ÚVOD
Marek Kuchciński
33. konferencia „Karpatská Európa“, ktorá sa tradične konala pod záštitou Sejmu Poľskej republiky – v spolupráci s parlamentmi a inštitúciami nielen karpatských krajín, ale aj strednej Európy v najširšom zmysle slova – bola zvolaná v r. mimoriadna situácia. Pôvodne sa mala konať na Ukrajine – v Jaremče vo Východných Karpatoch, blízko Čiernej hory, no prebiehajúca vojna tieto plány prekazila. Stretávame sa teda v pohostinnom a krásnom Krasiczyne.
Obzrime sa a vráťme sa na chvíľu aj do čias, keď kresťanstvo prijalo v strednej Európe Poľsko, Kyjevská Rus, Maďarsko či Česká republika. Vidíme, že v každej nasledujúcej generácii a storočí sa nájdu početné príklady vynikajúcich ľudia z týchto krajín spolupracujúci napriek politickým sporom, rozdielnym záujmom panovníkov a iných náboženstiev, príklady významných okolností a udalostí spojených s našou časťou Európy – dávajú jej osobitosti a jedinečné črty, ktoré boli mnohokrát opísané. Sú medzi nimi vlastnosti, ktoré dokonca podnecujú stredoeurópsku spoluprácu a ktoré sa dnes oplatí pripomenúť.
Stredná Európa zostáva rozdelená hranicami. Neďaleko odtiaľto, asi tucet kilometrov odtiaľto, máme okraj Európskej únie. Vďaka prozreteľnosti a ľuďom – politikom z Poľska, Maďarska, Slovenska, Česka, Litvy, Latinskej Ameriky, Estónska, Rumunska či Bulharska – sú tieto krajiny súčasťou Európskej únie od roku 2004, najneskôr od roku 2007. je to, ako sme sa dostali z obežnej dráhy Moskvy vplyvu. Iní sú však stále v rámci nej. V mieri sme obnovili naše štáty a upevnili sme svoju nezávislosť v domácich sporoch a sporoch v rámci EÚ – ako by som to povedal. Na Ukrajine sa pravidelne bojuje. Naša dnešná konferencia je preto venovaná najmä vojne na Ukrajine a všetkým jej dôsledkom.
Dnes, 13. mája, sa pri významnom výročí stretávame aj v Krasiczyne. Presne pred 150 rokmi bola otvorená prvá železničná trať a začal premávať osobný vlak z Przemyślu do Chyrowa a potom do Budapešti. V tom čase neexistovala hranica EÚ, a tak sa dalo voľne cestovať do Chyrowa a ďalej: do Rumunska, Maďarska a pod. Preto sa stretávame na medzinárodnej úrovni, aby sme hovorili aj o susedskej spolupráci, o spolupráci medzi národmi, aby sme hľadali to, čo nás spája a vzájomne posilňuje. Chceme sa podeliť o naše úvahy a dojmy. Pamätajme, že keď hovoríme o súčasnosti, hovoríme a myslíme aj na budúcnosť.
Niektoré udalosti alebo témy tejto konferencie budú veľmi dôležité, iné dôležité a iné trochu tradičné. Vždy diskutujeme o infraštruktúre, ako aj o európskych fondoch. O transformácii a rekonštrukcii Ukrajiny (našu konferenciu bude venovaná panelová diskusia) však budeme hovoriť po prvý raz. Budú predstavené aj konkrétne plány budúcich zmien.
O projekte Collegium Carpathicum si povieme niečo nové. Budeme hovoriť aj o rozmanitosti Európy Karpát, o civilizačných trasách, ktoré sú pre nás najdôležitejšie, pretože spájajú akoby východ a západ, ale aj sever a juh.
A to všetko v karpatskej oblasti, v kraji prekrásnej rozmanitosti, ktorá so sebou prináša veľké prírodné bohatstvo, bohatstvo fauny a flóry a jedinečné bohatstvo ľudí a ich odvážnych myšlienok. Ľudia, ktorí bohato čerpajú z dedičstva minulosti a budujú budúcnosť: novú identitu pre Európu Karpát v časoch významných nových výziev.
