- Je nám veľkou cťou osláviť 25 rokov nezávislosti Chorvátska
v Sejme Poľskej republiky, jednej z najstarších inštitúcií na svete, v srdci poľskej demokracie," povedala Andrea Bekić, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Chorvátskej republiky v Poľsku, ktorá výstavu otvorila.
Výstava kladie dôraz na spoločenstvo Poľska a Chorvátska. Poliaci získali späť svoju suverenitu a právnu subjektivitu na medzinárodnej scéne na začiatku a Chorváti až na konci 20. storočia. Chorvátska republika a Poľská republika ako demokratické a nezávislé štáty nadviazali diplomatické vzťahy v roku 1992. Dnes, v druhom desaťročí 21. storočia, sa Poliaci a Chorváti opäť v pohnutých dejinách ocitli spolu v hraniciach jedného štátoprávneho spoločenstva - Európska únia, na ktorej sa zúčastňujú rovnaké národy a štáty na dobrovoľnom a demokratickom základe.
Na otvorení výstavy predseda Sejmu Marek Kuchciński tiež vyzdvihol podobnosti medzi našimi krajinami:
- Po prvé, spája nás história celého regiónu. V 14. storočí sme dokonca mali spoločného panovníka - Ľudovíta z Anjou, ktorý bol panovníkom poľskej, uhorskej a chorvátskej koruny.
- Po druhé, v našej histórii máme veľmi dlhú úniu - Poľsko s Litvou a Chorvátsko s Maďarskom - a komunistickú vládu po druhej svetovej vojne. Hoci sa hodnotenie únie v poľskom a chorvátskom vedomí líši, názor na komunizmus sa v oboch prípadoch zhoduje - komunizmus bol pre Poliakov a Chorvátov krutou skúsenosťou.
- Po tretie, v druhej polovici 19. storočia sa v rovnakom historickom čase výrazne zrýchlil proces budovania poľského a chorvátskeho národa. Výnimočnú úlohu v ňom zohrali katolicizmus, univerzálna cirkev, literatúra a národný jazyk.
- Po štvrté, parlament má v dejinách Poľska a Chorvátska jedinečné postavenie. V neskorom stredoveku sa Sejm v Poľsku a Sabor v Chorvátsku stali reprezentáciou politického spoločenstva, takzvaných štátov a všetkých krajín, ktoré tvorili naše štáty. V oboch krajinách sa okolo inštitúcie parlamentu a parlamentarizmu vyvinula vysoká politická a právna kultúra. Na druhej strane sa v 19. a 20. storočí obnovenie vlastného parlamentu stalo dôležitou politickou požiadavkou, akousi predohrou najprv k nezávislosti a potom k suverenite.
Spoločné prvky histórie, vyznávanie podobných hodnôt sú dobrým základom pre budúcnosť. Maršal Kuchciński hovoril o snahe o silné politické a vojenské spojenectvo medzi našimi krajinami.
