6.-8. septembra sa v Karpači začal 34. ročník medzinárodnej konferencie Európa Karpát, ktorá je súčasťou Hospodárskeho fóra. Podujatie otvoril príhovorom predseda Výboru pre zahraničné veci, iniciátor konferencie, Marek Kuchciński. - Zameriavame sa najmä na strednú Európu, ale na karpatskú Európu, Karpaty, sa pozeráme ako na oblasť, ktorá skôr spája, než rozdeľuje. Nedávne konferencie nás povzbudili k tomu, aby sme sa venovali aj politickým otázkam; aby sme ukázali, že hory - hoci naznačujú komunikačné ťažkosti, rôzne názory - spájajú. Spolupráca medzi našimi krajinami by mala byť veľmi silná. Navyše, ako jasne vidíme v praxi, na to, aby sme si zachovali vlastnú nezávislosť, vlastnú suverenitu, musíme navzájom spolupracovať. My hovoríme - Karpaty, my si myslíme - stredná Európa," zdôraznil bývalý predseda Sejmu.
Potom sa slova ujal Jan Malicki, riaditeľ Centra východoeurópskych štúdií na Varšavskej univerzite. - V Poľsku, v našom regióne, je inštitucionalizácia rôznych dôležitých podnikov mimoriadne potrebná. Karpatská Európa je príkladom toho, že ak sa vloží veľa dôslednosti a vytrvalosti, môže vzniknúť veľká, významná inštitúcia, ktorá je už teraz mimoriadne významná na mape verejných, spoločenských aktivít celej strednej Európy.
Stretnutie sa začalo odkazom na predchádzajúci ročník konferencie, ktorý sa konal v máji tohto roku v Krasiczyne na Podkarpatsku, ako aj na mnohé predchádzajúce podujatia. Pri tejto príležitosti bola pripravená špeciálna fotografická výstava prezentujúca predchádzajúce stretnutia. - V stredoeurópskom priestore sa koná len veľmi málo konferencií tohto druhu. Karpatská Európa spája v tomto čisto poľskom priestore veľmi rôzne kruhy, t. j. zákonodarcov, zástupcov výkonnej moci, odborníkov z rôznych oblastí, a zároveň spája do dialógu veľmi veľa ľudí, ktorí pochádzajú zo susedných krajín a dokonca aj zo vzdialenejších krajín," povedal Maciej Szymanowski, riaditeľ Inštitútu poľsko-maďarskej spolupráce Wacława Felczaka.
Stredoeurópska identita. Atribúty a symboly
Panel, ktorý otvoril utorkové diskusie, sa venoval identite strednej Európy, charakteristickým znakom tejto časti kontinentu. Okrem iného sa diskutovalo o spoločnej historickej skúsenosti a suverenite.
- V dnešnom globalizovanom svete máme veľký problém s identitou, mnohí ľudia ju hľadajú, hľadajú svoje miesto, svoje korene. Keď hovoríme o strednej Európe, často o nej vieme málo, stále o nej málo vieme a málo jej rozumieme. Sme takým priestorom, kde je kľúčovým pojmom národ a národná suverenita. Často sme stratili štátnu kontinuitu a suverenitu, ale národné spoločenstvo prežilo. Za obranu a udržanie našej slobody sme zaplatili veľmi vysokú cenu," povedal na úvod diskusie podpredseda Senátu Marek Pęk.
Litovský pohľad predstavil člen zahraničného výboru Seimasu Emanuelis Zingeris. - Sme tu, aby sme upevnili to, o čom bola Ústava 3. mája. Robíme všetko pre to, aby bol odkaz Lublinskej únie prijatý nielen ako odkaz oboch národov, ale aj ako európsky odkaz. Ale žiaľ, máme nový múr, ktorý sme nepostavili my, a musíme urobiť všetko pre to, aby sme vyriešili hospodárske problémy, ktoré súvisia s energetikou," zdôraznil vedúci delegácie Seimasu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
- Čaká nás veľká geopolitická reorganizácia, ktorá závisí od štrukturálnej reformy svetového poriadku. Prítomnosť krajín regiónu v celosvetových organizáciách, ale aj na vlastných aktivitách, a to aj v kontexte rozširovania oblasti pôsobenia strednej Európy. Musí mať politiku, ktorá zasahuje do iných kontinentov. Vojna na Ukrajine ukazuje význam strednej Európy pre svetovú politiku. Budúcnosť svetového mieru sa odohráva v tejto časti sveta," povedal Krzysztof Szczerski, poľský veľvyslanec pri OSN.
Bývalý veľvyslanec Ukrajiny v Poľsku Markiyan Malskyy počas svojho vystúpenia zdôraznil, že téma stredoeurópskej identity je dnes mimoriadne dôležitá. - Pretože stredná Európa nie je len historicko-kultúrny alebo inštitucionálny obraz. O strednej Európe hovoríme skôr ako o ekonomickej, sociálnej bytosti. Myslíme aj na miesto Ukrajiny, ktoré je jej súčasťou v kultúrnom, ekonomickom, náboženskom a duchovnom zmysle. Máme podobné historické procesy," uviedol.
Moderátorom prvého panelu bol podpredseda Senátu Marek Pęk.
Verejnoprávne médiá v čase ohrozenia a ich spolupráca v srdci Európy
Druhý utorkový panel sa zameral na potrebu rozvoja spolupráce medzi verejnoprávnymi médiami z krajín strednej a východnej Európy. Vytvorenie účinnejších štruktúr na výmenu informácií medzi vysielateľmi, ktoré by mohli byť kľúčové v súvislosti s narastajúcim množstvom dezinformácií.
- Na začiatku vojny na Ukrajine boli pokusy o vyváženie posolstva. Samozrejme, je potrebné hľadať mnohé zdôvodnenia, mnohé pravdy. Vidíme však, že ruský mocenský aparát si je tohto postoja v západnej Európe veľmi dobre vedomý a jednoducho ho využíva. Mnoho dní po ruskej invázii na Ukrajinu sme sa snažili presvedčiť ľudí v západnej Európe, aby nehovorili o rusko-ukrajinskej vojne, ale o ruskej agresii voči Ukrajine. Nakoniec to malo účinok," povedal Marek Solon-Lipinski, zástupca riaditeľa Úradu pre predaj a medzinárodnú spoluprácu Poľskej televízie.
- Ako verejnoprávna mediálna spoločnosť sme sa pripravovali na ruskú inváziu, mali sme niekoľko scenárov možných akcií. Napriek veľmi stresujúcej situácii sme vedeli, čo máme robiť. Verejnoprávny vysielateľ spojil sily so súkromnými vysielateľmi. Vytvorili sme spoločný mediálny maratón. Spoločne vysielame signál našim občanom. Veľmi dobre funguje aj digitálne vysielanie. Veľkú pomoc sme dostali aj od našich európskych partnerov. Pre nás je veľmi dôležité, aby novinári vždy hovorili o kontexte. Je dôležité vysvetliť, že vojnu rozpútal Putinov režim. Bojujeme proti silnému nepriateľovi," zdôraznil Mykola Černotyckyj, generálny riaditeľ ukrajinskej národnej verejnoprávnej telerádiokomunikačnej spoločnosti.
Indrë Makaraitytë, vedúci oddelenia investigatívnej žurnalistiky litovskej televízie LRT, upozornil, že ruská propaganda sa "nezrodila dnes". – Kritizovali nás kolegovia zo Západu. Povedali, že stanovisko ruskej strany nezverejňujeme. Teraz sa im však otvorili oči, pochopili, čo je ruská propaganda. Rôzne skupiny šíriace ruskú propagandu aktivizovali svoje sily.Jedným z cieľov našej práce je hľadať spôsoby, ako sa proti tejto propagande brániť a nájsť ľudí, ktorí za ňou stoja. Chceme tiež identifikovať zdroje financovania, povedala.
Diskusiu viedol Piotr Babinetz, predseda výboru Sejmu pre kultúru a médiá a člen národných mediálnych rád.
Počas prvého dňa konferencie sa konalo aj zasadnutie Programovej rady Karpatských klubov Európy.
Medzi spoluorganizátorov a partnerov 34. ročníka Karpatskej Európy patrili okrem Kancelárie Sejmu aj: Wacław Felczak Institute for Polish-Hungarian Cooperation, PKN Orlen, Polska Grupa Zbrojeniowa, Powszechny Zakład Ubezpieczeń, Tauron Polska Energia, Telewizja Polska, TVP World.
Potravinová bezpečnosť ako základný kameň európskeho a globálneho poriadku
Druhý deň zasadnutia (7. septembra) sa začal diskusiou o potravinovej bezpečnosti v kontexte ruského útoku na Ukrajinu, ktorý mal viaceré sociálne a hospodárske dôsledky. V dôsledku ruskej invázie prudko vzrástli ceny hnojív a energií a zhoršili sa makroekonomické podmienky na celom svete. Rusko napadlo ukrajinskú dopravnú infraštruktúru a zablokovalo čiernomorské prístavy, z ktorých sa zvyčajne vyváža 90 % ukrajinských poľnohospodárskych produktov.
Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski zdôraznil, že EÚ sa snaží podporiť Ukrajinu predovšetkým vo vývoze obilnín a že koridory solidarity zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby vývoz nebol úplne zablokovaný. - Sme si vedomí hrozieb pre potravinovú bezpečnosť. Prijali sme proti tomu rôzne opatrenia vrátane pozastavenia administratívnych obmedzení.
