Rusko uskutočňuje určitý druh imperialistickej expanzívnej politiky a Putinovým cieľom je obnoviť lesk bývalého ruského impéria," hovorí Marek Kuchciński. Podľa politika vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) v ďalšej pálčivej otázke, ktorou je právny štát, vyniesol Súdny dvor Európskej únie nespravodlivý verdikt a mechanizmus právneho štátu sa stane politickým nástrojom v rukách Bruselu na reguláciu Maďarska a Poľska. Bývalý predseda poľského Sejmu v piatok rokoval v Budapešti, po ktorom sme sa s ním rozprávali. Náš rozhovor.

Súdny dvor EÚ rozhodol, že EÚ môže spájať dodržiavanie noriem právneho štátu s platbami EÚ. Aká bola vaša reakcia na vyhlásenie rozsudku?

Tento verdikt nás mrzí, ale očakávali sme ho. Z Európy prišli signály, že chcú zaviesť mechanizmus právneho štátu a chcú tento nástroj použiť na prijatie opatrení proti vládam Maďarska a Poľska.

Hovorca poľskej vlády vo svojej prvej odpovedi zdôraznil, že podľa rozsudku možno platby EÚ zadržať len vtedy, ak členský štát poškodí rozpočet EÚ porušením zásad právneho štátu. V Poľsku to tak nie je, takže pozastavenie dotácií zo strany Bruselu by bolo nezákonné.

To dokazuje, že toto je nástroj, ktorý chcú použiť proti našej vláde. V poľskom právnom systéme je poľská ústava najdôležitejším prameňom práva. Sme presvedčení, že Súdny dvor Európskej únie v tomto prípade konal nezákonne, pretože prekročil svoje právomoci stanovené v zmluvách EÚ.

Výsledkom je určitá nerovnosť vo vnímaní členských štátov EÚ, ktorá sa meria dvojitými štandardmi. Prvky reformy súdnictva zavedené v Poľsku možno nájsť vo švédskom, nemeckom alebo španielskom právnom systéme a právne inštitúcie, ktoré boli vytvorené, už dlho fungujú v iných členských štátoch. Takže ak sme za to odsúdení, ale oni nie, je to nespravodlivosť nielen z politického, ale aj z právneho hľadiska.

V prípade Poľska mala Európska komisia problém s reformou súdnictva, ale rozhodnutie Súdneho dvora sa týka porušovania zásad právneho štátu, ktoré ohrozuje rozpočet EÚ. Spôsobí poľská reforma súdnictva EÚ materiálne škody? Ak nie, bude zvláštne vyplácať peniaze z Poľska na tomto základe....

Európska komisia v istom zmysle zamieňa právny štát a čerpanie finančných prostriedkov EÚ ako súvislú otázku. Podľa poľského stanoviska tieto dve otázky nepatria k sebe a chceli by sme sa nimi zaoberať samostatne. Poľská reforma súdnictva nepatrí do kategórie otázok vymedzených v rozsudku súdu EÚ,

Hlavný prúd v Bruseli však chce, aby sa mechanizmus právneho štátu a zadržiavanie finančných prostriedkov riadili spoločne. Dôležitý je aj kontext: dve krajiny - Poľsko a Maďarsko -, pre ktoré je suverenita základnou hodnotou, boli odsúdené, zatiaľ čo hlavný prúd EÚ pracuje na transformácii Európskej únie na federálnu politickú úniu. V tomto úsilí Brusel využíva tento nový právny nástroj proti týmto dvom krajinám.

Podľa Politico poľská vláda nielenže signalizovala Bruselu, že je pripravená na základe kritiky EÚ upraviť svoj súdny systém. Je to pravda?

Konečné rozhodnutie ešte nebolo prijaté. Sme ochotní urobiť určité kompromisy, napríklad v otázke transformácie Najvyššieho súdu. V niektorých oblastiach môžu nastať kompromisy, ale ide len o plány, žiadne konkrétne rozhodnutia ešte neboli prijaté.

Ako uviedol predseda, najpálčivejším právnym (a politickým) problémom je, že orgány EÚ rok čo rok postupne rozširujú svoje právomoci nad rámec základných zmlúv. Po Európskej komisii a Európskom parlamente sa touto cestou vydal aj Súdny dvor. Aké sú právne a politické dôsledky?

Možno najnebezpečnejšie je, že Súdny dvor Európskej únie teraz prekročil svoje vlastné právomoci. Zdá sa, že ústavné súdy členských štátov a Súdny dvor Európskej únie chcú vykonávať svoje právomoci nad rámec právomocí stanovených v zmluvách, resp. nad EÚ. Mohol by som spomenúť dva politické dôsledky. Jedným z nich je, že v starých členských štátoch, ako je Francúzsko, Nemecko a Holandsko, rastú sily, ktoré sú nespokojné s rozhodnutiami tohto druhu. Po druhé, voľby do Európskeho parlamentu v členských štátoch sú pre voličov čoraz menej zaujímavé. Na Slovensku napríklad v poslednom hlasovaní prišla k urnám len štvrtina voličov.

Existujú však aj pozitívne signály, napr. realistické frakcie v Európskom parlamente začali spolupracovať a mohlo by sa vytvoriť väčšie európske spojenectvo. Politické sily, ktoré ju tvoria, môžu byť v niektorých členských štátoch dokonca vo vláde, čo by mohlo znížiť súčasný destabilizačný trend v Európe.

Pre nás, krajiny strednej Európy, krajiny bývalého komunistického bloku, je veľmi dôležitá otázka, či môžeme znovu získať svoju suverenitu. Nemôžeme sa zmieriť s tým, že sme opäť poučovaní z politického stredu, ako to bolo v starom systéme.

