{"id":5657,"date":"2017-03-22T16:14:06","date_gmt":"2017-03-22T15:14:06","guid":{"rendered":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/?p=5657"},"modified":"2017-03-30T13:52:40","modified_gmt":"2017-03-30T11:52:40","slug":"60-temu-urodzil-sie-jacek-kaczmarski-bard-solidarnosci","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/sk\/wazne-daty\/60-temu-urodzil-sie-jacek-kaczmarski-bard-solidarnosci\/","title":{"rendered":"Jacek Kaczmarski, bard Solidarity, by dnes osl\u00e1vil 60. narodeniny"},"content":{"rendered":"

Naroden\u00fd 22. marca 1957 vo Var\u0161ave <\/strong>ako syn Janusza Kaczmarsk\u00e9ho, maliara a v\u00fdtvarn\u00e9ho recenzenta, ktor\u00fd bol dlh\u00e9 roky predsedom Hlavnej rady Zdru\u017eenia po\u013esk\u00fdch umelcov a dizajn\u00e9rov, a Anny Trojanowskej-Kaczmarskej, maliarky, u\u010dite\u013eky a histori\u010dky umenia. Samotn\u00fd bard o svojom po\u0148at\u00ed s neochvejn\u00fdm zmyslom pre ir\u00f3niu hist\u00f3rie hovor\u00ed nasledovn\u00e9:<\/p>\n

\"Pokia\u013e viem, i\u0161lo o l\u00e1sku. Bolo to takto. Star\u00fd otec chcel alebo mohol zariadi\u0165, aby mama \u0161tudovala v Par\u00ed\u017ei, ale mama nasledovala otca najprv do Leningradu a potom do Kyjeva. A ke\u010f\u017ee to bol koniec stalinizmu, v rokoch 1955, 1956, na vlastn\u00e9 o\u010di videli, ako ten vysn\u00edvan\u00fd syst\u00e9m vyzer\u00e1 a ako funguje. A ako sa hovor\u00ed, spadli im \u0161upiny z o\u010d\u00ed. Presne tam som bol po\u010dat\u00fd, po\u010das b\u00farky na \u010ciernom mori, po\u010das cesty mojich rodi\u010dov na lodi Rossija - predt\u00fdm Adolf Hitler.\"<\/p>\n

Bud\u00faca spev\u00e1\u010dka nav\u0161tevovala renomovan\u00e9 15. gymn\u00e1zium Narcyza \u017bmichowska vo Var\u0161ave. V roku 1980 ukon\u010dil \u0161t\u00fadium po\u013eskej filol\u00f3gie na Var\u0161avskej univerzite, kde pod veden\u00edm profesora Zdzis\u0142awa Liberu nap\u00edsal diplomov\u00fa pr\u00e1cu o literat\u00fare osvietenstva. Mala n\u00e1zov \"Postava Stanis\u0142awa Augusta Poniatowsk\u00e9ho v pr\u00edle\u017eitostnej po\u00e9zii jeho epochy\". Mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee t\u00e1to intelektu\u00e1lna form\u00e1cia jasne ovplyvnila Kaczmarsk\u00e9ho dielo. V jeho pies\u0148ach sa \u010dasto pou\u017e\u00edva aleg\u00f3ria (znak alebo pr\u00edbeh, ktor\u00fd na doslovnej \u00farovni o nie\u010dom hovor\u00ed, ale jeho skuto\u010dn\u00fd, \"skryt\u00fd\" v\u00fdznam je in\u00fd), ktor\u00e1 bola ob\u013e\u00faben\u00e1 v osvietenstve. Majstrovsk\u00fdm dielom je v tomto smere Balada o Katyni - s\u00e9ria protire\u010div\u00fdch prirovnan\u00ed, ktor\u00e9 hovoria o tom, \u010do hrob v smolenskom lese nie je. Aj rozpr\u00e1vanie o s\u00fa\u010dasnosti prostredn\u00edctvom historick\u00fdch, zv\u00e4\u010d\u0161a antick\u00fdch al\u00fazi\u00ed je osvietensk\u00e9ho p\u00f4vodu (hoci nielen, preto\u017ee tu mo\u017eno siahnu\u0165 aj do star\u0161\u00edch epoch). Napokon s\u00e1m spev\u00e1k povedal, \u017ee p\u00e1d prvej republiky, ku ktor\u00e9mu do\u0161lo v tomto obdob\u00ed, pre neho predstavuje z\u00e1kladn\u00fd historiozofick\u00fd odkaz. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee pod\u013ea rodinnej trad\u00edcie bol b\u00e1snikov\u00fdm vzdialen\u00fdm pr\u00edbuzn\u00fdm Jakub Jasi\u0144ski, osvietensk\u00fd spisovate\u013e, vojak a revolucion\u00e1r.<\/p>\n

 <\/p>\n

S\u00fabe\u017ene so \u0161t\u00fadiom za\u010dal Kaczmarski svoju hudobn\u00fa kari\u00e9ru. Debutoval v roku 1976 (po\u010das Var\u0161avsk\u00e9ho pesni\u010dkov\u00e9ho ve\u013etrhu), hoci texty niektor\u00fdch piesn\u00ed vznikli ove\u013ea sk\u00f4r. Autor M\u00farov bol spojen\u00fd s kabaretom Pod Egidou J\u00e1na Pietrzaka - napr\u00edklad Balada o predszkolu je zachovan\u00e1 v kabaretnom \u0161t\u00fdle, hoci bli\u017e\u0161ie k \u0161t\u00fdlu Wojciecha Mlynarsk\u00e9ho. V 70. rokoch 20. storo\u010dia sa za\u010dala aj dlhodob\u00e1 a plodn\u00e1 spolupr\u00e1ca medzi Kaczmarsk\u00fdm, Przemyslawom Gintrowsk\u00fdm a Zbigniewom \u0141api\u0144sk\u00fdm. Ich prv\u00fd spolo\u010dn\u00fd program M\u00fary vznikol v roku 1979, po \u0148om nasledovalo Muzeum a Raj.<\/p>\n

V roku 1979 z\u00edskal Kaczmarski ocenenie na Festivale \u0161tudentskej piesne v Krakove za piese\u0148 Ob\u0142awa \/ Hon na \u010dloveka a v roku 1981 z\u00edskal novin\u00e1rsku cenu na festivale v Opole za Epitafium dla W\u0142odzimierz Wysockiego \/ Epitaf pre W\u0142odzimierza Wysock\u00e9ho, ktor\u00e1 je dodnes jednou z jeho najcennej\u0161\u00edch piesn\u00ed. Kaczmarski si Rusa ve\u013emi v\u00e1\u017eil. Autor piesne Ob\u0142awa \/ Lov na \u010dloveka, ktor\u00fa nap\u00edsal ako 17-ro\u010dn\u00fd a ktor\u00e1 vznikla na z\u00e1klade Wysock\u00e9ho knihy Polowanie na wolki \/ Lov na vlka, dokonca pou\u017eil majstrovu my\u0161lienku pri p\u00edsan\u00ed piesne Czo\u0142g \/ Tank a prelo\u017eil nieko\u013eko jeho piesn\u00ed. Wysock\u00e9ho koncert, ktor\u00fd pri\u0161iel do Po\u013eska v roku 1974, bol pre Kaczmarsk\u00e9ho v\u017edy d\u00f4le\u017eitou a \u010dasto spom\u00ednanou udalos\u0165ou.<\/p>\n

Ke\u010f bolo 13. decembra 1981 v Po\u013esku vyhl\u00e1sen\u00e9 stann\u00e9 pr\u00e1vo, Kaczmarski bol vo Franc\u00fazsku na koncertnom turn\u00e9. Nerozhodol sa vr\u00e1ti\u0165 do Po\u013eska. Potom sa \u017eivil najm\u00e4 koncertovan\u00edm a \u010das\u0165 svojich pr\u00edjmov venoval na podporu podzemn\u00e9ho hnutia Solidarita. V roku 1984 za\u010dal pracova\u0165 v Mn\u00edchove pre R\u00e1dio Slobodn\u00e1 Eur\u00f3pa. Stal sa \u010dlenom redakcie po\u013eskej \u010dasti rozhlasu, viedol rel\u00e1ciu \"Kaczmarski \u0161tvr\u0165hodinka\" a p\u00edsal politick\u00e9 koment\u00e1re pre hlavn\u00e9 spravodajstvo \"Fakty. Podujatia. N\u00e1zory\". Pracoval tam a\u017e do roku 1994, ke\u010f bola po\u013esk\u00e1 \u010das\u0165 rozhlasu zru\u0161en\u00e1 (hlavn\u00fdm poslan\u00edm rozhlasu je vysielanie do nedemokratick\u00fdch kraj\u00edn a Po\u013esko u\u017e medzi ne nepatrilo).<\/p>\n

Od roku 1990 Kaczmarski \u010dasto nav\u0161tevoval a cestoval po Po\u013esku. Jeho prv\u00e9 turn\u00e9 po deviatich rokoch so Zbigniewom \u0141api\u0144sk\u00fdm vy\u00fastilo do albumu Live, ktor\u00fd v roku 2001 z\u00edskal status Zlatej platne, \u010do v tom \u010dase znamenalo predaj viac ako 50-tis\u00edc kusov. Trio Kaczmarski-Gintrowski-\u0141api\u0144ski spolupracovalo na albumoch Wojna postu z karnawa\u0142em (1993) a Sarmatia (1994).<\/p>\n

V roku 1995 sa Kaczmarski spolu so svojou druhou man\u017eelkou Ewou (ktor\u00e1 mu v Mn\u00edchove pomohla prekona\u0165 z\u00e1vislos\u0165 od alkoholu) a dev\u00e4\u0165ro\u010dnou dc\u00e9rou Patryciou usadil v Austr\u00e1lii ne\u010faleko Perthu. Za odkaz na toto rozhodnutie mo\u017eno pova\u017eova\u0165 piese\u0148 1789 a album Two Rocks, ktor\u00e9ho n\u00e1zov odkazuje na geologick\u00fd \u00fatvar nach\u00e1dzaj\u00faci sa v bl\u00edzkosti miesta jeho bydliska. Tentoraz v\u0161ak emigr\u00e1cia napriek zna\u010dnej geografickej vzdialenosti neuzavrela cestu k vyst\u00fapeniam v Po\u013esku.<\/p>\n

V roku 2001 osl\u00e1vil Jacek Kaczmarski dvadsiate piate v\u00fdro\u010die svojej tvorby, ktor\u00e9 si pripomenul albumom Dwadzie\u015bcia (5) lat p\u00f3\u017aniej \/ Po dvadsiatich (5) rokoch, ktor\u00e9ho n\u00e1zov z\u00e1rove\u0148 odkazoval na dvadsiate piate v\u00fdro\u010die Solidarity. O rok nesk\u00f4r, v marci 2002, mu diagnostikovali rakovinu pa\u017eer\u00e1ka v pokro\u010dilom \u0161t\u00e1diu. Kaczmarski sa rozhodol podst\u00fapi\u0165 n\u00e1kladn\u00fa a komplikovan\u00fa lie\u010dbu v Rak\u00fasku v n\u00e1deji, \u017ee sa vyhne oper\u00e1cii, ktor\u00e1 by mu natrvalo po\u0161kodila hlasivky. V tom \u010dase sa organizovali po\u010detn\u00e9 koncerty a zbierky. \u017dia\u013e, napriek s\u013eubn\u00fdm po\u010diato\u010dn\u00fdm v\u00fdsledkom Kaczmarski 10. apr\u00edla 2004 po dvoch rokoch boja s chorobou zomrel v nemocnici v Gdansku.<\/p>\n

Kaczmarski bol samouk v hre na gitare, \u010do ho viedlo k rozvoju neobvyklej techniky. Vznikla v d\u00f4sledku dr\u017eania gitary v obr\u00e1tenej polohe - napriek tomu, \u017ee s\u00e1m autor nebol \u013eav\u00e1k. Tak\u00edto gitaristi zvy\u010dajne obr\u00e1tia polohu str\u00fan na krku tak, aby sa tie ist\u00e9 struny nach\u00e1dzali v spodnej \u010dasti ako v pr\u00edpade prav\u00e1ka, ktor\u00fd dr\u017e\u00ed n\u00e1stroj norm\u00e1lnym sp\u00f4sobom. Kaczmarski to neurobil, \u010do znamenalo nutnos\u0165 vykona\u0165 \u00fachopy inak, ako je v\u0161eobecne prijat\u00e9. S\u00e1m hudobn\u00edk tvrdil, \u017ee \u010dasom si v\u0161imol, \u017ee mu to pom\u00e1ha doda\u0165 basov\u00fdm akordom \u0161pecifick\u00fd zvuk.<\/p>\n

\u010eal\u0161ou hudobnou kuriozitou je priznanie sa k ovplyvneniu... klav\u00edrnymi technikami v pr\u00edpade piesne Ob\u0142awa:<\/p>\n

\"Chcel som navodi\u0165 dojem nah\u00e1\u0148a\u010dky, chaosu, a preto ten rytmus. \u010co sa t\u00fdka n\u00e1ro\u010dnosti tejto techniky, nepochybne mi pri jej zvl\u00e1dnut\u00ed pomohla hra na klav\u00edri, kde je uvo\u013enen\u00e9 z\u00e1p\u00e4stie z\u00e1kladom. Tento rytmus sa ned\u00e1 hra\u0165 pr\u00edli\u0161 dlho so strnulou rukou.\"<\/p>\n

Ak nepo\u010d\u00edtame tieto technick\u00e9 zvl\u00e1\u0161tnosti, Kaczmarski zostal v oblasti hudby tradicionalistom. Hovorieval:<\/p>\n

\"Sna\u017e\u00edm sa by\u0165 vern\u00fd jednej z\u00e1sade: pri komponovan\u00ed hudby vych\u00e1dzam z klasick\u00fdch vzorov. Nepou\u017e\u00edvam d\u017eezov\u00e9, bluesov\u00e9, rockov\u00e9 ani popov\u00e9 \u0161tandardy. Pokia\u013e nejde o to, aby ste nie\u010do pod\u00e1vali. Ale to sa st\u00e1va len zriedka.\"<\/p>\n

Nevyh\u00fdbal sa v\u0161ak ani hudobn\u00fdm cit\u00e1ci\u00e1m a \u0161tyliz\u00e1ci\u00e1m - napr\u00edklad v skladbe Z pasa s\u0142uckiego po\u017cytek pou\u017eil mel\u00f3diu polon\u00e9zy.<\/p>\n

V Kaczmarsk\u00e9ho pies\u0148ov\u00fdch textoch okam\u017eite zaujm\u00fa dve veci: rafinovan\u00e1 ir\u00f3nia a schopnos\u0165 prerozpr\u00e1va\u0165 kult\u00farne texty tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee st\u00e1le vzbudzuj\u00fa z\u00e1ujem posluch\u00e1\u010da, alebo dokonca vyjadruj\u00fa nov\u00fd, nezn\u00e1my obsah. Zhrnut\u00edm rom\u00e1nu Boleslava Prusa je napr\u00edklad piese\u0148 Lalka, v ktorej jednoduch\u00fd refr\u00e9n (\"Rzecki sn\u00edva o Bonapartovi \/ Wokulski miluje Izabelu\") komentuje tie ist\u00e9 strofy zaka\u017ed\u00fdm trochu inak. Skuto\u010dn\u00e9 majstrovstvo v\u0161ak Kaczmarski dosiahol pri p\u00edsan\u00ed o obrazoch. Opisom umeleck\u00fdch diel (tzv. ekfr\u00e1zam) bol venovan\u00fd cel\u00fd program s n\u00e1zvom M\u00fazeum, ktor\u00fd pripravil spolu s Przemyslawom Gintrowsk\u00fdm a Zbigniewom \u0141api\u0144sk\u00fdm.<\/p>\n