Podpredseda vlády Henryk Kowalczyk zasa uviedol, že potravinová bezpečnosť by mala byť v celej EÚ vždy témou číslo jeden. - Čelíme veľkej výzve. Potravinová bezpečnosť je teraz pre svet dôležitá, pretože poľnohospodárske produkty, ktoré sa vyvážali z Ukrajiny do krajín, ktoré sú dovozcami (severná Afrika, Blízky východ), musíme Ukrajine pomôcť vyvážať za každú cenu. Je dobré, že existuje veľa distribučných kanálov. Aj zmena klímy je fakt, musíme sa s ňou naučiť žiť. V strategickom pláne aj v národnom pláne obnovy sú veľmi dôležité opatrenia pre miestne spracovanie. Dúfajme, že umožnia skrátiť cestu "z poľa na stôl"," povedal.
Súčasnú situáciu na Ukrajine v oblasti potravinovej bezpečnosti a vývozu obilnín predstavil minister agrárnej politiky a potravinárstva Ukrajiny Mykola Solskyi. - Vývoz je obmedzený v porovnaní s obdobím pred vojnou. Samozrejme, situácia je oveľa ťažšia v blízkosti frontovej línie. Otvorené sú len niektoré porty. Pracujeme na znížení nákladov na logistiku. Je ťažké predpovedať, čo Rusko urobí, čo sa stane o niekoľko mesiacov. Myslím si, že ak sa situácia nezhorší, poľnohospodári sa budú snažiť pracovať, zasiať všetky polia. Vo všetkých regiónoch už pracujú, zbierajú úrodu a pripravujú sa na ďalšiu sezónu," zdôraznil.
- To, čo robí Poľsko, keď pomáha Ukrajine a snaží sa povzbudiť všetky ostatné krajiny, aby začlenili Ukrajinu do európskych štruktúr, je obrovská príležitosť. Len samotná Ukrajina môže uživiť 600 miliónov ľudí, ale má aj veľké prírodné zdroje, ktoré nie sú využité. Po Nórsku má napríklad Ukrajina najväčšie zásoby plynu," povedal podpredseda Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Jarosław Sachajko.
Diskusiu moderovala poslankyňa Európskeho parlamentu Teresa Pamuła z Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Geopolitický význam siete TEN-T v strednej a východnej Európe
V tejto časti stretnutia vedúci predstavitelia ministerstiev infraštruktúry z krajín regiónu diskutovali okrem iného o revízii transeurópskej dopravnej siete.
Minister infraštruktúry Andrzej Adamczyk pripomenul, že myšlienku rozvoja komunikačnej siete vo východnej Európe inicioval zosnulý profesor Lech Kaczyński. - Via Carpatia je dnes cestou života, ktorá dáva mnohým krajinám pocit dopravnej istoty. Dnes máme organizované úsilie o vytvorenie nových, udržateľných komunikačných ciest. Vždy sme hovorili, že potrebujeme prepojiť Ukrajinu s európskymi trasami. Cestou po ceste, ale aj po železnici. Myšlienke vybudovania železničnej trasy Rail Carpatia veríme. Sme si tiež istí, že je potrebné rozšíriť sieť TEN-T na Ukrajinu a Moldavsko. Stanovili sme si veľmi ambicióznu výzvu, a to dopravný koridor Egejské more - Čierne more - Baltské more. Treba pripomenúť, že vďaka tomu sa na mapu siete TEN-T dostávajú aj mestá ako Mariupol, Odesa, Cherson," uviedol minister Adamczyk.
Český minister dopravy Martin Kupka uviedol, že Praha plne podporuje rozvoj siete TEN-T vo všetkých smeroch, najmä teraz, keď čelí ruskej agresii a nestabilite. - Budeme podporovať rozvoj siete. Prepojenosť a dopravná kapacita sú kľúčom k hospodárskemu rozvoju. To nám umožňuje plniť naše rozvojové ciele. Budovanie vysokorýchlostných dopravných trás je našou prioritou," povedal.
- Ak sa pozrieme na štatistiky, dokážeme dobehnúť mieru vývozu obilnín na predvojnový stav. Je veľmi dôležité, aby ukrajinské železnice boli napojené na európsku sieť. Musíme sa postarať o železničné spojenia a prístupové cesty k západnej hranici krajiny. Chceme tiež otvoriť nové kontrolné stanovištia na poľsko-ukrajinskej hranici, aby sa skrátili fronty. Poľská a ukrajinská pohraničná služba spolu veľmi dobre spolupracujú," povedal Oleksandr Kubrakov, minister infraštruktúry Ukrajiny. - Poľsko bolo prvou krajinou, ktorá nás začala podporovať vo všetkých komunikačných a dopravných otázkach. Poľsko za nás bojuje v EÚ," zdôraznil.
Ďalej vystúpil Szymon Szynkowski vel Sęk, štátny tajomník pre európsku politiku, poľskú a verejnú a kultúrnu diplomaciu na ministerstve zahraničných vecí. - Hovoríme o vyrovnávaní určitých komunikačných deficitov v regióne, ktorý má podľa trilaterálnych krajín približne 112 miliónov obyvateľov. Tento región má veľký potenciál. Centrálny komunikačný prístav sa tiež považuje za príležitosť pre región. Je to isté jadro týchto ambicióznych plánov na napredovanie a rozvoj v regióne," zdôraznil.
