďari nielenže prijali kresťanstvo latinského obradu, ale vybudovali tu v strednej Európe aj vlastné štáty, ktoré jej dali najdôležitejšie politické a kultúrne črty. Hlavné centrá politickej a náboženskej kultúry v tejto časti Európy sú poľského alebo maďarského pôvodu.

Druhým dôvodom je, že zo šiestich kráľovských erbov, ktoré visia v hlavných sálach maďarského parlamentu (tiež v tejto sále), päť označuje spoločných panovníkov a dynastické väzby. Dnes by sme povedali, že Poľsko a Maďarsko tvorili politickú a vojenskú alianciu počas veľkej časti svojej histórie. Potvrdili to bitky pri Varne a Mohači, vzájomná pomoc v národných povstaniach v 19. storočí a počas oboch svetových vojen.

Po tretie, v dôležitých a zvyčajne ťažkých situáciách sa Poliaci a Maďari obracali na Božiu prozreteľnosť a dôverovali jej. Od roku 1823 v hymne Maďarska spievame: "Bože, ochraňuj Maďarov a udeľ im svoje milosti!". O niekoľko rokov skôr, v roku 1816, poľská národná pieseň obsahovala slová: "Bože! Ty si Poľsko na toľké stáročia obklopil leskom moci a slávy". Poľsko a Uhorsko sa na niekoľko storočí stali oporou kresťanstva a ochranou Európy.

Poľsko a poľský národ budú vždy vďační Maďarsku za pomoc, ktorú Poliaci, vrátane poľských občanov židovského pôvodu, dostali v Maďarsku počas druhej svetovej vojny. Citové puto medzi našimi národmi prežilo aj ťažké časy druhej svetovej vojny.

Bez ohľadu na naše rozdiely bol náš osud po druhej svetovej vojne rovnaký. Boli sme za "železnou oponou". V roku 1956 Poliaci a Maďari opäť siahli po akte nezávislosti a vo vzájomnej solidarite bojovali za štát, hodnoty a demokraciu. Nespornými štátnikmi tých čias, "kráľmi bez koruny", boli poľský prímas Štefan Wyszyński a uhorský prímas Jozef Mindszenty. Práve oni upozorňovali na to, že bez hodnôt nemôže existovať nezávislosť a demokracia a že kolaborácia s okupačnými silami nie je zlučiteľná so zmyslom štátu Poľska a Maďarska a má svoje hlboké historické opodstatnenie. Dali nášmu odporu takmer misionársky rozmer.

Sme vďační za maďarskú spomienku na solidaritu Poliakov v roku 1956. Prejavilo sa to v podobe humanitárnych transportov a dodávok krvi pre bojujúcich povstalcov, čo tak krásne pripomína pamätná tabuľa odhalená pred niekoľkými dňami na Námestí Jozefa Bema v Budapešti.

Som Poliak, a preto som Európan. Ste Európan, pretože ste Maďar. Tento poriadok, tento vzťah príčiny a následku bude platiť aj v budúcnosti, pretože Európa je obývaná národmi, a nie európskym národom s jednotnými etnickými a kultúrnymi charakteristikami.

Poliaci aj Maďari majú tiež stredoeurópsku identitu. Táto identita nezávisí ani od hraníc regiónu, ani od hľadania jeho centra či najvýznamnejších pamiatok. Najdôležitejšie je uvedomenie si, že ste obyvateľom strednej Európy, a stotožnenie sa s jej históriou.

Motto Európskej únie "zjednotení v rozmanitosti" je v strednej Európe dobre známe. Práve rozmanitosť je silnou stránkou nášho regiónu, ktorá už po stáročia určuje kultúru a spoločenský a hospodársky život. Rozmanitosť dodala silu aj Poľsku a Maďarsku. V strednej Európe bola odmietnutá zásada "rozdeľuj a panuj" a nahradilo ju iné heslo - "nič o nás bez nás".

Dôsledne odmietame politiku homogenizácie európskych národov. Pripomína to praktiky z minulých čias. Poľsko-maďarská história dokazuje, že je možné byť priateľmi, ale zároveň si zachovať rozdiely, žiť v suverénnych a silných štátoch a uplatňovať vlastnú variantu demokracie.

Keďže sme v minulosti stratili svoje vlastné krajiny, po dvoch svetových vojnách a po studenej vojne v Poľsku a Maďarsku, poznáme cenu slobody. Vieme tiež, že nedostatočná reforma alebo reforma vykonaná príliš neskoro nevyhnutne vedie k neúspechu a katastrofe. Z tohto dôvodu sa zasadzujeme za rýchlu obnovu Európskej únie, pričom si dobre pamätáme rozpad poľsko-litovskej a maďarsko-rakúskej únie.

Dámy a páni,

Vážení maďarskí priatelia,

Dobrý deň! - Takto sa po stáročia zdravili naši predkovia v Poľsku a Maďarsku.

Dobrý deň! - Aj ja pozdravujem maďarských študentov prítomných v tejto sále, ktorí v októbri 1956 vyšli do ulíc ako prejav solidarity s Poľskom a potom sa chopili zbraní.

"Bože, ochraňuj Maďarov a udeľ im svoju priazeň"

Isten, áld meg a Magyart! (výslovnosť: Iszten ald meg o Mogyart!)

Facebook
Twitter

Diania

parlamentné výbory

Právo a spravodlivosť

Vyhľadávanie

Archívy

Archívy
Preskočiť na obsah