Pred dvoma týždňami, 23. februára, sa v Krasiczyne konala ďalšia konferencia "Európa Karpát", ktorá sa zaoberala európskou rozvojovou politikou a podporou z nového rozpočtu Spoločenstva pre medzinárodné karpatské regióny. Účastníci diskusie prijali tieto stanoviská Vyhlásenie. Obsah tohto dokumentu uvádzame nižšie.

"KARPATSKÁ EURÓPA"

KRASICZYNSKI VYHLÁSENIE

23. FEBRUÁRA 2013.

My, účastníci konferencie Európa Karpát v Krasiczyne, sme presvedčení, že Karpaty sú dôležitou súčasťou regionálneho bohatstva Európy. Vďaka svojim jedinečným vlastnostiam sú dnes Karpaty jednou z dvoch najvýznamnejších horských oblastí v Európe. Po nedávnom rozšírení Európskej únie tvoria aj jej východnú hranicu. To výrazne zvyšuje význam tejto oblasti pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja a súdržnosti Spoločenstva.

V súčasnosti čelia obyvatelia karpatského makroregiónu mnohým ťažkostiam. Chýbajúca dopravná infraštruktúra, viditeľné rozdiely v sociálnej situácii vrátane vysokej štrukturálnej nezamestnanosti znamenajú, že bez presných rozvojových opatrení sa situácia obyvateľov Karpát bude zhoršovať. Aktivity na modernizáciu a rozvoj karpatského makroregiónu sú potrebné nielen z pohľadu vybraných členských štátov, ale aj celej Európskej únie, najmä v súvislosti s jej budúcim rozšírením na východ, a preto chceme podporiť európske ambície Ukrajiny.

Sme presvedčení, že je potrebné koordinovať činnosť pre Karpaty v mnohých oblastiach. Podstatou by malo byť posilnenie medzištátnej, regionálnej a cezhraničnej spolupráce v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti tak, aby makroregión prezentoval na fóre Európskej únie ucelenú víziu rozvoja. Iba spoločné úsilie spoločností, parlamentov, vlád a miestnych orgánov karpatských krajín umožní účinne presadzovať záujmy Karpát na európskom fóre.

Národné parlamenty tu môžu zohrávať dôležitú úlohu vytvorením Karpatskej siete parlamentnej spolupráce. Táto sieť by mala umožniť pravidelné kontakty medzi poslancami karpatských krajín vo všetkých oblastiach ich záujmu. Dôležitým krokom k vytvoreniu takejto siete by bolo vytvorenie karpatských parlamentných skupín v jednotlivých národných parlamentoch a v Európskom parlamente a v budúcnosti zvážiť vytvorenie karpatského parlamentného zhromaždenia.

Zdôrazňujeme význam Karpatského euroregiónu ako inštitúcie, ktorá koordinuje a aktivizuje aktivity pre rozvoj územia. Podporujeme návrh na vytvorenie nadnárodného operačného programu Európskej územnej spolupráce pre oblasť Karpatského euroregiónu vo výhľade 2014 - 2020 pod názvom "Karpatský horizont 2020". Takéto riešenie by prispelo k zlepšeniu koordinácie a zvýšeniu účinnosti existujúcich finančných nástrojov Európskej únie na podporu mnohostrannej územnej spolupráce. Tento program by sa mal vzťahovať na všetky oblasti, ktoré sa doň budú chcieť zapojiť.

Zároveň vyzývame Európsku úniu, aby aktívnejšie podporovala ciele ako je stanovené v Karpatskom dohovore podpísanom v Kyjeve 23. mája 2003, a vyzývame na urýchlenie úsilia o formálne pristúpenie EÚ k tomuto dohovoru ako zmluvnej strany. Užšia spolupráca je potrebná najmä v oblasti vodného a lesného hospodárstva. Za dôležité považujeme aj plnenie úloh zakotvených v Protokole o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu ku Karpatskému dohovoru.

S potešením sme zaznamenali množstvo príkladov cezhraničnej spolupráce medzi partnermi z karpatských krajín. Iniciatívu začať práce na vydaní Karpatskej encyklopédie považujeme za mimoriadne cennú. Na tento účel vytvárame pracovnú skupinu zástupcov viacerých univerzít, ktorí sa zaujímajú o problematiku Karpát.

Pozorne sledujeme priebeh rekonštrukcie bývalého astronomického observatória na vrchole Pop Ivana v Čiernom pohorí a výstavba centra akademickej spolupráce v Mikuličyne, do ktorého sa zapojili Varšavská univerzita a Karpatská národná univerzita v Ivano-Frankivsku v rámci spoločného projektu.

Upozorňujeme na spoločné pastoračné tradície, ktoré boli po stáročia jednou zo základných foriem činnosti Karpatskí horali. Iniciatívou, ktorú sa oplatí v tejto súvislosti propagovať, je medzinárodný Karpatský Redyk-Transhumance 2013, ktorý sa tento rok organizuje ako tradičný ovčí pochod z Rumunska cez Ukrajinu, Poľsko, Slovensko a Českú republiku.

Ďalšie rozširovanie pohraničnej infraštruktúry výrazne uľahčí rozvoj spolupráce medzi karpatskými krajinami - členmi Európskej únie - a Ukrajinou. Preto dôrazne podporujeme zvýšenie počtu hraničných priechodov na západnej hranici Ukrajiny.

Okrem toho, aby sa splnili konsenzuálne požiadavky a názory kruhov a inštitúcií spojených s mediálnym sektorom, je potrebnéPodporujeme iniciatívu na vytvorenie medzinárodnej platformy pre spoluprácu karpatských médií na spoločnú propagáciu a rozvoj a implementáciu účinných systémov výmeny informácií.

Zdôrazňujeme tiež, že hlavným cieľom všetkých aktivít by mal byť rozvoj európskej makroregionálnej stratégie rozvoja pre celú Karpaty za účasti všetkých dotknutých krajín a regiónov a európskych inštitúcií.

Vytvorenie stratégie by bolo prelomom v oblasti územnej súdržnosti a posilnenej spolupráce nielen medzi karpatskými krajinami a regiónmi, ale aj medzi Európskou úniou a jej východnými partnermi. Makroregionálna Karpatská stratégia ("Carpathia 2020" - CEEC - Cooperation, Economy, Environment, Culture) by sa mala orientovať predovšetkým na spoluprácu, vrátane hospodárskeho rozvoja, ochrany životného prostredia a kultúry. Súčasťou tejto stratégie by malo byť aj začlenenie cesty Via Carpathia do transeurópskej dopravnej siete TEN-T.

Táto trasa, ktorá prechádza východnými oblasťami EÚ, by sa mala stať akýmsi jadrom, okolo ktorého sa bude budovať udržateľný rozvoj celého karpatského makroregiónu. 

Krasiczyn, 23. februára 2013