Ak\u00e9 s\u00fa rizik\u00e1 a pr\u00edle\u017eitosti pre spolupr\u00e1cu v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe v ohrozen\u00ed?<\/p>\n
Zaobch\u00e1dza sa s n\u00e1rodn\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi nach\u00e1dzaj\u00facimi sa v tejto \u010dasti n\u00e1\u0161ho kontinentu ako s poddan\u00fdmi? Dok\u00e1\u017eu si zachova\u0165 svoje dedi\u010dstvo? Ako by sa tam mala realizova\u0165 hospod\u00e1rska politika a invest\u00edcie? - tieto ot\u00e1zky boli polo\u017een\u00e9 po\u010das panelovej diskusie \"Eur\u00f3pa Karp\u00e1t\" na XXV. ekonomickom f\u00f3re v Krynici-Zdroji.<\/p>\n
Marek Kuchci\u0144ski, podpredseda po\u013esk\u00e9ho Sejmu, vyzval politikov, z\u00e1stupcov parlamentov, predstavite\u013eov vl\u00e1d a region\u00e1lnych samospr\u00e1v, mimovl\u00e1dnych zdru\u017een\u00ed, vedcov, odborn\u00edkov, z\u00e1stupcov samospr\u00e1v z Po\u013eska, Slovenska, \u010ceskej republiky, Ma\u010farska, Ukrajiny, Srbska a Rumunska, aby diskutovali o v\u0161etk\u00fdch form\u00e1ch, okolnostiach a z\u00e1vislostiach d\u00f4slednej spolupr\u00e1ce vo v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch oblastiach.<\/p>\n
<\/p>\n
- Zd\u00e1 sa n\u00e1m, \u017ee recepty v rozvojovej politike sa to\u010dia okolo jedn\u00e9ho slova - spolupr\u00e1ca,\" povedal Marek Kuchci\u0144ski. - To je to, \u010do od seba navz\u00e1jom o\u010dak\u00e1vame. To od n\u00e1s o\u010dak\u00e1vaj\u00fa ob\u010dania strednej a juhov\u00fdchodnej Eur\u00f3py. Zd\u00e1 sa v\u0161ak, \u017ee by sme to mali o\u010dak\u00e1va\u0165 aj z geopolitick\u00e9ho h\u013eadiska, z celoeur\u00f3pskeho h\u013eadiska od org\u00e1nov Eur\u00f3pskej \u00fanie a \u0161ir\u0161ie.<\/p>\n
- Nie v\u0161etci si ver\u00edme rovnako,\" poznamenal Krzysztof Szczerski, \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk Kancel\u00e1rie prezidenta Po\u013eskej republiky. - Je telefon\u00e1t medzi na\u0161imi hlavn\u00fdmi mestami prv\u00fdm, po ktorom siahneme, ke\u010f m\u00e1me probl\u00e9m? - Minister Szczerski sa op\u00fdtal. - Komu zavol\u00e1me ako prv\u00e9mu? Do ktor\u00e9ho hlavn\u00e9ho mesta - Budape\u0161ti, Var\u0161avy, Prahy, Bratislavy, Bukure\u0161ti - zavol\u00e1me v pr\u00edpade t\u00fdchto probl\u00e9mov ako prv\u00e9? Zavol\u00e1me si navz\u00e1jom alebo niekomu in\u00e9mu? Alebo zavol\u00e1me niekomu mimo n\u00e1\u0161ho regi\u00f3nu? A to je nie\u010do, \u010do si pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru vy\u017eaduje hlb\u0161iu reflexiu na ka\u017edej \u00farovni vl\u00e1dy.<\/p>\n
