Predpoklady nižšie uvedeného návrhu som predstavil 25. septembra 2018 na zasadnutí Všeobecného výboru pre hospodárske záležitosti Parlamentného zhromaždenia Stredoeurópskej iniciatívy v Sejme https://youtu.be/lRsqjmYg8LM. Jednou z tém stretnutia bol projekt cesty Via Carpatia. Ide o novú dopravnú trasu vedúcu z juhu na sever cez krajiny so spoločnými kultúrnymi a historickými koreňmi, ktoré roky zostávali v sfére vplyvu ZSSR. Prechádza pozdĺž východnej hranice Európskej únie a mala by posilniť a podporiť nielen hospodárstvo, ale aj regionálnu rozmanitosť kultúrneho dedičstva. Nadviaže na tému stretnutia krajín V4 v Łańcute 14. októbra 2016, na ktorom sa predsedovia zhodli, že "Európa je predovšetkým o kultúre. Nejde len o zachovanie, ale predovšetkým o rozvoj národných kultúr.

            Okrem realizácie uvedeného plánu by sa mali zorganizovať početné podujatia na podporu kultúry a umenia krajín tejto časti Európy pod názvom "ABC Trimarium" (kde "a", "b" a "c" znamenajú prvé písmená názvov morí v poľštine: Jadranské, Baltské a Čierne). Bol by to cyklus stretnutí s kultúrou a umením trojmoravských krajín spojený s prezentáciou výstav fotografií, filmu, divadla, hudby a stretnutí s ľuďmi z oblasti kultúry a vedy. To všetko je - podľa môjho názoru - dobrá a dostatočná "zámienka" na prípravu medzinárodného stretnutia ministrov kultúry (a možno aj cestovného ruchu?) v Łańcute (sic!).

            Nedávne stretnutie Via Carpatia v Lancute 17. apríla 2019 sme privítali s obrovskou radosťou, že máme možnosť zúčastniť sa na týchto historických udalostiach. Cítime sa zaviazaní krásnymi slovami zosnulého poľského prezidenta Lecha Kaczyńského, ktoré povedal v roku 2006 v Łańcute. Veľmi si želáme splniť tieto želania.

          Myslím si, že spolupráca ďalších inštitúcií na tejto Ceste dedičstva sa môže ďalej rozšíriť o univerzity, filharmónie, divadlá atď. Je to skvelé pole pre medzinárodnú spoluprácu a zároveň vytvára príležitosti pre vzájomné spoznávanie kultúrneho dedičstva a súčasného diania v oblasti kultúry, umenia a vedy.

          

          Veľmi dôležité môžu byť cyklické semináre venované vzájomným vzťahom a väzbám medzi krajinami strednej a juhovýchodnej Európy v priebehu dejín, vrátane prvkov ich histórie, zvykov a historickej geografie. Tieto jednodňové alebo viacdňové aktivity budú doplnené "Dňami kultúrneho dedičstva" určenými pre dospelých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o národnej identite krajín, ktoré v súčasnosti tvoria oblasť Tri-City. Tieto stretnutia by mali pozostávať z rôznych období venovaných danej téme a rozdielom v jej vnímaní v jednotlivých krajinách alebo v danej umeleckej či kultúrnej oblasti. Bude tiež možné zorganizovať monografické prednášky venované pamätným miestam v jednotlivých krajinách trojportugalského regiónu, a to tak v topografickom, ako aj v metaforickom zmysle.

            Takto zostavený program nielenže spropaguje tieto krajiny, ale môže tiež pomôcť budovať vzťahy medzi národmi, ktoré v nich žijú, posilniť pocit spolupatričnosti k danej oblasti a úctu k histórii a kontinuite tradícií (národné a štátne sviatky, uchovávanie pamiatky na miesta veľkých udalostí a hrdinov s nimi spojených).

            Takmer všetky krajiny v tomto regióne boli roky dobývané a zotročované. Kedysi mali spoločného nepriateľa, ktorý robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby ich rozdelil - a v mnohých prípadoch (bohužiaľ až príliš mnohých) sa mu to podarilo. Základom kolektívnej identity týchto krajín je neustála túžba po slobode, suverenite a nezávislosti. Je najvyšší čas hovoriť o tejto ťažkej minulosti v záujme budúcnosti. Tieto krajiny spája boj proti komunistickej diktatúre. Je potrebné zveľaďovať pamiatku tých, ktorí získali slobodu, a prezentovať zmeny v slobode. Všetky rozhovory by sa mali viesť s plným rešpektom voči partnerom. Určite sa nedá vyhnúť ťažkým témam, ale vôľa riešiť ich by mala byť zjavná od začiatku. Cieľom je prekonať všetky existujúce rozpory a vybudovať veľké a silné spoločenstvo národov v regióne Tri-Maroko a prezentovať túto jednotu krajín susediacich s Európou navonok. Najdôležitejšie je pre nich spoločenstvo štátov, ktoré si zachováva svoju národnú suverenitu a sníva o vytvorení Únie troch miest, ktorá by bola silnou a dôležitou skupinou v Európskej únii.

