{"id":26377,"date":"2022-09-15T13:25:33","date_gmt":"2022-09-15T11:25:33","guid":{"rendered":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/?p=26377"},"modified":"2022-09-15T13:56:16","modified_gmt":"2022-09-15T11:56:16","slug":"kluby-europy-karpat-sila-tkwi-we-wspolnocie-regionu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/sk\/wydarzenia\/kluby-europy-karpat-sila-tkwi-we-wspolnocie-regionu\/","title":{"rendered":"Kluby Karpatskej Eur\u00f3py: Sila je v spolo\u010denstve regi\u00f3nu"},"content":{"rendered":"

D\u0148a 6. septembra 2022 sa v Karpa\u010di uskuto\u010dnilo zasadnutie Programovej rady Karpatsk\u00fdch eur\u00f3pskych klubov. Predseda Rady a Zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru Sejmu RP Marek Kuchci\u0144ski<\/strong> predstavil my\u0161lienku klubov a informoval o stretnut\u00ed v Budape\u0161ti, kde sa uskuto\u010dnila diskusia medzi po\u013eskou a ma\u010farskou deleg\u00e1ciou o v\u00edzii spolupr\u00e1ce v Eur\u00f3pe.<\/p>\n\n\n\n

Predn\u00e1\u0161aj\u00faci upozornil na skres\u013eovanie inform\u00e1ci\u00ed v medi\u00e1lnom priestore, ktor\u00e9 \u010dasto vedie k vz\u00e1jomn\u00e9mu nepochopeniu medzi eur\u00f3pskymi n\u00e1rodmi, a preto by sme mali vytvori\u0165 diskusn\u00e9 kluby Karpatskej Eur\u00f3py, v ktor\u00fdch by sa diskutovalo o v\u0161etk\u00fdch ot\u00e1zkach, vr\u00e1tane t\u00fdch zlo\u017eit\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

Maciej Szymanowski<\/strong>, riadite\u013e Felczakovho in\u0161tit\u00fatu, zd\u00f4raznil, \u017ee Karpatsk\u00e9 eur\u00f3pske kluby sl\u00fa\u017eia predov\u0161etk\u00fdm na zabezpe\u010denie komunik\u00e1cie, intelektu\u00e1lnej hor\u00facej linky, v \u010dase, ke\u010f sa nekonaj\u00fa ve\u013ek\u00e9 konferencie. V tejto \u010dasti Eur\u00f3py je to dvojn\u00e1sobne d\u00f4le\u017eit\u00e9, najm\u00e4 v \u010dase prebiehaj\u00facej informa\u010dnej vojny. V\u017edy je u\u017eito\u010dn\u00e9 ma\u0165 inform\u00e1cie z prvej ruky a vedie\u0165, \u010do sa deje v na\u0161ich susedn\u00fdch krajin\u00e1ch a ak\u00e1 je t\u00e1to \u010das\u0165 Eur\u00f3py, ktor\u00fa nie je v\u017edy \u013eahk\u00e9 vidie\u0165 z Visly. Dir. Szymanowski predlo\u017eil n\u00e1vrh na zaslanie v\u00fdzvy \u013eu\u010fom z oblasti vedy, kult\u00fary, m\u00e9di\u00ed a \u010fal\u0161\u00edch mienkotvorn\u00fdch kruhov.<\/p>\n\n\n\n

Profesor Csaba Gy\u00f6rgy Kiss<\/strong> z Ma\u010farska diskutovali o predbe\u017enom pl\u00e1ne medzin\u00e1rodnej antol\u00f3gie karpatsk\u00e9ho regi\u00f3nu, ktor\u00e1 by zah\u0155\u0148ala v\u00fdber z n\u00e1rodn\u00fdch literat\u00far karpatskej oblasti a pribl\u00ed\u017eila by tak toto spolo\u010dn\u00e9 miesto pam\u00e4ti v mnohostrannej perspekt\u00edve. Sl\u00fa\u017eila by predov\u0161etk\u00fdm ako zdroj poznatkov pre mlad\u00fa gener\u00e1ciu a v\u0161etk\u00fdch z\u00e1ujemcov. Bola by pou\u017eite\u013en\u00e1 na mnoh\u00fdch r\u00f4znych \u00farovniach vzdel\u00e1vania.<\/p>\n\n\n\n

