Rad Virtuti Militari je najstar\u0161\u00edm vojensk\u00fdm r\u00e1dom, ktor\u00fd sa doteraz ude\u013euje na svete. My\u0161lienka zavedenia poriadku vojnov\u00fdch z\u00e1sluh vznikla po\u010das po\u013esko-ruskej vojny trvaj\u00facej od 18. m\u00e1ja 1792, zn\u00e1mej aj ako vojna na obranu \u00dastavy 3. m\u00e1ja.<\/p>\n
Inici\u00e1torom vyznamenania bol kr\u00e1\u013e Stanislav August. 12. j\u00fana nap\u00edsal list svojmu synovcovi, knie\u017ea\u0165u J\u00f3zefovi Poniatowsk\u00e9mu: \"Napadlo mi posla\u0165 v\u00e1m ak\u00e9si ov\u00e1lne medaily, na ktor\u00fdch bude na jednej strane moje meno a na druhej n\u00e1pis +Virtuti Militari+ (...) Bud\u00fa to strieborn\u00e9 medaily pre radov\u00fdch vojakov a zlat\u00e9 pre d\u00f4stojn\u00edkov.<\/p>\n
Piotr Derdej: \"Virtuti Militari je prav\u00fd rytiersky r\u00e1d. Jeho \u0161tat\u00fat, prijat\u00fd po skon\u010den\u00ed vojny, stanovil, \u017ee kavalieri vytvoria bratstvo, ktor\u00e9ho jedin\u00fdm cie\u013eom je obnovi\u0165 b\u00fdval\u00fa sl\u00e1vu a lesk svojej vlasti\".<\/p><\/blockquote>\n
Prv\u00e9 medaily s n\u00e1pisom \"Virtuti Militari\" na reverze (latinsky: Vojensk\u00e9 cnosti alebo Stato\u010dnos\u0165 vojaka) boli vyrazen\u00e9 15. j\u00fana vo Var\u0161ave. Na averze medail\u00ed bol n\u00e1pis \"SAR\" (Stanislaus Augustus Rex) a obraz kr\u00e1\u013eovskej koruny a dvoch palmov\u00fdch ratolest\u00ed.<\/p>\n
O tri dni nesk\u00f4r po\u013esk\u00e1 arm\u00e1da vybojovala \u0165a\u017ek\u00fa, ale v\u00ed\u0165azn\u00fa bitku proti Rusom pri Zelen\u010di. Bolo to prv\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo po\u013esk\u00fdch zbran\u00ed od oslobodenia Viedne J\u00e1nom Sobieskim v roku 1683.<\/p>\n
Po bitke knie\u017ea Poniatowski, velite\u013e po\u013eskej arm\u00e1dy, zostavil zoznam \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa vyznamenali v boji, a poslal ho Stanislavovi Augustovi.<\/p>\n
22. j\u00fana, ke\u010f sa knie\u017ea Poniatowski zdr\u017eiaval v t\u00e1bore pri Kozieniciach, dostal od kr\u00e1\u013ea odpove\u010f. \"(...) s najv\u00e4\u010d\u0161ou n\u00e1hlivos\u0165ou v\u00e1m posielam dvadsa\u0165 zlat\u00fdch medail\u00ed ozna\u010den\u00fdch heslom +Virtuti Militari+ pre v\u00fdznamn\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, ktor\u00ed sa vyznamenali v posledn\u00fdch bojoch teraj\u0161ej kampane\" - nap\u00edsal kr\u00e1\u013e.<\/p>\n
Vyjadril sa aj k sp\u00f4sobu nosenia r\u00e1du - \"na \u0161at\u00e1ch\" a vysvetlil: \"ak mi to \u010das a okolnosti dovolia, zavediem form\u00e1lnu in\u0161tit\u00faciu vojensk\u00e9ho poriadku\".<\/p>\n
