V dňoch 5. - 6. februára sa v Krasiczyne (Podkarpatské vojvodstvo) konal 32. ročník medzinárodnej konferencie Európa Karpát. Zúčastnili sa na nej poslanci, predstavitelia miestnych samospráv a akademici z Poľska, Maďarska, Slovenska, Českej republiky, Litvy, Lotyšska, Moldavska, Ukrajiny, Gruzínska a Rumunska. Účastníci konferencie okrem iného diskutovali o význame parlamentnej diplomacie pre európsku bezpečnosť, o zelenej dohode, vedeckej spolupráci a o hospodárskej obnove karpatského regiónu po kríze spôsobenej pandémiou koronavírusu. Konferenciu zorganizovala Kancelária Sejmu. Vzhľadom na epidemickú situáciu sa zasadnutie konalo v hybridnom formáte.
Konferenciu otvorili svojimi prejavmi podpredseda Sejmu Ryszard Terlecki, predseda Výboru pre zahraničné veci Marek Kuchciński a minister infraštruktúry Andrzej Adamczyk.
- Počas týchto 32 ročníkov Karpatskej Európy vzniklo mnoho nápadov a iniciatív, ale predovšetkým sa na nich podieľali ľudia z celej strednej Európy - politici, podnikatelia, vedci, predstavitelia samosprávy, ľudia z kultúry - povedal počas svojho príhovoru na hrade v Krasiczyne podpredseda parlamentu Terlecký. Ako uviedol, okrem týchto stretnutí existuje "infraštruktúra priateľstva, spolupráce, ktorá je v regióne mimoriadne cenná". - Chcel by som upozorniť na parlamentnú diplomaciu. Dnes je to obzvlášť dôležité. Pozerám sa na našich priateľov z Ukrajiny, ktorí sa nachádzajú v takej ťažkej a nebezpečnej chvíli. Počas rozhovoru s podpredsedníčkou Najvyššej rady Ukrajiny som vyhlásil, že ak sa niečo stane, všetci zo strednej Európy sme pripravení ísť do Kyjeva, aby sme svetu ukázali, že Ukrajina nie je sama a že ju v tomto ťažkom období napätia podporíme," zdôraznil Terlecký.
Marek Kuchciński, bývalý maršal Sejmu a iniciátor konferencie Karpatská Európa, zasa vo svojom úvodnom prejave informoval o založení Medzinárodného klubu Karpatská Európa, ktorý má slúžiť na definovanie potrieb, realizáciu optimálnych riešení a vytvorenie účinného mechanizmu realizácie spoločných iniciatív. - Chceme vytvoriť tieto kluby a podporiť ich vznik v rôznych častiach nášho kontinentu. Myšlienka je jediná: spolupráca, využívanie príležitostí a starostlivosť o naše kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré je veľmi rozmanité a ktoré sa rozvíja vďaka ľuďom, nám, našim predkom a našim potomkom, ktorým chceme zanechať čo najlepší význam tejto časti Európy," povedal o iniciatíve predseda Výboru pre zahraničné veci.
- Tohto podujatia som sa mal možnosť zúčastniť už po jedenásty raz. Je mimoriadne dôležitá v sociálnej a ekonomickej oblasti, ale najmä prináša zmeny v našom vedomí. Stretávame sa, aby sme zmenili našu realitu. A to sa skutočne mení," povedal Andrzej Adamczyk, minister infraštruktúry. - Každý, kto dnes jazdí po Via Carpatia medzi Lublinom a Rzeszówom, vidí, že táto debata má zmysel. Sme v roku, keď podpíšeme všetky zmluvy pre Via Carpatia až po hranice so Slovenskom. V tomto roku dokončujeme aj všetky procesné kroky pre túto cestu z Lublinu do Białystoku. Do koridoru európskej dopravnej siete sme zaradili aj cestu Via Carpatia. Na druhej strane Rail Carpatia, teda železničný koridor spájajúci krajiny Trojmoria, Karpát, je ďalším podnikom - dodal.
Parlamentná diplomacia v záujme európskej bezpečnosti
V prvom sobotňajšom paneli sa diskutovalo o význame parlamentnej diplomacie v kontexte bezpečnosti kontinentu a o úlohe poľskej parlamentnej diplomacie v našej časti sveta. - Žijeme v čase, keď si v krajinách s veľmi silnými národnými parlamentmi môžu byť ich občania istí, že ich práva budú rešpektované. Je to tiež zvláštny čas pokusov o prepísanie dejín, o zmenu pomeru síl v našej časti Európy, čo sa zvyčajne končí veľmi zle - povedal Maciej Szymanowski, riaditeľ Inštitútu poľsko-maďarskej spolupráce Wacława Felczaka, ktorý otvoril diskusiu.
