Existuje iniciatíva poľsko-slovenskej bilaterálnej skupiny poslancov pripraviť deklaráciu o prehĺbení spolupráce medzi Sejmom a Slovenskou národnou radou, ktorá by mohla v blízkej budúcnosti pripraviť pôdu pre organizáciu Slovenského roka a slovenskej kultúry v Poľsku. - uviedol predseda Sejmu Marek Kuchcinski počas konferencie, na ktorej bolo zhrnuté stretnutie Predsedníctva Sejmu Poľskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda parlamentu pripomenul významné výročia našich národov, ktoré by mohli položiť základy uvedených iniciatív. - Budúci rok oslávi Poľsko 100. výročie svojej nezávislosti a Slovensko 100. výročie vzniku československého štátu. Ide o výnimočné udalosti veľkého historického významu, ktoré však nemôžu zatieniť iné významné výročie - v roku 2018 uplynie 50 rokov od invázie do Československa," zdôraznil Marek Kuchciński.
Medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré stoja pred našimi parlamentmi, zaradil rozvoj bilaterálnej spolupráce medzi poľským a slovenským parlamentom, pričom zdôraznil pevný základ spolupráce, ktorým je naša náklonnosť k Slovákom a Slovensku. Slovensko je naším dôležitým partnerom aj v oblasti bezpečnosti. Maršal zdôraznil, že vzhľadom na to, že sa nachádzame v strednej Európe a tvoríme východné krídlo Severoatlantickej aliancie a veľkú východnú hranicu Európskej únie, mali by sme zvýšiť naše úsilie o stabilizáciu Únie, ako aj jej bezprostredného východného a južného susedstva. Takto konajte na oboch stranách Schengenu.
Predseda Sejmu tiež zdôraznil podporu Sejmu všetkým iniciatívam a projektom, ktoré by signalizovali rozvoj našej spolupráce vo všetkých možných oblastiach našej činnosti, najmä podporu vlád na urýchlenie rozvoja infraštruktúry, železničnej, cestnej a leteckej.
V súvislosti s otázkou brexitu predseda parlamentu Kuchcinski uviedol, že ochrana záujmov a práv, ktoré v súčasnosti požívajú poľskí a slovenskí občania žijúci v Spojenom kráľovstve, by mohla byť účinnejšia, ak by sa oba parlamenty "intenzívnejšie" zapojili do spolupráce.
Podľa predsedu parlamentu je posilnenie Únie a stabilizácia jej prostredia dosiahnuteľná za štyroch podmienok:
Dôsledná politika otvorenosti voči východoeurópskym a juhoeurópskym krajinám, ktoré sa usilujú o vstup do spoločenstva alebo majú záujem o rozšírenie rôznych väzieb.
Posilnenie spolupráce suverénnych národných štátov, ktoré tvoria Úniu, namiesto toho, aby sa toto spoločenstvo rozdelilo na zoskupenia "rôznej rýchlosti", napríklad vytvorením eurozóny.
Posilnenie úlohy národných parlamentov a demokratizácia EÚ týmto spôsobom, a nie predkladanie ďalších plánov na prehĺbenie spolupráce vo forme "bielych kníh".
Rozhodné zastavenie regionalizácie Európy. To znamená obnoviť EÚ vyčistením jej vnútorného fungovania, zavedením transparentnosti a usporiadaním jej hodnotového systému.
Predseda Sejmu aj predseda Danko zdôraznili, že len Únia suverénnych a solidárnych štátov zastupujúcich európske národy poskytuje záruku ďalšej existencie EÚ ako dôležitého globálneho aktéra, ktorý štáty Európy spája, a nie rozkladá. Skúsenosť našich národov so slobodou zasa prehlbuje odpor k federácii EÚ.
Na zasadnutí predsedníctiev Sejmu a Národnej rady v Tatranskej Lomnici sa okrem iných zúčastnili aj podpredsedovia parlamentu Ryszard Terlecki (Právo a spravodlivosť), Joachim Brudzinski (Právo a spravodlivosť), Malgorzata Kidawa-Błońska (PO) a Barbara Dolniak (Nowoczesna), ako aj predseda poľsko-slovenskej parlamentnej skupiny Jerzy Polaczek (Právo a spravodlivosť).