          Lovecký palác v Juline, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti diaľnice A4 a cesty Via Carpatia, by sa v budúcnosti mohol stať takýmto ideálnym centrálnym miestom pre aktivity spojené s Trojmestím. Má všetky predpoklady stať sa výnimočným miestom, kde sa bude pestovať blízky vzťah medzi ľuďmi a krajinou, ktorá je kultúrnou jednotou. Miesto, kde sa s aktívnou účasťou krajín pozdĺž Cesty trojkráľového dedičstva prebudí a rozvíja pocit spolupatričnosti k regiónu, kde sa budú rovnocenne prezentovať národné kultúry týchto krajín a kde sa bude rozvíjať spoločenstvo tejto časti Európy.

          Dovoľte mi, aby som nižšie predstavil rozšírený návrh môjho prejavu zo septembra 2018.

                                                                                                                                                                                                                            Wit K. Wojtowicz

Riaditeľ Hradného múzea v Łańcute
                                                                          Łańcut, 10. apríla 2020

Via Carpatia - cesta kultúrneho dedičstva

    

         Dňa 27. októbra 2006 sa na zámku v Lancute uskutočnilo veľmi dôležité stretnutie, ktoré malo veľký význam pre viaceré stredoeurópske krajiny. 
Z iniciatívy Poľska sa v Lancute konala medzinárodná konferencia "Jedna cesta - štyri krajiny". Záštitu nad ňou prevzal zosnulý prezident Poľska Prof. Lech Kaczyński. Vo svojom príhovore k účastníkom konferencie okrem iného povedal ... je to vynikajúci nápad, že táto konferencia bola zvolaná práve tu, v Łańcute, v jednom z najkrajších palácov, ktoré sa nám podarilo zachovať. Nech je tento Łańcut, ktorý je symbolom veľkosti, aj symbolom porozumenia medzi krajinami, ktoré sú dnes všetky v EÚ, všetky v NATO...".  Ministri dopravy Maďarska, Litvy, Slovenska a Poľska v prítomnosti predsedu podpísali Lancutskú deklaráciu. Cieľom tejto poľskej iniciatívy s medzinárodnou pôsobnosťou je realizácia investície strategického významu pre strednú a východnú Európu pod názvom VIA CARPATIA. Má sa stať novým, veľmi dôležitým a významným spojením medzi severnou a južnou Európou. Pôvodne mala viesť cez štyri krajiny: Maďarsko, Slovensko, Litvu a Poľsko. Vstup nových členských štátov do EÚ vytvoril príležitosť na rozšírenie tohto projektu. Na následnom stretnutí v Łańcute 22. októbra 2010 sa k tomuto medzinárodnému projektu pripojili Rumunsko, Bulharsko a Grécko. To vytvorilo príležitosť na prepojenie siedmich krajín a troch morí. Ďalšie dôležité stretnutie pre realizáciu dopravnej trasy sa uskutočnilo 3. marca 2016 vo Varšave, kde bola podpísaná Łańcutská deklarácia II.

          V roku 2015 bola z iniciatívy prezidentov Poľska a Chorvátska, Andrzeja Dudu a Kolindy Grabarovej-Kitarovičovej, založená trojstranná skupina. Prvý samit tejto skupiny sa konal v auguste 2016 v Dubrovníku a druhý vlani v júli vo Varšave. Jedným z cieľov spolupráce tejto skupiny je aj rozvoj Via Carpatia.