Podpredseda parlamentu Ryszard Terlecki v rozprave poznamenal, že "sa nachádzame v dôležitom okamihu, keď sa v EÚ diskutuje o budúcnosti tejto organizácie. - Do tejto diskusie by sa mali zapojiť aj krajiny, ktoré chcú byť jej členmi. Ak by sa nám podarilo vybudovať silnú spoluprácu v našom regióne, tieto možnosti by sa rozšírili. V EP by mala existovať skupina pre strednú Európu. Bol by to dôležitý krok vpred, ktorý by vyplynul aj z našich diskusií tu - zdôraznil.
Pán Bernacki zasa pripomenul, že poslanci sú zástupcami "suveréna suverénnych národov". Sú tiež predstaviteľmi orgánov, ktoré vydržia. - Žiaľ, náš svet postihla kríza politických elít, najvážnejšia v dejinách parlamentarizmu," vyjadril poľutovanie.
Predseda Výboru pre záležitosti EÚ maďarského Národného zhromaždenia poukázal na to, že karpatský región je miestom s neuveriteľným potenciálom, ktorý nie je dostatočne využívaný. - Keď sa pozerám na vývoj bezpečnostnej situácie, zdá sa mi, že posledné desaťročie bolo sledom kríz. 2008, hospodárska kríza a potom migračná kríza. EÚ väčšinou nebola schopná konať vopred, iba reagovala. Máme čoraz väčšie bezpečnostné problémy. Vidíme, ako Rusko ohrozuje Ukrajinu a ako sa jeho konanie dotýka aj karpatského regiónu. Vyšehradské krajiny sú pod priamym vplyvom hrozieb, ktoré vidíme na východe - zhodnotil Richard Hörcsik.
Mykola Kňažickij, zástupca Najvyššej rady Ukrajiny, poďakoval za podporu poľského Sejmu a Senátu, ktorú Ukrajina dostala, a vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby Karpatský klub fungoval efektívne. - Ukrajina nemôže byť nárazníkovou zónou. Ak bude Ukrajina pod ruským vplyvom, ďalšia agresia bude proti pobaltským štátom a Poľsku. Máme smutné skúsenosti a musíme si to uvedomiť, - varoval. - Jednota a zmierenie karpatských krajín je mimoriadne dôležité. Pripravenosť, že v prípade ruskej agresie, ktorá je veľmi reálna, budú krajiny karpatského regiónu miestom, kam sa budú chcieť uchýliť tí, ktorí utrpeli agresiu. Žiadam zástupcov všetkých parlamentov, aby podporili parlamentnú demokraciu," povedal spolupredseda parlamentnej skupiny pre medziparlamentné vzťahy s Poľskom.
- Je pre nás nesmierne dôležité, aby sme v EP spolupracovali aj na regionálnej úrovni. Niekedy sú naše frakcie tak úzko prepojené, že je ťažké nájsť formát na diskusiu. Mali by sme vytvárať príležitosti na trvalý kontakt naprieč frakciami. Spomínam si na prejav prezidenta Lecha Kaczyńského v Tibilisi v roku 2008. Pamätám si na reakcie na tento prejav na Západe, keď ľudia hovorili, že je to nejaká politická fantázia, že je to prehnané. Dnes majú tieto slová úplne iný význam. Parlamentná diplomacia je dôležitá z viacerých dôvodov. Zahraničná politika sa zmenila a nie je to len politika medzi štátmi, ministrami a prezidentmi. Prebieha aj na sociálnej a parlamentnej úrovni. Procesy európskej integrácie zároveň spôsobili, že naša európska politika nie je len zahraničnou politikou, ale čiastočne aj vnútornou politikou, napríklad v súvislosti s infraštruktúrou. Mali by sme reformovať EÚ, aby sme posilnili národné parlamenty, aby bola EÚ zakorenená v našich demokraciách na úrovni národných štátov - tvrdí poslanec EP Zdzisław Krasnodębski.
