Panel "Karpatská Európa - Európa našej budúcnosti" - Právo a spravodlivosť, Katovice 2019
Moderátor: Marek Kuchciński, Predseda poľského Sejmu
Účastníci diskusie:
Ryszard Terlecki, Podpredseda poľského parlamentu
Krzysztof Szczerski, Vedúci kabinetu prezidenta Poľskej republiky
Adam Baláž, Riaditeľ kancelárie tajomníka pre medzinárodné záležitosti strany Fidesz
Profesor Waldemar Paruch, Riaditeľ Centra strategických analýz kancelárie predsedu vlády
Profesor Maciej Szymanowski, Riaditeľ Inštitútu Wacława Felczaka
Jerzy Kwieciński, Minister pre investície a rozvoj
Ján Hudacký, Predseda Inštitútu kresťanského sociálneho myslenia v Bratislave
Diskusia o minulosti a budúcnosti Európy Karpaty v celoeurópskom kontexte, s za účasti tvorcov, účastníkov a spojencov projektu z Maďarska a Slovenska.
Marek Kuchciński:
"Európa Karpát - Európa našej budúcnosti" je téma, ktorá znie trochu metaforické, ale navrhol zámerne, aby sa pozrieť na budúcnosť z hľadiska 20 rokov - od iniciatívy Zelené Karpaty, ktorú sme vytvorili ako súčasť poľskej Iniciatíva Zelené Karpaty, ktorú sme vytvorili v rámci poľsko-slovensko-ukrajinskej spolupráce, rozvíjajúc ju do všetkých oblastí, nie nielen medzi miestnymi orgánmi alebo vládnymi komisiami pre cezhraničnú spoluprácu, ale aj v spolupráci Rozvíjali sme ju vo všetkých oblastiach, nielen medzi miestnymi orgánmi alebo vládnymi komisiami pre cezhraničnú spoluprácu, ale aj v rámci spolupráce medzi zástupcami všetkých inštitúcie vrátane parlamentov. Už 10 rokov nazývame tieto stretnutia Karpatská Európa. Témy, ktoré sme predložili účastníkom diskusie, sú tieto:
- Stredoeurópske pohraničie alebo periféria Európskej únie a Severoatlantická aliancia - hrozby a príležitosti pre región v podmienkach oživenia geopolitiky.
- Nový model trvalo udržateľného rozvoja pre karpatské krajiny - skúsenosti s prekonávaním ekonomickej závislosti.
- Karpaty pre Európu - potenciál regiónu, Karpatská stratégia, spoločenstvo kultúr, subjektivita regiónu.
- Národné štáty - hodnota a garant rozmanitosti v strednej Európe Centrálne.
Pripomenul by som slávnu tézu Milana Kunderu, že stredná Európa je najväčším bohatstvom všetkých kontinentov. Stredná Európa je najväčším bohatstvom všetkých kontinentov. Máme najviac najväčší počet kultúr, jazykov - maximum rozmanitosti na minimálnom území - 40 nositeľov Nobelovej ceny, najväčší počet významných osobností od umenia až po ekonomiku. Chcel by som vás upozorniť na dve veci Z pohľadu strednej Európy sú pre našu civilizáciu zásadné dve otázky Dve otázky sú pre našu civilizáciu zásadné: suverenita a sloboda - v každej oblasti nášho života nášho života - a hodnoty odvodené zo systému kresťanskej koncepcie ľudská prirodzenosť - axiologický systém. Z týchto dvoch prvkov vyrastajú iné - týkajúce sa bezpečnosti, hospodárstva, rozvoja, nových technológií, politika atď. Dnes sa v Európskej únii hovorí o demokracii a ľudských právach, ale Dnes sa v Európskej únii odvolávajú na demokraciu a ľudské práva, ktoré však napokon vychádzajú práve z kresťanstva.
Ryszard Terlecki:
O Karpatoch sa hovorí, že sú krajinou vína, baraniny a syra... Ale sú predovšetkým krajinou oddanosti hodnotám, tradíciám a úspechom generácií. Karpaty chápeme širšie - ako strednú Európu. Hovorí sa, že ľudia, ktorí žijú v horách, sú bližšie k Bohu. Je to aj záväzok k viere. Náš región sa stáva prekážkou pre myšlienky, ktoré ohrozujú naše tradície, suverenitu a sociálnu solidaritu. Karpaty, širšia Európa Karpát, majú určité črty, ktoré ich odlišujú od západnej Európy. Počas vojny a neskôr v sovietskom zajatí región postihlo mnoho tragédií. Ľudia na Západe to nechápu, nechápu naše presvedčenie, že sloboda je hodnota, za ktorú sa dá zomrieť. Západní politici sa domnievajú, že je to anachronizmus, že dnes sa neoplatí umierať za vlasť, za vieru, za slobodu. EK je takou oblasťou, kde si navzájom rozumieme a vymieňame si tieto hodnoty.
Čo ďalej? Dosiahli sme úroveň zintenzívnenia projektu, deje sa veľa vecí, buduje sa Via Carpatia, cítime, že nemôžeme stáť na mieste a musíme urobiť ďalší krok. Aký by to mal byť krok? V našej časti Európy sa vlády často menia, konajú sa predčasné voľby a nie je tu veľa stabilných krajín, ako napríklad Maďarsko a Poľsko... Maršal Kuchciński nás presvedčil, že by sme mali vytvoriť spoločenstvo parlamentov, že je tu priestor na zblíženie. V histórii máme vynikajúce projekty, ktoré siahajú oveľa ďalej ako naša dnešná spolupráca: naša politická emigrácia počas komunistickej éry, výbory slobodných Maďarov, Chorvátov, poľská exilová vláda a ďalší roky veľmi vážne hovorili o konfederácii nášho regiónu. Otázka pre nás, ktorí sme mimoriadne pripútaní k suverenite: aký priestor máme na to, aby sme sa posunuli k jednote? Keď minulý týždeň šesť krajín (Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Gruzínsko a Ukrajina) vystúpilo z Rady Európy na protest proti obnovenému členstvu Ruska, stretli sme sa so zástupcami týchto krajín a uvažovali sme: možno potrebujeme vlastnú Radu Európy - Radu strednej a východnej Európy?
Krzysztof Szczerski:
Celý koncept Karpatskej Európy by neexistoval bez maršala Mareka Kuchcińského. Na začatie diskusie o novej, širšej perspektíve našej úlohy v regióne, než je Vyšehradská skupina, bola potrebná politická predstavivosť. Počnúc Európou Karpát ako koncepciou, ktorá sa zrodila v našom politickom prostredí, a udržiavaním nástrojov politickej činnosti sa nám prostredníctvom Prezidentského paláca podarilo priniesť dve nové významné formy politickej spolupráce pre tento región, ktoré ukázali jeho veľký potenciál. Prvou bola Bukureštská deviatka v súvislosti so samitom NATO vo Varšave v novembri 2015. V tom čase sa nám podarilo zosúladiť bezpečnostné politiky krajín od Estónska po Bulharsko tak, aby sme mali spoločnú pozíciu ako krajiny východného krídla NATO. Druhým je Trojmoria - od Estónska po Chorvátsko - jedna z hlavných foriem spolupráce v rámci Európskej únie, ktorá je dôležitým stavebným kameňom integrácie.
Pokiaľ ide o kresťanské hodnoty, nezabúdajme, že okrem politický patrón regionálnych myšlienok, t. j. prezident Lech Kaczyńského, máme aj duchovného patróna našej spolupráce, a to Jána Pavla II., o ktorom II, o ktorom musíme viac hovoriť a otvorenejšie svedčiť.
Pokiaľ ide o výzvy do budúcnosti, musíme budovať odolnosť nášho regiónu, pretože sa nám darí tak dobre, že môžeme očakávať útok. Máme aj povinnosť voči našim susedom, ako je Gruzínsko a Ukrajina, ktorí nemôžu zostať mimo nášho sveta príliš dlho.
Adam Baláž:
Môžeme spolupracovať nielen na vládnej úrovni, ale aj na úrovni úroveň strany. Vyšehradské krajiny dosiahli vynikajúce výsledky vo voľbách do Vyšehradské krajiny dosiahli vo voľbách do Európskeho parlamentu vynikajúce výsledky. Dokázali našu silu na politickej úrovni. Skutočnosť, že ani Manfred Weber a Timmermans sa nestali šéfmi Európskej komisie vďaka nášmu spoločnému úspechu. spoločný úspech. Fidesz dostal od spoločnosti silný mandát v otázkach ako je masová emigrácia, ochrana hraníc alebo kresťanská kultúra. A toto nás nepochybne spája s celou Vyšehradskou skupinou. Je to silný základ pre ďalšie kroky vo všetkých orgánoch Európskej únie.
Waldemar Paruch:
Karpatská Európa je klasickým príkladom zahraničnej politiky, keď sa najprv myslí a potom koná. Je dôkazom realizácie strategickej myšlienky prezidenta Lecha Kaczyńského, dôkazom toho, že Poľsko by malo budovať svoj potenciál v strednej Európe, čo nám umožní získať náležitú subjektivitu v Európskej únii a nadviazať vzťahy s našimi dvoma najdôležitejšími susedmi. Karpatská Európa bola pôvodne cezhraničnou myšlienkou, ktorá sa nachádzala v Karpatoch ako prírodnom prostredí. Karpatská Európa bola politická idea založená na myšlienke, že hory môžu spájať. Karpaty boli vnímané z hľadiska rozmanitosti, ale na základe hodnotového systému, ktorý sa vyznačoval toleranciou a pluralizmom. Dynamika EK je tiež jasne viditeľná. Prvá fáza prebiehala v rokoch 1998 až 2011, keď išlo o subregionálnu myšlienku. Najťažšie obdobie bolo v rokoch 2011 až 2014 - vďaka maršalovi Kuchcińskému to bola jediná oficiálna parlamentná iniciatíva, ktorú realizovala strana Právo a spravodlivosť. Rok 2014 bol prelomový - konferencia v Krynici ukázala široké spektrum našich záujmov: od geopolitiky až po spoluprácu v strednej Európe (dnes 150 miliónov ľudí, 18 percent HDP EÚ, 16 krajín EÚ leží v strednej a východnej Európe). Vďaka tomu, že sme pri moci, sa od roku 2015 mohli objaviť ďalšie iniciatívy, začali sme budovať sieťové prepojenia. Tie sú pre túto časť kontinentu najlepším riešením, ktoré vychádza z predpokladu štátnej suverenity. Cez Karpaty sa tiahnu nielen hory, ale aj hranice EÚ a Severoatlantickej aliancie. Posilnenie východného krídla NATO je preto naším spoločným záujmom. Geopolitika v našom prostredí sa stala štandardom. Dnes politické elity vedia, že existuje Európa Karpát. Bez EK by nebolo Via Carpatia.