Julius Skačkauskas, námestník ministra dopravy a spojov Litovskej republiky, zhodnotil, že Rail Baltica je veľmi potrebný, ale aj veľmi náročný a zložitý projekt. - Ale v tomto smere sa posúvame, aj tento rok sme začali s výstavbou úseku z Kaunasu na poľské hranice. Chceme začleniť Rail Baltica do severojužnej osi, dodal.
- Týchto ambicióznych projektov je veľa. V sieti TEN-T aj mimo nej. Podnikanie je tam, kam sa môžete dostať. Veľmi silno sa zameriavame na opatrenia týkajúce sa železničnej infraštruktúry, pretože je súčasťou európskej ekologickej dohody, ako infraštruktúry, ktorá je menej škodlivá a menej zaťažuje životné prostredie. Na mnohých európskych fórach sme opakovane vyzývali, aby Ukrajina mohla čo najskôr využiť predvstupové fondy na realizáciu investícií do cestnej a železničnej infraštruktúry, ktoré sú dôležité z hľadiska Poľska aj Ukrajiny," uviedla Małgorzata Jarosińska-Jedynak, štátna tajomníčka ministerstva pre regionálne fondy a politiky.
Diskusiu moderoval Adrian Klarenbach, novinár z poľskej televízie.
Putinova vojna očami slobodných ľudí
Východiskom diskusie v tejto časti boli otázky o zapojení disidentov do akcií proti politickému systému v Putinovom Rusku a o perspektíve, z ktorej Rusi vnímajú Putinovu vojnu.
Rozpravu viedol Antoni Macierewicz, starší predseda deviateho Sejmu. - Ide pravdepodobne o prvú takúto diskusiu bývalých opozičníkov, ľudí, ktorí bojovali za slobodu ľudí a ktorí sa zaslúžili o to, aby ich národy získali späť svoju nezávislosť a demokraciu. Preto je veľmi dôležitý ich pohľad, ich hodnotenie toho, čo sa dnes v Rusku deje a aká je možnosť, že to, čo sa deje, bude ruský ľud vnímať inak, že to bude chápať inak ako to, čím sa zaoberáme my. Čakáme, že títo Rusi v Moskve sa s podporou demokratickej Európy a sveta vrátia k normálnemu, nezávislému, ale aj demokratickému a neimperiálnemu Rusku," zdôraznil bývalý šéf rezortu obrany.
- Najdôležitejšou úlohou ruskej opozície je organizovať akcie proti režimu, ktorý v Rusku prevláda. Tvárou v tvár vojne už nemožno bojovať len proti vojne, teraz je potrebné bojovať za víťazstvo. Úlohou opozície, ktorá je mimo Ruska, je organizovať boj vo vnútri krajiny a s pomocou partizánstva bojovať proti režimu. To musí byť koordinované s Ukrajinou posúdil - Vladimir Ponomariev.
Piotr Naimski zasa uviedol, že vojna, ktorú vedú Rusi, je ruskému ľudu sprostredkovaná ako vojna proti Západu, proti NATO. - Ukrajina je cieľom tejto vojny a zároveň územím, na ktorom sa vedie. Skutočnosť, že v súčasnosti vládnuci tím v Rusku apeluje na ruské vlastenectvo a robí to efektívne, je opodstatnená. Akákoľvek opozícia voči tejto zločineckej moci je fenomén, ktorý treba podporiť. Mali by sme podporiť Ukrajinu, ale zároveň byť pripravení na to, že vojna sa pravdepodobne skončí, ale v súčasnom Rusku je ťažké uskutočniť, dokonca aj s organizovanou opozíciou, transformáciu tejto veľkej krajiny na demokraciu, ak neexistujú priaznivé vonkajšie okolnosti," zdôraznil bývalý štátny tajomník kancelárie predsedu vlády a splnomocnenec vlády pre strategickú energetickú infraštruktúru.
Krátkodobé a dlhodobé dôsledky vojny na Ukrajine pre strednú Európu
V tomto paneli sa účastníci konferencie zamýšľali nad budúcnosťou Ukrajiny a rôznymi scenármi vývoja vojny na Ukrajine a geopolitickej situácie v regióne.
K tomuto bodu vystúpil podpredseda Sejmu Ryszard Terlecki. - Európa dnes prejavuje viac solidarity a jednoty. Situácia závisí od dvoch krajín. Ukrajina bojuje hrdinsky, ale musíme si uvedomiť, že osud vojny do veľkej miery závisí od vonkajšej pomoci, od dodávok zbraní. V tomto prípade sú kľúčovou krajinou Spojené štáty. Ak Spojené štáty uznajú, že na udržanie svojho postavenia vo svete, svojho významu pre zachovanie svetového poriadku, je potrebné, aby Ukrajina zvíťazila, potom z toho budeme mať prospech všetci. Samozrejme, Spojené štáty majú možnosť ovplyvňovať mnohé krajiny, ktoré môžu, ale nemusia poskytnúť pomoc Ukrajine. Význam našej časti Európy rastie, rastie význam pobaltských štátov, celého regiónu. Druhou krajinou, od ktorej závisí osud vojny, je Rusko. Pre ruské vedenie perspektíva prehry vo vojne vôbec neexistuje. Základnou otázkou je, či NATO zostane tvárou v tvár ďalšej agresii zo strany Ruska jednotné, či krajiny ako Nemecko a Francúzsko budú dostatočne solidárne, aby sa v tomto konflikte postavili po boku Spojených štátov," povedal.
