Poľské légie v Taliansku - poľské vojenské formácie vytvorené v Taliansku na boj za nezávislosť. Bojovala po boku francúzskej a talianskej armády v rokoch 1797-1807, ktorú na podnet Jána Henryka Dąbrowského sformovali Francúzi v severnom Taliansku.

Po treťom delení emigrovali vojaci a dôstojníci z Poľska do Talianska a Francúzska. Vďaka Napoleonovmu vplyvu, prostredníctvom Agentúry (poľskej emigračnej organizácie založenej v Paríži po páde Kościuszkovho povstania v roku 1794), podpísal Jan Henryk Dąbrowski 9. januára 1797 dohodu s novou vládou Lombardskej republiky. Spoluzakladateľmi legionárov boli Karol Kniaziewicz, Józef Wybicki a Antoni Amilkar Kosiński.

Vojsko dostalo názov Poľské légie. Uniformy a zástavy boli podobné poľským, jazyk rozkazov a vojenských hodností bol tiež poľský. Na transparentoch bol taliansky nápis Ľudia slobodní sú bratia. Kokardy na uniformách boli trojfarebné, čo odkazovalo na Francúzsku revolúciu a symbolizovalo spojenectvo a ochranu republiky. Dabrowski zaručil dobrovoľníkom lombardské občianstvo s právom vrátiť sa do svojej krajiny, keď bude Lombardia slobodná a bezpečná.

V máji 1797 vstúpilo do radov légií približne 7 000 vojakov, najmä Poliakov v exile a poľských vojnových zajatcov a dezertérov z rakúskej armády generála Dogoberta Wu v Mantove (6 000 Poliakov), ktorí boli predtým odvedení a prinútení bojovať proti Francúzom. Boli vytvorené dve légie po troch práporoch. Každý prápor pozostával z 10 rôt, z toho (8 pešiakov, 1 granátnik, 1 strelec - početný stav roty: 125 vojakov). Veliteľom prvého legionu bol generál Józef Wielhorski, druhého generál Franciszek Rymkiewicz. Dąbrowski zaviedol v légiách moderný systém velenia podľa francúzskeho vzoru, zrušil telesné tresty, umožnil povyšovanie vojakov, ktorí neboli šľachtického pôvodu, a nariadil im, aby sa naučili čítať a písať, ako aj rozšírili svoje vedomosti o poľskej histórii.

zdroj: Wikipedia