8. marca 1968. na Varšavskej univerzite sa začali študentské štrajky ako reakcia na stiahnutie hry Adama Mickiewicza Dziady z vývesnej tabule Národného divadla. Žiadali ukončenie represií, vyjadrili solidaritu so spisovateľmi a požadovali dodržiavanie Ústavy Poľskej ľudovej republiky. Robotnícki aktivisti, domobrana a ORMO spacifikovali študentov na Krakovskom predmestí a na nádvorí Varšavskej univerzity. Zatknutých bolo 45 osôb vrátane Karola Modzelewského, Jaceka Kuroňa a Ireny Lasoty.
Inscenácia aluzívne napísanej hry Predvečer praotcov zaujala publikum. - Od istého momentu predstavenia sa každé slovo stretlo s potleskom. Bola to drzá reakcia na násilie," povedal Gustaw Holoubek, ktorý hral Konrada-Gustawa.
Boj za slobodu slova, umenia a občianske práva bol hnacou silou vtedajšej mládeže. Už mali dosť života v krajine strachu, cenzúry a manipulácie. Hoci mohli veľa stratiť, študenti sa postavili proti uzurpácii PZPR. "Represie voči študentom, ktorí protestovali proti hanebnému rozhodnutiu o zákaze výstavy Dziady v Národnom divadle, je jasným porušením článku 71 ústavy. Nedovolíme, aby nám bolo odopreté právo brániť demokratické a nezávislé tradície poľského národa. Nebudeme mlčať tvárou v tvár represiám," napísali študenti v uznesenie prijaté 8. marca 1968.
Jedným z prvých miest, kde mladí ľudia zorganizovali solidárne akcie na podporu varšavských študentov, bol Przemyśl.
Na nástenke v strojníckej a elektrotechnickej škole v Przemyśli bola 12. marca okolo 10.00 hod. vyvesená kartička s nasledujúcim obsahom: "Pozor: 12. marca 1968 o 17.00 h sa organizuje zhromaždenie solidarity so študentmi bojujúcimi vo Varšave. Študenti z Przemyśla sú vyzvaní, aby sa ho zúčastnili pred Mickiewiczovým pamätníkom.
Okolo 17.50 hod. prišla k pamätníku skupina mladých ľudí, prevažne študentov Gymnázia Juliusza Słowackého, ktorí demonštratívne zničili 10 výtlačkov sovietskych novín Komsomolskaja Pravda, ktoré si zakúpili špeciálne na tento účel, roztrhali ich na kusy a spálili. V správe SB o tejto demonštrácii (ktorá bola napísaná až v júli) sa uvádza, že okolo 19.30 hod. prišla k pamätníku skupina asi 30 študentov s pochodňou. Študenti mali kričať "Nech žije Mickiewicz", "Nech žijú varšavskí študenti" a "Nech žijú Dziady". Potom podľa správy SB mládež zaspievala štátnu hymnu a rozišla sa do svojich domovov. Nasledujúci deň príslušníci SB odstránili nápisy a kresby kriedou, ktoré na podstavec pomníka a steny blízkych budov nakreslil Zenon Zegar. Na samotnom pomníku sa objavilo heslo "Moskovčanom", na iných miestach boli karikatúry Mieczysława Moczara a heslá "Preč s Moczarom" a "Na šibenicu s Moczarom" (zdroj: Bogusław Kleszczyński, IPN Rzeszów).
V tom čase mládež v Przemyśli s týmto bizarným svetom nesúhlasila:
agresívne a pochmúrne. Vzbura v ňom rástla, a keď sa rozšírili správy o štrajkoch vo Varšave, prerástla do akcie. Zosnulý Wojtek Błachowicz spolu so Zenonom Zegarským odskrutkovali sovietsku hviezdu z pamätníka boľševikov zabitých Nemcami. Tajnej polícii sa ich nepodarilo vypátrať.
Najmladším organizátorom štrajkov v marci 68 bol przemyślan Andrzej Mazur. V jeho spise ľudí, na ktorých SB pracuje, sa uvádza: "Dňa 11. 3. 1968 [Andrzej Mazur], ktorý bol v klube Feniks v Kultúrnom centre mládeže v Przemyśli, navrhol zorganizovať zhromaždenie solidarity so študentskou mládežou. Potom sa 12. 3. 1968 aktívne zúčastnil na pokuse zorganizovať zhromaždenie pri pomníku A. Mickiewicza v Przemyśli".
Andrzej Mazur dnes spomína:
Ďalšie výročie marca 1968. Podľa mňa Komúna padla práve vtedy, nie v auguste 1980 počas Solidarity.
V marci 1968 mládež poprela vedúcu úlohu strany, takže obec už nemala v ďalšej generácii žiadne rozšírenie! Socializmus, ktorý praktizovala Poľská zjednotená robotnícka strana, prehral.
Nikdy som neveril ani rozprávke o "chamoch" a "židoch", Natolinovi a Pulawym. Bola to predsa len jednotná strana. Mladí protestujúci popierali stranu ako celok a nezaujímali sa o jej viac či menej reálne alebo taktické frakcie. Koniec koncov, nemala o nich ani potuchy.
A toto je stále dráma sirôt komunizmu. Nemôžu uveriť, že boli komunisti a prehrali. Či už sa tvárili, že sú viac "demokrati" alebo viac zamordovaní. Civilizačne prehrali.
Dnes, rovnako ako vtedy v roku 1968, počúvam Erica Claptona!
6. marca 2018. Poľský parlament prijal uznesenie o pripomenutí si 50. výročia študentských demonštrácií v marci 1968 marec '68
Text Marta Olejnik
Logo spomienkových osláv marca '68 v Przemyśli
