Prezident Andrzej Duda, predseda Sejmu Marek Kuchciński, predseda Senátu Stanisław Karczewski a premiér Mateusz Morawiecki vystúpili s prejavom na oslavách 30. výročia slobodných volieb do poľského Senátu.
Príhovor predsedu Sejmu Mareka Kuchcińského:
Pred tridsiatimi rokmi, v našej krajine sa konali voľby, ktoré sa po dlhých rokoch komunistickej poroby a absencie plnej národnej suverenity stali prelomovou udalosťou v procese znovuzískania slobody Poľska. Cítili sme radosť a hrdosť z dosiahnutého víťazstva. Hoci v tom čase bola nezávislosť republiky ešte veľmi nejasná, dnes môžeme jasne vidieť význam týchto volieb.
Treba pripomenúť, že priebeh týchto volieb bol úplným prekvapením pre komunistické orgány, ktoré plne ovládali masmédiá, mali obrovskú materiálnu základňu a boli schopné rýchlo nasadiť stovky vyškolených funkcionárov na vedenie vlastnej volebnej kampane. Boli to len čiastočne slobodné voľby, pretože dohody tzv. okrúhleho stola stanovili opozícii kvótu 35 % v Sejme a slobodné voľby do Senátu. Opozícii sa však v rámci spomínanej dohody podarilo dostať do Sejmu všetkých poslancov a Senát sa stal úplne bez zástupcov komunistickej vlády.
V rozpore s očakávaniami vládnucich predstaviteľov sa kruhy podporujúce nezávislosť, ktoré sa počas volieb sústredili v občianskych výboroch Solidarita, dokázali v krátkom čase vytvoriť organizačnú základňu od základov, navrhnúť kandidátov do parlamentu a viesť víťaznú volebnú kampaň. Verejnosť výrazne podporila kandidátov, ktorých navrhli občianske výbory. Vyslovili sa tak za reformu a odmietnutie totalitného systému.
Bol to začiatok veľkej premeny. Čo bolo nemožné sa stalo možným!
Udalosti v Poľsku boli impulzom pre zmeny v mnohých susedných krajinách a ovplyvnili aj rozpad Sovietskeho zväzu. Slobodné štáty susediace s Poľskom vznikli v pomerne krátkom čase: Litva, Lotyšsko, Bielorusko a Ukrajina. Padol Berlínsky múr a Nemecko sa zjednotilo.
Treba pripomenúť, že júnovým voľbám predchádzali hrdinské povstania za nezávislosť našej krajiny. Voľby boli zároveň návratom k našim veľkým parlamentným tradíciám, ktoré siahajú až do 15. storočia a ktorých osobitným výdobytkom je Ústava 3. mája.
Cesta k júnovým voľbám v Poľsku od konca druhej svetovej vojny bola dlhá, trvala desaťročia, bola plná obetí a rozsiahlych bojov proti totalitnej moci, často, žiaľ, krvavých. Poliaci sa nikdy nezmierili so stratou nezávislosti, pretože si uvedomovali, že Poľská ľudová republika je štátom s obmedzenou suverenitou.
Táto situácia viedla k viacerým protestom za nezávislosť. V rokoch 1944-53, po operácii Búrka, vypuklo protikomunistické povstanie. V roku 1956 sa odohrali udalosti, ktoré historici označujú ako Poznaňský jún. Išlo nielen o prvý rozsiahly generálny štrajk robotníkov, ale aj o miestne povstanie, pri ktorom boli zabité desiatky ľudí a ktoré urýchlilo udalosti poľského októbra. Solidárne nás podporilo Maďarsko, ktoré tiež zaplatilo krvavú daň. Potom v marci 1968 došlo vo Varšave a ďalších mestách k protikomunistickým povstaniam - najprv študentov a inteligencie, podporovanej aj stredoškolákmi, a potom aj iných sociálnych skupín. Nasledovali hrdinské činy, ako napríklad sebaupálenie Ryszarda Siwieca. O dva roky neskôr došlo k štrajkom a bojom robotníkov v Gdyni, Gdansku, Štetíne a Elblągu. Ďalšie protikomunistické povstania vypukli v roku 1976 v Radome a Ursuse.
