Sila diplomacie spočíva v jej mnohovrstevnosti. Koniec koncov, medzinárodný makrorozsah má aj veľmi lokálny rozmer, ako napríklad kontakty medzi dvoma obcami, a Európa Karpát je projektom mnohých vlád, ktorý možno vidieť cez okno v bieszczadskej dedine.
Niekedy si myslíme, že diplomacia je akýsi vzdialený svet elitných rozhovorov na vrcholných stretnutiach moci. Pritom nesmieme zabúdať, že v našej dedine, meste či obci by táto diplomacia mala byť hmatateľná. Len vtedy to má zmysel, ak sa to týka skutočných ľudí, a len vtedy by sa to malo robiť týmto spôsobom. Predmetom tejto diplomacie je človek a výsledkom všetkých týchto stretnutí by mali byť rozhodnutia, ktoré prinesú merateľný a hmatateľný efekt pre každého z nás. Keď sumarizujeme rok 2019, zdá sa, že práve diplomacia je témou, ktorá na jednej strane vzbudzuje veľké emócie, na druhej strane sa diskusia o nej odpútava od toho, kam by mala viesť a kto by mal byť v konečnom dôsledku jej príjemcom.
Marek Kuchciński je už roky horlivým zástancom rozvoja parlamentnej diplomacie. Výsledkom boli desiatky stretnutí s predstaviteľmi zákonodarných orgánov iných krajín ako predseda Sejmu alebo poslanec poľského parlamentu, alebo celkom súkromne ako aktívny občan Przemyśla, Podkarpatska, Poľska a Európy. Je totiž ťažké vnímať diplomaciu tak, že by sme dali úplnú iniciatívu vládam a byrokracii. Je to mimoriadne dôležité, ale je to len jedna časť činnosti.
- Pre úplný úspech je nevyhnutné, aby sa do konkrétnych projektov zapojili aj demokraticky zvolení zástupcovia v parlamente alebo miestnych orgánoch. Okrem toho spolupráca a stretnutia parlamentov strednej a východnej Európy dopĺňajú alebo držia krok s tým, čo sa už mnoho rokov deje v "starej" EÚ alebo v stredomorskej Európe. Parlamentná spolupráca podporuje politiku vlád a prezidentov týchto krajín, ktorí hľadajú recept na dôležité výzvy: problémy migrácie, bezpečnostné otázky - vysvetľuje Marek Kuchciński. - Diplomatická činnosť sa rozvíja aj mimo oblasti čisto parlamentnej spolupráce. Prejavuje sa aj v spolupráci karpatských štátov. Jeho rozvojovým prvkom je konferencia Európa Karpát, ktorá sa koná cyklicky na mnohých miestach v Poľsku," dodáva Kuchciński.
Čo to v praxi znamená pre bežného občana žijúceho v takmer úplne vyľudnenom Brzegi Górnom alebo Lesku, ktorý chce budovať svoju ekonomickú identitu okrem iného na základe moderného cestovného ruchu ako "brány do Bieszczad" alebo oveľa väčšieho Przemyśla? Dobrým príkladom je práve myšlienka Karpatskej Európy. Ide o medzinárodný projekt s veľmi silnými miestnymi koreňmi.
