Spolupráca pri ochrane východnej hranice Európskej únie, zlepšenie pohraničného styku na hraničných priechodoch s Ukrajinou a posilnenie Východného partnerstva - to sú niektoré z tém, ktoré dnes na Podkarpatskej Rusi otvorili predseda Sejmu Marek Kuchciński a predseda švédskeho Riksdagu Urban Ahlin. Návšteva politikov predchádzala 4. poľsko-švédskemu fóru - stretnutiu poslancov oboch krajín, ktoré sa uskutoční v utorok 29. novembra v Sejme.
Predseda Sejmu a šéf švédskeho parlamentu mali možnosť oboznámiť sa s fungovaním poľsko-ukrajinského hraničného priechodu v Medike a stanovišťa pohraničnej stráže v Huwnikoch, vrátane infraštruktúry a vybavenia, ktoré používa pohraničná stráž. Navštívili aj miesto plánovanej výstavby ďalšieho hraničného priechodu s Ukrajinou - v Malhoviciach-Nizankowiciach, ako aj sídlo jednotky pohraničnej stráže v Bieszczadoch.
Predseda Sejmu a predseda švédskeho Riksdagu počas svojej návštevy Podkarpatska navštívili aj františkánsky kláštor v Kalwarii Pacławskej.
Predseda Sejmu v rozhovore s médiami zhrnul dnešnú návštevu a poukázal na jej ciele: návšteva schengenskej (poľsko-ukrajinskej) hranice, oboznámenie sa s problémami a predbežné rozhovory o uľahčení pohybu osôb a tovaru cez túto hranicu. Marek Kuchcinski hovoril aj o úlohe parlamentov pri povzbudzovaní všetkých nielen na oboch stranách poľsko-ukrajinskej hranice, ale aj v celej Európskej únii, aby podporili európsku voľbu Ukrajiny, ktorá sa uskutočnila pred niekoľkými rokmi.
Marek Kuchciński zdôraznil, že dnešná návšteva je predohrou k poľsko-švédskemu fóru vo Varšave a že otázka bezpečnosti východnej hranice EÚ je súčasťou témy utorkových rokovaní v Sejme. - Juh a východ Európy núti hľadať recept na posilnenie bezpečnosti ľudí na celom kontinente - Predseda Sejmu poznamenal. Ako uviedol, stretnutie v Sejme bude tiež príležitosťou zamyslieť sa nad spôsobmi posilnenia Východného partnerstva, ktoré v posledných rokoch zažíva krízy a potrebuje novú inšpiráciu. V tejto súvislosti zdôraznil rastúci význam parlamentnej diplomacie. - Preto vznikla myšlienka, že pred poľsko-švédskym fórom by mal predseda Riksdagu prísť na poľsko-ukrajinskú hranicu, aby zistil, aké sú výzvy, napríklad zvýšenie počtu hraničných priechodov. - vysvetlil predseda Sejmu.
Hraničnú spoluprácu a kontrolu hraníc uviedol ako ciele návštevy Podkarpatska aj predseda švédskeho parlamentu Urban Ahlin. Zdôraznil, že sa vo svojich aktivitách vždy zaujímal o túto časť Európy. - Som ohromený profesionalitou poľskej pohraničnej stráže a infraštruktúrou, ktorú využíva. Veľmi sa mi páči prístup poľských služieb - hranica nie je na to, aby zastavila pohraničný styk, ale aby uľahčila jeho prekročenie oprávneným osobám. - zdôraznil. Predseda Riksdagu sa zmienil aj o aktivitách Východného partnerstva, poľsko-švédskej iniciatíve, ktorej cieľom je priblížiť susedné krajiny EÚ k Európe. Podľa Urbana Ahlina sú na zvýšenie záujmu o partnerstvo potrebné intenzívnejšie aktivity a väčšia prítomnosť v Bruseli. Dodal tiež, že počas rozhovorov s predsedom Sejmu nastolil otázku opatrení, ktoré by sa mali prijať na posilnenie implementácie hodnôt Východného partnerstva, napr. v súvislosti so zavedením bezvízového styku s Ukrajinou.
Predseda Riksdagu na návšteve Poľska:
