V sobotu 25. júna v sídle Euroregiónu Tatry v Nowom Targu otvoril podpredseda Sejmu Marek Kuchciński konferenciu s názvom "Európa bohatá v Karpatoch". V sobotu 25. júna v sídle Euroregiónu Tatry v Nowom Targu otvoril podpredseda poľského Sejmu Marek Kuchciński konferenciu "Európa bohatá na Karpaty". Bola to ďalšia tohtoročná konferencia venovaná Karpatom. Zorganizovali ju Karpatská parlamentná skupina, Nowotarski Starosta, primátor mesta Nowy Targ a Euroregión Tatry. 

Počas otváracieho prejavu konferencie, Maršal Kuchciński si spomínaEurópsky parlament uviedol, že "po Maďarsku preberá 1. júla predsedníctvo Rady Európskej únie Poľská republika, a preto je potrebné urýchliť a obohatiť diskusiu a úvahy o súčasnom stave a budúcnosti rozvoja Karpát, geografickej oblasti tohto pohoria od Rakúska po Srbsko". Je pravda, že spolupráca medzi viacerými - veľmi rôznorodými - karpatskými krajinami sa dobre rozvíja, ale na urýchlenie rozvoja Karpát je potrebná ďalšia intenzívna spoločná činnosť. - Stanovili sme si ambiciózny plán, aby sme počas poľského predsedníctva Európskej únie posunuli otázku Karpát na celoeurópsku úroveň, a to nielen z hľadiska zlepšenia spolupráce, ale aj finančných záležitostí. V druhej polovici roka by sme chceli otvoriť otázku projektu rozpočtu EÚ na roky 2014 - 2020, ktorý by zohľadňoval otázku finančnej podpory rozvoja Karpát, alebo aspoň zlepšil koordináciu spolupráce v rámci karpatského regiónu - vyhlásil maršal Kuchciński. 

Poznamenal, že "okrem Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Európskej komisie, V Európe získavajú na význame takzvané makroregióny a im zodpovedajúce stratégie, ktoré znamenajú spoluprácu medzi viacerými krajinami v danej geografickej oblasti. Tak napríklad máme stratégiu pre Pobaltie, v rámci ktorej krajiny severnej Európy, ktoré ležia v povodí alebo skôr v povodí Baltského mora, navzájom spolupracujú, pretože okrem iných zahŕňa aj Ukrajinu.. Máme dunajský makroregión a dunajská stratégia a alpský makroregión a alpská stratégia. Hoci diskusia o Karpatskej stratégii sa začala v roku 2001, t. j. v podobnom čase ako Dunajská stratégia, prvá z nich zatiaľ neviedla k finančnej podpore EÚ. Maršal navrhol, že by bolo dobré, aby takýto balík obsahoval aj návrh týkajúci sa organizačnej budúcnosti fungovania Karpatského dohovoru, ako aj jeho sekretariátu. Do úvahy by sa mohli vziať aj dôležité postuláty z Przemyskej karpatskej konferencie (február tohto roku), z ktorých jeden navrhoval, aby sa myšlienka a problémy rozvoja Karpát podrobnejšie predstavili na celoeurópskej konferencii 8. septembra v Krynici. Ďalším návrhom bolo požiadať vlády karpatských krajín, aby prerokovali a zahrnuli karpatský projekt do svojich plánov rokovaní o finančnej perspektíve Európskej únie. Ďalším návrhom bolo požiadať vládu, aby sa karpatská otázka stala jednou z priorít poľského predsedníctva. Navrhlo sa tiež, aby Východné partnerstvo bolo súčasťou celého karpatského programu. Medzi postulátmi bol aj návrh organizovať cyklické stretnutia o Karpatoch za účasti poslancov, vládnych a samosprávnych orgánov, mimovládnych organizácií, euroregiónov a ďalších inštitúcií. Padol aj návrh na zapojenie univerzít do procesu integrácie Karpát a aktivít súvisiacich s prípravou Karpatského programu, ako aj návrh na vytvorenie karpatských tímov vo všetkých karpatských krajinách na úrovni zákonodarných orgánov, t. j. v parlamentoch Poľska, Ukrajiny, Slovenska, Maďarska, Rumunska a ďalších krajín. Tieto parlamentné tímy by prispeli k jednoduchšiemu zavádzaniu podobných právnych predpisov a ako kontrolné orgány voči výkonným orgánom by podporili urýchlenie spolupráce medzi vládami a samosprávami. A práve to sa teraz deje, - uzavrel maršal Kuchciński a vyzval ďalších rečníkov, aby predniesli svoje príspevky počas prvého panelu. A tak okrem iného Janusz Zaleski, štátny podsekretár, ministerstvo životného prostredia, hovoril o najdôležitejších problémoch Karpát, ktoré sú uvedené v iniciatívach prijatých v rámci Karpatského dohovoru. Marek Lisansky, konzul Generálny riaditeľ Slovenskej republiky v KrakoveZameral sa na Tatry na oboch stranách hranice, vrátane nedostatočného rozvoja infraštruktúry, a dôrazne zdôraznil potrebu zaobchádzať s týmito horami ako s jedným celkom, bez ich rozdelenia na slovenské a poľské Tatry. Antoni Nowak, riaditeľ kancelárie Euroregiónu "Tatry" v Nowom TarguUviedol mnohé príklady cezhraničnej spolupráce v rámci euroregiónu. V druhom paneli, ktorému predsedal senátor Władysław Ortyl, o poľnohospodárstve v slovenských Karpatoch hovoril Bývalý minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Marián Radošovský. Rektor Štátnej odbornej školy v Podhalí Prof. Dr. Stanisław Hodorowicz predstavil psychologický a sociologický portrét podhalanských horalov. Andrzej Walawski, zástupca riaditeľa spoločnosti Rabka S.A. spa, hovoril o možnostiach a problémoch karpatských kúpeľov. Wojciech Wartak, vedúci banského závodu "Geotermia Podhalańska" predstavila environmentálne výhody využívania geotermálnej energie na vykurovanie budov. Waldemar Rataj, prezident Nadácie Pro Publico Bono", hovoril o prínosoch kultúrneho cestovného ruchu a úlohe občianskej spoločnosti. V treťom paneli, ktorému predsedal europoslanec Edward Siarka, Pavol Macala predstavil Slovenský historický ústav Matica slovenská, ktorý vedie. Jan Janczy, predseda miestneho združenia chovateľov oviec a kôz, predstavil históriu pastierstva v Karpatoch a perspektívy rozvoja horského ovčiarstva. Jadwiga Pilch, kurátorka Oravského národopisného múzea v Zubrzyci Górna, hovoril o drevenej architektúre, životnom štýle a zvykoch horalov a regionálnych produktoch Karpát. Primátor mesta Żywiec, Antoni Szlagor, hovoril o značkách Mountain Brands ako o príležitosti pre rozvoj horských regiónov. Stanisław Trebunia-Staszel predstavil úlohu Medzinárodného festivalu horských krajín, ktorý vedie v Zakopanom pri propagácii kultúry regiónu. Konečne Maciej Motor Grelok predstavil úlohu pri propagácii karpatského regiónu na príklade poľského združenia horalov, ktoré vedie.Na obrázku vľavo: Hovorí vicemaršal Marek Kuchciński. Vľavo generálny konzul Slovenskej republiky v Krakove Marek Lisansky, vpravo štátny podtajomník poľského ministerstva životného prostredia Janusz Zaleski.
Na obrázku vpravo: Podpredseda parlamentu Kuchciński počas vedenia prvého panelu.