Okrem knie\u017ea\u0165a Poniatowsk\u00e9ho bolo na zozname vyznamenan\u00fdch R\u00e1dom I. triedy 15 os\u00f4b (4 zlat\u00e9 medaily poslal kr\u00e1\u013e dodato\u010dne), medzi nimi gener\u00e1li Tadeusz Ko\u015bciuszko a Micha\u0142 Wielhorski a knie\u017ea Eustachy Sanguszko. Odovzd\u00e1vanie medail\u00ed sa uskuto\u010dnilo 25. j\u00fana v t\u00e1bore po\u013eskej arm\u00e1dy v Ostrogu na Volyni.<\/p>\n
Kr\u00e1\u013e poslal aj 40 strieborn\u00fdch medail\u00ed (druhej triedy), ak bolo potrebn\u00e9 oceni\u0165 podd\u00f4stojn\u00edkov a radov\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov za ich slu\u017eby.<\/p>\n
\"Virtuti Militari je prav\u00fd rytiersky r\u00e1d. V jeho stanov\u00e1ch, prijat\u00fdch po skon\u010den\u00ed vojny, sa uv\u00e1dzalo, \u017ee kavalieri vytvoria bratstvo, ktor\u00e9ho jedin\u00fdm cie\u013eom bude obnovi\u0165 p\u00f4vodn\u00fd lesk a sl\u00e1vu vlasti,\" vysvet\u013euje Piotr Derdej (\"Zieleniece-Mir-Dubienka 1792\").<\/p>\n
\u0160tat\u00fat stanovil vytvorenie piatich tried z\u00e1kazu: Ve\u013ek\u00fd kr\u00ed\u017e s hviezdou, Komand\u00e9rsky kr\u00ed\u017e, Rytiersky kr\u00ed\u017e, Zlat\u00e1 medaila a Strieborn\u00e1 medaila. Pod\u013ea vzoru r\u00e1du M\u00e1rie Ter\u00e9zie dostala dekor\u00e1cia tvar kr\u00ed\u017ea s letopo\u010dtom \"1792\" a erbmi Koruny (orol) a Litvy (Pogo). Rad sa mal nosi\u0165 na modrej stuhe s \u010diernym lemom.<\/p>\n
Rad Virtuti Militari je najstar\u0161\u00edm vojensk\u00fdm r\u00e1dom, ktor\u00fd sa doteraz ude\u013euje na svete. My\u0161lienka zavedenia poriadku vojnov\u00fdch z\u00e1sluh vznikla po\u010das po\u013esko-ruskej vojny trvaj\u00facej od 18. m\u00e1ja 1792, zn\u00e1mej aj ako vojna na obranu \u00dastavy 3. m\u00e1ja.<\/p><\/blockquote>\n
Stanislav August sa stal ve\u013emajstrom r\u00e1du a rytierom Ve\u013ek\u00e9ho kr\u00ed\u017ea; po por\u00e1\u017eke vo vojne v roku 1792 viedol kapitulu r\u00e1du knie\u017ea Poniatowski.<\/p>\n
Ako nap\u00edsal Derdej: \"Ak vezmeme do \u00favahy, \u017ee r\u00e1d bol zlo\u017een\u00fd z najodv\u00e1\u017enej\u0161\u00edch, v boji osved\u010den\u00fdch vojensk\u00fdch mu\u017eov, a pripomenieme si jeho ideologick\u00e9 predpoklady, je jasn\u00e9, \u017ee jazdci r\u00e1du mali by\u0165 poslednou z\u00e1chranou pre republiku, a tak mali vytvori\u0165 vojensk\u00e9 sprisahanie (...), ktor\u00e9 malo pripravi\u0165 zvrhnutie targowicov a oslobodenie krajiny spod ruskej okup\u00e1cie\".<\/p>\n
Koncom augusta 1792 Targowick\u00e1 konfeder\u00e1cia zru\u0161ila tento poriadok, ktor\u00fd v novembri nasleduj\u00faceho roku obnovil Sejm v Grodzienkach. R\u00e1d bol zru\u0161en\u00fd v janu\u00e1ri 1794 na z\u00e1klade rozhodnutia Indolentnej rady, na ktor\u00fa tla\u010dili Rusi.<\/p>\n