- Donedávna sme si mysleli, že Európa je kontinentom mieru. Pokiaľ ide o dôsledky vojny pre Ukrajinu, je to predovšetkým pokles HDP, vidíme obrovský deficit, straty dosahujúce stovky miliárd eur. Potreby sú také obrovské, že je potrebná spolupráca medzi krajinami strednej a východnej Európy," zdôraznila Rozália Biró, predsedníčka zahraničného výboru rumunskej Poslaneckej snemovne.
- V nadchádzajúcich rokoch musíme brať našu obranu a vojenské spôsobilosti oveľa vážnejšie. Vidíme to už napríklad v rozhodnutiach NATO. Príkladom sú aj poľské výdavky na obranu. Druhý dôsledok vojny je ekonomický. Dokonca čelíme energetickej kríze. V celej Európe sa zdvihla obrovská vlna dlhov. Sociálna nespokojnosť môže čoskoro ovplyvniť politické správanie. Na tieto hospodárske výzvy musíme adekvátne reagovať," zdôraznil vo svojom prejave predseda zahraničného výboru maďarského Národného zhromaždenia Zsolt Németh.
Diskusiu viedol Arkadiusz Mularczyk, podpredseda Výboru pre zahraničné veci.
Realizmus a hodnoty v politike
Panel sa odvolával na názov knihy zosnulého profesora Waldemara Parucha. Diskusia sa okrem iného pokúsila odpovedať na otázku idealizmu v politike, miesta hodnôt v politike, najmä v medzištátnych vzťahoch a vzťahu hodnôt a moci, politickej moci. Na diskusii sa zúčastnili bývalý premiér Jarosław Kaczyński, poslanec Európskeho parlamentu profesor Ryszard Legutko a redaktor Bronisław Wildstein. Diskusii predsedal poslanec Európskeho parlamentu Zdzisław Krasnodębski.
– Naše hodnoty vychádzajú z kresťanskej tradície. Zároveň ide o libertariánsku tradíciu odkazujúcu na slobodu jednotlivca a slobodu komunity. Som na strane politického realizmu. To v žiadnom prípade neznamená odmietnutie hodnoty. Politický realizmus odkazuje na ciele a metódy, ale všade existuje axiologický faktor – predovšetkým ciele sú definované na základe hodnôt. Som hlboko presvedčený, že poľská tradícia má republikánsky charakter a že jednou z veľkých chýb, ktorých sa na začiatku novej éry všetci vrátane nás dopustili, bolo odmietnutie možnosti premeny niečoho veľmi reálneho, t. j. tradície Solidarity. , veľmi svieži, živý, premieňajúc ho na plne zrelú republikánsku myšlienku – povedal Jarosław Kaczyński. Líder PiS v súvislosti s otázkou bezpečnosti a vojny na Ukrajine zdôraznil, že Poľsko je dnes „takmer frontovou“ krajinou. – Tiež si treba uvedomiť, že táto situácia sa zrejme ešte nejaký čas nezmení a že sa nachádzame v momente, ktorý, ak sa odvoláme na rôzne druhy historických analógií, môže byť momentom veľkých zmien. Je potrebné zabezpečiť, aby Ukrajina vyhrala vojnu a aby to bol začiatok ďalšieho, ešte väčšieho víťazstva, ktoré ľudstvo skutočne potrebuje, zdôraznil bývalý premiér.
Europoslanec Ryszard Legutko zasa poznamenal, že politický idealizmus je v súčasnom svete veľmi silný. - Zdá sa, že je falošná, chybná, ale je tam. V modernom svete predstavuje hrozbu," povedal. - "Žijeme vo svete, ktorý je pokrytecký, vo svete lživého jazyka, ktorý prenikol do médií, masovej kultúry a akademickej tvorby," vyjadril ľútosť.
Na záver sa redaktor Bronislaw Wildstein vyjadril k otázke súčasnej politiky - Ak sa pozrieme na súčasnú západnú politiku, môžeme povedať, že je do veľkej miery popretím realizmu. Nedostatok realizmu vedie k tomu, že sa nám úplne nedarí dosiahnuť naše ciele. Hovorí sa nám, aby sme prekračovali tradičné identity. Ukazuje sa, že v Európe za fasádou pekných hesiel vládnu tí najsilnejší a EÚ je neoimperialistický výtvor, ktorý riadi centrum, a provincie majú počúvať," povedal.
