V posledných mesiacoch sa vo Švédsku, Fínsku a Dánsku, cez ktorých výlučné hospodárske zóny a/alebo teritoriálne moria má plánovaný plynovod viesť, rozprúdili diskusie o projekte Nord Stream 2, píše Centrum východných štúdií. 

Rusko-ukrajinská vojna a zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v regióne Baltského mora viedli k rastúcemu odstupu od ruských hospodárskych projektov v týchto krajinách. Vlády v Štokholme, Helsinkách a Kodani sa ocitli v ťažkej situácii, keď museli zaujať stanovisko proti projektu. Na jednej strane nechcú využiť vnútroštátne právo a morské právo na zablokovanie plynovodu Nord Stream 2, ktorý má podporu Nemecka. Na druhej strane sú pod rastúcim tlakom Spojených štátov, stredoeurópskych a východoeurópskych krajín a opozície v ich vlastných krajinách, ktoré žiadajú zastavenie tohto procesu.

Je nepravdepodobné, že by Švédsko, Fínsko a Dánsko spomalili administratívne postupy alebo zablokovali vnútroštátne povolenia na výstavbu plynovodu. Tieto krajiny však očakávajú, že Európska komisia poskytne posúdenie súladu výstavby Nord Stream 2 s tretím energetickým balíkom. Okrem toho Štokholm a Kodaň vyzývajú najmä na spoločné politické stanovisko EÚ založené na posúdení zlučiteľnosti projektu s cieľmi energetickej a klimatickej politiky EÚ a so záujmami bezpečnostnej politiky EÚ.

Poľská vláda sa proti tejto investícii stavia už mnoho mesiacov. Minister Piotr Naimski vysvetlil, že z hospodárskeho a obchodného hľadiska NS2 posilňuje dominantné postavenie Gazpromu v regióne, čo nie je v záujme Poľska.

Predseda Sejmu Marek Kuchcinski opakovane zdôraznil, že projekt podkopáva európske hodnoty. Na stretnutí predsedov parlamentov EÚ v Bratislave uviedol, že projekt je príkladom falošnej solidarity, ktorá zasiahla Poľsko a ďalšie pobaltské krajiny.

infografika: gazpromexport.ru