Profesor Jan Draus<\/strong>, historik z Rzeszowskej univerzity, uviedol, \u017ee najlep\u0161ie by bolo, keby diskusie viedli historici, politol\u00f3govia a \u010fal\u0161\u00ed akademici a politici by ich po\u010d\u00favali. Samozrejme, v jednotliv\u00fdch kruhoch, na r\u00f4znych vopred dohodnut\u00fdch t\u00e9mach. Mohla by sa napr\u00edklad uskuto\u010dni\u0165 diskusia o ned\u00e1vno vydanej knihe Bal\u00e1zsa Orb\u00e1na o ma\u010farskej politike, ktor\u00e1 vy\u0161la aj v po\u013e\u0161tine.<\/p>\n\n\n\n

Mykhaylo Khariy<\/strong> z Centra pre transform\u00e1ciu uviedol, \u017ee spolu s ukrajinskou ob\u010dianskou spolo\u010dnos\u0165ou a americk\u00fdmi intelektu\u00e1lmi, kongresmanmi pracuj\u00fa na transform\u00e1cii Ukrajiny. A ve\u013emi d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou tohto pl\u00e1nu s\u00fa sk\u00fasenosti Po\u013eska, tak\u017ee spolupracuj\u00fa s po\u013esk\u00fdmi politikmi a odborn\u00edkmi aj na vytv\u00e1ran\u00ed centier pre transform\u00e1ciu, spolupr\u00e1cu a transform\u00e1ciu. - Sna\u017e\u00edme sa rozv\u00edja\u0165 nov\u00e9 poznatky o transform\u00e1cii a tieto poznatky by mali by\u0165 odovzdan\u00e9 ukrajinsk\u00fdm politikom a \u010fal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm \u010dlenom na\u0161ej spolo\u010dnosti, ktor\u00ed sa podie\u013eaj\u00fa na transforma\u010dnom procese. Spolupracujeme s Ameri\u010danmi a v s\u00fa\u010dasnosti spolu s p\u00e1nom Kuchcinsk\u00fdm vytvor\u00edme komunika\u010dn\u00fd kan\u00e1l s Ameri\u010danmi, s Atlantickou radou, Severoatlantickou skupinou. A vytvor\u00edme komunika\u010dn\u00fd kan\u00e1l medzi poslancami ukrajinsk\u00e9ho parlamentu a po\u013esk\u00e9ho Sejmu, po\u013esk\u00fdmi expertmi a expertmi z Ameriky, Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. A mysl\u00edm si, \u017ee v s\u00fa\u010dasnosti by to bolo pre Ukrajinu u\u017eito\u010dn\u00e9. Nie je to strat\u00e9gia pre cel\u00fd regi\u00f3n, je to strat\u00e9gia len pre Ukrajinu,\" povedal Charij.<\/p>\n\n\n\n

Jan Malicki<\/strong>, riadite\u013e Centra v\u00fdchodn\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed, pouk\u00e1zal na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v na\u0161om stredoeur\u00f3pskom priestore, alebo \u0161ir\u0161ie povedan\u00e9 v medzimediter\u00e1nnom alebo trojmediter\u00e1nnom priestore, je potrebn\u00e1 \u010do naj\u0161ir\u0161ia in\u0161titucionaliz\u00e1cia koncepcie podnikov, ktor\u00fdm, ak nie s\u00fa form\u00e1lne in\u0161titucionalizovan\u00e9, hroz\u00ed, \u017ee zanikn\u00fa alebo zanikn\u00fa. Spomenul, \u017ee za posledn\u00fdch 30 rokov sa aj v samotnom Po\u013esku objavilo asi tucet vynikaj\u00facich my\u0161lienok t\u00fdkaj\u00facich sa V\u00fdchodu a len nieko\u013eko z nich sa zachovalo. Jednoducho preto, \u017ee ak jedn\u00e9ho d\u0148a ch\u00fdbaj\u00fa sily, nad\u0161enie, vytrvalos\u0165 alebo peniaze, zr\u00fatia sa aj tie najzauj\u00edmavej\u0161ie in\u0161tit\u00facie a koncepcie. A ak existuje in\u0161tit\u00facia, je tu obrovsk\u00e1 \u0161anca na pre\u017eitie. - Je mi c\u0165ou, \u017ee m\u00f4\u017eem by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou tvorby tohto konceptu. Na m\u0148a, na\u0161\u0165astie, pripadla len tretina \u00falohy, a to vytvorenie medzin\u00e1rodnej \u0161koly pre vzdel\u00e1vanie pracovn\u00edkov \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy a samospr\u00e1vy. Povedal by som, \u017ee v tomto pr\u00edpade by bolo prev\u00e1dzkovate\u013eom \u0160t\u00fadium v\u00fdchodnej Eur\u00f3py, ale vzniklo by v spojen\u00ed a pod z\u00e1\u0161titou a za \u00fa\u010dasti in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e1 u\u017e nieko\u013eko rokov existuje, a to Collegium Carpathicum,\" povedal riadite\u013e Malicki.<\/p>\n\n\n\n

Krzysztof Szczerski<\/strong>, po\u013esk\u00fd ve\u013evyslanec pri OSN, informoval, \u017ee m\u00e1me \u0161ancu usporiada\u0165 karpatsk\u00fa v\u00fdstavu po\u010das nasleduj\u00faceho zasadnutia Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia. Pre Karpaty je to o to v\u00fdnimo\u010dnej\u0161ie, \u017ee predsedom tohto zasadnutia je ma\u010farsk\u00fd diplomat. Ma\u010farsko bude v nadch\u00e1dzaj\u00facom roku predseda\u0165 Valn\u00e9mu zhroma\u017edeniu OSN, tak\u017ee o to v\u00e4\u010d\u0161ia je pr\u00edle\u017eitos\u0165 uskuto\u010dni\u0165 toto stretnutie v s\u00favislosti s v\u00fdstavou aj na jar v New Yorku.<\/p>\n\n\n\n

Emanuelis Zingeris, poslanec EP<\/strong> Hovoril o dedi\u010dstve Po\u013esko-litovskej \u00fanie a osobnostiach, ktor\u00e9 stovky rokov budovali stredn\u00fa Eur\u00f3pu. - \u010co sa t\u00fdka n\u00e1\u0161ho dedi\u010dstva, ktor\u00e9 budovali, to neboli Hranice, to bol Vilnius, to bol Krakov, to bol n\u00e1\u0161, to bol kr\u00e1\u013e B\u00e1tory, a to bolo v\u0161etko spojen\u00e9 so v\u0161etk\u00fdmi postavami a postavi\u010dkami Em\u00edlie Platerovej, samozrejme, a Kalinowsk\u00e9ho, a predt\u00fdm, samozrejme, a Ko\u015bciuszku, a stoviek, stoviek rod\u00edn, ktor\u00e9 budovali, rod\u00edn, ktor\u00e9 budovali, rod\u00edn na\u0161ich... oni to v\u0161etko budovali. V tomto pr\u00edpade, pros\u00edm, ak m\u00f4\u017eete nap\u00edsa\u0165 v tre\u0165om bode o vz\u0165ahu medzi strednou Eur\u00f3pou a povedal by som v angli\u010dtine: and special relationship to the Baltic states. Osobitn\u00e9 v\u00e4zby s pobaltsk\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi,\" povedal Zingeris.<\/p>\n\n\n\n

D\u00e9nes Andr\u00e1s Nagy<\/strong>, europeistka, ved\u00faca programu Visegrad College Plus, In\u0161tit\u00fat strategick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed, Ludovika uviedla, \u017ee bud\u00facnos\u0165 karpatsk\u00e9ho regi\u00f3nu z\u00e1vis\u00ed od bud\u00facej gener\u00e1cie l\u00eddrov, a preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 ka\u017edoro\u010dne organizova\u0165 stretnutia v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch mlad\u00fdch osobnost\u00ed, aby na\u0161i bud\u00faci l\u00eddri mohli nadviaza\u0165 kontakty u\u017e v ranom \u0161t\u00e1diu svojej kari\u00e9ry. Organiz\u00e1cia turkick\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ktorej \u010dlenom je Ma\u010farsko ako pozorovate\u013e, pravidelne organizuje tak\u00e9to stretnutia.<\/p>\n\n\n\n

Ma\u0142gorzata Jarosi\u0144ska-Jedynak<\/strong>\u0160t\u00e1tny tajomn\u00edk ministerstva fondov a region\u00e1lnej politiky zd\u00f4raznil, \u017ee ministerstvo, ktor\u00e9 je zodpovedn\u00e9 aj za pr\u00edpravu Karpatskej strat\u00e9gie a intenz\u00edvne na nej pracuje, potrebuje podporu pri presvied\u010dan\u00ed rumunskej a \u010deskej strany o d\u00f4le\u017eitosti tejto iniciat\u00edvy. \u00dasilie pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa k vytvoreniu \u010fal\u0161ej makroregion\u00e1lnej strat\u00e9gie sa trochu spomalilo kv\u00f4li aktivit\u00e1m, ktor\u00e9 sa dnes odohr\u00e1vaj\u00fa na Ukrajine, ale pokra\u010duje \u00fasilie o ve\u013emi siln\u00e9 zapojenie Rumunska a \u010ceska do t\u00fdchto oblast\u00ed. Na region\u00e1lnej \u00farovni existuje konsenzus a nikto tam nevid\u00ed \u017eiadne prek\u00e1\u017eky fungovania t\u00fdchto strat\u00e9gi\u00ed, ale na politickej a vl\u00e1dnej \u00farovni sa objavuj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ie ob\u0161trukcie.<\/p>\n\n\n\n

Mykola Knia\u017eickij<\/strong> Povedal, \u017ee Ukrajina rob\u00ed v\u0161etko pre to, aby sa stala \u010dlenom Eur\u00f3pskej \u00fanie. - U\u017e teraz sme kandid\u00e1tmi a je to v\u00fdzva pre karpatsk\u00fd regi\u00f3n. Pod\u013ea neho bud\u00fa ma\u0165 karpatsk\u00e9 krajiny v \u00danii skuto\u010dn\u00fd vplyv a skuto\u010dn\u00fd hlas sk\u00f4r ako ostatn\u00e9 krajiny.<\/p>\n\n\n\n

Zsolt N\u00e9meth,<\/strong> predseda zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru ma\u010farsk\u00e9ho N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia, povedal, \u017ee Marek Kuchcinski bol hnacou silou, motorom my\u0161lienky Karpatskej Eur\u00f3py. Po\u013esko bolo v posledn\u00fdch rokoch ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdm akt\u00e9rom pri vytv\u00e1ran\u00ed tohto hospod\u00e1rskeho priestoru prostredn\u00edctvom iniciat\u00edvy III C. Priniesla ve\u013emi konkr\u00e9tne a praktick\u00e9 v\u00fdsledky. Povedal tie\u017e, \u017ee Ukrajina je v s\u00fa\u010dasnosti pod \u00fatokom a stredn\u00e1 Eur\u00f3pa sa za \u0148u mus\u00ed postavi\u0165. - Je to skuto\u010dne d\u00f4le\u017eit\u00e1 ot\u00e1zka a na\u0161a podpora je absol\u00fatne nevyhnutn\u00e1. A na\u0161a suverenita je ohrozen\u00e1. Nielen rusk\u00fdmi vojskami, ale aj v\u00e1\u017enou hospod\u00e1rskou kr\u00edzou. Vid\u00edme, ako rast\u00fa ceny energi\u00ed, \u010do sa deje, ako rastie infl\u00e1cia, ako sa dramaticky menia \u00farokov\u00e9 sadzby. V skuto\u010dnosti sa v\u0161etko st\u00e1va nepredv\u00eddate\u013en\u00fdm, nepredstavite\u013en\u00fdm probl\u00e9mom. Mus\u00edme sa proti tomu br\u00e1ni\u0165, preto\u017ee to r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi ohrozuje aj na\u0161u suverenitu. Jednou z tak\u00fdchto hrozieb je napr\u00edklad nestabilita, soci\u00e1lne nap\u00e4tie, ktor\u00e9 rastie, c\u00edtime ho. V celej strednej Eur\u00f3pe sa konaj\u00fa demon\u0161tr\u00e1cie, protesty. V Po\u013esku sa \u010doskoro uskuto\u010dnia vo\u013eby. Frustr\u00e1cia, ktor\u00fa vid\u00edme v spolo\u010dnosti, je ur\u010dite s\u00fa\u010das\u0165ou, prvkom tejto situ\u00e1cie. Soci\u00e1lna nespokojnos\u0165, ktor\u00e1 oslabuje na\u0161u suverenitu. Mus\u00edme si tie\u017e uvedomi\u0165, \u017ee existuje obrovsk\u00e9 nebezpe\u010denstvo rast\u00faceho dlhu. V predch\u00e1dzaj\u00facich rokoch sme sa sna\u017eili nejak\u00fdm sp\u00f4sobom vyrovna\u0165 s tlakom MMF a finan\u010dn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed. Trochu sa n\u00e1m to podarilo, ale teraz sa to vracia. Na\u0161a suverenita m\u00f4\u017ee by\u0165 ohrozen\u00e1 r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi, a to je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre stredoeur\u00f3psky hospod\u00e1rsky priestor a pre karpatsk\u00fa spolupr\u00e1cu,\" povedal Nemeth. Pripomenul tie\u017e diskusiu v Budape\u0161ti za \u00fa\u010dasti mar\u0161alov Terleck\u00e9ho a Kuchcinsk\u00e9ho, Macieja Szymanowsk\u00e9ho a Bal\u00e1zsa Orb\u00e1na. \u0160\u00edrenie my\u0161lienok a po\u013esko-ma\u010farsk\u00fdch vz\u0165ahov je dobre na\u010dasovan\u00e9, diskusn\u00e9 kluby a tie karpatsk\u00e9, eur\u00f3pske, sa m\u00f4\u017eu uk\u00e1za\u0165 ako ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9 v tejto veci, v boji proti propagande a dezinform\u00e1ci\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n

