Predseda Seimasu navštívil vo štvrtok hlavné mesto Litvy, aby sa zúčastnil na zasadnutí Seimasu pri príležitosti 15. výročia vstupu krajiny do Európskej únie. Súčasťou poľskej delegácie boli aj zástupca maršálka Senátu Bogdan Borusewicz a poľská veľvyslankyňa v Litovskej republike Urszula Doroszewska. Oslavy v parlamente sa začali o 10.00 h. Uvítacie slovo predniesol predseda Seimasu Viktoras Pranckietis a bývalý prezident Litvy Valdas Adamkus. Nasledovala séria prejavov, ktorú otvoril Marek Kuchciński.
- Európa je myšlienka, ktorá sa zrodila pred stáročiami práve tu, v strednej a východnej Európe," povedal maršal Kuchciński s odkazom na históriu prvej republiky a poľsko-litovskej únie. - Chcel by som vyjadriť svoje zásadné presvedčenie, že z členstva v Únii profitovali nielen Poľsko a Litva, ale naše krajiny priniesli do tejto medzinárodnej organizácie aj svoje stáročné civilizačné a materiálne dedičstvo. Poľsko a Litva sú domovinami parlamentarizmu a demokracie, ako aj tolerancie," zdôraznil predseda Seimasu.
Marek Kuchciński načrtol najdôležitejšie výhody, ktoré Poľsko získalo od roku 2004, pričom zdôraznil najmä vysoký rast HDP a vplyv európskych fondov na domáce hospodárstvo. - Sme schopní využiť príležitosti, ktoré ponúka zjednotená Európa. Únia je príležitosťou na rozvoj, ale sme to my, kto svojou prácou a odhodlaním tento úspech vytvára. Chceme, aby sa s nami zaobchádzalo s úctou, ktorá prináleží ľuďom, ktorí prispievajú k hospodárstvu EÚ. Chceme, aby sa rešpektovala naša suverenita, naše rozdiely, naša história a naše právo na presadzovanie našich národných záujmov, čo koniec koncov nie je v rozpore s myšlienkou spoločenstva národov. Európska únia by si mala uvedomiť svoje kresťanské korene. Európa totiž nie je len trhom bez duše a jej cieľom je tiež chrániť občanov pred nebezpečenstvami moderného sveta," zdôraznil predseda Sejmu, ktorý pripomenul: - Sme Európania, pretože sme Poliaci, sme Litovčania. Stojí za to pripomenúť si túto jednoduchú, ale dôležitú pravdu.
Predseda Seimasu vo svojom uvítacom príhovore účastníkom povedal, že Európa buduje prosperitu svojich národov a zároveň chráni ich slobodu. - Sme hrdí na to, že sme súčasťou tohto veľkého tvorivého procesu, ktorý je zároveň zárukou budúcnosti litovského národa. Potom vystúpil bývalý litovský prezident Valdas Adamkus. - Zvyšovanie prosperity je prirodzenou aktivitou členov EÚ, ale nie jedinou. Vstup Litvy do Únie nebol obchodným plánom alebo výmenou suverenity za prosperitu, ale návratom na historické miesto, do rodiny demokratických krajín," zdôraznil bývalý prezident.
V prejavoch na plenárnom zasadnutí Seimasu Litovskej republiky sa opakovane zdôrazňoval význam spojenectva oboch krajín a hodnota dobrých vzťahov medzi Varšavou a Vilniusom. To opakovane zdôraznil aj podpredseda Senátu Bogdan Borusewicz vo svojom prejave. - Buďme v Únii, zmeníme ju a podporme. Nikdy nehovorme, že je to zbytočné," apeloval. Na druhej strane litovský minister zahraničných vecí Linas Antanas Linkevicius zdôraznil mimoriadny euro-entuziazmus Litovčanov a uviedol, že 61 percent z nich vyjadruje dôveru Európskej únii. - Myslím, že za posledných 15 rokov sme stáli pevne na nohách. Na otázku, či má EÚ jasnú budúcnosť, odpovedám, že sa to nestane samo od seba. Ak sa sústredíme na ciele, sme schopní ich dosiahnuť. Potom dosiahneme dobré výsledky.
Po oslavách v Seimase sa na Námestí nezávislosti konal slávnostný ceremoniál vztyčovania vlajok Litvy a Európskej únie. Potom sa predsedovia litovského a poľského parlamentu spolu s členmi delegácie zúčastnili na stretnutí. Témou priamych rozhovorov oboch delegácií boli aj nadchádzajúce oslavy 450. výročia Lublinskej únie, ktoré sa uskutočnia 30. júna. Politici diskutovali aj o perspektívach parlamentnej spolupráce a o medzinárodnej situácii v našej časti kontinentu.
Marek Kuchciński ukončil svoju návštevu v Rosse, kde v sprievode veľvyslankyne Poľskej republiky v Litovskej republike Urszuly Doroszewskej a zástupcu vedúceho Kancelárie Sejmu Adama Podgórskeho položil veniec k hrobu matky Jozefa Pilsudského, kde je pochované aj srdce hlavy štátu. Na záver jednodňovej návštevy sa konala tlačová konferencia predsedu Sejmu.
