Pobočka Arboréta v Cisovej na Podkarpatsku hostila 3. júla konferenciu Przemyšľanského kultúrneho spolku s názvom "Kultúrny spolok Poľska. Udalosti a ľudia 19. a 20. storočia - Przemyśl, Ziemia Przemyska a Podkarpatsko v Karpatskej Európe.
- Zameriavame sa nielen na Podkarpatskú Rus, ale aj na celú strednú Európu, na Európu Karpát. Týmto spôsobom sa pripájame k hľadaniu atribútov, symbolov regiónu a ukazujeme, že stredná Európa má svoju vlastnú identitu," povedal predseda zahraničného výboru Marek Kuchciński, ktorý je zároveň predsedom reaktivovanej spoločnosti, ktorá pôsobila v 80. rokoch minulého storočia a vydáva okrem iného časopisy "Cultural Strych", "Spojrzenia Przemyskie", organizuje výstavy či stretnutia intelektuálov z celého sveta.
Konferencia v Cisovej bola druhým stretnutím v sérii, predchádzajúce sa konalo počas konferencie Europa Karpat v máji tohto roku. Hlavnou témou stretnutia bolo kultúrne a prírodné dedičstvo, ktorého príkladom boli okrem iného diela Jana Gwalberta Pawlikowského a Jerzyho Pióreckého, ktoré predstavil riaditeľ Arboréta Narcis Piórecki a predseda Spoločnosti priateľov vedy Waldemar Wigluszako aj obrazy Karpát v dielach významných osobností, vrátane Stanisława Vincenza, Kazimierza Wierzyńského a svätého Jána Pavla II, ktoré predstavil prof. Krzysztof Dybciak, ktorého prednášku uvádzame v plnom znení:
Dedičstvo je dedičstvo, ktoré sme dostali od predchádzajúcich generácií a ktorým vybavujeme tých, ktorí prídu po nás. Na Zemi už nie sú miesta, ktoré by sa nezmenili, nepremenili alebo nezničili ľudskou činnosťou.
Nemáme sa čím chváliť a ani hanba nestačí pri pohľade na stav prírody, ktorý odovzdávame mladším obyvateľom Zeme. V smutnej krajine sebectva, chamtivosti, nedostatku vedomostí a podriaďovania spoločného dobra vlastným záujmom však narážame na výnimočné osobnosti - smerovníky. Títo ľudia sa svojou odvahou, talentom a tvrdou prácou snažili v minulosti a snažia sa aj teraz zachovať, ochrániť alebo aspoň opísať kúsok prírody, ktorý mali radi," povedal riaditeľ Arboréta Bolestraszyce počas nedeľnej konferencie Przemyšľanského kultúrneho spolku v jeho pobočke v Cisovej na Podkarpatsku. Narcyz Piórecki predstavil profily botanikov 19. storočia zo Ľvova a Przemyšľa, vrátane Jana Gwalberta Aleksandra Pawlikowského, ktorý v roku 1934 viedol k prijatiu parlamentného zákona o ochrane prírody, platného až do roku 1949, v ktorom sa uvádza, že "príroda je chránená v celej svojej šírke, vrátane zeme, jej útvarov, jaskýň, stojatých a tečúcich vôd, vodopádov, brehov týchto vôd, zvierat, rastlín, minerálov a skamenelín".
Minister školstva bol špeciálnym hosťom konferencie ACI Przemyslaw Czarnek a podpredseda Národného fondu na ochranu životného prostredia Slawomir Mazurek.
Slawomir Mazurek Predstavil úlohy podporované NFOŚ, t. j. udržateľný rozvoj, adaptácia na zmenu klímy, energetický prechod, prechod na obnoviteľné zdroje energie, ekomobilita, nízkouhlíkové hospodárstvo s uzavretým cyklom, racionálne využívanie vody. - To, čo bolo donedávna v oblasti ekológie len myšlienkou alebo víziou, sa pred našimi očami stáva aktuálnou výzvou a čoraz častejšie každodennou praxou," zdôraznil podpredseda Štátneho fondu životného prostredia. Mazurek poukázal na to, že veľká klimatická reforma, označovaná ako zelená revolúcia, sa v praxi týka takmer všetkých odvetví. Dôsledky vojny, ako aj tejto revolúcie, už pociťuje každá domácnosť a poľský štát so svojimi štruktúrami sa na to musí a je dobre pripravený.
Przemyslaw Czarnek povedal, že v čase protikresťanskej kultúrnej a sociálnej revolúcie sa sprostredkovanie pravdivého pohľadu na človeka, jeho úlohy v spoločnosti, jeho prirodzenosť, vrátane informácií o jeho sexualite v kontexte lásky medzi ľuďmi, javí ako nevyhnutné pre záchranu a odovzdanie dedičstva a základov latinskej, kresťanskej civilizácie ďalším generáciám.
Vysvetlil tiež potrebu obnoviť výučbu najnovších dejín v kontexte súčasnosti v rámci predmetu Dejiny a súčasnosť.
- Mladšie generácie Poliakov nepoznajú nedávnu históriu a historické procesy, ktoré majú priamy vplyv na súčasnú realitu. Preto sú tak náchylní na manipuláciu, ktorá im škodí. Skoncujeme s tým. Zavádzame nový predmet v prvom a druhom ročníku strednej školy pre všetkých," povedal.
- Ak hovoríme o spoločnom dobre spoločnosti, nemožno ho oddeliť od špecifického kultúrneho dedičstva. Slovo "dedičstvo" však označuje niečo, čo je prítomné dnes, aj niečo, čo má svoj pôvod v histórii. Áno, zdedili sme určité spôsoby pestovania spoločného dobra - to z nás robí napríklad Poliakov, a nie Nemcov alebo Rusov. Na druhej strane, my Poliaci sme zdedili bohatú kultúru Poľsko-litovského spoločenstva - tak v dlhej histórii prvej republiky, ako aj v oveľa kratšej, ale tak dôležitej histórii, ktorá sa tiahla cez 19. storočie a novú nezávislosť, potom mimoriadne ťažké časy vojny a poroby až po tretiu republiku a naše dni," zdôraznil minister.
- Je zrejmé, že naše vzdelávanie aj vzdelávacia politika poľského štátu by mali vychádzať z kultúrneho dedičstva Poľska a zostať s ním v súlade. To je, mimochodom, široká oblasť, pretože naše dedičstvo je zároveň určitým tovarom a princípmi, ako aj ochotou tolerantne rešpektovať hosťa alebo utečenca inej kultúry," povedal minister.
Foto: Marta Olejnik
