Husári stále strážia Viedeň. Bielo-červené vlajky, ktoré viali v deň triumfu, ktorý zachránil slobodu celej Európe, dodnes inšpirujú ďalšie generácie Poliakov.
Jedným z najväčších vojenských a politických úspechov v európskych dejinách bol triumf Jána III Sobieskeho pri Viedni. Vtedy naši husári zastavili príval tureckej invázie. Poľsko však stále bojuje za dôstojnú ochranu tohto symbolu a pripomína udalosti v Kahlenbergu.
12. septembra 1683 spojená poľská a rakúsko-nemecká armáda pod velením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho rozdrvila tureckú armádu obliehajúcu Viedeň, ktorú viedol veľkovezír Kara Mustafa. Významnú úlohu pri víťazstve zohral útok poľských husárov z vrchu Kahlenberg. Kresťanská Európa, ktorá sa bránila proti islamským útočníkom, si mohla ľahšie vydýchnuť. "Venimus, vidimus et Deus vicit" (Prišli sme, videli sme a Boh zvíťazil) - napísal poľský kráľ pápežovi Inocentovi XI. a poslal mu zajatú prorokovu zástavu.
Je našou povinnosťou naďalej si pripomínať tieto udalosti a ich hrdinov. Na počesť Kahlenberga, po pápežovi Jánovi Pavlovi II., poľský Sejm v roku 2001 prijal uznesenie o Národnej nadácii pre Kahlenberga, ktorej cieľom je okrem iného pomáhať udržiavať poľský Kostol sv. Jozefa. Bol postavený v 17. storočí a pôvodne patril kamaldulskému rádu. Chrám zničili Tatári v roku 1683. Pred bitkou pri Viedni celebroval na vrchole kopca Marco d'Aviano omšu, na ktorej sa okrem iných zúčastnil aj kráľ Ján III. Po bitke bol kostol obnovený, ale jeho história bola komplikovaná a počas napoleonských vojen bol opäť zničený, aby opäť nadobudol svoj lesk. Od roku 1906 sa oň stará poľský rehoľný rád.
Uznesenie Sejmu potvrdzuje, že Kahlenberg je pre Poliakov jedinečným symbolom víťazstva, nádeje, viery a lásky k slobode. Za hranicami Poľska je národnou svätyňou vlastenectva, ktorá spája Poliakov z domova i zo zahraničia. Preto by sa tomuto miestu mala venovať osobitná starostlivosť a malo by sa zachovať pre budúce generácie.
5. augusta 2017. Predseda Sejmu Marek Kuchcinski sa stretol s otcom Romanom Krekorom, farárom Kostola svätého Jozefa.
- Je to nádherný kus poľskej zeme, stopa hrdej histórie, miesto s veľkým významom aj pre kresťanstvo," vysvetľuje rektor.
- Kahlenberg by mal byť tiež svätyňou dôležitou pre celú Európu, ktorá vďačí za veľa chrabrosti poľských zbraní. Musíme vysvetliť ďalším generáciám Európanov, že poľskí vojaci v minulosti neváhali zomrieť za spoločné kresťanské hodnoty - vysvetľuje maršal Kuchciński a zároveň sa hlási k osobnej podpore popularizácie Národnej nadácie pre Kahlenberga.
Uznesenie o Národnej nadácii Kahlenberg
text: M. Olejnik
Na Kahlenbergu pred kostolom svätého Jozefa s otcom rektorom Mariánom Krekorom
Na fasáde kostola, pamätné tabule zľava: Ján III Sobieski, Ján Pavol II, Jozef Pilsudski
