(23.06.2022)
Žijeme v štvorrozmernom svete. Tri rozmery sa vzťahujú na priestor. Jeden sa týka času. Otázka zmeny hraníc, existencie či neexistencie našich krajín na mape už dávno rozhodla o tom, že nikde inde ako v strednej Európe necítime tieto vektory v hlave a takpovediac cez kožu. Vieme vycítiť, kedy sa dejiny zrýchľujú. Nasledujúci článok je dielom štyroch ľudí, ktorí prispeli a už roky prispievajú značnou mierou k práci krajín Vyšehradskej štvorky.
Patríme ku generácii, ktorá sa snažila urobiť všetko pre nástup demokracie, občianskych slobôd a slobodného trhového hospodárstva. Vojna na Ukrajine narušila prirodzený vývoj v celej Európe. Preto považujeme za svoju povinnosť vyjadriť sa k súčasnej situácii a budúcnosti. Hoci politiky, ktoré naše krajiny vykonávajú v mene našich národov, neboli vždy, nie sú a pravdepodobne ani v budúcnosti nebudú kompatibilné, jednomyseľne sme odsúdili ruskú agresiu voči Ukrajine. Naše krajiny poskytli humanitárnu pomoc obetiam vojnového násilia v rozsahu, ktorý prekvapil svetovú verejnosť.
Hoci sme krajinami na fronte, naši občania zostali väčšinou pokojní a naše spoločnosti a hospodárstva sa vyrovnávajú s novými výzvami a nemalými nákladmi vojny lepšie ako väčšina krajín Európskej únie. Rozsah výziev, ktorým čelíme, tiež nie je zanedbateľný.
Sme si vedomí svojich slabín. Možno však nastal čas, aby sme si uvedomili aj svoju vlastnú silu. A nejde len o rýchlosť a úroveň organizácie pomoci miliónom vojnových utečencov z Ukrajiny. Čo sa zdá byť obzvlášť výrečné, najmä v kontexte rokov 2015-2016 a následného úsilia mnohých väčších a bohatších krajín EÚ intenzívne sa snažiacich o prerozdelenie dvojmiliónovej vlny migrantov a ich životných nákladov.
Narastajúca brutalita vojny na Ukrajine nám všetkým umožnila uvedomiť si, že Európa nie je len geopolitický priestor, v ktorom jednotlivé štáty sledujú svoje vlastné záujmy. Európa je jednota. A zároveň rešpektovať rozmanitosť každého štátu a národa. V mene tohto presvedčenia naše národy vyjadrujú túžbu pomáhať a byť solidárni s ostatnými. Je presvedčený, že kresťanské hodnoty, prirodzené práva, prirodzená dôstojnosť ľudskej bytosti, demokracia, sloboda prejavu vytvárajú optimálny priestor pre život a prácu: pre jednotlivca, národ a spoločnosť. To nás odlišuje. Na východe. A čoraz viac aj na súčasnom Západe. Je tiež rozhodujúcim faktorom úspechu, ktorý sme všetci dosiahli v posledných rokoch, a veľkolepého tempa rozvoja strednej Európy. Pokiaľ ide o rozsah rastu HDP - už dve desaťročia je najrýchlejší v EÚ a jeden z najrýchlejších na svete.
Chceme silnú strednú Európu v silnej Európe, ktorá zahŕňa celú Ukrajinu, ako aj ďalšie krajiny, ktoré sa už roky uchádzajú o členstvo v Európskej únii. Mnohé naznačuje, že Európska únia vyjde z tejto vojny silne oslabená. O to dôležitejšie je, aby "mesto na vysočine - Vyšehrad, akýsi symbol stredoeurópskej spolupráce, by mal niesť bremeno zodpovednosti za budúcnosť Európskej únie. Princíp "slobodný so slobodným, rovný s rovným", ktorý je hlavným princípom spolupráce V-4, trojstrannej stredoeurópskej spolupráce a ďalších kľúčových formátov stredoeurópskej spolupráce - ako je Karpatská Európa - by mal bezpodmienečne platiť aj v Európskej únii. Organizácia, ktorá v súlade so svojím názvom a pôvodným zámerom svojich zakladateľov musí zostať celoeurópskym subjektom a zároveň úniou.
Po druhé, nie je možné zatvárať oči pred skutočnosťou, že pomoc NATO, vrátane najmä americkej pomoci najsilnejšej armáde v regióne - ukrajinskej armáde - zohrala a naďalej zohráva svoju úlohu. Záver? Zachovať slobodu a suverenitu našich krajín. K Severoatlantickému paktu neexistuje žiadna rozumná alternatíva. NATO, rovnako ako samotná EÚ, nie je a nemôže byť len konzumentom mieru. Musia zostať jeho tvorcom.
Po tretie, je najvyšší čas, aby sme sa reálne a účinne naučili, aj vzhľadom na výzvy a potreby, ktoré ešte len prídu, "speňažiť" mierovú a zodpovednú politiku stredoeurópskych štátov (nielen V-4). Politika, z ktorej budú mať prospech aj tie krajiny, ktorých lídri dnes vidia dlhodobejší záujem o Európu ako celok. Konsenzus a užšia spolupráca sú na dosah.
Alternatívu vytvára iný svet v rámci reality divide et impera. Tá už klope, alebo skôr stojí, na našich dverách.
Premier Jan Figiel, bývalý podpredseda parlamentu, európsky komisár, Slovensko
Reproduktor Marek Kuchciński, Predseda zahraničného výboru Sejmu, Poľsko.
Minister Zsolt Németh, Predseda zahraničného výboru Národného zhromaždenia, Maďarsko
Premier Alexandr Vondra, Poslanec Európskeho parlamentu, Česká republika.
*Článok sa súčasne objavuje v mandiner.hu; konzervativnynoviny.cz; wpolityce.pl; postoj.sk.