Mladí Európania. Jedna Európa, rôzne perspektívy
Rok 2022 je Európskym rokom mládeže. V prvom paneli tretieho dňa (8. septembra) 34. medzinárodnej konferencie Európa v Karpatoch diskutovali mladí európski politickí a mediálni lídri o svojej účasti na formovaní budúcnosti Európy.
- Vzťah mladých ľudí na Ukrajine k EÚ, k strednej a západnej Európe je dobrý. Vieme, že patríme k západnej civilizácii, a nie k ruskej, ako sa to snaží falošne vykresliť ruská propaganda. Sociologické štúdie ukazujú, že väčšina Ukrajincov je za integráciu s Európou a teší sa, že Ukrajina znovu získala svoju nezávislú štátnu existenciu. Chceme budovať čo najlepšie vzťahy s národmi Európy," povedala na úvod diskusie politologička Anna Menšeninová z Centra východoeurópskych štúdií Varšavskej univerzity.
Potom vystúpil predseda Výboru pre záležitosti EÚ Kacper Plajinski. - Po expanzívnej medzinárodnej politike Ruska je jasné, že mier v Európe nie je istý. Človek musí byť pripravený na všetko. Je potrebné poznamenať, že obraz, ktorý majú západné krajiny o strednej Európe, o východnej Európe, bol po desaťročia formovaný aj diplomatickými krokmi Ruska, takže západná Európa neberie stredoeurópske krajiny ako partnerov. Teraz dochádza ku konsolidácii nášho regiónu, vznikajú obchodné cesty zo severu na juh. Informovanosť západnej Európy bude určite väčšia. Sme chudobnejšou časťou Európy, ale rýchlo ju dobiehame," zdôraznil Płażyński.
- Ak sa zamyslíme nad tým, čo môžeme urobiť pre strednú Európu, treba spomenúť päť oblastí. Predovšetkým cesty, potrebujeme prepojiť hlavné mestá strednej Európy. Potom železnice. Treťou vecou sú riečne kanály. Potom sú tu letiská, regionálne spojenia. Posledným bodom je otázka vynálezov, v regióne máme neuveriteľných vynálezcov. Myslím si, že nás čaká svetlá budúcnosť, sme ekonomickým motorom celej EÚ," zdôraznil Dénes András Nagy, europeista, predstaviteľ Maďarského inštitútu strategických štúdií, Ludovika - Národná univerzita verejných služieb.
Diskusiu moderoval Sébastien Meuwissen, poľsko-belgický novinár.
Karpatské ženy
V druhom štvrtkovom paneli sa diskutovalo o úlohe žien v modernom svete a o výzvach, ktorým čelia. Diskutovali o zodpovednosti, ktorú majú ženy vo verejnom, rodinnom a profesionálnom živote.
- Ako ženy vykonávame bežné úlohy zo srdca, z úlohy, ktorá nám bola pridelená v spoločnosti. Našou hlavnou úlohou je vytvárať príjemné domáce prostredie, aby sa našim rodinám predovšetkým darilo. Necítime záťaž pri plnení týchto úloh, pretože ich robíme srdcom," zdôraznila ministerka pre rodinu a sociálnu politiku Marlena Maląg. V súvislosti so situáciou spôsobenou ruskou agresiou voči Ukrajine minister Maląg zdôraznil, že Poľsko, poľské ženy a rodiny sa postavili tejto výzve. Otvorili sme poľské domy, poľské srdcia. Zorganizovali sme legálny pobyt najmä pre ukrajinské ženy s deťmi, otvorili sme trh práce. Zložili sme skúšku ľudskosti," povedala Marlena Maląg.
- Keď som sa v roku 2014 dostala do Európskeho parlamentu, rozhodla som sa, že sa stanem členkou Výboru pre ženy a rodovú rovnosť. Presne takto som vnímala feminizmus a potrebu konať na podporu a rozvoj príležitostí pre ženy. Myslím si, že našou úlohou v modernom svete by malo byť hľadanie riešení, ktoré ženám umožnia plne sa realizovať, takže rozvíjať tie zručnosti a kompetencie, ktoré sú pre ne najdôležitejšie, a hľadať možnosti, ako skĺbiť pracovný a súkromný život, by malo byť podstatou všetkých opatrení, ktorým by mali čeliť vlády, ministerstvá. Uvedením tejto myšlienky do praxe môžeme ženám umožniť realizovať ich rodinný a profesionálny potenciál a tiež ukázať, že žena, ktorá zostáva doma, zastáva veľmi dôležitú a zodpovednú prácu," uviedla vo svojom prejave poslankyňa EP Jadwiga Wiśniewska.
- Ako matka, manželka a babička som presvedčená, že my konzervatívci vychovávame skvelú mladú generáciu. Môžeme byť na ne hrdí. Keď sme zakladali naše združenie, nemysleli sme na to, čo sa stane s Európou, že bude vojna. Mali sme konkrétne ciele na podporu žien v rôznych oblastiach spoločnosti. Keď vypukla vojna, rozhodli sme sa, že v prvom rade musíme pomôcť ukrajinským ženám - predsedníčka Združenia karpatských žien Krystyna Wróblewska.