Vysvetlil, \u017ee po\u013esk\u00fd prezident Andrzej Duda uskuto\u010dnil svoju prv\u00fa zahrani\u010dn\u00fa n\u00e1v\u0161tevu n\u00e1\u0161ho regi\u00f3nu. Odi\u0161iel do Est\u00f3nska, do Tallinnu. Vybral si aj symbolick\u00fd d\u00e1tum - Eur\u00f3psky de\u0148 pamiatky obet\u00ed stalinizmu a nacizmu, v\u00fdro\u010dn\u00fd de\u0148 paktu Molotov-Ribbentrop. Toto bol prv\u00fd telefon\u00e1t, ktor\u00fd Andrzej Duda uskuto\u010dnil. Krzysztof Szczerski dodal, \u017ee v bl\u00edzkej bud\u00facnosti sa po\u013esk\u00fd prezident stretne so v\u0161etk\u00fdmi prezidentmi a ve\u013ekou \u010das\u0165ou org\u00e1nov cel\u00e9ho regi\u00f3nu. \"\u010ci sa n\u00e1\u0161 regi\u00f3n prostredn\u00edctvom vz\u00e1jomnej spolupr\u00e1ce dostane zo situ\u00e1cie, v ktorej ho m\u00f4\u017eu rozdeli\u0165 vonkaj\u0161ie sily, alebo zostane v takej z\u00e1vislosti od in\u00fdch kraj\u00edn, in\u00fdch hlavn\u00fdch miest, in\u00fdch s\u00edl, vr\u00e1tane ekonomick\u00fdch, ktor\u00e1 sp\u00f4sobuje, \u017ee ho neust\u00e1le rozde\u013euj\u00fa a ovl\u00e1daj\u00fa vonkaj\u0161ie sily,\" povedal Krzysztof Szczerski. Vyzval \u013eud\u00ed, aby verili vo vz\u00e1jomn\u00fa silu.<\/p>\n
Podpredseda po\u013esk\u00e9ho Sejmu Marek Kuchcinski m\u00e1 u\u017e ve\u013ek\u00e9 sk\u00fasenosti s realiz\u00e1ciou projektov \"Eur\u00f3pa Karp\u00e1t\". V rozhovore pre Kurier povedal:<\/p>\n
- Plodom na\u0161ej pr\u00e1ce je vz\u00e1jomn\u00e9 spozn\u00e1vanie sa, \u010fal\u0161ie povzbudzovanie, podpora z\u00e1stupcov r\u00f4znych in\u0161tit\u00faci\u00ed, org\u00e1nov verejnej spr\u00e1vy, samospr\u00e1vy, vl\u00e1d, medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed Eur\u00f3pskej \u00fanie. Podporova\u0165 st\u00e1le lep\u0161iu spolupr\u00e1cu.<\/p>\n
A tu vieme jedno: spolupr\u00e1ca je pre karpatsk\u00e9 krajiny k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm slovom. Spolo\u010dne m\u00e1me tak\u00fa ve\u013ek\u00fa rozmanitos\u0165, ak\u00fa nem\u00e1 \u017eiadny in\u00fd ve\u013ek\u00fd makroregi\u00f3n v Eur\u00f3pe. N\u00e1\u0161 regi\u00f3n m\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det kraj\u00edn, najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det hran\u00edc. Najv\u00e4\u010d\u0161ia rozmanitos\u0165, pokia\u013e ide o pr\u00edrodu. \u017dia\u013e, m\u00e1me aj najv\u00e4\u010d\u0161ie rozdiely v \u017eivotnej \u00farovni. Praha, Budape\u0161\u0165, Bratislava, Var\u0161ava s\u00fa najbohat\u0161ie miesta. Naopak, v\u00fdchodn\u00e9 Slovensko, severn\u00e9 Rumunsko, v\u00fdchodn\u00e9 Po\u013esko, severov\u00fdchodn\u00e9 Ma\u010farsko - to s\u00fa najchudobnej\u0161ie oblasti v Eur\u00f3pskej \u00fanii. Podobne mo\u017eno klasifikova\u0165 aj karpatsk\u00e9 regi\u00f3ny Ukrajiny. Je to pre n\u00e1s v\u00fdzva. Na\u0161ou \u00falohou je zabezpe\u010di\u0165, aby \u013eudia v bud\u00facnosti mali tak\u00fa \u017eivotn\u00fa \u00farove\u0148, aby nemuseli emigrova\u0165 za pr\u00e1cou. Hrozba emigr\u00e1cie odtia\u013eto do in\u00fdch \u010dast\u00ed Eur\u00f3py existuje, hrozba migr\u00e1cie tie\u017e, ale ak sa zameriame na vz\u00e1jomn\u00e9 spozn\u00e1vanie a odstra\u0148ovanie stereotypov, potom bude migr\u00e1cia v na\u0161ej oblasti men\u0161\u00edm probl\u00e9mom. Samozrejme, najlep\u0161ie by bolo, keby napr\u00edklad \u0161tudenti z Ukrajiny odi\u0161li \u0161tudova\u0165 do Po\u013eska, na Slovensko, do Ma\u010farska, \u0161tudovali tam a potom sa vr\u00e1tili do svojich rodn\u00fdch miest, aby pokra\u010dovali v pr\u00e1ci pre miestne komunity vo svojich krajin\u00e1ch. To ist\u00e9 plat\u00ed aj pre Po\u013esko. Ak sme v\u0161ak v Po\u013esku v Eur\u00f3pskej \u00fanii, jednou z hodn\u00f4t je, \u017ee sme si vybojovali slobodu pohybu, slobodu usadi\u0165 sa, slobodu n\u00e1js\u0165 si pr\u00e1cu a slobodu vybra\u0165 si univerzitu, na ktorej budeme \u0161tudova\u0165. Tieto pr\u00e1va n\u00e1s sprev\u00e1dzaj\u00fa v Eur\u00f3pe bez hran\u00edc. \u017delajme si, aby cel\u00e9 Karpaty boli bez t\u00fdchto hran\u00edc. Mus\u00edme sa tie\u017e sna\u017ei\u0165 odb\u00fara\u0165 stereotypy. Za komunizmu hranice znamenali, \u017ee sme \u017eili v uzavret\u00fdch get\u00e1ch. Dnes je potrebn\u00e9, aby sa to podarilo cel\u00fdm gener\u00e1ci\u00e1m. Sme v procese b\u00farania t\u00fdchto stereotypov,\" povedal Marek Kuchci\u0144ski.<\/p>\n
S poslancom Andrzejom Sztorcom som sa stretol v spolo\u010dnosti b\u00fdval\u00e9ho ukrajinsk\u00e9ho ve\u013evyslanca vo Var\u0161ave, profesora Markijana Malsk\u00e9ho.<\/p>\n
- Som \u010dlenom V\u00fdboru pre E\u00da a miestnu samospr\u00e1vu,\" povedal po\u013esk\u00fd poslanec. - Ekonomick\u00e9 f\u00f3rum v Krynici je predov\u0161etk\u00fdm pr\u00edle\u017eitos\u0165ou prec\u00edti\u0165 v\u0161etky nov\u00e9 trendy v ekonomike, v energetike. Je to miesto, kde sa neust\u00e1le stret\u00e1vame. D\u00f4vodom mojej dne\u0161nej pr\u00edtomnosti je okrem in\u00e9ho stretnutie s ve\u013evyslancom Malskim. V\u0161etky d\u00f4le\u017eit\u00e9 stretnutia, ktor\u00e9 sa po\u010das roka realizuj\u00fa ve\u013emi \u0165a\u017eko, s\u00fa mo\u017en\u00e9 pr\u00e1ve tu. Pr\u00e1ve tieto neform\u00e1lne stretnutia a rozhovory s\u00fa najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie. Som tu od r\u00e1na a u\u017e som stihol hovori\u0165 o Ukrajine, o tom, \u010do sa deje v Donecku. V Po\u013esku o tom neust\u00e1le diskutujeme. Preto je tak\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 stretn\u00fa\u0165 sa s \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed tam \u017eij\u00fa, aby sme po\u010duli posolstvo prirodzene, na\u017eivo. Tu sa vytv\u00e1raj\u00fa priate\u013estv\u00e1, ekonomick\u00e9 kontakty a mnoho \u010fal\u0161\u00edch vec\u00ed. A v tomto smere Krynica pln\u00ed svoju \u00falohu - povedal Andrzej Sztorc.<\/p>\n
- \"Na f\u00f3re v Krynici som prv\u00fdkr\u00e1t,\" povedal vik\u00e1r biskupa Muka\u010devskej diec\u00e9zy o. Piotr \u017darkovsk\u00fd. - Zastupujem muka\u010devsk\u00e9ho biskupa Antala Majneka, predsedu Komisie pre ekol\u00f3giu a migr\u00e1ciu Latinskej biskupskej konferencie Ukrajiny. Po\u010das rokovania, najm\u00e4 v paneli \"Eur\u00f3pa Karp\u00e1t\", sa diskutovalo o viacer\u00fdch t\u00e9mach, ktor\u00fdmi sa zaober\u00e1 aj nov\u00e1 encyklika p\u00e1pe\u017ea Franti\u0161ka \"Laudato si\" o ekol\u00f3gii. Druhou d\u00f4le\u017eitou t\u00e9mou bola s\u00fa\u010dasn\u00e1 migr\u00e1cia \u013eud\u00ed z V\u00fdchodu do Eur\u00f3py.<\/p>\n