Odkazy na ma\u013ebu sa v Kaczmarsk\u00e9ho diele objavuj\u00fa ve\u013emi \u010dasto. Sta\u010d\u00ed pripomen\u00fa\u0165 Otr\u00e1ven\u00fa stud\u0148u, odkazuj\u00facu na s\u00e9riu obrazov Jaceka Malczewsk\u00e9ho, ironick\u00e9 Podvodn\u00edkov, zalo\u017een\u00e9 na Caravaggiov\u00fdch Kart\u00e1goch, v ktor\u00fdch si podvodn\u00edk a podveden\u00fd ne\u010dakane vymenia miesta, Ve\u013evyslancov, verne odr\u00e1\u017eaj\u00facich my\u0161lienku Hansa Holbeina, ktor\u00e9ho ma\u013eba sa zaober\u00e1 pominute\u013enos\u0165ou, alebo cel\u00fd program m\u00fazea. Menej zn\u00e1me - okrem Rub\u013eova - s\u00fa piesne pod\u013ea filmov Andreja Tarkovsk\u00e9ho: Stalker a obe\u0165.<\/p>\n

\u010eal\u0161ou charakteristickou \u010drtou jeho tvorby je mimoriadna schopnos\u0165 \u0161tyliz\u00e1cie. Sved\u010dia o tom diela ako Epitafium Brunona Jasie\u0144skiego, ktor\u00e9ho text napodob\u0148uje nielen charakteristick\u00fd b\u00e1snikov rytmus (\u0161trn\u00e1s\u0165riadkov\u00e1 7+7 preru\u0161ovan\u00e1 trin\u00e1s\u0165riadkovou mu\u017eskou pr\u00edzvu\u010dnou vetou), ale aj prekvapiv\u00e9, avantgardn\u00e9 metafory a neologizmy predvojnov\u00e9ho futuristu: \"A ja vdychujem lond\u00fdnske chr\u00edpkov\u00e9 v\u00fdpary \/ a ochutn\u00e1vam par\u00ed\u017esky plesniv\u00fd rokfort\". Vo v\u0161eobecnosti bola \u010dastou spisovate\u013eskou strat\u00e9giou autora V\u00fdkriku tzv. rolov\u00fa lyriku, t. j. hovorenie v mene niekoho, napr\u00edklad v pies\u0148ach Luter, Jan Kochanowski alebo v brav\u00farnom Katar\u00edninom sne - ale aj v textoch modelovan\u00fdch na z\u00e1klade pr\u00edbehov, ktor\u00e9 po\u010dul od oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed. T\u00fato met\u00f3du dokonale zhrnula Joanna Bossov\u00e1:<\/p>\n

\"Autor \u010dasto [...] vo svojich pies\u0148ach d\u00e1va hlas zvierat\u00e1m, postav\u00e1m z obrazov, liter\u00e1rnym hrdinom, jednoduch\u00fdm \u013eu\u010fom, ktor\u00ed opisuj\u00fac seba alebo situ\u00e1ciu, v ktorej sa nach\u00e1dzaj\u00fa, z\u00e1rove\u0148 kreslia, nie nevyhnutne vedom\u00fdm sp\u00f4sobom, obraz a farbu skuto\u010dnosti, ktorej s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou.\"<\/p>\n