Moderátorkou tohto bodu bola Lucie Szymanowska, prekladateľka, novinárka.
Collegium Carpathicum - univerzitná spolupráca
Ďalší panel bol príležitosťou hovoriť o akademickej a výskumnej spolupráci medzi krajinami strednej Európy.
- Spolupracujeme s kolégiami, ktoré tvoria Collegium Carpathicum. Je to veľmi cenná iniciatíva a bol by som rád, keby pokračovala. Aby sa k nemu pripojilo viac univerzít a spolupráca sa rozšírila. Našou prioritou je popularizácia vedy, historického a spoločenského dedičstva. Budovanie stredoeurópskej identity, spoznávanie kultúrneho dedičstva krajín, ktoré tvoria karpatský región, je veľmi dôležité, aby sme vedeli, kto sme a že sme veľmi dôležitá sila. Mali by sme navzájom spolupracovať a vštepovať si toto povedomie o našich úspechoch a histórii," povedal Paweł Trefler, rektor Štátnej vysokej školy východnej Európy v Przemyśli.
- Dva roky pandémie výrazne narušili situáciu a spomalili procesy. Takéto projekty si vyžadujú osobné kontakty. Bez toho nie je možné realizovať hlboké projekty, ktoré vytvárajú platformy fungujúce roky. V súčasnosti sa nachádzame vo vojnovom stave s Ruskom. Každé mesto na Ukrajine je kedykoľvek ohrozené raketovým útokom. Činnosť univerzít sa však ani v čase vojny nemení. Karpatský región je z historického hľadiska zaujímavý aj preto, že počas vojen sa každá okupačná mocnosť veľmi zdráhala ísť do hôr, najmä do Karpát. V takomto teréne je veľmi ťažké viesť vojenské operácie, udržiavať logistiku, svoju prítomnosť. Našou úlohou je vypracovať nový vzorec vzťahov v rámci Collegium Carpathicum, ktorý umožní napriek pandémii, napriek vojne udržať tempo, ktoré sme si naplánovali," povedal Ihor Tsependa, rektor Karpatskej národnej univerzity Vasiľa Stefanyka.
Diskusiu moderoval Jan Malicki, riaditeľ Štúdia východnej Európy na Varšavskej univerzite.
Koniec sveta, ako sme ho poznali. Vedenie cez hranice. Poľsko, trilateralizmus, Európa
V tejto časti zasadnutia účastníci konferencie diskutovali o hľadaní nového európskeho vzorca a identity, o hľadaní európskeho vedenia a o nových politických formátoch v kontexte vojny na Ukrajine a novej geopolitickej situácie. Medzi diskutujúcimi bol prítomný aj podpredseda vlády Piotr Glinski.
- Vojna na Ukrajine je ústredným bodom asi všetkých diskusií a debát. Existuje pocit, že vznikne nejaký nový geopolitický poriadok. Dúfam, že vznikne aj nová Európa," povedal v diskusii podpredseda vlády Piotr Glinski. - Vojna vyvolaná Ruskom prinútila všetkých na svete uvedomiť si, že faktorom zmeny je pripravenosť národa brániť sa, obetovať život za svoju vlasť. Ukrajina sa bráni a bude sa brániť aj naďalej. V dôsledku toho sa zmenil svetový poriadok. Reakcia západnej Európy, ktorá nebola na túto vojnu pripravená, je výrečná. Pripravených bolo niekoľko krajín, pričom Poľsko bolo na čele. Vytvárali sme nezávislú energetickú politiku, bezpečnostnú politiku a mnohé ďalšie politické formáty, napríklad sme sa zapojili do Trilaterálneho mora. Je to oveľa politicky vyspelejšie ako to, čo sa dialo v západnej Európe. Na východe Európy je potrebné prevziať nové európske vedenie," zhodnotil minister kultúry a národného dedičstva.
- Nachádzame sa v rozbitej zóne komfortu a nevieme, ako sa v nej zorientovať, či už v Európe alebo vo svete. Máme dva druhy kríz: krízu vedenia a krízu bezpečnosti," začala svoj prejav Beata Daszyńska-Muzyczka. - Bezpečnostná kríza sa dotýka oblastí kybernetickej bezpečnosti, energetickej bezpečnosti a potravinovej bezpečnosti. Na druhej strane kríza vedenia ovplyvňuje aj rozhodovanie. Krízové časy si vyžadujú vodcovstvo, ktoré dokáže prijímať rýchle a rozhodné rozhodnutia, aby viedlo spoločnosť a krajinu správnym smerom. Dnes je čas premyslieť, aké iné formáty sú vhodné na posilnenie EÚ. Trilaterálny formát je možno formátom pre nové vedenie," povedal prezident Národnej hospodárskej banky.
Moderátorom debaty bol Michał Łuczewski, predseda predstavenstva Združenia Trojmoria.
