Mieczysław Słaby sa spolu so svojimi bratmi intenzívne zapájal do skautskej činnosti už pred Veľkou vojnou a po znovuzískaní nezávislosti Poľska aj do skautingu. V Przemyśli mala táto činnosť ďalší význam. V novembri 1918 sa začali poľsko-ukrajinské boje, do ktorých sa vojensky zapojili aj skautské oddiely. Mnoho mladých obyvateľov Przemyśla vtedy položilo svoje životy. Mieczysław vo veku 12 rokov nebojoval v ozbrojených silách kvôli svojmu veku, ale ako člen zásobovacích jednotiek bol vyznamenaný hviezdou Przemyśla.
Účastníci poľsko-ukrajinských bojov (foto: Národné múzeum Przemysla)
Po skončení mierového obdobia sa budúci hrdina z Westerplatte, vtedy 15-ročný stredoškolák, zapojil do činnosti skautského športového klubu "Czuwaj", ktorý založil okrem iných aj jeho brat Franciszek Słaby. V roku 1924 tím, v ktorom hrali bratia Franciszek a Mieczysław Słabyovci, vyhral majstrovstvá Poľského skautského zväzu.
O rok neskôr začal Słaby študovať medicínu vo Ľvove a po jej ukončení spojil svoj osud s armádou a slúžil ako vojenský lekár. V auguste 1939, už v hodnosti kapitána, prišiel Mieczysław Słaby do vojenského skladu na Westerplatte. Zdravotnícke vybavenie, ktoré tam našiel, bolo na alarmujúco nízkej úrovni. Chýbali lekárske nástroje, obväzy, lieky a predovšetkým operačný stôl. Od Poľska ho oddelilo slobodné mesto Gdansk. Všetky objednávky preto museli ísť cez Gdansk.
A práve objednané zdravotnícke vybavenie bolo zrekvírované tesne pred vypuknutím vojny. Keď sa prvého septembra Westerplatte dostalo pod paľbu bojovej lode Schleswig-Holstein a na brániacich sa vojakov padalo z oblohy krupobitie bômb, pre kapitána Słabyho nastal týždeň, počas ktorého musel zložiť najväčšiu skúšku svojho doterajšieho života z hrdinstva a lekárskeho remesla. Všetky svedectvá žijúcich obhajcov potvrdzujú, že Mieczysław Słaby túto skúšku zložil. Musel totiž zachraňovať životy vojakov v neuveriteľne primitívnych podmienkach, kde bol obrovský problém dokonca aj s udržaním čistoty rán. Zraneného poručíka Pająka, ktorému výbuch roztrhol podbruško, operovali v priamom prenose bez anestetík, pričom ako svorky na roztrhnuté svaly použili kozmetické nožnice. Ako neskôr priznali šokovaní nemeckí lekári, jeho a mnohých ďalších zranených mužov zachránil doktor Slaby.
Po siedmich dňoch bojov Westerplatte kapitulovalo. Obrancovia boli poslaní do zajateckých táborov.
Pre nedostatok lekárov bol Slabý poslaný do tábora pre poddôstojníkov vo Východnom Prusku (dnes sa väčšina územia, kde sa tábor nachádzal, nachádza na ruskej strane hranice). V tábore zostal až do konca vojny. V táborovej nemocnici tam pracoval kapitán Słaby, ktorý veľmi dobre hovoril po nemecky. Počas pobytu v zajatí dostal vredovú chorobu, ktorá o niekoľko rokov neskôr prispela k jeho smrti.
Po skončení vojny sa Mieczysław Słaby vrátil do svojho rodného mesta Przemyśl. Ako profesionálny dôstojník a navyše lekár bol okamžite zmobilizovaný a pridelený k silám na ochranu hraníc a o rok neskôr povýšený do hodnosti majora. Okrem toho navštevoval civilných pacientov na úrade sociálneho zabezpečenia a bol školským lekárom na obchodnej škole. Vo voľných chvíľach pomáhal svojim kolegom v mestskej nemocnici.
V tom čase sa spolu so sestrou a otcom presťahoval do bytu na ulici sv. Józefa. Práve z tohto bytu požiadali žandári 1. novembra 1947 majora Mieczysława Słabyho, aby sa dostavil k jednotke na ulici Mickiewicza. Žandár, ktorý ho sprevádzal, ho však odviedol na veliteľstvo Vojenskej inšpekcie, ktoré sa nachádzalo vo Frenkelovej vile na Dworskej ulici (donedávna sídlo ING Bank Śląski). Tam mu oznámili, že je zatknutý pre podozrenie zo spolupráce s organizáciou Sloboda a nezávislosť.