Jerzy Kwieciński:
Diskusiu o Európe Karpát sme preniesli do úplne iného úroveň. Rok 2011 bol pre nás veľmi náročný. Vláda nás nepodporila a len len vďaka úsiliu maršala Kuchcińského sa táto myšlienka zachovala. Už v roku 2011 Maršal Kuchciński ma požiadal, aby som napísal predpoklady pre Karpatskú stratégiu. Karpatská stratégia. Karpaty sa nachádzajú v Európe, sú najrozmanitejšie nielen z hľadiska nielen z hľadiska prírody, ale aj kultúry. Dnes nás začínajú spájať, nie rozdeľovať. nás nerozdeľujú. Začali sme pracovať na príprave makroregionálnej stratégie ako Európska stratégia, ktorá je najsilnejším nástrojom regionálnej politiky v regionálnej politiky v EÚ (v súčasnosti existujú štyri). Význam ich rozmeru dokazujú nasledujúce príklady Baltská stratégia (týka sa krajín okolo Baltského mora), na ktorej sa začalo podieľať aj Poľsko. sa začali zúčastňovať. Najvyššiu životnú úroveň majú v súčasnosti pobaltské krajiny.
Ján Hudacký:
Poľsko je silou, ktorá ovplyvňuje geopolitiku, a práve to by sme mali Na tom by mala byť postavená Karpatská Európa. Rovina, v ktorej sa môžeme pohybovať, je sociálne učenie sociálne učenie Cirkvi. Konkrétne uplatňovanie jej učenia v politike, ako aj prorodinná politika uplatňovaná Prorodinná politika strany Právo a spravodlivosť, sú to akcie, ktoré sa mohol rozšíriť v krajinách karpatskej Európy. To by nás zjednotilo.
Maciej Szymanowski:
Tento región určite nie je perifériou. Stále existujú zvláštne ozveny tvrdenia, ktoré sa objavilo vo Francúzsku v 30. rokoch 20. storočia, že svet sa skladá z centrá a periférie. Ale o akých perifériách hovoríme, ak každý z nás ráno siahne po tube zubnej pasty alebo kozmetiky Max Factor (Max Factor), kocky cukru, ktoré vynašiel Čech Jakub Rada, pri nosení oblečenie s nylonovou niťou, ktorú vynašiel aj Čech Otto Wichterle. Vstup na stránku do haly, museli sme prejsť cez detektor kovov, ktorý bol druhej svetovej vojny vynašiel Józef Kosacki, televízne vysielanie by nebolo by nebolo možné bez Jána Szczepanika, každý má mobilný telefón, ktorý funguje na technológia, ktorú vynašiel Jan Czochrowski... Najdôležitejšia vec v súčasnosti že to nie je len história. Náš krajan Jan Kapusta vynašiel ikosaedr. Takzvaný K-dron je určitý spôsob hry s priestorom a jeho zakrytie, ktorá spočíva v tom, že farba sa pod vplyvom svetla. Už sa používa na niektorých staniciach londýnskeho metra.
Przemysław Czarnek, Lublinský guvernér (hlas za mikrofónom):
Od prvých slov pána Kuchcińského, ktoré sa týkali hodnôt, na ktorých je založená Európa Karpát, sme prešli cez hlas pána Terleckého, ktorý povedal, že človek, ktorý žije v horách, je bližšie k Bohu. Vďaka veľkej geopolitike sme dosiahli prosperitu. Všetky krajiny zažili sedem rokov chudoby, ale žiadna nezažila sedem rokov prosperity. Chceme, aby naša prosperita vyzerala ako v západnej Európe. Odlišuje nás však to, že sme Európou ducha. Proces sekularizácie, dechristianizácie tam zašiel veľmi ďaleko. Benedikt XVI. hovorí, že kresťanská Európa už nie je a nebude. Otázkou je, do akej miery v stratégii Karpatskej Európy a Vyšehradskej skupiny vsadíme na Európu ducha.
Text prevzatý naživo, neautorizovaný
MO
Foto: Marta Olejnik
