Pre Karpaty je voda striedavo pokladom a hrozbou. Skrotenie živlu už nie je len utópiou, ale nevyhnutnosťou. Obzor zakrývajú impozantné hory, v údoliach pulzujú potoky a kdesi hlboko pod zemou vyvierajú minerálne a termálne vody. Tieto poklady tvoria komplexnosť karpatského bohatstva a výziev.

- Karpaty produkujú pitnú vodu pre dve tretiny Poľska (povodie Visly), preto sa musíme postarať o správne lesné hospodárstvo, ktoré bude znamenať, že karpatské lesy budú zadržiavať mnohonásobne viac vody ako v súčasnosti. Musíme obnoviť to, čo bolo zničené počas komunistickej éry v rámci meliorácií, a musíme rozvíjať tzv. malú retenciu, ktorá umožňuje zadržiavať vodu a spomaľovať jej odtok. Malé vodné nádrže, rybníky, mlyny, malé hrádze, rybníky, zachovanie mokradí, zalesnených oblastí, tzv. renaturalizácia potokov a malých riek. Pitná voda sa čoskoro môže stať rovnako cennou surovinou ako plyn alebo ropa - hovorí Marek Kuchciński, iniciátor a organizátor konferencie Európa Karpát.

Jedným z prvých miest na súčasnej mape Poľska, ktoré sa vynorili z prehistorických morí, boli Karpaty. Z tých čias sa tu nezachovali žiadne veľké vodné plochy a márne by sme na mape hľadali mohutné rieky. Pri pohľade na tento región je ťažké uveriť, že ide o "vodný svet". A predsa je práve voda najväčším prírodným bohatstvom Karpát. Bohatstvo, ktoré ešte stále nie je dostatočne rozvinuté a využité. Treba si však uvedomiť, že hory menia tento poklad na nebezpečný živel. Musíme ho skrotiť na miestnej aj globálnej úrovni. Lokálny rozmer má dve roviny. Najsmutnejšie sa prejavujú povodne a záplavy. Najvyšší priemerný ročný úhrn zrážok [1] v Poľsku sa vyskytuje v Karpatoch. Ich ničivá sila vzbudzuje rešpekt, zmietajú celé farmy, ničia cesty, elektrické vedenie a poškodzujú hospodárstvo. Druhá tvár je tiež extrémna. Keď Poľsko bojuje so suchom, Karpaty majú najvyššiu vlhkosť pôdy v celej krajine. Pramene minerálnej vody sú ukryté pod zemou. Prírodné alebo navŕtané sa našli v 150 lokalitách na Podkarpatsku. V kúpeľoch sa využíva len malá časť. V slávnom bahne sa nachádzajú aj liečivé minerály. Geológovia k tomu pridávajú aj termálne vody. Ich význam pre miestnu ekonomiku však bohužiaľ nie je veľký. Výskum efektívnejšieho využívania a hľadania ľahko dostupných prameňov stále pokračuje. Aj to je však potenciálny poklad ukrytý pod zemou.

Pri pohľade na tento karpatský vodný svet je potrebné nájsť širší pohľad. Zostať na miestnej úrovni by bolo nielen zjednodušujúce, ale aj nehospodárne. Zrážky, ktoré majú v celoštátnom meradle mimoriadny rozsah, sa dajú skrotiť. Retenčné nádrže sú v súčasnosti najväčšou výzvou a príležitosťou pre región a celé Poľsko. Majú niekoľko výhod. Jedným z nich je zachytávanie nadmerného množstva dažďovej vody. Počas silných dažďov tradičné kanalizácie (potoky, rieky) a nádrže (rybníky, jazerá) nedokážu bezpečne odvádzať prebytočnú vodu. Rieky a potoky sa vylievajú, zaplavujú a poškodzujú domy, poľnohospodárske polia, energetickú infraštruktúru a dopravnú infraštruktúru. Zadržiavanie vody zvyčajne zahŕňa uchovávanie dažďovej vody alebo vody z topiaceho sa snehu na mieste. Týmto spôsobom sa obmedzuje rýchly odtok vody po povrchu pôdy a z malých vodných tokov. Za zadržiavanie dažďovej vody sa neplatia žiadne poplatky. V Poľsku sa zavádza mnoho programov, ktoré sú dotované z rozpočtu ústredných alebo miestnych orgánov štátnej správy, ako aj z fondov Európskej únie. Medzitým sa čoraz častejšie zavádzajú poplatky za odber povrchovej a podzemnej vody. Dôvodom sú okrem iného požiadavky rámcovej smernice o vode, základného dokumentu Európskej únie o hospodárení s vodnými zdrojmi. V Karpatoch je preto potrebné vybudovať malé retenčné zariadenia, ako aj veľké vodné nádrže. Za zmienku stojí aj to, že región je tiež vynikajúcim miestom pre prírodnú retenciu. Vodu možno zadržiavať v mokradiach, lesoch a poľnohospodárskych oblastiach. To všetko má aj globálny rozmer. Karpaty by mohli byť rezervoárom, z ktorého by mohli ťažiť aj iné regióny.

Vody Karpát už v malom slúžia celej krajine. Na Visle pravdepodobne neexistuje obchod, v ktorom by sa nepredávala minerálna voda z karpatských prameňov (Cisowianka, Muszynianka, Kryniczanka, Iwoniczanka, Rymanów-Zdrój). Ďalším odvetvím, ktoré čerpá zo zdrojov regiónu, je cestovný ruch. Prírodné bohatstvo je okrem iného spôsobené vodami, ktoré sú domovom chránených druhov živočíchov a rastlín. Má teda vodný svet Karpát šancu získať dôstojné miesto v stratégii rozvoja regiónu a krajiny? Mnohé zmeny už prebiehajú, iné čakajú na implementáciu a pochopenie.

Európa Karpát je jedným z tých miest, kde sa môžu stretnúť rôzne pohľady na tento problém. Jeho cieľom je hospodárska a politická integrácia regiónu a poukázanie na význam prírodného a kultúrneho dedičstva tejto časti Európy pre celý kontinent a zvyšok sveta. Nespornou výhodou sú panelové diskusie, ktoré poskytujú možnosť analyzovať kľúčové otázky týkajúce sa vodných zdrojov v Karpatoch a ich racionálneho využívania a ochrany, prírodných podmienok formujúcich vodné zdroje Karpát, vrátane významu lesných biotopov pri formovaní vodnej retencie.

mo

[1] Prz. Geol., 49: 734-742.