XXXIII. konferencia "Európa Karpát", ktorá sa tradične koná pod záštitou Sejmu Poľskej republiky - v spolupráci s parlamentmi a inštitúciami nielen karpatských krajín, ale aj strednej Európy v najširšom zmysle slova - bola zvolaná vo výnimočnej situácii. Pôvodne sa mal konať na Ukrajine - v Jaremči vo Východných Karpatoch, neďaleko Čiernej hory, ale prebiehajúca vojna tieto plány zmarila. Tak sa stretávame v pohostinnom a krásnom Krasiczyne.

Ak sa obzrieme späť a vrátime sa na chvíľu aj do čias, keď kresťanstvo v strednej Európe prijalo Poľsko, Kyjevská Rus, Uhorsko či Česko, vidíme, že v každej nasledujúcej generácii a storočí existuje množstvo príkladov spolupráce vynikajúcich ľudí z týchto krajín napriek politickým sporom, rozdielnym záujmom vládcov a odlišným náboženstvám, príkladov významných okolností a udalostí spojených s našou časťou Európy - čo jej dáva osobitné a jedinečné črty, ktoré boli mnohokrát opísané. Medzi nimi sú aj prvky, ktoré dokonca podporujú stredoeurópsku spoluprácu a ktoré sa dnes oplatí pripomenúť.

Stredná Európa je naďalej rozdelená hranicami. Neďaleko odtiaľto, asi tucet kilometrov, sa nachádza hranica Európskej únie. Vďaka prozreteľnosti a ľuďom - politikom z Poľska, Maďarska, Slovenska, Českej republiky, Litvy, Lotyšska, Estónska, Rumunska či Bulharska - sú tieto krajiny súčasťou Európskej únie od roku 2004 alebo najneskôr od roku 2007. Takto sme sa dostali z orbity vplyvu Moskvy. Iní sú však stále v nej. V mieri sme obnovili naše štáty a upevnili sme svoju nezávislosť vo vnútroštátnych sporoch a sporoch v rámci EÚ - ako by som to povedal ja. Na Ukrajine sa pravidelne bojuje. Preto sa dnes naša konferencia venuje najmä vojne na Ukrajine a všetkým jej dôsledkom.

Dnes, 13. mája, sa stretávame v Krasiczyne pri príležitosti významného výročia. Presne pred 150 rokmi bola otvorená prvá železničná trať a začal premávať osobný vlak z Przemyśla do Chyrów a ďalej do Budapešti. V tom čase neexistovali hranice EÚ, takže bolo možné voľne cestovať do Chyrów a ďalej: do Rumunska, Maďarska atď. Preto sa stretávame na medzinárodnej úrovni, aby sme hovorili aj o susedskej spolupráci, o spolupráci medzi národmi, aby sme hľadali to, čo nás spája a vzájomne posilňuje. Chceme sa podeliť o naše úvahy a dojmy. Nezabúdajme, že keď hovoríme o prítomnosti, hovoríme a myslíme aj na budúcnosť.

Niektoré z podujatí alebo tém tejto konferencie budú veľmi dôležité, iné dôležité a ďalšie trochu tradičné. Vždy diskutujeme o infraštruktúre, ako aj o európskych fondoch. O transformácii a rekonštrukcii Ukrajiny (panelová diskusia venovaná tejto téme uzavrie našu konferenciu) však budeme hovoriť po prvýkrát. Predstavené budú aj konkrétne plány budúcej transformácie.

O projekte Collegium Carpathicum budeme hovoriť novým spôsobom. Budeme hovoriť aj o rozmanitosti karpatskej Európy, o civilizačných cestách, ktoré sú pre nás najdôležitejšie, pretože spájajú nielen východ a západ, ale aj sever a juh.

A to všetko v karpatskej oblasti, v regióne nádhernej rozmanitosti, ktorý so sebou prináša nielen veľké prírodné bohatstvo, bohatstvo fauny a flóry, ale aj jedinečné bohatstvo ľudí a ich odvážnych myšlienok. Ľudia, ktorí s bohatým využitím dedičstva minulosti budujú budúcnosť: novú identitu karpatskej Európy v čase nových veľkých výziev.

Marek Kuchciński