Maty\u00e1\u0161 Zrno<\/strong>, \u0161\u00e9fredaktor port\u00e1lu Konzervat\u00edvnych nov\u00edn, pripomenul migra\u010dn\u00fa kr\u00edzu, ktor\u00e1 takpovediac vr\u00e1tila Vy\u0161ehradsk\u00fa skupinu sp\u00e4\u0165. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee dnes sme v podobnej situ\u00e1cii, preto\u017ee, samozrejme, s\u00fa tu rozdiely, v Ma\u010farsku je to teraz in\u00e9, na Ukrajine je vojna. To tu predt\u00fdm nebolo. Slovensko je niekde uprostred, ale s\u00fa\u010dasn\u00e1 situ\u00e1cia je tak\u00e1, \u017ee m\u00e1me vojnu a energetick\u00fa kr\u00edzu. - Nemecko je siln\u00fd sused \u010ceskej republiky, najbli\u017e\u0161\u00ed, ale pre\u010do by sme nemohli diverzifikova\u0165 a posilni\u0165 tak na\u0161u hospod\u00e1rsku infra\u0161trukt\u00faru t\u00fdm, \u017ee by sme nie\u010do podobn\u00e9 preniesli do strednej Eur\u00f3py, kde sa nach\u00e1dza Svin\u00fa\u0161\u0165,\" p\u00fdtal sa Zrno. - Ke\u010f som sem pri\u0161iel z \u010ceskej republiky, uvedomil som si, ak\u00e9 \u0165a\u017ek\u00e9 je dosta\u0165 sa k po\u013esk\u00fdm hraniciam autom alebo vlakom. Za posledn\u00fdch 30 rokov sa v\u0161etky cesty stavali na z\u00e1pad, nie na juh, tak\u017ee toto je jeden z m\u00e1la pr\u00edpadov v hist\u00f3rii, ke\u010f m\u00f4\u017eeme pr\u00e1ve profitova\u0165 z posilnenia vz\u0165ahov s Po\u013eskom. N\u00e1\u0161 premi\u00e9r, ktor\u00fd tam hore diskutuje so svoj\u00edm po\u013esk\u00fdm kolegom o po\u013eskom sp\u00f4sobe uva\u017eovania politickej triedy vo vz\u0165ahu k \u010ceskej republike... Ale je to aj na n\u00e1s, je to na n\u00e1s, aby sme pri\u0161li s nejak\u00fdmi praktick\u00fdmi, konkr\u00e9tnymi koncepciami, nielen s tak\u00fdmi vo\u013en\u00fdmi v\u00edziami, debatami, \u017ee \u00e1no, bolo by to pekn\u00e9, ale treba k tomu prida\u0165 nie\u010do praktick\u00e9, aby to bolo ekonomick\u00e9, infra\u0161trukt\u00farne a malo to tak\u00e9 konkr\u00e9tne ciele,\" argumentoval redaktor.<\/p>\n\n\n\n