Od Baltského mora k Čiernemu a Egejskému moru cez Karpaty? Nové prepojenia v rámci siete TEN-T predstavujú pre región príležitosť
V druhom paneli sa okrem iného diskutovalo o možnostiach rozšírenia komunikačných reťazcov. - Európska komisia navrhla novú komunikačnú trasu, ktorá je súčasťou Via Carpatia. Je to výsledok úsilia a snahy vynaložených od začiatku roka 2016. Ďakujeme za angažovanosť krajín regiónu. Vďaka tomu môžeme počítať s tým, že pobaltské prístavy budú prepojené s južnou Európou prostredníctvom koridoru Baltské more - Čierne more - Egejské more. To je už konkrétny výsledok našej práce. My, trilaterálne štáty, sme ambiciózne národy. Toto nie je koniec. Minulý rok som v Sofii na summite krajín Trojspolku v sprievode prezidenta Andrzeja Andrzejudu apeloval na vytvorenie železničného koridoru Carpatia, pretože je pre krajiny Trojspolku absolútne nevyhnutný - povedal minister infraštruktúry Andrzej Adamczyk.
Námestník ministra infraštruktúry Rafał Weber hovoril o realizácii projektu Via Carpatia. - Zo 715 km cesty Via Carpatia, ktorá vedie cez poľské územie od hraníc s Litvou po hranice so Slovenskom, je v súčasnosti k dispozícii takmer 30 %. V realizácii máme niečo vyše 50 percent tejto dopravnej trasy a 20 percent je v prípravnej fáze, ktorá bude v tomto roku ukončená formou realizačných zmlúv, - opísal.
- Každý nový koridor a prípadné odbočenie z TEN-T nám umožní zvýšiť hodnotu tejto siete a prispieť k spoločnej európskej dopravnej sieti. Je veľmi dôležité starostlivo posudzovať nové návrhy. Rozvoj dopravných spojení by sa nemal sústrediť len na rozvoj dopravnej infraštruktúry. Nemali by sme zabúdať, že sa vytvára nový reťazec logistických spojení medzi Čiernym, Baltským, Jadranským a Egejským morom. Z vytvorenia integrovaných dopravných spojení môžu profitovať všetky krajiny v regióne - poznamenal lotyšský minister dopravy Tâlis Linkaits.
- Česká republika v júli prevezme predsedníctvo Rady EÚ a v oblasti dopravy dokončíme aktualizáciu siete TEN-T, povedal námestník českého ministra dopravy Jan Sechter. - Je tiež potrebné rokovať s Ukrajinou o napojení na sieť TEN-T, aby harmonizácia plánov bola prepojením v strategickom rozmere. Východné partnerstvo by sa malo premietnuť do konkrétnych infraštruktúrnych programov - zhodnotil český politik.
Moderátorom tejto časti zasadnutia bol poslanec EP Bogdan Rzonca.
Zelená dohoda v Karpatskej Európe - ekologické poľnohospodárstvo ako príležitosť pre malé a stredné farmy, uhlíkové poľnohospodárstvo, stratégia biodiverzity 2030, lesnícka stratégia
Ako prvý v tomto bode vystúpil Janusz Wojciechowski, komisár EÚ pre poľnohospodárstvo. Poľnohospodárska časť dohody je reakciou na procesy industrializácie a intenzifikácie poľnohospodárskej výroby v posledných rokoch, ktoré výrazne zmenili európske poľnohospodárstvo. Cieľom je zabezpečiť udržateľnosť poľnohospodárstva a poskytnúť príležitosti čo najväčšiemu počtu poľnohospodárov. Je to fenomén Podkarpatska a skúsenosti z tohto regiónu sú veľmi dôležité. Hoci sú tu farmy relatívne malé, ich výrobné výsledky sú veľmi dobré, vyššie ako v regiónoch s lepšou pôdou. Je tu aj najvyššia spotreba minerálnych hnojív. Práve ekologické poľnohospodárstvo je veľkou príležitosťou najmä pre horské oblasti. Je to vynikajúci návrh pre tento typ poľnohospodárstva, ktorý má len malú šancu v porovnaní s masovým, priemyselným poľnohospodárstvom, ktoré vidíme v Európe. S pomocou európskych fondov a cielenej podpory môžu tieto regióny profitovať z transformácie - povedal Janusz Wojciechowski.
Opatrenia poľskej vlády predstavila Anna Gębicka, štátna tajomníčka ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. - Zmeny v takejto kľúčovej oblasti nevyhnutne vyvolávajú mnohé obavy. Preto sme sa už vo fáze prípravy národného strategického plánu zamerali na veľmi rozsiahle konzultácie s poľnohospodármi, agropotravinárskym sektorom, obchodnými organizáciami a odborovými zväzmi poľnohospodárov. Pri organizovaní týchto konzultácií sme sa zamerali na moderné technológie. Dostali sme mnoho otázok a pripomienok, čo svedčí o dôležitosti týchto zmien. Dúfam, že sa postupne rozptýlia obavy týkajúce sa Zelenej dohody. Veľmi dôležitá je zložka prenosu poznatkov, aplikácia moderných riešení v poľnohospodárstve - zdôraznila.
Anna Paluchová, podpredsedníčka Výboru pre životné prostredie, prírodné zdroje a lesníctvo, sa zamerala na stratégiu v oblasti biodiverzity. - Chýbajú finančné špecifiká a terminologická konzistentnosť. Ak nezlepšíme terminológiu a technické predpisy, nebude možné túto stratégiu realizovať. Všetky tieto opatrenia musia byť interdisciplinárne. Prírodné hospodárstvo, využívajúce hodnoty prírody, je to, čo by sme mali harmonicky rozvíjať v spolupráci s našimi susedmi v Karpatskom oblúku," povedala.
Štátny tajomník maďarského ministerstva poľnohospodárstva Zsolt Feldman poukázal na stratégie, ktoré pripravila Európska únia. - Je veľmi dôležité hľadať odpovede na otázku, ako udržať poľnohospodárstvo, aby sa výrobcovia žijúci v provinciách mohli naďalej živiť svojou činnosťou. Predpokladali sme, že dokážeme zosúladiť naše ambície v oblasti konkurencieschopnosti a ochrany životného prostredia. Aby sme dosiahli ciele Zelenej dohody, musíme uskutočniť technologický vývoj, zaviesť nové poľnohospodárske technológie. Sú to náklady a potrebujeme čas na zavedenie nových poľnohospodárskych techník. Hrozby, ktoré formulujú poľnohospodári v súvislosti so Zelenou dohodou, sa dajú len čiastočne vyriešiť finančnou podporou. Potrebná je aj podpora vo forme vedomostnej základne - zdôraznil.
Martin Kováč, štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, uviedol, že Slovensko sa stotožňuje s názorom, že Zelená dohoda má potenciál stať sa základným prvkom prechodu na zachovanie udržateľnosti. - Dodal, že pri stanovovaní tzv. environmentálnych cieľov musíme mať na pamäti význam malých poľnohospodárskych podnikov.
Diskusiu viedla Teresa Pamuła, členka Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Rekonštrukcia karpatských ekonomík po hospodárskej kríze
Panel IV bol príležitosťou na diskusiu o hospodárskej kríze spôsobenej pandémiou, ktorá zasiahla ekonomiky všetkých karpatských krajín, a o realizácii programov súvisiacich s hospodárskou obnovou.
Waldemar Buda, štátny tajomník ministerstva fondov a regionálnej politiky, uviedol, že poľský štát prešiel určitou skúškou. - Poľské hospodárstvo stálo pred obrovskou výzvou. Predovšetkým parameter zamestnanosti bol pre nás najdôležitejší. Tento test bol úspešne vykonaný. V rokoch 2019 až 2021 sme zvýšili počet zamestnaných osôb. To dokazuje, že nástroje, ktoré sme zaviedli, fungovali. Finančný štít, výnimky zo sociálneho poistenia alebo "stopky" udržali pracovné miesta. Išlo o vnútroštátne aj európske opatrenia. Inflácia je zrejmým dôsledkom, ktorému čelíme v celej Európe. Máme minimálnu nezamestnanosť. Cieľom, ktorý by sme chceli dosiahnuť, je makroregionálna, európska, karpatská stratégia. Mali by sme sledovať iniciatívu EK, aby sme sa pripravili, koncepčne pracovali na Karpatskej stratégii. Z našej strany podnikáme medzivládne diskusie - ubezpečil.
- Prakticky celý svet zápasí s infláciou, pretože sa dostáva z pandemického spomalenia. Je to celosvetový fenomén, ktorý sa týka aj nášho karpatského regiónu. Preto už v októbri 2021 začali prvé krajiny EÚ zavádzať programy zamerané na obmedzenie možných strát, ktoré by mohli vzniknúť tým, ktorí sú na rast cien najcitlivejší, najmä dôchodcom s najnižšími príjmami. Poľská vláda nezostala pozadu a tiež realizovala vlastné projekty v tejto oblasti. Znížila sa DPH a spotrebná daň na najdôležitejšie energetické zdroje a služby a prijali sa ďalšie riešenia vo vzorci priamej podpory - zdôraznil vo svojom prejave námestník ministra financií Jan Sarnowski.
Komisárka pre súdržnosť a reformu Elisa Ferreira vystúpila na konferencii prostredníctvom videoposolstva. Spomenula pomoc, ktorá po kríze prúdi do krajín EÚ. Uvítala skutočnosť, že členské štáty aj susedné krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, spolupracujú, aby čelili spoločným výzvam a spoločne využívali príležitosti.