- \"V r\u00e1mci iniciat\u00edvy Eur\u00f3pa Karp\u00e1t sa tohto f\u00f3ra z\u00fa\u010dast\u0148ujeme u\u017e mnoho rokov,\" dodal riadite\u013e \u00dastavu ekologick\u00e9ho a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho v\u00fdskumu N\u00e1rodnej univerzity v U\u017ehorode docent Alexander Bokotej. - V na\u0161ej deleg\u00e1cii s\u00fa vedci a z\u00e1stupcovia Cirkvi. Ide nielen o ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 rokovania, ale d\u00f4le\u017eit\u00e9 s\u00fa aj neform\u00e1lne stretnutia.<\/p>\n
Prostredn\u00edctvom po\u013esk\u00e9ho novin\u00e1ra Andrzeja Klimczaka sa deleg\u00e1cia zo Zakarpatskej Ukrajiny obozn\u00e1mila s \u010dinnos\u0165ou Univerzitnej nad\u00e1cie zo Stalowej Woly v Po\u013esku. Prezidentka nad\u00e1cie Jolanta R\u00f3\u017ca Koz\u0142owska, b\u00fdval\u00e1 gener\u00e1lna konzulka Po\u013eskej republiky v Kol\u00edne nad R\u00fdnom, \u010falej predstavila host\u00ed zo Zakarpatska \u0161t\u00e1tnemu tajomn\u00edkovi ministerstva pr\u00e1ce, integr\u00e1cie a soci\u00e1lnych vec\u00ed spolkovej krajiny Severn\u00e9 Por\u00fdnie-Vestf\u00e1lsko Thorstenovi Kluteovi.<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00edmi pravideln\u00fdmi \u00fa\u010dastn\u00edkmi Ekonomick\u00e9ho f\u00f3ra v Krynici boli rektor Karpatskej n\u00e1rodnej univerzity Vasy\u013ea Stefanyka profesor Ihor Cependa a riadite\u013e Centra v\u00fdchodoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed Var\u0161avskej univerzity Jan Malicki.<\/p>\n
- Dne\u0161n\u00e1 t\u00e9ma sa t\u00fdkala ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9ho probl\u00e9mu, preto\u017ee s\u00favisela s nerovnos\u0165ou v na\u0161ich spolo\u010dnostiach, povedal profesor Ihor Cependa. - Nielen v postsovietskych krajin\u00e1ch, ale aj v krajin\u00e1ch E\u00da. Ak sa pozrieme na tieto d\u00f4le\u017eit\u00e9 aspekty, v prvom rade je d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee probl\u00e9my s migr\u00e1ciou, ktor\u00fdm Eur\u00f3pska \u00fania \u010delila, sa za\u010dali ove\u013ea sk\u00f4r. V s\u00fa\u010dasnosti m\u00e1me aj migra\u010dn\u00e9 toky spojen\u00e9 s ekonomickou emigr\u00e1ciou Ukrajincov. Druh\u00e1 ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1 vec je, \u017ee soci\u00e1lna nerovnos\u0165 vedie k soci\u00e1lnym v\u00fdbuchom. Ak sa pozriete na Ukrajinu, udalosti z rokov 2004 a 2014 sved\u010dia o tom, \u017ee ukrajinsk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 chce spravodlivos\u0165 a \u017eiada to najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie - \u017ei\u0165 pod\u013ea pravidiel, nie hra\u0165 pod\u013ea pravidiel. A to je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie. Eur\u00f3pska \u00fania spolu s ukrajinskou spolo\u010dnos\u0165ou mus\u00ed vypracova\u0165 tak\u00e9 pravidl\u00e1, ktor\u00e9 pom\u00f4\u017eu \u010do najsk\u00f4r uvies\u0165 tieto hodnoty E\u00da do re\u00e1lneho \u017eivota ukrajinskej spolo\u010dnosti.<\/p>\n