R\u00e1d bol obnoven\u00fd koncom roka 1806. Po vytvoren\u00ed Var\u0161avsk\u00e9ho vojvodstva Napoleonom Bonapartem sa r\u00e1d premenoval na Vojensk\u00fd r\u00e1d Var\u0161avsk\u00e9ho vojvodstva. Jeho vzh\u013ead bol tie\u017e upraven\u00fd - n\u00e1pis \"SAR\" bol nahraden\u00fd heslom \"Rex et Patria\" (Kr\u00e1\u013e a vlas\u0165).<\/p>\n
V roku 1815, ke\u010f vzniklo Po\u013esk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo, sa r\u00e1d premenoval na Vojensk\u00fd po\u013esk\u00fd r\u00e1d. V roku 1831 povstalci z novembrov\u00e9ho povstania obnovili r\u00e1d Virtuti Militari v jeho p\u00f4vodnom znen\u00ed.<\/p>\n
Po por\u00e1\u017eke povstania c\u00e1r Mikul\u00e1\u0161 I. tento r\u00e1d zru\u0161il. Namiesto neho bol zriaden\u00fd po\u013esk\u00fd \u010destn\u00fd odznak za vojnov\u00e9 z\u00e1sluhy. Ako v roku 2012 vysvetlil riadite\u013e \u00dastredn\u00e9ho vojensk\u00e9ho arch\u00edvu Andrzej Cz. \u017bak, \"toto vyznamenanie bolo po\u013esk\u00e9 len pod\u013ea n\u00e1zvu - c\u00e1r rozhodol, \u017ee m\u00e1 pripom\u00edna\u0165 v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 z\u00e1sluhy na\u0161ej arm\u00e1dy po\u010das bojov proti po\u013esk\u00fdm povstalcom+. Rad (...) mal p\u00e4\u0165 tried a stuhu vo farb\u00e1ch Virtuti Militari, na ktorej bol d\u00e1tum p\u00e1du povstania - 1831\" (\"1792-2012. 220. v\u00fdro\u010die r\u00e1du Virtuti Militari\").<\/p>\n
K obnoveniu r\u00e1du do\u0161lo po znovuz\u00edskan\u00ed nez\u00e1vislosti Po\u013eska v roku 1918. Z\u00e1konom z 1. augusta 1919 bol obnoven\u00fd vojensk\u00fd r\u00e1d Virtuti Militari, ktor\u00fd si zachoval p\u00e4\u0165 tried a tvar kr\u00ed\u017ea. Na jeho zadnej strane bol n\u00e1pis \"\u010ces\u0165 a vlas\u0165\".<\/p>\n
25. marca 1933 sa na z\u00e1klade neskor\u0161ieho z\u00e1kona Sejmu zmenil n\u00e1zov r\u00e1du na Vojnov\u00fd r\u00e1d Virtuti Militari. Nov\u00fdm prvkom bolo umiestnenie d\u00e1tumu \"1792\" na zadnej strane kr\u00ed\u017ea.<\/p>\n
Rytiermi r\u00e1du boli okrem in\u00fdch mar\u0161alovia Louis Davout, J\u00f3zef Pi\u0142sudski, Ferdynand Foch, ako aj mnoh\u00ed po\u013esk\u00ed a zahrani\u010dn\u00ed vojensk\u00ed velitelia a radov\u00ed vojaci - \u00fa\u010dastn\u00edci, okrem in\u00e9ho, po\u013esko-sovietskej vojny, kampane v roku 1939, vojaci Arm\u00e1dy Krajowej a po\u013eskej vojenskej organiz\u00e1cie na Z\u00e1pade. Najmlad\u0161\u00edm vyznamenan\u00fdm bol 13-ro\u010dn\u00fd Antoni Petrykiewicz, ktor\u00fd padol v boji s Ukrajincami o \u013dvov.<\/p><\/blockquote>\n