Ukážkový príklad: od roku 2016 premáva vďaka iniciatíve Mareka Kuchcińského pravidelný vlak na trase Przemyśl-Lvov-Kyjev. Podľa údajov spoločnosti PKP Intercity medzinárodnými vlakovými trasami spájajúcimi Poľsko a Ukrajinu, o ktorých sa hovorilo na konferenciách Europa Karpatia, prešlo už viac ako milión cestujúcich. Podobná situácia je aj na trase Via Carpatia. Plánuje sa, že rýchlostná cesta povedie cez Karpaty. V súčasnosti je Via Carpatia dlhá viac ako 7700 km a vedie cez regióny, ktoré obýva viac ako 110 miliónov ľudí. Na poľskom území má Via Carpatia takmer 700 km a kľúčovou tepnou, ktorá tvorí os koridoru, je rýchlostná cesta S-19 vedúca pozdĺž východnej hranice našej krajiny. Cesta na severe sa prostredníctvom rýchlostnej cesty S-16 pripája k ďalšiemu kľúčovému projektu spájajúcemu Litvu s Poľskom, ceste S-61, známej ako Via Baltica. V medzinárodnom meradle to znamená, že sa prostredníctvom Karpát začnú rozvíjať vzťahy medzi severom a juhom v Európe. Na vnútroštátnej úrovni máme program, ktorého realizácia je zahrnutá v Národnom programe výstavby ciest na roky 2014 - 2023 (s výhľadom do roku 2025). V miestnom meradle ide o pracovné miesta pre spoločnosti, ktoré budujú trasu S19, a o vytvorenie infraštruktúry, aby sa dostali z hlavnej cesty a podporili cestovný ruch alebo miestne podnikanie. Ide o skutočné pracovné miesta. Ide o príklad medzinárodnej diplomacie na európskej úrovni, ktorá by sa mala uskutočňovať napríklad v rámci Vyšehradskej skupiny alebo Trojdohody. Vládna diplomacia, parlamentná diplomacia. Ďalším impulzom však môže byť miestna diplomacia, ktorá na základe tejto infraštruktúry prepojí mestá a obce v rôznych karpatských krajinách. Umožní hospodárske, turistické, vedecké, vzdelávacie a kultúrne výmeny. Veľký projekt môže vzniknúť až vtedy, keď sa bežný človek bude môcť dostať do už spomínaného Brzegi Górne, obchodovať v Lesku, stretnúť sa s hosťom z Padebornu alebo Egeru (partnerské mestá) v Przemyśli.
Samozrejme, že pocit bezpečnosti bude založený na spolupráci prostredníctvom účasti poľských delegácií na zasadnutiach NATO, Rady Európy, OBSE, Vyšehradskej skupiny a Karpatskej Európy. Vďaka vládnym programom, ako napríklad 500+, bude môcť Podkarpatsko navštíviť viac turistov, ale táto diplomacia vedená na mnohých úrovniach nám umožní priblížiť obyvateľa Krosna obyvateľom Viedne, napríklad prostredníctvom rozvíjajúceho sa projektu Digital Tri-More, ktorého cieľom je využiť rozvoj cestnej a železničnej infraštruktúry v rámci krajín Trojmoria na rozvoj spoločnej telekomunikačnej infraštruktúry.
Všetky tieto iniciatívy však nevznikajú samé od seba, zo zotrvačnosti, nejakým automatickým mechanizmom. Sú za nimi konkrétni ľudia. Ako predseda Sejmu absolvoval Marek Kuchciński niekoľko stoviek stretnutí s hlavami štátov, predsedami parlamentov, ministrami a veľvyslancami. Len v Sejme sa uskutočnilo 114 takýchto stretnutí. Aby však rozhovory na najvyššej úrovni zostali koherentné a prospešné pre Poľsko a jeho regióny, musí sa táto diplomacia uskutočňovať na mikroúrovni, v obciach a mestách. Rozhovor s hlavou štátu môže otvoriť dvere k umožneniu cezhraničných stretnutí starostov obcí, primátorov, starostov miest a vojvodov. Realita diplomacie je taká, že list nestačí. Často je to práve maršal alebo poslanec, kto musí týchto ľudí spojiť, poskytnúť im svoju podporu v podobe kontaktov, ale aj v podobe prozaickej kancelárie, kde si môžu sadnúť a vypracovať riešenia, ktoré sú dobré pre ľudí, ktorých zastupujú. To potom vytvára makroškálu.
- Svoju úlohu v politike som vždy vnímal ako prácu s ľuďmi v teréne, v ich prirodzenom prostredí, s roľníkom na dedine, s lesníkom na horskom chodníku alebo s hlavou štátu v jeho paláci. Nemôžete viesť diplomaciu len z pohľadu Varšavy, pretože tá nie je na spoločnej ceste v Karpatoch, kde sa pretínajú skutočné záujmy občanov. Varšava ponúka možnosť otvoriť dvere do Budapešti, ale ľudia z Tarnovca a Egerszalóku musia cez tieto dvere prejsť a niekedy im ich musíme otvoriť osobne," vysvetľuje Marek Kuchciński.
mo