- <\/span> Ako s\u00favis\u00ed ot\u00e1zka spojenia hospod\u00e1rskeho rozvoja s ochranou \u017eivotn\u00e9ho prostredia s t\u00e9mou n\u00e1\u0161ho projektu obnovy observat\u00f3ria Popa Ivan? - povedal Jan Malitski. - Napriek tomu, \u017ee v projekte rekon\u0161trukcie observat\u00f3ria ide predov\u0161etk\u00fdm o obnovu objektu, b\u00fdvalej historickej pamiatky, je t\u00e1to s\u00favislos\u0165 z\u00e1va\u017en\u00e1. V s\u00fa\u010dasnosti, ke\u010f pl\u00e1nujeme rekon\u0161trukciu a najm\u00e4 bud\u00facu funkciu rekon\u0161truovanej budovy, mus\u00edme neust\u00e1le myslie\u0165 na h\u013eadanie \"zlatej strednej cesty\" medzi fungovan\u00edm rekon\u0161truovanej hvezd\u00e1rne a ot\u00e1zkou spotreby vody, zne\u010distenia \u017eivotn\u00e9ho prostredia, elektrickej energie at\u010f. V tomto pr\u00edpade je potrebn\u00e9 n\u00e1js\u0165 \"zlat\u00fd\" stred. Najm\u00e4 preto, \u017ee som ve\u013ek\u00fdm odporcom zmeny infra\u0161trukt\u00fary prevl\u00e1daj\u00facej na svahoch Popa Ivana. Ak bude po mojom - nebud\u00fa sa stava\u0165 asfaltov\u00e9 cesty ani cyklistick\u00e9 chodn\u00edky. Nebude tam \u017eiadne vedenie vysok\u00e9ho nap\u00e4tia, ktor\u00e9 by priv\u00e1dzalo elektrinu. Budeme sa sna\u017ei\u0165 zachova\u0165 s\u00fa\u010dasn\u00fd stav a z\u00e1rove\u0148 obnovi\u0165 \u010dinnos\u0165 observat\u00f3ria. Pl\u00e1n je tak\u00fd, \u017ee o nieko\u013eko rokov, po otvoren\u00ed observat\u00f3ria, sa n\u00e1m podar\u00ed to, \u010do sa u\u017e raz stalo v roku 1938. To znamen\u00e1 postavi\u0165 v hor\u00e1ch budovu, ktor\u00e1 bude z technick\u00e9ho h\u013eadiska, z h\u013eadiska infra\u0161trukt\u00fary, z h\u013eadiska vybavenia, predstavova\u0165 technologick\u00fd a civiliza\u010dn\u00fd skok na nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed. Preto neuva\u017eujeme o star\u00fdch rie\u0161eniach, ale len o nov\u00fdch, a to tak v zmysle vyu\u017e\u00edvania elektrickej energie, ako aj \u010distenia odpadov\u00fdch v\u00f4d. V roku 2015 vstupujeme do novej etapy, ke\u010f tento rok uvedieme do prev\u00e1dzky prv\u00fa \u010das\u0165 zrekon\u0161truovan\u00e9ho observat\u00f3ria. Tento rok sa za\u010dne \u010dinnos\u0165 po\u013esko-ukrajinskej stanice horskej z\u00e1chrany. To znamen\u00e1, \u017ee ak sa n\u00e1m podar\u00ed dokon\u010di\u0165 rekon\u0161trukciu izieb, od jesene tam bud\u00fa horsk\u00ed z\u00e1chran\u00e1ri sl\u00fa\u017ei\u0165 bez prest\u00e1vky. Bud\u00fa ma\u0165 dve \u00falohy naraz: v prvom rade poskytova\u0165 pomoc a z\u00e1chranu t\u00fdm, ktor\u00ed ju v hor\u00e1ch potrebuj\u00fa, a tie\u017e chr\u00e1ni\u0165 budovu,\" povedal Jan Malicki.