CIS
Celý prejav predsedu Seimasu Mareka Kuchcinského v litovskom Seimase:
9.05.2019
Vážený pán predseda, Dámy a páni,
Veľmi Ďakujem za pozvanie na slávnostné zasadnutie Sejmu pri príležitosti 15. výročia vstupu Litvy do Európskej únie.
Naša stránka Naša dnešná prítomnosť vo Vilniuse je potvrdením silného spojenia medzi Poľskom a Litva. V minulosti nás spájali podujatia a práce, ktoré sme vykonali a to isté platí aj dnes. Spoločne sme oslavovali výročia: 630 krstu Litvy, 100. výročie jesene národov a 25. výročie poľsko-litovskej zmluvy. A pred nami je ďalšie veľké výročie: 450. výročie Lublinskej únie.
Pristúpenie Vstup Poľska a Litvy do EÚ 1. mája 2004 má historický význam v každom ohľade. V prvom rade to bol koniec rozdelenia povojnovej Európy. Proces začatá "Solidaritou" v Poľsku a "Sajudis" v Litve a zavŕšená vstupom stredoeurópskych krajín do Severoatlantickej aliancie. Stredoeurópske krajiny do Severoatlantickej aliancie.
Európa je myšlienka, ktorá sa zrodila už pred stáročiami. Poctivý a zvedavý historik pôjde ďalej ako Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré vzniklo na základe Poctivý a zvedavý historik sa pozrie ďalej než len na Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré vzniklo z potreby spojiť krajiny vyčerpané tragédiou druhej svetovej vojny. Dosiahne späť k veľkým veľká tradícia poľsko-litovských zväzkov, ktoré na konci stredoveku a na začiatku novoveku Na konci stredoveku a na začiatku novoveku, čerpajúc z dedičstva dynastie Jagelovcov, dali strednej Európe na dlhé roky silný Stredná Európa je silný štát mnohých národov a kultúr, ktorý fungoval mnoho storočí a vznikol v procese vyjednávania. a kultúry, ktoré vznikli skôr vyjednávaním než dobývaním. Takto, s veľkou úlohou parlament formuje republikánske a občianske postoje.
Chcel by som vyjadrujú základné presvedčenie, že nielen Poľsko a Litva mali prospech z členstvo v Únii, ale naše krajiny priniesli do tejto medzinárodnej organizácie medzinárodná organizácia so svojím stáročným civilizačným a materiálnym dedičstvom. Poľsko a Litva je domovom parlamentarizmu, demokracie a tolerancie.
Naša stránka prítomnosť v EÚ je ekonomickým úspechom. Od vstupu Poľska do EÚ sa HDP na obyvateľa sa zvýšila z 50% priemeru EÚ v roku 2003 na 70% v roku 2017, t. j. o 20%! Od začiatku Poľsko zaplatilo do rozpočtu EÚ 53 miliárd EUR a získalo približne 170 miliárd EUR. euro. To znamená, že za každé zaplatené 1 euro sme dostali 3 eurá.
Merateľné Poľský vidiek z toho tiež profitoval. Keďže Od začiatku členstva získali poľskí poľnohospodári 54 miliárd EUR, z toho 33,5 miliardy EUR v priamych platbách. vo forme priamych platieb. Príjmy obyvateľov vidieka sa zvýšili o 120%.
Znamená aby sme dokázali využiť príležitosti, ktoré ponúka zjednotená Európa. Naša stránka hospodárstvo rastie a je načase, aby sme čo najlepšie využili dobré časy. prosperita. Pretože EÚ je príležitosťou na rozvoj, ale sme to my, kto ju svojou prácou a odhodlaním vytvára. Tento úspech vytvárame my. Nie je nám to dané a nebude to možné bez našej múdrosti a solidarity. múdrosť a solidarita.
To je dôvod, prečo v Únii otvorene hovoríme, že chceme, aby sa s nami zaobchádzalo s úctou, ktorá prináleží ľuďom ktorí prispievajú k hospodárstvu EÚ. Chceme, aby sa rešpektovala naša suverenita, rozdielov, histórie a práva na presadzovanie národných záujmov, ktoré napokon nie sú v rozpore s myšlienkou spoločenstva národov. nie je v rozpore s myšlienkou spoločenstva národov. Európska únia by si mala uvedomiť svoje kresťanské korene. Kresťanské korene. Európa totiž nie je len trh bez duše, a jej cieľom je tiež chrániť občanov pred nebezpečenstvami moderného sveta. svet.
Skvelé, nedostatočne využitý potenciál Únie je stále demokracia a demokratické rozhodovacie mechanizmy. Únia pozornejšia k hlasu svojich občanov je Únia, ktorá rešpektuje rozmanitosť a národnú identitu svojich členských štátov.
Sme Európania, pretože sme Poliaci, sme Litovci. Stojí za to pripomenúť tejto jednoduchej, ale dôležitej pravdy.
Foto: Marta Marchlewska/ KS
September 2017:
Marec 2018:
