{"id":26439,"date":"2022-09-17T23:22:00","date_gmt":"2022-09-17T21:22:00","guid":{"rendered":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/?p=26439"},"modified":"2022-09-26T13:13:38","modified_gmt":"2022-09-26T11:13:38","slug":"badzmy-blizej-natury-i-sztuki-czerpiac-z-niezwyklego-bogactwa-karpat-iv-konferencja-przemyskiego-towarzystwa-kulturalnego","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/sk\/wydarzenia\/badzmy-blizej-natury-i-sztuki-czerpiac-z-niezwyklego-bogactwa-karpat-iv-konferencja-przemyskiego-towarzystwa-kulturalnego\/","title":{"rendered":"Pr\u00edroda, dedi\u010dstvo Karp\u00e1t - \u0160tvrt\u00e1 konferencia Kult\u00farneho spolku Przemy\u015bl"},"content":{"rendered":"

Ke\u010f si predstav\u00edme Karpaty, jednou z prv\u00fdch asoci\u00e1ci\u00ed je biodiverzita. S\u00fa to monument\u00e1lne hory, ktor\u00e9 ohromuj\u00fa svojou kr\u00e1sou a mno\u017estvom \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych a rastlinn\u00fdch druhov. S\u00fa to poklady na povrchu, ale aj ukryt\u00e9 hlboko, hlboko pod zemou. Toto mimoriadne bohatstvo prirodzene vytv\u00e1ralo aktivity, o ktor\u00fdch bola \u0161tvrt\u00e1 konferencia Kult\u00farne zdru\u017eenie Przemy\u015bl <\/strong> z cyklu \"Udalosti a \u013eudia 19. a 20. storo\u010dia - Przemy\u015bl, Przemy\u015blsko a Podkarpatsk\u00e1 oblas\u0165 v Karpatskej Eur\u00f3pe\", ktor\u00e1 sa konala v bl\u00edzkosti \u00fachvatnej Soliny - Myczkowce. Predn\u00e1\u0161aj\u00faci sa podelili o zauj\u00edmavosti z geol\u00f3gie, hovorili o priekopn\u00edkoch cestovn\u00e9ho ruchu, k\u00fape\u013eoch, \u013eudovej viere, bylink\u00e1rstve, kuchyni z poh\u00e1rov. <\/p>\n\n\n\n

Hostite\u013e stretnutia, predseda ACI Marek Kuchci\u0144ski<\/strong>, ktor\u00fd s\u00e1m \"za komunizmu\" pestoval bylinky a eko-zeleninu, napr. postrekoval paradajky zrieden\u00fdm mliekom, zd\u00f4raznil, \u017ee spojenie to\u013ek\u00fdch t\u00e9m ur\u010dite prinesie pozit\u00edvny efekt, preto\u017ee jedna vypl\u00fdva z druhej a spolu tvoria d\u00f4le\u017eit\u00fd s\u00fabor pr\u00edrodnej, kult\u00farnej a geologickej biodiverzity Karp\u00e1t. Pod\u013ea Kuchci\u0144sk\u00e9ho by sa v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 hodnoty Karp\u00e1t mali sta\u0165 z\u00e1kladom pre rozvoj k\u00fape\u013en\u00fdch stred\u00edsk. Pripomenul tie\u017e, \u017ee v Po\u013esku je cca. 45 k\u00fape\u013en\u00fdch obc\u00ed a v horsk\u00fdch oblastiach pribli\u017ene tucet. D\u00e1 sa predpoklada\u0165, \u017ee ich m\u00f4\u017ee by\u0165 trikr\u00e1t viac. Najm\u00e4 preto, \u017ee m\u00e1me predvojnov\u00e9 trad\u00edcie. <\/p>\n\n\n\n

S prejavmi vyst\u00fapili:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Prof. Dr. Mariusz Orion J\u0119drysek<\/span><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Leszek Jankowski, PhD.<\/span><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Dr. Dariusz Dyl\u0105g<\/span><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Dr. Bernadetta Bienia<\/span><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Natalia Tarkowska, MA<\/span><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Prof. Mariusz Orion J\u0119drysek<\/strong> Svoju cestu po Karpatoch za\u010dal v\u00fdletom mili\u00f3ny rokov dozadu, ke\u010f sa formovali dne\u0161n\u00e9 \u0161trukt\u00fary zemegule. Pod\u013ea profesora maj\u00fa Karpaty, ktor\u00e9 s\u00fa kol\u00edskou cel\u00e9ho svetov\u00e9ho ropn\u00e9ho priemyslu, obrovsk\u00fd potenci\u00e1l na \u0165a\u017ebu energetick\u00fdch surov\u00edn - pribli\u017ene 2 bili\u00f3ny m3 plynu (na na\u0161om \u00fazem\u00ed), \u010do by sta\u010dilo minim\u00e1lne na sto rokov na\u0161ich potrieb. Bohatstvo lo\u017e\u00edsk v\u0161ak netvor\u00ed len ropa alebo plyn. Karpaty maj\u00fa tie\u017e ve\u013ek\u00e9 zdroje, \u0161trky, piesky a term\u00e1lne vody, ktor\u00e9 pon\u00fakaj\u00fa ve\u013ek\u00e9 mo\u017enosti pre rozvoj k\u00fape\u013eov. Tie\u017e geol\u00f3g, Leszek Jankowski, PhD.<\/strong> Okrem in\u00e9ho hovoril o morfologickej rozmanitosti, geoturistickom potenci\u00e1li Karp\u00e1t a o tom, ako sa \"spr\u00e1vaj\u00fa\" horniny. Zauj\u00edmav\u00fdm faktom, ktor\u00fd prezentoval Dr. Jankowski, boli n\u00e1lezisk\u00e1... jant\u00e1ru n\u00e1jden\u00e9 v Karpatoch.<\/p>\n\n\n\n