Diskusiu moderoval Jerzy Kwieciński, podpredseda predstavenstva banky Pekao S.A.
Mladí šampióni - tvorcovia budúcnosti strednej Európy: inovácie, kreativita, vynálezy
V prvom nedeľnom paneli konferencie sa diskutovalo o potenciáli, ktorý sa skrýva v mladých ľuďoch zo strednej Európy. Ich kreativita, energia, odvaha a vizionárstvo. Inšpirácie z iných krajín, ako aj inšpirácie, ktoré môžu mladí ľudia v iných častiach sveta čerpať od svojich rovesníkov zo strednej a východnej Európy. Mladí výskumníci, vedci a zakladatelia start-upov hovorili o svojich vášňach, záujmoch, začiatkoch svojej profesionálnej činnosti, prebiehajúcich projektoch, perspektívach a výzvach. O svoje skúsenosti a myšlienky sa podelili: Patryk Pijanowski - zakladateľ Nebucode a TherapyCave (víťazný projekt Startup Mine), Michał Styczyński - doktorand na Katedre biológie Varšavskej univerzity, Alicja Filiacz - víťazka prvého miesta v súťaži o digitálny komiks o legendách z Podkarpatska, Maksymiliam Paczyński - víťaz medzinárodnej súťaže Intel Impact Creators a Maciej Trojnar - trojnásobný víťaz geografickej olympiády, kapitán poľského tímu na majstrovstvách sveta National Geographic.
Moderátorom tejto časti zasadnutia bol Robert Gönczi, výskumný asistent z Výskumného ústavu pre migráciu v Budapešti.
Univerzity a ich sociálne prostredie
V druhý deň konferencie účastníci 32. konferencie Karpatská Európa diskutovali aj o spolupráci na vedeckej úrovni. Diskutovali o výzvach, ktorým čelí akademický svet, o situácii univerzít a ich spoločenskej zodpovednosti v čase pandémie. Účastníci diskusie konštatovali, že pandémia, ktorá v posledných rokoch zaskočila ľudstvo, priniesla univerzitám nové výzvy a spoločenská zodpovednosť univerzít sa mnohonásobne zvýšila. Ako potrebné opatrenia sa spomínalo hľadanie vhodných foriem spolupráce s akademickým svetom a potreba spoločných iniciatív stredoeurópskych univerzít. Diskutujúci sa podelili o svoje skúsenosti s fungovaním univerzít v čase pandémie, ktorá zohráva nielen vzdelávaciu úlohu, ale má aj vplyv na región. Diskutovali aj o projektoch týkajúcich sa historického dedičstva v karpatskom regióne a o spolupráci v rámci Collegium Carpathicum. Zhodli sa na tom, že Medzinárodný karpatský klub by sa mohol stať skvelým nástrojom na stimuláciu nových projektov, partnerstiev. Otvorila sa aj otázka obnovy Astronomického a meteorologického observatória na vrchu Pop Ivan. Na diskusii sa zúčastnili: Stefan Purici, prorektor pre medzinárodné vzťahy Univerzity Štefana Veľkého v Sučanoch; Igor Tsependa, rektor Karpatskej národnej univerzity; Jan Malicki, riaditeľ Centra východoeurópskych štúdií Varšavskej univerzity; Oleh Skrynyk, vedúci výskumných projektov na Fakulte geografie a regionálnych štúdií Varšavskej univerzity; Oleh Skrynyk, štipendista Ústavu geografie a územného plánovania Poľskej akadémie vied; Piotr Pilch, zástupca maršálka Podkarpatského vojvodstva; a Dawid Lasek zo Združenia Karpatský euroregión.
Diskusiu moderoval profesor Jan Draus, zástupca kolégia Ústavu pamäti národa.
Sprievodnými podujatiami 32. ročníka podujatia Európa Karpát boli výstava o maďarskej pomoci Poľsku vo vojne s boľševikmi v roku 1920, vyhlásenie medzinárodnej súťaže "Legendy Podkarpatska" a predpremiéra výstavy Medzinárodné trienále maľby Karpát - Strieborný štvoruholník 2021 pod čestnou záštitou prezidenta Andrzeja Dudu.
Okrem toho počas 32. konferencie Európa Karpát námestník ministra kultúry a národného dedičstva Jarosław Sellin odovzdal ocenenia umelcom a kultúrnym animátorom. V rámci osobitných podujatí boli predstavené aj investičné príležitosti Trojmoria a strategický investičný program poľskej vlády. Na záver konferencie predseda zahraničného výboru Marek Kuchciński odovzdal ceny bežeckej súťaže Zimná karpatská päťka v kategórii VIP.