Ďalším problémom je rusko-ukrajinský konflikt. Prezident na svojej stránke na Facebooku zverejnil citát Lecha Kaczynského z roku 2008: "Dnes Gruzínsko, zajtra Ukrajina, pozajtra pobaltské štáty a nakoniec by to mohla byť naša krajina, Poľsko". Prečo by Rusko útočilo na členov NATO?

Lech Kaczyński vydal toto varovanie v Tbilisi 13. augusta 2008 a stále platí. Putinovo Rusko uskutočňuje politiku zameranú na obnovenie slávy starého ruského impéria. Svedčí o tom nielen okupácia časti Ukrajiny či obsadenie Podnesterska, ale aj požiadavky na obnovenie vojenskej infraštruktúry NATO na úroveň z roku 1997. To sa dá interpretovať len ako požiadavka Moskvy stiahnuť vojská NATO z území krajín, ktoré vstúpili do EÚ po roku 1997, Maďarska, Poľska, pobaltských štátov a ďalších. Rusko vedie určitý druh imperialistickej expanzívnej politiky a chce v týchto krajinách získať späť svoj vplyv.

Poľsko je členom NATO. Ak by Rusko zaútočilo, začalo by vojnu so všetkými členskými štátmi vrátane Spojených štátov. Prečo by to malo byť v jej záujme?

Článok 5 zakladajúcej zmluvy Severoatlantickej aliancie síce stanovuje zásadu kolektívnej obrany, ale ak by sme mali slabú armádu, ktorá by nebola schopná sebaobrany, alebo by sme počúvali ruské klamstvá, krajina by sa nemusela brániť. Je pravda, že Spojené štáty si túto situáciu uvedomujú a posilňujú východné krídlo NATO. To je potrebné znovu potvrdiť. Každá krajina v regióne potrebuje silnú armádu, pretože môže pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok proti Rusom.

 Bolo by múdre povoliť Ukrajine vstup do NATO? Konflikt bol vyvolaný touto udalosťou.

Sme presvedčení, že Ukrajina je suverénny štát a že každý suverénny štát má nespochybniteľné právo sám rozhodnúť, do akej aliancie vstúpi. Vedenie NATO má podobnú víziu - keď v roku 1992 vtedajšie vedenie organizácie povedalo, že cesta je pre nás otvorená, brali sme to ako pozvanie. Ukrajina prehodnotila svoje stanovisko: Rusko v roku 2014 napadlo a anektovalo Krym.

V súčasnej situácii Kyjev nevidí inú možnosť, ako sa pripojiť k západnej vojenskej aliancii.

Postoj Maďarska k Rusku je už roky taký, že sme členmi EÚ a NATO, ale s Moskvou máme dobré vzťahy, najmä hospodárske. Ukrajinský prezident pred niekoľkými dňami povedal, že niektoré krajiny EÚ sú v tajnej dohode s Ruskom. Ako sa Poliaci pozerajú na maďarsko-ruské zbližovanie, ktoré trvá už niekoľko rokov?

Predovšetkým si nemyslím, že by Maďarsko alebo dokonca Poľsko zohrávalo takú úlohu pri rozhodovaní o členstve Ukrajiny v NATO. Vplyv Nemcov a Francúzov je v tejto veci rozhodujúci a je známe, že ani oni nie sú optimistickí. Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, je jasné, že Maďarsko a Poľsko majú k tejto otázke odlišný prístup a my máme tiež odlišný prístup k otázke vzťahov s Ruskom. Maďarsko začalo budovať zahraničnoobchodné vzťahy na východ a juh. Treba tiež vziať do úvahy, že Maďarsko je prírodným obrancom, ktorý sa nachádza za hradbami Karpát. Veľké pohoria poskytujú maďarským územiam dobrú ochranu z východu. Poľsko má inú vojenskú geografickú polohu a ak sa pozriete na našu históriu, zistíte, že poľský štát je v konflikte s Ruskom už stovky rokov. Táto deliaca čiara sa objavuje aj v dnešnej politike. Nezávislá Ukrajina je pre nás zárukou, že Rusko neobnoví svoje imperiálne ambície. S Ukrajinou máme aj historické rozdiely. Je to typická situácia v strednej Európe, ale musíme nájsť spôsob, ako s ňou pracovať. Spája nás spoločná vízia nášho miesta v Európe.

A napokon, chápe poľská vláda osobitnú situáciu v Maďarsku v rámci ukrajinsko-ruského konfliktu? Maďarská menšina žije na Zakarpatsku a vzhľadom na obmedzenia, ktoré sú na ňu uvalené, je v záujme Maďarska presvedčiť Ukrajinu, aby zaviedla západné normy. Blokovanie ich členstva v EÚ a NATO je politickým nástrojom a nie je ničím iným v rukách maďarskej vlády.

Poľsko to chápe a nie je prekvapením, že Maďarsko sa k tomu stavia rovnako. Vychádzame z predpokladu, že základnou úlohou každého štátu je zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov a podporovať svojich krajanov žijúcich v zahraničí. Poľská menšina na Ukrajine a v Bielorusku je vo veľmi podobnej situácii ako Maďari na Zakarpatsku. Preto je to pre naše krajiny veľká výzva: na jednej strane účinne zastupovať záujmy našej krajiny a na druhej strane nadviazať dobré vzťahy so susednými krajinami.

Foto: David Mátrai

pôvodný text: Východné krídlo NATO treba posilniť, povedal predseda poľského výboru pre zahraničné veci | Polievka (mandiner.hu)