<\/p>\n Na tohtoro\u010dnom jubilejnom XXV. ekonomickom f\u00f3re v Krynici sa stretli politici, ekon\u00f3movia, predstavitelia vedy a podnikate\u013eskej sf\u00e9ry, ktor\u00ed sa sna\u017eili nazna\u010di\u0165 smery rozvoja a ciele, ktor\u00fdm \u010del\u00ed star\u00fd kontinent v s\u00favislosti s vonkaj\u0161\u00edmi hrozbami a politickou a ekonomickou nestabilitou v r\u00e1mci Eur\u00f3pskej \u00fanie. Na f\u00f3re sa z\u00fa\u010dastnil aj po\u013esk\u00fd prezident Andrzej Duda a predsedn\u00ed\u010dka vl\u00e1dy Ewa Kopaczov\u00e1. V\u0161etci mali na jazyku vojnu na Ukrajine a ve\u013emi aktu\u00e1lnu t\u00e9mu ute\u010dencov a pris\u0165ahovalcov.<\/p>\n Ako sa v\u00e1m u\u017e \u0161tvr\u0165storo\u010die dar\u00ed presved\u010di\u0165 to\u013eko v\u00fdznamn\u00fdch osobnost\u00ed, \u013eud\u00ed s r\u00f4znymi n\u00e1zormi z celej Eur\u00f3py, aby sa z\u00fa\u010dastnili na po\u013eskom Davose? - Na t\u00fato ot\u00e1zku novin\u00e1ra denn\u00edka Kurier odpovedal hlavn\u00fd inici\u00e1tor, predseda Programovej rady Ekonomick\u00e9ho f\u00f3ra a nad\u00e1cie In\u0161tit\u00fatu v\u00fdchodn\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed Zygmunt Berdychowski:<\/p>\n - <\/span> Neviem, ako sa to stalo. Pre stredn\u00fa Eur\u00f3pu je to absol\u00fatne v\u00fdnimo\u010dn\u00e9, neuverite\u013en\u00e9. Pre\u010do sa podarilo vybudova\u0165 tak\u00fato in\u0161tit\u00faciu za 25 rokov a ako mohla vznikn\u00fa\u0165 vo svete, kde ka\u017ed\u00fdch p\u00e1r rokov doch\u00e1dza k obrovsk\u00fdm zmen\u00e1m, na to neviem odpoveda\u0165. S\u00e1m sa \u010dudujem, ako je to mo\u017en\u00e9. Je \u0165a\u017ek\u00e9 n\u00e1js\u0165 nie\u010do, \u010do by tento jav vysvet\u013eovalo. Predov\u0161etk\u00fdm by sme chceli, aby bolo bud\u00facoro\u010dn\u00e9 f\u00f3rum e\u0161te zauj\u00edmavej\u0161ie, e\u0161te atrakt\u00edvnej\u0161ie. Chceli by sme, aby bolo e\u0161te viac host\u00ed, viac t\u00e9m. V janu\u00e1ri 2016 by sme chceli v Lod\u017ei zorganizova\u0165 ve\u013ek\u00e9 f\u00f3rum Eur\u00f3pa-Ukrajina. Jedn\u00fdm slovom, ve\u013ea pl\u00e1nov, amb\u00edci\u00ed a z\u00e1merov.<\/p>\n \"Kurier Galicyjski\", Konstanty Czawaga<\/strong> Jakie s\u0105 zagro\u017cenia i szanse dla wsp\u00f3\u0142pracy w Europie \u015arodkowo-Wschodniej w warunkach zagro\u017cenia? Czy po\u0142o\u017cone w tej cz\u0119\u015bci naszego kontynentu pa\u0144stwa narodowe s\u0105 traktowane podmiotowo? Czy mog\u0105 zachowa\u0107 swoje dziedzictwo? Jak nale\u017cy prowadzi\u0107 tam polityk\u0119 gospodarcz\u0105 i poszukiwa\u0107 inwestycji? \u2013 te pytania zosta\u0142y poruszone w panelu dyskusyjnym \u201eEuropa Karpat\u201d podczas XXV Forum Ekonomicznego w Krynicy-Zdroju. […]<\/p>","protected":false},"author":6,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[49],"tags":[],"class_list":["post-690","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-podkarpacie"],"yoast_head":"\n
Text vy\u0161iel v \u010d. 17 (237) 15.-28. septembra 2015<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"