V sobotu 25. júna v sídle Euroregiónu Tatry v Nowom Targu otvoril podpredseda Sejmu Marek Kuchciński konferenciu s názvom "Európa bohatá v Karpatoch". V sobotu 25. júna v sídle Euroregiónu Tatry v Nowom Targu otvoril podpredseda poľského Sejmu Marek Kuchciński konferenciu "Európa bohatá na Karpaty". Bola to ďalšia tohtoročná konferencia venovaná Karpatom.
Konferenciu zorganizovali Karpatská parlamentná skupina, Nowotarski Starosta, primátor mesta Nowy Targ a Euroregión Tatry. Maršal Kuchciński počas svojho úvodného prejavu pripomenul, že "od 1. júla prevzala vedenie v Rade Európskej únie po Maďarsku Poľská republika, a preto je potrebné urýchliť a obohatiť diskusiu a úvahy o súčasnom stave a budúcom vývoji Karpát, v geografickej oblasti tohto pohoria od Rakúska po Srbsko".
Je pravda, že spolupráca medzi viacerými veľmi rôznorodými karpatskými krajinami sa dobre rozvíja, ale na urýchlenie rozvoja Karpát je potrebná ďalšia intenzívna spoločná činnosť. - Stanovili sme si ambiciózny plán, aby sme počas poľského predsedníctva Európskej únie pozdvihli problematiku Karpát na celoeurópsku úroveň, a to nielen z hľadiska zlepšenia spolupráce, ale aj finančných záležitostí. V druhej polovici roka by sme chceli otvoriť otázku projektu rozpočtu EÚ na roky 2014 - 2020, ktorý by zohľadňoval otázku finančnej podpory rozvoja Karpát, alebo aspoň zlepšil koordináciu spolupráce v rámci karpatského regiónu - vyhlásil maršal Kuchciński. Poznamenal, že "okrem Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Európskej komisie získavajú v Európe na význame aj tzv. makroregióny a im zodpovedajúce stratégie, teda spolupráca viacerých krajín v danej geografickej oblasti.
Máme napríklad stratégiu pre Pobaltie, v rámci ktorej spolupracujú krajiny severnej Európy, ktoré ležia v povodí alebo skôr v povodí Baltského mora, pretože okrem iných zahŕňa aj Ukrajinu. Máme dunajský makroregión a dunajskú stratégiu, ako aj alpský makroregión a alpskú stratégiu. Hoci diskusie o Karpatskej stratégii sa začali v roku 2001, teda v podobnom čase ako o Dunajskej stratégii, tá prvá ešte neviedla k finančnej podpore EÚ.
Maršal navrhol, že by bolo dobré, aby takýto balík obsahoval návrh týkajúci sa organizačnej budúcnosti fungovania Karpatského dohovoru, ako aj jeho sekretariátu. Do úvahy by sa mohli vziať aj dôležité postuláty z Przemyskej karpatskej konferencie (február tohto roku), z ktorých jeden navrhoval, aby sa myšlienka a problémy rozvoja Karpát podrobnejšie predstavili na celoeurópskej konferencii 8. septembra v Krynici. Ďalším návrhom bolo požiadať vlády karpatských krajín o začatie rokovaní a zahrnutie karpatského projektu do plánov rokovaní o finančnej perspektíve Európskej únie.
Ďalší navrhol požiadať vládu, aby karpatskú otázku zaradila medzi priority poľského predsedníctva. Navrhlo sa tiež, aby Východné partnerstvo bolo súčasťou celého karpatského programu. Medzi postulátmi bol aj návrh organizovať cyklické stretnutia o Karpatoch za účasti poslancov, vládnych a miestnych orgánov, mimovládnych organizácií, euroregiónov a ďalších inštitúcií.
Padol aj návrh na zapojenie vysokých škôl do procesu integrácie Karpát a aktivít súvisiacich s prípravou Karpatského programu, ako aj návrh, aby sa vo všetkých karpatských krajinách vytvorili karpatské tímy na úrovni zákonodarných orgánov, t. j. v parlamentoch Poľska, Ukrajiny, Slovenska, Maďarska, Rumunska a ďalších krajín. Tieto parlamentné tímy by prispeli k jednoduchšiemu zavádzaniu podobných právnych predpisov a ako kontrolné orgány voči výkonným orgánom by podporili urýchlenie spolupráce medzi vládami a samosprávami. A práve to sa teraz deje, - uzavrel maršal Kuchciński a vyzval ďalších rečníkov, aby predniesli svoje príspevky počas prvého panelu.
O najdôležitejších problémoch Karpát, ktoré sú uvedené v iniciatívach prijatých v rámci Karpatského dohovoru, hovoril okrem iných aj Janusz Zaleski, štátny podtajomník ministerstva životného prostredia. Marek Lisanský, generálny konzul Slovenskej republiky v Krakove, sa zameral na problém Tatier na oboch stranách hranice, vrátane zaostalosti infraštruktúry, pričom veľmi dôrazne zdôraznil potrebu zaobchádzať s týmito horami ako s jedným celkom a nerozdeľovať ich na slovenské a poľské Tatry. Antoni Nowak, riaditeľ kancelárie Euroregiónu "Tatry" v Nowom Targu, uviedol množstvo príkladov cezhraničnej spolupráce v rámci euroregiónu.
V druhom paneli, ktorému predsedal senátor Władysław Ortyl, vystúpil bývalý minister pôdohospodárstva SR Marian Radosowsky, ktorý hovoril o poľnohospodárstve v slovenských Karpatoch. Rektor Štátnej vyššej odbornej školy v Podhalí profesor Stanisław Hodorowicz predstavil psychologický a sociologický portrét podhalských horalov. O možnostiach a problémoch karpatských kúpeľov hovoril Andrzej Walawski, zástupca riaditeľa kúpeľov Rabka S.A. Wojciech Wartak, riaditeľ banského závodu "Geotermia Podhalańska", predstavil environmentálne výhody využívania geotermálnej energie na vykurovanie budov a Waldemar Rataj, prezident nadácie "Pro Publico Bono", hovoril o výhodách kultúrneho turizmu a úlohe občianskej spoločnosti.
V treťom paneli, ktorému predsedal europoslanec Edward Sularka, Pavol Macala predstavil Slovenský historický ústav Matica slovenská, ktorý vedie. Janczy, predseda miestneho Zväzu chovateľov oviec a kôz, predstavil históriu pastierstva v Karpatoch a perspektívy rozvoja horského ovčiarstva. Jadwiga Pilch, kurátorka Oravského národopisného múzea v Zubrzyci Górnej, hovorila o drevenej architektúre, spôsobe života a zvykoch horalov a regionálnych produktoch Karpát. Primátor Żywca Antoni Szlagor hovoril o značkách hôr ako o príležitosti pre rozvoj horských regiónov. Stanisław Trebunia-Staszel predstavil úlohu Medzinárodného festivalu horských regiónov, ktorý vedie v Zakopanom, pri propagácii kultúry tohto regiónu. Na záver Maciej Motor Grelok predstavil úlohu pri propagácii karpatského regiónu na príklade združenia Podhale, ktoré vedie.