Rodina majora nebola o zatknutí informovaná, ale dozvedela sa o ňom o deň neskôr z informácií, ktoré kolovali v Przemyśli. Mieczysław Słaby, ako hrdina z Westerplatte, bol v tom čase v meste veľmi známou a obľúbenou osobou a jeho zatknutie zanechalo v meste veľký ohlas.
Slabý bol mesiac zadržiavaný vo väznici v Przemyśli. Vyšetrovanie proti nemu prebiehalo veľmi brutálnymi metódami, ktorými bol známy vtedajší stalinský teror. Napríklad bitie fľašou po obličkách bolo na dennom poriadku. Dňa 1. decembra 1947 majora previezli do Krakova a uväznili ho v činžiaku na Józefitowskej ulici. Po zatknutí sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil. Ešte počas pobytu v Przemyśli sa u neho opäť prejavila vredová choroba, ktorá sa vyliečila. V marci 1948 sa majorov zdravotný stav zhoršil natoľko, že ho previezli do vojenskej nemocnice. Bohužiaľ, bolo už neskoro. Mieczysław Słaby zomrel 15. marca. Bol pochovaný v nepomenovanom hrobe na vojenskom cintoríne v Krakove. Poloha hrobu bola stanovená ako jedna
sestry, ktoré v posledných dňoch života bdeli nad Slabým, sa rozbili a postavili kríž s vypáleným menom a dátumom jeho smrti.
Zatknutie majora Słabyho bolo dôsledkom usvedčujúceho svedectva predtým zadržaného šéfa vojenskej rozviedky organizácie Sloboda a nezávislosť Kazimierza Sochańského alias "Kuleszu". Počas vyšetrovania, ktoré viedla Vojenská informačná služba, sa Mieczysław Słaby priznal k obvineniam, ktoré mu boli vznesené, t. j. k poskytovaniu tajných informácií organizácii WiN a k vydávaniu sfalšovaných lekárskych potvrdení členom tejto organizácie. Na základe informácií, ktoré zozbieral przemyský historik Zenon Andrzejewski, sa však nezdá pravdepodobné, že by Słaby skutočne spolupracoval s nezávislým podzemím. Celú okupáciu strávil v zajatí, takže nemal možnosť zoznámiť sa s členmi odboja. Z rovnakého dôvodu nemohol dôverovať nikomu, kto sa vydával za zástupcu podsvetia a ponúkal mu spoluprácu. Vedel tiež, že ako predvojnovému dôstojníkovi sa mu nové úrady neustále pozerajú cez prsty. Najmä preto, že, ako sme už spomenuli, Slabý bol všeobecne známy človek a akékoľvek jeho konšpiračné aktivity by sa dali ľahko odhaliť. Priznania, ktoré podpísal počas vyšetrovania, sú napísané v neštudovanej poľštine a sú plné gramatických chýb
a štylistické. Takéto boli charakteristiky priznaní, ktoré si predtým vymysleli vojenskí vyšetrovatelia a ktoré boli nútení podpísať pod mučením a bitím. Týraní väzni často nevydržali takýto výsluch a nakoniec podpísali všetko, čo im bolo predložené.
Otázka, prečo "Kulesza" ukázal na Weaka, zostáva dodnes nezodpovedaná. Dá sa predpokladať, že vyšetrovanie jeho prípadu prebiehalo rovnakými metódami. Dodnes však nie je známe, či bolo obvinenie majora Slabého vykonštruované ŠtB a vynútené počas vyšetrovania, alebo "Kulesza" sám uviedol meno, ktoré sa zlomilo pod tlakom výsluchu.
Po smrti majora Mieczysława Słabyho sa komunistické orgány snažili zničiť aj jeho pamiatku. Jeho sestre Walerii zabránili v prevoze jeho pozostatkov do Przemyśla. Slabyho meno bolo takmer zakázané až do roku 1956. Neskôr, ak sa už musel objaviť na verejnosti, tak len v súvislosti s obranou Westerplatte. V 70. rokoch sa priznalo, že Slaby bol zatknutý v dôsledku "nešťastnej náhody". Až v 80. rokoch 20. storočia začal Zenon Andrzejewski otvorene písať
o vyšetrovaní najprv v roku 1981 vo vroclavskom Katolíckom týždenníku a v roku 1988 v Polityke. Majorove pozostatky neboli nikdy prevezené do Przemyśla. Leží .
v obnovenom hrobe na krakovskom cintoríne.
Dnes nesie meno majora športový štadión "Czuwaju" a zdravotnícka škola v Gdansku. Po majorovi Mieczysławovi Slabom sú pomenované aj ulice v Gdansku a Przemyśli.
text: Piotr Gduła, portalprzemyski.pl, na základe knihy "Lekarz z Westerplatte"
