13. júna sa v Budapešti v rámci otvorenia Karpatských európskych klubov uskutočnila panelová diskusia o poľsko-maďarských vzťahoch a vojne na Ukrajine.

Zúčastnil sa na ňom okrem iných Ryszard Terlecki - predseda Sejmu

Marek Kuchciński, predseda Výboru pre zahraničné veci
Bogusław Sonik, poslanec poľského parlamentu

Zsolt Németh, predseda zahraničného výboru maďarského Národného zhromaždenia

Balázs Orbán, námestník ministra na úrade predsedu vlády Maďarska

a hostia - opoziční členovia komunistického systému.

Diskusiu moderoval riaditeľ Inštitútu Wacława Felczaka, profesor Maciej Szymanowski.

Miesto stretnutia: kaviareň Scruton.

Ako prvý sa prihlásil Balazs Orban. Požiadali ho, aby predstavil postavu Rogera Scrutona, konzervatívneho filozofa a spisovateľa, a vysvetlil, čo je to vlastne kaviareň - známe miesto stretnutí a diskusií. Druhým rečníkom bol Zsolt Németh, ktorý v úvode poukázal na knihu profesora Ryszarda Terleckého Solidarita 1980 - 1989. Poľská cesta k slobode, ktorá nedávno vyšla v Maďarsku. Potom informoval o plánoch na založenie kaviarní Scruton v Poľsku, napríklad vo Varšave alebo v Przemyśli. V súvislosti s témou diskusie ďalej uviedol, že poľsko-maďarské priateľstvo bolo nedávno vystavené skúške. Návšteva novozvoleného maďarského prezidenta v Poľsku bola prelomová a príchod poľskej delegácie je reakciou na ňu.
Vyjadril presvedčenie, že z hľadiska cieľov sú pozície Maďarska a Poľska rovnaké, ale líšia sa v prostriedkoch a spôsobe ich dosiahnutia. Vyhlásil, že Maďarsko plne podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie, načrtol svoju víziu konzervatívnej Európy - Európy národov - a vyhlásil, že je neprijateľné obnoviť Sovietsky zväz. Ide o spoločné pozície oboch krajín. Upozornil však, že Európa čelí hospodárskej recesii a sankcie nás budú stáť veľa. Tento prístup sa v jednotlivých krajinách líši a o tom musíme diskutovať. Potom sa slova opäť ujal moderátor diskusie, profesor Szymanowski. Hovoril o myšlienke konferencie Európa Karpát a uviedol konkrétny príklad: na jednej z konferencií bol sformulovaný postulát vybudovať cestu Via Carpatia a dnes sa už môžeme tešiť z prvých výsledkov - čiastočne už vybudovanej a rozostavanej rýchlostnej cesty.

Ďalej vystúpil Marek Kuchciński, ktorý vysvetlil myšlienku Karpatských európskych klubov. Ide o diskusiu o našich hodnotách, myšlienkach, konzervativizme alebo vízii Rogera Scrutona. Dnešné výzvy si vyžadujú takéto spoločné diskusie a práve na to boli založené Karpatské európske kluby. Oznámil tiež inštitucionalizáciu Karpatskej Európy. Poukázal na skutočnosť, že vstupom do EÚ sme odmietli bariéry a hranice, napr. môžeme voľne cestovať, ale niektoré prekážky zostávajú. Vojna na Ukrajine je jednou z takýchto prekážok, t. j. novou výzvou. Zdôraznil, že posilnenie poľsko-maďarských vzťahov je našou budúcnosťou, ale vyžaduje si diskusiu, a vyjadril spokojnosť, že sa tak deje práve teraz a na takomto nezvyčajnom mieste.
Ďalším rečníkom bol podpredseda Sejmu Ryszard Terlecki, ktorý na úvod povedal, že vojna nás zaskočila, jej vypuknutie aj hrdinský odpor Ukrajincov
a bezmocnosť zvyšku sveta. V prvých dňoch sme sa báli globálneho konfliktu, ale prekonali sme strach a začali sme Ukrajine reálne pomáhať. Pre Poľsko je zrejmé, že musíme pomôcť nášmu susedovi, ktorý by mal brániť svoju suverenitu a zároveň oslabovať Rusko. Terlecki však vyjadril obavy, že pozície jednotlivých krajín sú nejednotné. Poľsko okrem iného prekvapilo, že Maďarsko vidí situáciu inak, ale vieme to pochopiť v ekonomickom a politickom kontexte. Vyjadril tiež obavy, že návšteva poľských poslancov by mohla slúžiť ako propaganda pre opozíciu, ktorá by mohla obviniť našu vládu z proputinovského postoja. Dáva to do súvislosti s tým, že sa v Poľsku blížia voľby, čo by mohlo byť argumentom v kampani. V Maďarsku je situácia úplne iná, pretože tam už voľby prebehli. Potom sa slova ujal Bogusław Sonik, ktorý povedal, že problémy, ktorým čelíme, sa týkajú slobodných krajín. Nový problém je iný - Ukrajina bojuje za svoju aj našu slobodu. Podpora Ukrajiny má obrovskú cenu, ale sloboda a nezávislosť sú na nezaplatenie. Maďarsko sa preto nesmie riadiť len vlastnými záujmami a nesmie sa báť kritiky iných, pretože kritizované nie je len Maďarsko, ale napríklad aj Francúzsko s Emanuelom Macronom a Nemecko s Olafom Scholzom. Na záver dodal, že Poľsko vníma nepodporu Ukrajiny zo strany Maďarska ako nedostatok empatie.

