Beda národu, ktorý sa nestará o zachovanie pamiatok minulosti; potom si sám píše rozsudok záhuby." Tieto slová svätého Rafaela Kalinovského, povstalca z januárového povstania, usmerňujú myšlienku ceny, ktorú udeľuje Ústav pamäti národa.
Titul Kustód pamäti sa udeľuje ľuďom, ktorí sa venujú Poľsku - pestujú jeho tradície a históriu, chránia pred zabudnutím národné dedičstvo krajiny, ktorá utrpela rozdelenie, vojny a okupáciu.
Predseda Sejmu Marek Kuchciński sa zúčastnil na slávnosti na Kráľovskom hrade, počas ktorého "Kustosz Kustód národnej pamäti" bol udelený po osemnásty raz. Tohtoročnými laureátmi sú prof. Wanda Półtawska, Janusz Horoszkiewicz, Marek Strok, Poľská spoločnosť pre starostlivosť o vojenské hroby vo Ľvove a posmrtne Ryszard Kaczorowski.
- 20. storočie nás chcelo odsúdiť na smrť, aby sme sa stali národ odpadlíkov. Ale my sme sa nimi nestali, pretože vždy boli tí, ktorí plány: nie. A dnes sú strážcovia národnej pamäti takíto ľudia - povedal povedal prezident IPN Jarosław Szarek, ktorý odovzdal ocenenia ocenenia,
Wanda Półtawska Je psychiatrička, počas vojny bola väzenkyňou nemeckého nacistického koncentračného tábora v Ravensbruecku (ako 20-ročná tam bola v novembri 1941 odsúdená na smrť a podrobená pseudomedicínskym pokusom), po vojne sa spriatelila s Karolom Wojtyłom - od roku 1978 pápežom Jánom Pavlom II.
Vrhnutá počas nemeckej okupácie z okolitého sveta lásky a priateľstva do atmosféry krutosti gestapáckeho väzenia a nacistickej kocoviny necítila nenávisť, ale veľký údiv: ako je možné, že človek spôsobí človeku také utrpenie?
Janusz Horoszkiewicz Za vlastné peniaze a vlastnými rukami postavil viac ako 40 krížov na pamiatku Poliakov zavraždených na Volyni. Okrem spomínaných krížov boli vďaka úsiliu Janusza Horoszkiewicza na poľských pamätných miestach odhalené početné pamätné tabule obetiam genocídy z roku 1943. Za osobitnú zmienku stojí tabuľa odhalená na pravoslávnom chráme v obci Butejki na pamiatku Petra Bazeluka - ukrajinského spravodlivého muža, ktorý riskoval vlastný život, aby zachránil svojho poľského suseda Mieczysława Słojewského a jeho syna Edwarda pred smrťou z rúk Ukrajinskej povstaleckej armády.
IPN zdôrazňuje, že je "neochvejným strážcom poľského dedičstvo na Volyni, obhajca a kazateľ zmierenia v pravde poľskej Poľský a ukrajinský národ".
Marek Strok je vynikajúci odborník a bádateľ na Varšavské povstanie. "Jeho fascinácia osudmi vojakov poľského podzemného štátu dala vzniknúť najkompletnejšej zbierke životopisov varšavských povstalcov, ktorá je neoceniteľná pre každého historika zaoberajúceho sa dejinami ozbrojeného povstania spred 75 rokov. Hoci je Marek Strok samouk, má za sebou obrovské vedecké a historické dielo a z hľadiska historickej dielne si v ničom nezadá s profesionálmi. Niekoľko desiatok rokov v úzkej spolupráci s povstaleckými kruhmi dokumentoval históriu podzemnej a povstaleckej Varšavy," napísal o ňom IPN.
Poľská spoločnosť pre starostlivosť o vojenské hroby vo Ľvove je zasa organizácia, ktorej hlavnou a najdôležitejšou úlohou v prvých rokoch činnosti sa stala rekonštrukcia cintorína obrancov Ľvova, známeho aj ako cintorín orlov. Táto nekropola je samostatnou časťou Ličakovského cintorína, kde sa nachádzajú hroby poľských obrancov Ľvova, ktorí padli v rokoch 1918-20. Nekropola bola zrekonštruovaná v roku 1989 a slávnostne otvorená 24. júna 2005. Dnes sa oň stará Poľský spolok starostlivosti o vojenské hroby pod vedením Janusza Balického, rovnako ako o ďalšie miesta poľskej národnej pamäti v okolí Ľvova, napr. v Zadwóre.
Ryszard Kaczorowski bol v rokoch 1989-90 prezidentom Poľska v exile; po zvolení Lecha Wałęsu za prezidenta mu odovzdal insígnie prezidentskej moci druhej Poľskej republiky. Zahynul 10. apríla 2010 pri havárii lietadla Tu-154 pri Smolensku.
mo, zdroj IPN
Foto: Marta Olejnik