Kaczmarsk\u00e9ho \u0161tylistick\u00e9 schopnosti mu umo\u017enili ve\u013emi \u013eahko odkazova\u0165 na kult\u00farnu hist\u00f3riu, hovori\u0165 o minulosti hlasom, ktor\u00fd je jej \u010do najbli\u017e\u0161\u00ed a z\u00e1rove\u0148 s\u00fa\u010dasn\u00fd. Dokonal\u00e1 imit\u00e1cia v\u0161ak neznamenala \u00fapln\u00fa akcept\u00e1ciu - naopak, tak\u00e9to texty vyjadrovali rovnako potvrdenie ako pochybnosti. V\u00fdborn\u00fdm pr\u00edkladom je Rozhovor s portr\u00e9tom rakvy zo 16. storo\u010dia, ktor\u00fd sa na prv\u00fd poh\u013ead jav\u00ed ako manifest konzervat\u00edvca, ale s odstupom \u010dasu predstavuje \u010doraz diferencovanej\u0161iu v\u00edziu na\u0161ej historickej bato\u017einy. V in\u00fdch pr\u00edpadoch sa rozhovor o minulosti st\u00e1va pripomienkou no\u010dnej mory a na\u0161ej spoluviny na nej. Profesor Jerzy Jedlicki nazval t\u00fato strat\u00e9giu \"p\u00edsan\u00edm, ktor\u00e9 des\u00ed srdcia\", \u010do plat\u00ed najm\u00e4 pre cyklus piesn\u00ed, ktor\u00e9 odkazuj\u00fa na tril\u00f3giu Henryka Sienkiewicza a vyjadruj\u00fa pochybnosti o postojoch jej protagonistov.<\/p>\n

Vzh\u013eadom na verejn\u00fd obraz Kaczmarsk\u00e9ho ako barda sa \u010dasto zab\u00fada na humorn\u00fd aspekt jeho piesn\u00ed. Napriek tomu brav\u00farne interpretoval napr\u00edklad piesne Stanis\u0142awa Staszewsk\u00e9ho (tie ist\u00e9, ktor\u00e9 sa nesk\u00f4r objavili na albume Tata Kazika), parodoval hlas Boba Dylana v inak hlbokej balade o umelcovom odcudzen\u00ed alebo p\u00edsal vlastn\u00e9 texty s ve\u013ek\u00fdm komick\u00fdm n\u00e1kladom. Z nich treba vyzdvihn\u00fa\u0165 baladu Czaty \u015bmie\u0142owskie, ako aj nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch piesn\u00ed, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj na albume Pochwa\u0142a \u0142otrostwa.<\/p>\n

Napriek zmyslu pre humor a ir\u00f3niu sa Kaczmarski z\u00e1sadne br\u00e1nil optimistick\u00e9mu \u010d\u00edtaniu svojich piesn\u00ed. Piese\u0148 Mury (1978), ktor\u00fa na mel\u00f3diu L'estaca naspieval Katal\u00e1nec Llu\u00eds Llach (piese\u0148, ktor\u00e1 bola mimochodom pova\u017eovan\u00e1 za v\u00fdraz protestu proti diktat\u00fare gener\u00e1la Franca), bola s\u00edce pova\u017eovan\u00e1 za neofici\u00e1lnu hymnu Solidarity, ale s\u00e1m autor sa d\u00f4sledne dr\u017eal inej interpret\u00e1cie.<\/p>\n

\"Mury\" som nap\u00edsal v roku 1978 ako dielo o ned\u00f4vere vo\u010di ak\u00e9muko\u013evek masov\u00e9mu hnutiu. Po\u010dul som nahr\u00e1vku Llu\u00edsa Llacha a tis\u00edce spievaj\u00facich \u013eud\u00ed a predstavil som si situ\u00e1ciu - ako egoista a \u010dlovek, ktor\u00fd si v \u017eivote cen\u00ed individualizmus -, \u017ee niekto vytvor\u00ed nie\u010do ve\u013emi kr\u00e1sne, preto\u017ee je to kr\u00e1sna hudba, kr\u00e1sna piese\u0148, a potom je o svoje dielo pripraven\u00fd, preto\u017ee ho \u013eudia zachytia. Dielo jednoducho prest\u00e1va by\u0165 majetkom umelca a o tom je pr\u00e1ve \"Mury\". A t\u00e1to balada sa rozletela, preto\u017ee sa jej stalo to ist\u00e9.\"<\/p>\n