Prof. Marian Suplata<\/strong> Zd\u00f4raznil, \u017ee na\u0161e krajiny musia dr\u017ea\u0165 spolu. - Vy\u0161ehrad je pre n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch strategickou nevyhnutnos\u0165ou a je mi \u013e\u00fato, ke\u010f v na\u0161ej krajine alebo v in\u00fdch vy\u0161ehradsk\u00fdch krajin\u00e1ch po\u010dujem opa\u010dn\u00e9 hlasy. Je jednoducho nezodpovedn\u00e9 h\u013eada\u0165 partnerstvo s in\u00fdmi krajinami. Tak ako sme sa vracali k syst\u00e9mu CEFTA, nemalo by to, samozrejme, automaticky vies\u0165 k zanedbaniu koncepcie zjednotenej Eur\u00f3py. My\u0161lienka Eur\u00f3py, Schumanova my\u0161lienka, skuto\u010dne stoj\u00ed na ve\u013emi pevn\u00fdch z\u00e1kladoch a my v\u017edy argumentujeme t\u00fdm, \u017ee tieto z\u00e1klady s\u00fa skuto\u010dne pevn\u00e9. Nielen Schuman, ale aj Adenauer, De Gasperi. Konrad Adenauer urobil na bruselskej konferencii v roku 1996 ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 vyhl\u00e1senie: Eur\u00f3pske spolo\u010denstvo nesmie by\u0165 pre \u010dlensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty rigidn\u00fdm korzetom, ale malo by jednoducho sl\u00fa\u017ei\u0165 ich rozvoju, a to je in\u00e1 vec. Toto je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd Adenauerov cit\u00e1t. A ke\u010f sa pozriem na text vyhl\u00e1senia, zd\u00e1 sa, \u017ee je naozaj nesmierne d\u00f4le\u017eit\u00fd. Nemal by to by\u0165 pevn\u00fd korzet. Mala by by\u0165 v prospech rozvoja jednotliv\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, \u010di u\u017e s\u00fa mal\u00e9 alebo ve\u013ek\u00e9. Ako u\u017e navrhol ve\u013evyslanec Szczerski, aj z diplomatick\u00e9ho prostredia,\" povedal Suplata.<\/p>\n\n\n\n

Prof. Igor Cependa<\/strong> tvrdil, \u017ee vojna a pand\u00e9mia naru\u0161ili mnoh\u00e9 veci, ktor\u00e9 s\u00favisia s hodnoten\u00edm realiz\u00e1cie tohto d\u00f4le\u017eit\u00e9ho projektu, ale vytvorila sa dobr\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 na roz\u0161\u00edrenie univerzity. - V tomto roku sa kon\u010d\u00ed cezhrani\u010dn\u00fd projekt Po\u013esko-Ukrajina-Bielorusko 2012-2020, prv\u00e1 etapa: rekon\u0161trukcia b\u00fdval\u00e9ho observat\u00f3ria Var\u0161avskej univerzity na hore Pop Ivan, medzin\u00e1rodn\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 centrum, observat\u00f3rium. U\u017e tento rok za\u010dne fungova\u0165 ako v\u00fdskumn\u00e9 zariadenie, preto\u017ee bez oh\u013eadu na vojnu sa n\u00e1m podarilo k\u00fapi\u0165 meteo zariadenie od f\u00ednskej firmy, ktor\u00e1 n\u00e1m ho dod\u00e1va, za 60 000 eur v r\u00e1mci grantu. Samozrejme, toto zariadenie u\u017e bude na observat\u00f3riu a bude to pr\u00edspevok na\u0161ej univerzity k realiz\u00e1cii koncepcie Karpatskej Eur\u00f3py, preto\u017ee na Slovensku na Lomnickom \u0161t\u00edte, ktor\u00fd je vysok\u00fd 2600 metrov, je observat\u00f3rium a meteorologick\u00e1 stanica, bude tam druh\u00e1 meteorologick\u00e1 stanica nad 2000 metrov, ktor\u00e1 bude funk\u010dn\u00e1 a samozrejme, bude to v\u00fdkonn\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 centrum pre ukrajinsk\u00e9, po\u013esk\u00e9 a, samozrejme, karpatsk\u00e9 univerzity,\" povedal rektor Cependa.<\/p>\n\n\n\n

.foto: Marta Olejnik<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n