Balázs Orbán sa ujal slova po druhýkrát a vyjadril názor Maďarska, že každý môže byť jeho nepriateľom alebo priateľom a že Maďarsko sa musí napriek všetkému posilniť. Je však presvedčený, že vojna je pre nich veľkou tragédiou a hrozbou. Prirovnal vojnu k filmu, ktorý každý z nás sleduje, ale interpretuje ho inak. Maďarsko aj Poľsko odsúdili Rusko, podporili Ukrajinu a zachovali sa ľudsky. Európa však musí byť jednotnejšia. Povoľuje vojenskú podporu Ukrajine, ale hospodárske sankcie sa musia prepočítať. Ako príklad uviedol sankcie uvalené na Rusko v roku 2014 po anexii Krymu, ktoré nemali žiadny účinok, ale priniesli Maďarsku veľké straty, a napriek tomu o 8 rokov neskôr Rusko opäť zaútočilo. Podľa neho je logika Maďarska založená na mieri. Nezáleží na tom, kto vyhrá, dôležité je obnoviť mier, pretože je to v záujme Maďarska.

Zsolt Németh zasa zdôraznil, že sankcie sú veľmi dôležité, ale súhlasí s tým, že sa musia prepočítať. Uviedol, že máme do činenia s propagandistickou vojnou a že rozdiely nesmú pokaziť veľmi dobré poľsko-maďarské vzťahy, ktoré sa rozvíjali tisíc rokov, a zdôraznil ich silu. Zdôraznil, že sa veľmi obáva hospodárskej recesie, ktorá by mohla mať tragické následky, a preto požiadal druhú stranu o pochopenie. Vyjadruje vďaku Marekovi Kuchcińskému, pretože keď o tom píše v poľských médiách, zdôrazňuje, že nemôžeme povedať, že sa líšime, ale len sa to snažíme pochopiť, a Marek Kuchciński to chápe. Je presvedčený, že bez ohľadu na vojenskú podporu je potrebná diplomacia. Rusko bude aj naďalej súčasťou sveta a my musíme konať tak, aby bolo aj naďalej súčasťou sveta, ale aby v budúcnosti nepredstavovalo hrozbu.

Marek Kuchciński ďakuje Zsoltovi Nemethovi za článok v poľských médiách, pretože objasňuje maďarské stanovisko a podnecuje diskusiu. Opäť vyjadruje spokojnosť s tým, že môžeme na tomto paneli diskutovať o takých závažných a zaujímavých témach. Slobodné so slobodným, rovné s rovným. Takto musíme budovať Európu, pretože keď sme mali toto heslo, naši susedia pre nás nepredstavovali hrozbu. Takto by videl Európsku úniu - ako Európu vlasti, nie ako podriadenie sa myšlienke európskeho superštátu. To je to, čo nás spája a čo musíme pochopiť. Predseda parlamentu uviedol, že je anachronické myslieť si, že by sa Ukrajina mala vzdať časti svojho územia. Podľa neho je zásada nedotknuteľnosti hraníc nespochybniteľná. Na Ukrajine vzniká nový národ, a ak sa rusky hovoriaci občania postavia proti ruskojazyčnému agresorovi, rešpektujeme to, a preto Ukrajinu tak veľmi podporujeme.

Ďalej vystúpil Ryszard Terlecki, ktorý uviedol, že už mnoho rokov sa sľubuje, že Ukrajina bude prijatá do Európskej únie. To isté platí pre Čiernu Horu alebo Macedónsko, ktoré napriek tomu, že spĺňajú podmienky a patria do NATO, stále nie sú jeho členmi. V dôsledku vojny sa situácia zmenila a Ukrajina a všetky ostatné krajiny majú šancu vstúpiť do Únie, pretože stará Únia pochopila podstatu problému. Pred našimi očami sa odohrávajú obrovské geopolitické zmeny. Stredná Európa sa musí konečne zmieriť sama so sebou. Zníženie výroby uhlia a atómovej energie sa v Únii plánuje už veľmi dlho a vedú k tomu aj sankcie v rámci Únie. Napriek našim rozdielom musíme byť silní, musíme byť spolu a presvedčiť o tom ostatných. Na záver sa slova ujal moderátor panelu, profesor Maciej Szymanowski, ktorý vyjadril spokojnosť s tým, že takáto diskusia, veľmi vážna a konkrétna, práve otvorila Karpatské európske kluby v Budapešti.