Vo\u010di hovorov\u00e9mu, optimistick\u00e9mu ch\u00e1paniu balady urobil jej autor dve d\u00f4le\u017eit\u00e9 polemick\u00e9 gest\u00e1. Prvou bola melancholick\u00e1 piese\u0148 zn\u00e1ma ako Mury'87 alebo Podw\u00f3rko. Za\u010dalo sa to slovami: \"Ako m\u00f4\u017ee\u0161 vytrhn\u00fa\u0165 zuby mre\u017e\u00ed zo stien, \/ ke\u010f s\u00fa tehly a malta posiate hrdzou? \/ Ako m\u00f4\u017ee\u0161 star\u00fd svet pochova\u0165 hnij\u00facou sutinou, \/ ke\u010f nov\u00fd svet nem\u00e1 na \u010dom stava\u0165?\", refr\u00e9n ukazuje hroby namiesto m\u00farov. Na koncertoch umelec \u010dasto provokoval publikum dynamick\u00fdm \u00favodom do Walls, aby potom zahral Podw\u00f3rko. Druhou bola zmena v posledn\u00fdch ver\u0161och po p\u00e1de komunizmu v Po\u013esku, ke\u010f Kaczmarski za\u010dal spieva\u0165 v pr\u00edtomnom \u010dase namiesto minul\u00e9ho: \"A steny rast\u00fa, rast\u00fa, rast\u00fa \/ re\u0165az sa hojd\u00e1 pri tvojich noh\u00e1ch\". Ako svedectvo \u0161ir\u0161ieho, v\u0161eobecnej\u0161ieho ch\u00e1pania tak\u00fdch piesn\u00ed - proroctiev ako Mury alebo Ob\u0142awa si zoberme tento v\u00fdrok:<\/p>\n

\"V skuto\u010dnosti to nie s\u00fa protikomunistick\u00e9 piesne. Podobne ako v\u00e4\u010d\u0161ina Vysock\u00e9ho piesn\u00ed, aj tieto piesne zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa slobodu a d\u00f4stojnos\u0165 jednotlivca. Komunizmus ako syst\u00e9m, ktor\u00fd jedine\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom prenasleduje jednotlivca, nie je monopoln\u00fd.\"<\/p>\n

Jednou z oblast\u00ed Kaczmarsk\u00e9ho tvorby, ktor\u00e1 je st\u00e1le nedocenen\u00e1, s\u00fa jeho rom\u00e1ny. Prinajmen\u0161om prv\u00fd z nich, Autoportr\u00e9t s dareb\u00e1kom (Autoportret z kanali\u0105), vyvolal vo svojej dobe ve\u013ek\u00fd rozruch, preto\u017ee zobrazuje po\u013esk\u00e9 opozi\u010dn\u00e9 kruhy v krivom zrkadle. Predstavuje po\u013esk\u00e9 opozi\u010dn\u00e9 kruhy v krivom zrkadle. Tituln\u00fdm gr\u00e1zlom je \u0161tudent Daniel B\u0142owski, Kaczmarov priate\u013e, ktor\u00fd je zamilovan\u00fd do rovnak\u00e9ho diev\u010da\u0165a ako on a ktor\u00fd spolupracuje s bezpe\u010dnostnou slu\u017ebou a komunistick\u00fdmi org\u00e1nmi. Kaczmar s\u00e1m m\u00e1 tie\u017e \u010faleko od dokonalosti - je tu napr\u00edklad t\u00e9ma alkoholizmu (zalo\u017een\u00e1 na autorov\u00fdch vlastn\u00fdch sk\u00fasenostiach). S\u00e1m autor vid\u00ed v nepr\u00edjemnom, bez\u00fate\u0161nom charaktere sveta, ktor\u00fd je v rom\u00e1ne predstaven\u00fd, pokus o obnovenie rovnov\u00e1hy, ktor\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edbehov o t\u00fdch \u010dasoch ch\u00fdba:<\/p>\n

