Keď sa povie "poľský podzemný štát", okamžite sa nám vybaví Armija Krajowa, Varšavské povstanie a celý neuveriteľný odpor poľského ľudu, ktorý sa ani na chvíľu nezmieril s nemeckou a sovietskou okupáciou. Poľský podzemný štát bol v Európe jedinečným fenoménom, a to nielen vďaka hrdinstvu Poliakov, ale aj vďaka vynikajúcej samoorganizácii, ktorá dokázala, že náš národ je ochotný a schopný byť dobrým správcom vo vlastnej krajine aj v tých najťažších podmienkach.

Keď si uctievame poľský podzemný štát, mali by sme mať na pamäti predovšetkým to, že si ctíme samotný poľský štát - Poľskú republiku. Poľský podzemný štát nebol ničím iným ako neporušenou slobodnou a suverénnou Poľskou republikou, ktorá napriek okupácii neodmietala žiť a plniť svoje základné štátne funkcie. Poľský podzemný štát nefungoval ako partizánsky podnik, ale opieral sa o právne orgány v exile a nimi prijaté zákony, ktoré boli publikované v Úradných vestníkoch zákonov v zahraničí. Orgány Poľskej republiky počas vojny pretrvávali nielen ako symbol, ale aj ako reálna, živá entita, konajúca a riadiaca boj proti okupantovi pomocou svojej administratívy a armády bojujúcej najúpornejšie od prvého do posledného dňa druhej svetovej vojny, a to tak mimo Poľska, ako aj doma - v podmienkach konšpirácie.

Deň poľského podzemného štátu by mal byť pre nás všetkých dňom národnej hrdosti. Dokázali sme, ani nie tak svetu, ako sami sebe, že sme tvorivý národ a že náš zmysel pre slobodu a schopnosť aktivity, charakteristické pre vyspelú občiansku spoločnosť, nám dávajú jedinečnú schopnosť zotaviť sa z historických katastrof, ktorých nás dejiny nešetrili.