          Dňa 7. novembra 2016 sa na zámku v Lancute uskutočnila konferencia organizovaná maršálkom Podkarpatského vojvodstva Władysławom Ortylom s názvom "10 rokov Lanţutskej deklarácie - Via Carpatia dnes, výzvy do budúcnosti". Za účasti premiérky Beaty Szydło bola podpísaná "Dohoda o spolupráci pri výstavbe tranzitného koridoru Via Carpatia". Táto cestná dopravná trasa vedie pozdĺž východnej hranice Európskej únie z Klaipedy v Litve cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko (kde sa rozvetvuje smerom na Konstancu a cez Bulharsko do Sofie a potom do Solúna v Grécku). Založením Iniciatívy troch námorných štátov sa k siedmim krajinám, ktoré v prvej fáze spoluzakladali projekt Via Carpatia, pripojili tieto krajiny zo skupiny troch námorných štátov: Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko, Česká republika, Estónsko a Lotyšsko. Vďaka plánovaným ďalším rozvetveniam bude táto trasa v budúcnosti spájať nielen všetky krajiny trojportugalského regiónu, ale aj niektoré krajiny juhovýchodnej a severnej Európy. Bohužiaľ, doteraz je pomerne rozšírené vnímanie Via Carpatia len ako dopravnej cesty na prepravu rôzneho tovaru. Okrem veľmi silne artikulovanej ekonomickej nitky je tu ešte jedna mimoriadne dôležitá, hoci takmer vo všetkých úvahách o poznávaní Via absentuje. Via Carpatia sa tak stane kultúrnym dedičstvom krajín ležiacich medzi Jadranským, Baltským a Čiernym morom. To vytvára základ pre jej pomenovanie Cesta trojmorského dedičstva alebo - VIA HAEREDITATIS TRIMARIUM. Tento program bude nielen propagovať tieto krajiny, ale pomôže aj budovať vzťahy medzi národmi a oboznámiť ľudí s ich dedičstvom, zvykmi, históriou a kultúrnou krajinou. Geografická blízkosť uľahčí spoluprácu v oblasti kultúry aj vedy. Je potrebné nielen prezentovať túto jednotu navonok, ale predovšetkým ju budovať práve v tomto regióne. Budúcnosť našich krajín závisí od nášho spoločného postupu. Musíme ešte viac posilniť synergiu, ktorá medzi nami už existuje. Je zrejmé, že bez hospodárskeho rozvoja sa kultúra nebude rozvíjať.

          Via Carpatia je mimoriadne dôležitý projekt z hospodárskeho hľadiska, ale je najvyšší čas hovoriť aj o všetkých kultúrnych faktoroch, ktoré odôvodňujú výstavbu tohto projektu. Vytvorenie novej komunikačnej siete uľahčí rozvoj cestovného ruchu. S tým úzko súvisí aj vzdelávanie. Mali by sme čoraz viac hovoriť o našej kultúrnej identite, o národnom dedičstve, o všetkých týchto pamätných miestach a kultúrnych značkách. Mali by sme našim susedom ukázať krásy našich krajín, ich kultúrne zdroje a krajinu. Napokon, táto spolupráca medzi krajinami v tejto časti Európy nie je konkurenciou Únie, ale bude jej cenným doplnkom.

    

           Ako som už spomenul, Lanţutská deklarácia, ktorou sa iniciovala Via Carpatia, bola podpísaná na hrade v Lanţuci, na čo je múzeum veľmi hrdé a váţi si to. Začali sme uvažovať o tom, ako by sa táto nová dopravná trasa mohla v budúcnosti využiť v okolí Lancutu. Pôvodná myšlienka, ktorá sa obmedzovala len na propagáciu hradu v Lancute, sa čoskoro veľmi rozrástla. Ďalším projektom bol program kultúrneho cestovného ruchu, ktorý sa týkal oblastí pozdĺž cesty Via Carpatia, ktorej poľský úsek je široký približne 100 km. Následne sa plánovalo vytvoriť trasu pamätných miest, ktorá by zobrazovala hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo. Bolo by možné prezentovať komplexy kaštieľov, parkové a záhradné úpravy, kultúrnu krajinu, pamiatky sakrálnej architektúry, ľudové umenie atď. Časom vznikla ďalšia myšlienka, že pozdĺž Via Carpatia, po celej jej dĺžke od Klaipédy po Solún, by sa mali vytvoriť ďalšie podobné turistické atrakcie v spolupráci s inými múzeami, ktoré sa nachádzajú v blízkosti tejto trasy. Jedným z doplňujúcich projektov by mohlo byť Virtuálne múzeum štátov strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré by prezentovalo históriu, kultúru a umenie, hmotné a nehmotné dedičstvo všetkých krajín troj-portugalského regiónu. Bude nielen kompaktnou turistickou ponukou krajín Trojmoria a prejavom stredoeurópskej jednoty, ale predovšetkým jej fyzickou výstavbou v našom regióne.

          Takže čo to má byť? VIA HAEREDITATIS TRIMARIUM? Predovšetkým pre krajiny strednej a juhovýchodnej Európy by malo byť obrana proti cudziemu pohŕdaniu a vlastným pochybnostiam. Tieto slová vyslovil 16. januára 1918 profesor Władysław Konopczyński, významný poľský historik z prelomu 19. a 20. storočia. - Tieto slová, ktoré 16. januára 1918 vyslovil profesor Władysław Konopczyński, významný poľský historik z prelomu 19. a 20. storočia, počas svojej úvodnej prednášky na Jagelovskej univerzite pri nástupe na katedru histórie, dokonale odrážajú zmysel spoločného postupu štátov tejto časti Európy, niekedy označovanej ako "tretia" alebo jednoducho "pohraničná Európa".