\"Sna\u017eil som sa len vyrovna\u0165 obraz, ktor\u00fd bol mytologizovan\u00fd v knih\u00e1ch nap\u00edsan\u00fdch po roku 89: my, hrdinovia odboja, my, emigranti, sme organizovali pomoc Po\u013esku, ovplyv\u0148ovali sme z\u00e1padn\u00fa verejn\u00fa mienku a tak \u010falej. To v\u0161etko je pravda, len z \u013eudsk\u00e9ho h\u013eadiska to vyzeralo trochu inak.\"<\/p>\n

Kaczmarski vo svojich rom\u00e1noch spravidla hojne vyu\u017e\u00edval autobiografick\u00e9 t\u00e9my: Pla\u017ca dla ps\u00f3w (Pl\u00e1\u017e pre psov) je dozvukom jeho pobytu v Austr\u00e1lii, O anio\u0142y (O anjeloch) sa vracia k t\u00e9me z\u00e1vislosti, tentoraz na pozad\u00ed zmien v Po\u013esku v roku 1989, zatia\u013e \u010do Nap\u00f3j Anank\u00f3w (N\u00e1poj Anank\u00f3w) je... kombin\u00e1ciou spomienok na obdobie pr\u00e1ce v R\u00e1diu Slobodn\u00e1 Eur\u00f3pa s fantazijn\u00fdm rom\u00e1nom o legend\u00e1rnom mu\u017eovi \u017eij\u00facom kdesi za Uralom. Okrem toho sa v tejto knihe objavuje homosexu\u00e1lna t\u00e9ma.<\/p>\n

Diela autora Manhunt \u010dasto nach\u00e1dzali odozvu u in\u00fdch umelcov. Obmedz\u00edm sa tu len na nieko\u013eko pr\u00edkladov. Kaczmarsk\u00e9ho hudba zohrala d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu vo filme Posledn\u00fd zvon v r\u00e9\u017eii Magdaleny \u0141azarkiewiczovej pod\u013ea scen\u00e1ra W\u0142odzimierza Boleck\u00e9ho (1989). V roku 2007 nahrala reggae skupina Habakuk so \u0161peci\u00e1lne pozvan\u00fdmi hos\u0165ami (vr\u00e1tane Munieka Staszczyka a Patrycie Kaczmarskej) album A ty siej..., na ktorom zaznelo 13 piesn\u00ed Kaczmarskej. T\u00e1 ist\u00e1 skupina nahrala aj skladbu Mury spievan\u00fa na mel\u00f3diu Get up, stand up od Boba Marleyho.<\/p>\n

D\u00f4sledky Kaczmarsk\u00e9ho spev\u00e1ckej sl\u00e1vy boli \u010dasto nejednozna\u010dn\u00e9, pokia\u013e ide o liter\u00e1rnu recepciu jeho diel. Ako p\u00ed\u0161e Krzysztof Gajda, autor doktorandskej pr\u00e1ce o umelcovi<\/p>\n

\"Jacek Kaczmarski sa v po\u013eskej povojnovej kult\u00fare objavil ako text\u00e1r a skladate\u013e piesn\u00ed. T\u00e1to vo\u013eba \u017e\u00e1nru sp\u00f4sobila, \u017ee napriek obrovskej popularite, ktorej sa jeho dielo te\u0161ilo (...), sa doteraz nestalo predmetom rozsiahlej liter\u00e1rnovednej \u0161t\u00fadie.\"<\/p>\n

V posledn\u00fdch rokoch sa situ\u00e1cia na\u0161\u0165astie zmenila, o \u010dom sved\u010dia po\u010detn\u00e9 magistersk\u00e9 pr\u00e1ce uveden\u00e9 na str\u00e1nke Wikip\u00e9die venovanej autorovi. Treba preto d\u00fafa\u0165, \u017ee Kaczmarsk\u00e9ho miesto v literat\u00fare bude kone\u010dne patri\u010dne ocenen\u00e9.<\/p>\n

Foto: TVP\/PAP - Ireneusz Sobieszczuk<\/em><\/strong><\/p>\n

text: http:\/\/culture.pl\/<\/em><\/strong><\/p>\n