Vojnoví spravodajcovia z karpatských krajín Európy o vojne na Ukrajine
Vojnoví spravodajcovia, ktorí často idú do prvej línie s priamym rizikom vlastného života, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri poskytovaní spoľahlivých informácií. Po návrate do svojej krajiny sú dôležitým zdrojom informácií a predovšetkým úvah a názorov. V diskusii o úlohe korešpondentov a zvládaní emócií vystúpili vojnoví novinári, fotoreportéri z krajín karpatského regiónu, ako aj zo Spojených štátov. Diskusiu moderoval Jacek Przybylski, autor korešpondencie z USA, ako aj z Iraku, Afganistanu a Čadu, publicista týždenníka Do Rzeczy a portálu Kurier.plus.
- Vojna na Ukrajine je vojnou medzi Západom a Ruskom. Je to jeden z najdôležitejších príbehov, ktoré som zdokumentoval. Počas vyše tridsaťročného fotografovania vojny som zdokumentoval aj vojnové zločiny. To je to, čo môžeme urobiť - zdokumentovať zločiny a ukázať ich verejnosti. To je dôvod, prečo je vždy potrebné ísť na miesta konfliktov," poznamenal Ron Haviv, americký reportér a fotograf.
Pohľad poľského spravodajcu predstavil Pavel Bobolovič - Vojna na Ukrajine netrvala 197 dní, ale deväť rokov. Pre novinára z Poľska je tento konflikt mimoriadne blízky. Je to vojna s priateľmi, ktorí žijú vedľa nás a ktorých sme prijali do svojich domovov. V našej práci musíme byť predovšetkým spoľahliví," zdôraznil vedúci východnej redakcie Rádia Wnet.
- Od prvých dní vojny sme pociťovali veľkú podporu celého svetového spoločenstva, aj pokiaľ ide o médiá. Ako novinári musíme tieto udalosti hodnotiť, aby sme pozornosť ľudí, ktorí nie sú udalostiam tak blízko, nasmerovali správnym smerom. Niekedy je ťažké overiť, čo je pravda a čo nie," poznamenal vojenský novinár a režisér Oleksij Hončaruk.
Ukrajina a čo ďalej? Rekonštrukcia, transformácia, ľudské zdroje
Záverečný panel 34. konferencie Európa Karpát sa zaoberal budúcnosťou Ukrajiny, stratégiou obnovy krajiny a transformáciou hospodárstva. Na tento účel je potrebné pripraviť ponuku komplexnej podpory pre Ukrajinu, vrátane vypracovania stratégie a plánovania opatrení, ako aj prípravy personálu pre budúce riadenie krajiny.
Regionálnu, miestnu samosprávu predstavil Władysław Ortyl, maršal Podkarpatského vojvodstva. - Máme všetky znalosti a kompetencie v oblasti programovania, prípravy strategických dokumentov, využívania finančných prostriedkov v investičnom procese. Sme pripravení podieľať sa na tomto procese prenosu osvedčených postupov pri používaní a implementácii projektového myslenia. Na procese využívania predvstupových fondov sa zúčastňujú a zúčastňovali všetky miestne samosprávy. Využívame aj veľkú pomoc EÚ, pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré k nám prúdia. Uvedomujeme si, že ak sa má Ukrajina obnoviť, nepôjde o rekonštrukciu toho, čo bolo, ale o realizáciu nových inovatívnych aktivít vo všetkých oblastiach hospodárstva a sociálneho rozvoja ako celku," poznamenal Władysław Ortyl.
- V prvom rade musíme vyhrať vojnu. Zároveň sa orientujeme na konkrétne znalosti, na konkrétnych ľudí, ktorí sa budú podieľať na procese transformácie. Všetci sa snažíme o európsku integráciu. Dúfam, že vybudujeme krásnu Ukrajinu, ktorá bude súčasťou transatlantického spoločenstva," povedal Mychajlo Charij z Ukrajinského centra pre transformáciu.
Bývalý veľvyslanec USA v Poľsku Daniel Fried zdôraznil, že poľská transformácia bola úspešná a je dobrým vzorom pre súčasnú Ukrajinu. - Myslím si, že by bolo najlepšie, keby ukrajinská vláda počas rokovaní s EÚ, Nemcami a Američanmi veľmi dôrazne povedala, že Poľsko a pobaltské štáty musia mať v západných organizáciách vážne miesto pri transformácii a obnove Ukrajiny v budúcnosti. Ide o systémovú transformáciu. Poľsko ukazuje, že takáto transformácia je možná. Poľsko-ukrajinské vzťahy sú najlepšie v histórii. Túto skutočnosť musíme využiť na vytvorenie spojenectva Ukrajiny s Poľskom, so strednou Európou, aby bola cesta Ukrajiny do EÚ úspešná," zhodnotil Daniel Fried.
text: Informačné centrum Sejmu
Foto: Marta Olejnik
Geopolitický význam siete TEN-T v strednej a východnej Európe