Z podzemia sme sa dostali do v\u00fd\u0161in, ke\u010f sme Dr. Dariusz Dyl\u0105g<\/strong> <\/strong>obozn\u00e1mil posluch\u00e1\u010dov s hist\u00f3riou karpatsk\u00e9ho cestovn\u00e9ho ruchu. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci si mohli pozrie\u0165 kvetinov\u00e9 z\u00e1pisky turistov, fragmenty star\u00fdch nov\u00edn, tla\u010de, fotografie \u017eien na t\u00farach v dlh\u00fdch elegantn\u00fdch \u0161at\u00e1ch, pr\u00e1vne dokumenty, ale aj menej \"v\u00e1\u017ene\", ako napr\u00edklad n\u00e1vod na v\u00fdrobu batohu.<\/p>\n\n\n\n

Dr. Bernadetta Bienia<\/strong> svoju predn\u00e1\u0161ku venovala blahodarn\u00fdm vlastnostiam byliniek - liekov, koren\u00edn, \u00e9terick\u00fdch olejov - a uviedla ju cit\u00e1tom z Knihy \u017ealmov: \"D\u00e1\u0161 r\u00e1s\u0165 tr\u00e1ve pre dobytok a bylin\u00e1m, aby sl\u00fa\u017eili \u010dloveku\". V d\u00e1vnych dob\u00e1ch izoloval lek\u00e1rov \u010dlenit\u00fd horsk\u00fd ter\u00e9n, ktor\u00fd n\u00fatil domorodcov zbiera\u0165 bylinky - na l\u00fakach, hlboko v lese, ale aj vo vlastn\u00fdch z\u00e1hrad\u00e1ch. Praktick\u00e1 lek\u00e1rni\u010dka pozost\u00e1vala pr\u00e1ve z byl\u00edn a pou\u017e\u00edvali sa aj rastliny, ktor\u00e9 sa dnes pova\u017euj\u00fa za burinu. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee nie ka\u017ed\u00fd ich mohol zbiera\u0165. Mu\u017ei to nesmeli robi\u0165 a \u017eeny, ktor\u00fdm sa pripisovali d\u00e9monick\u00e9 vlastnosti, museli ma\u0165 ur\u010dit\u00fd vek. \u0160epk\u00e1\u010di uprednost\u0148ovali byliny rast\u00face v bl\u00edzkosti z\u00e1tarasov, plotov a pr\u00edcestn\u00fdch kaplniek. Niekedy boli bylinky posv\u00e4tn\u00e9 a uctievala sa Panna M\u00e1ria, tak\u017ee starod\u00e1vne viery, v\u00fdstrelky a povery sa prel\u00ednali s katol\u00edckou vierou.<\/p>\n\n\n\n

- Vzdialili sme sa od pr\u00edrody, ale mal\u00fdmi krokmi sa vraciame a mali by sme sa vr\u00e1ti\u0165. To je na\u0161e dedi\u010dstvo,\" uzavrela Dr. Bienia svoju predn\u00e1\u0161ku.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Natalia Tarkowska <\/strong>odkazoval na d\u00e1tum konferencie - d\u00e1tum symbolickej - <\/strong>Ke\u010f 17. septembra 1939 vst\u00fapili sovietske vojsk\u00e1 do Po\u013eska, ministerstvo vojensk\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed s hlavn\u00fdm velite\u013eom ozbrojen\u00fdch s\u00edl Edwardom Rydzom-\u015amiglym bolo ubytovan\u00e9 na klinike Dr. Apoleniho Tarnawsk\u00e9ho v Kos\u00f3we Huculskom. Hist\u00f3ria kliniky je pozoruhodn\u00e1 a predn\u00e1\u0161ka vzh\u013eadom na svoj kr\u00e1tky \u010das zanechala neuspokojiv\u00fd dojem. Je mo\u017en\u00e9 spoji\u0165 pr\u00edrodn\u00fa medic\u00ednu s vlastenectvom? Tarnawsk\u00e9ho my\u0161lienkou bolo uzdravi\u0165 n\u00e1rod unaven\u00fd rozdelen\u00edm. V tomto arcipo\u013eskom provincionalizme boli otcovia nez\u00e1vislosti: Roman Dmowski, Ignacy Daszy\u0144ski alebo Wojciech Korfanty. V \u00fadol\u00ed rieky Rybnica bola nezvy\u010dajn\u00e1 mikrokl\u00edma, ktor\u00e1 podporovala lie\u010debn\u00e9, niekedy netradi\u010dn\u00e9 met\u00f3dy doktora Tarnawsk\u00e9ho. Priekopn\u00edk pr\u00edrodnej medic\u00edny ju pova\u017eoval za z\u00e1chranu pred \u013eudsk\u00fdm utrpen\u00edm. Veril, \u017ee civiliz\u00e1cia zni\u010dila \u010dloveka. Je potrebn\u00e9 sa zastavi\u0165, aby ste z\u00edskali sp\u00e4\u0165 straten\u00e9 in\u0161tinkty a tie\u017e nez\u00e1vislos\u0165. Jeho met\u00f3da, pre mnoh\u00fdch \u0161okuj\u00faca a dokonca poburuj\u00faca - preb\u00fadzaj\u00face zvuky gongov, slalomy medzi stromami a behanie bos\u00fdmi nohami po rose - \u010derpala z pohybu a darov pr\u00edrody. <\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

text, foto MO<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n