V obdob\u00ed Po\u013eskej \u013eudovej republiky sa zmenil vzh\u013ead r\u00e1du, z kr\u00ed\u017ea bola odstr\u00e1nen\u00e1 koruna a pribudol n\u00e1pis \"PRL\". Kapitula r\u00e1du bola zru\u0161en\u00e1 a ude\u013eovala ho \u0160t\u00e1tna rada (do roku 1952 ho ude\u013eoval prezident Boleslav Bierut). V roku 1960 bol n\u00e1zov zmenen\u00fd na Rad Virtuti Militari.<\/p>\n
R\u00e1d z\u00edskal svoju podobu spred druhej svetovej vojny a\u017e po p\u00e1de komunizmu v Po\u013esku. V tom \u010dase bola obnoven\u00e1 kapitula r\u00e1du a bolo dohodnut\u00e9, \u017ee sa bude ude\u013eova\u0165 len po\u010das vojny alebo maxim\u00e1lne 5 rokov po jej skon\u010den\u00ed.<\/p>\n
Rytiermi r\u00e1du boli okrem in\u00fdch mar\u0161alovia Louis Davout, J\u00f3zef Pi\u0142sudski, Ferdynand Foch, ako aj mnoh\u00ed po\u013esk\u00ed a zahrani\u010dn\u00ed vojensk\u00ed velitelia a radov\u00ed vojaci - \u00fa\u010dastn\u00edci, okrem in\u00e9ho, po\u013esko-sovietskej vojny, kampane v roku 1939, vojaci Arm\u00e1dy Krajowej a po\u013eskej vojenskej organiz\u00e1cie na Z\u00e1pade. Najmlad\u0161\u00edm vyznamenan\u00fdm bol 13-ro\u010dn\u00fd Antoni Petrykiewicz, ktor\u00fd padol v boji s Ukrajincami o \u013dvov.<\/p>\n
Po roku 1945 bol rad udelen\u00fd mar\u0161alom Konstantymu Rokossowsk\u00e9mu a Micha\u0142ovi Roli-\u017bymierskemu. Udelili ho aj gener\u00e1lovi Ivanovi Serovovi, d\u00f4stojn\u00edkovi NKVD, ktor\u00fd niesol spoluzodpovednos\u0165 za katy\u0148sk\u00fa masakru, a gener\u00e1lnemu tajomn\u00edkovi \u00daV KSSZ Leonidovi Bre\u017enevovi. Tieto nomin\u00e1cie vyvolali v\u0161eobecn\u00e9 pob\u00farenie a prv\u00fd prezident Tretej republiky Lech Wa\u0142\u0119sa ich zru\u0161il.<\/p>\n
R\u00e1d bol udelen\u00fd aj z\u00e1stav\u00e1m a mest\u00e1m - okrem in\u00e9ho \u013dvovu, Var\u0161ave a franc\u00fazskemu mestu Verdun.<\/p>\n
\"R\u00e1dom Virtuti Militari bolo vyznamenan\u00fdch pribli\u017ene 26 000 \u013eud\u00ed. Bolo medzi nimi ve\u013ea vynikaj\u00facich velite\u013eov, jednoduch\u00fdch vojakov, aj det\u00ed. Rytieri r\u00e1du sa okrem t\u00fdch, ktor\u00e9 im ulo\u017eili komunistick\u00e9 \u00farady, v\u017edy riadili najkraj\u0161\u00edmi vojensk\u00fdmi cnos\u0165ami, ako s\u00fa \u010des\u0165, odvaha, vernos\u0165 a l\u00e1ska k vlasti,\" zhrnul v roku 2012. Andrzej Cz. \u017bak.<\/p>\n
![\"rysunek-bitwa-po-zielencami-18-czerwca-1792-r-rysowal-jean-pierre-norblin-de-la-gourdaine-1745-1830,518,duzy\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2017\/06\/rysunek-bitwa-po-zielencami-18-czerwca-1792-r-rysowal-jean-pierre-norblin-de-la-gourdaine-1745-1830518duzy.jpg\")
<\/a><\/p>\n