Na pozadí týchto protestov a bojov sa zvolenie kardinála Karola Wojtylu na Petrov stolec 16. októbra 1978 stalo veľkou nádejou. Ján Pavol II. od začiatku svojho veľkého pontifikátu pôsobil na pokojné zmeny v Poľsku; osobitne dôležitá bola prvá púť Svätého Otca do vlasti v júni 1979 - počas nej zazneli slávne slová na námestí Zwycięstwa, dnes námestí Józefa Piłsudského: "Volám, ja, syn poľskej zeme, volám z celej hĺbky tisícročia: Nech zostúpi tvoj Duch a obnoví tvár zeme. Táto zem!". Počas celej púte sa na svätej omši v mestách a dedinách našej vlasti zhromaždili milióny Poliakov. Ján Pavol II. vo svojich homíliách vyzýval na rešpektovanie národnej dôstojnosti a tradície, hovoril o slobode v spoločenskom živote a rešpektovaní základných práv každého človeka.
O rok neskôr, v auguste 1980, vypukli pamätné štrajky na pobreží a čoskoro v celej krajine. Ich výsledkom bolo založenie odborovej organizácie Solidarita, nezávislej od komunistickej vlády. Čoskoro sa stala jedným z hlavných centier opozície proti komunistickej moci, rozrástla sa na silnú organizáciu s desiatimi miliónmi členov a začala intenzívne bojovať za slobodu a demokratizáciu života v štáte.
V reakcii na to bolo 13. decembra v celej krajine vyhlásené stanné právo. Tento v podstate štátny prevrat bol namierený predovšetkým proti opozičným aktivistom vrátane členov Solidarity. Nasledovalo niekoľko rokov represií, ktoré historici označujú ako poľsko-jaruzalemskú vojnu.Do boja proti národu bola nasadená armáda, domobrana a tajné služby - spolu asi milión ľudí. Zatkli tisíce ľudí vrátane vedúcich predstaviteľov Solidarity, ktorí boli internovaní. Robotníci a študenti, ktorí sa pokúšali organizovať protesty, boli vystavení tvrdým represiám a počas pacifikácie pracovísk, napríklad v bani Wujek, boli zabití ľudia. Vydávanie opozičných časopisov a činnosť všetkých odborov boli pozastavené. Napriek tomu odpor spoločnosti pokračoval a rástol.
Opozičná činnosť pokračovala až do roku 1989 a bola poznačená mnohými obeťami, ako napríklad mučeníckou smrťou kaplána Solidarity, otca Jerzyho Popiełuszka, ktorého 19. októbra 1984 zavraždili príslušníci bezpečnostnej služby vo Włocławku. V dôsledku pretrvávajúceho sociálneho odporu a zhoršujúcej sa hospodárskej situácie v krajine sa komunistické orgány rozhodli začať rokovania s opozíciou v rámci tzv. okrúhleho stola, ktoré okrem iného vyústili do vyššie uvedených dohôd o parlamentných voľbách.
Všetky tieto skutočnosti je teraz potrebné pripomenúť, ešte raz zdôrazniť, aký veľký prelom znamenali júnové voľby v roku 1989.
Naše dnešné stretnutie je oslavou slobody Poľska. Je to veľká oslava demokracie. Poľsko je dnes bezpečné a rovnako ako ostatné krajiny strednej a východnej Európy môžeme existovať len v podmienkach vzájomnej dôvery, úzkej spolupráce a solidarity. Dnes je mnoho krajín v tejto časti Európy spojených Európskou úniou a dohodou s NATO.
Júnové voľby, ktoré znamenali začiatok krásnej, veľkolepej a predovšetkým nekrvavej jesene národov v Európe, zmenili tvár Poľska a celého kontinentu. Studená vojna sa vtedy skončila, železná opona bola definitívne zbúraná a jaltský poriadok sa zrútil. Ríša zla, teda ZSSR, sa rozpadala a tento proces bol nezvratný.
Som rád, že dnes spoločne oslavujeme tento veľký deň demokracie pri príležitosti 30. výročia udalostí, ktoré majú pre Poľsko a Európu obrovský význam.
Foto: Marta Olejnik
