Panel, ktor\u00fd otvoril utorkov\u00e9 diskusie, sa venoval identite strednej Eur\u00f3py, charakteristick\u00fdm znakom tejto \u010dasti kontinentu. Okrem in\u00e9ho sa diskutovalo o spolo\u010dnej historickej sk\u00fasenosti a suverenite.<\/p>\n\n\n\n
- V dne\u0161nom globalizovanom svete m\u00e1me ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m s identitou, mnoh\u00ed \u013eudia ju h\u013eadaj\u00fa, h\u013eadaj\u00fa svoje miesto, svoje korene. Ke\u010f hovor\u00edme o strednej Eur\u00f3pe, \u010dasto o nej vieme m\u00e1lo, st\u00e1le o nej m\u00e1lo vieme a m\u00e1lo jej rozumieme. Sme tak\u00fdm priestorom, kde je k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm pojmom n\u00e1rod a n\u00e1rodn\u00e1 suverenita. \u010casto sme stratili \u0161t\u00e1tnu kontinuitu a suverenitu, ale n\u00e1rodn\u00e9 spolo\u010denstvo pre\u017eilo. Za obranu a udr\u017eanie na\u0161ej slobody sme zaplatili ve\u013emi vysok\u00fa cenu,\" povedal na \u00favod diskusie podpredseda Sen\u00e1tu Marek P\u0119k.<\/p>\n\n\n\n
Litovsk\u00fd poh\u013ead predstavil \u010dlen zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru Seimasu Emanuelis Zingeris. - Sme tu, aby sme upevnili to, o \u010dom bola \u00dastava 3. m\u00e1ja. Rob\u00edme v\u0161etko pre to, aby bol odkaz Lublinskej \u00fanie prijat\u00fd nielen ako odkaz oboch n\u00e1rodov, ale aj ako eur\u00f3psky odkaz. Ale \u017eia\u013e, m\u00e1me nov\u00fd m\u00far, ktor\u00fd sme nepostavili my, a mus\u00edme urobi\u0165 v\u0161etko pre to, aby sme vyrie\u0161ili hospod\u00e1rske probl\u00e9my, ktor\u00e9 s\u00favisia s energetikou,\" zd\u00f4raznil ved\u00faci deleg\u00e1cie Seimasu v Parlamentnom zhroma\u017eden\u00ed Rady Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n
- \u010cak\u00e1 n\u00e1s ve\u013ek\u00e1 geopolitick\u00e1 reorganiz\u00e1cia, ktor\u00e1 z\u00e1vis\u00ed od \u0161truktur\u00e1lnej reformy svetov\u00e9ho poriadku. Pr\u00edtomnos\u0165 kraj\u00edn regi\u00f3nu v celosvetov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch, ale aj na vlastn\u00fdch aktivit\u00e1ch, a to aj v kontexte roz\u0161irovania oblasti p\u00f4sobenia strednej Eur\u00f3py. Mus\u00ed ma\u0165 politiku, ktor\u00e1 zasahuje do in\u00fdch kontinentov. Vojna na Ukrajine ukazuje v\u00fdznam strednej Eur\u00f3py pre svetov\u00fa politiku. Bud\u00facnos\u0165 svetov\u00e9ho mieru sa odohr\u00e1va v tejto \u010dasti sveta,\" povedal Krzysztof Szczerski, po\u013esk\u00fd ve\u013evyslanec pri OSN.<\/p>\n\n\n\n
B\u00fdval\u00fd ve\u013evyslanec Ukrajiny v Po\u013esku Markiyan Malskyy po\u010das svojho vyst\u00fapenia zd\u00f4raznil, \u017ee t\u00e9ma stredoeur\u00f3pskej identity je dnes mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00e1. - Preto\u017ee stredn\u00e1 Eur\u00f3pa nie je len historicko-kult\u00farny alebo in\u0161titucion\u00e1lny obraz. O strednej Eur\u00f3pe hovor\u00edme sk\u00f4r ako o ekonomickej, soci\u00e1lnej bytosti. Mysl\u00edme aj na miesto Ukrajiny, ktor\u00e9 je jej s\u00fa\u010das\u0165ou v kult\u00farnom, ekonomickom, n\u00e1bo\u017eenskom a duchovnom zmysle. M\u00e1me podobn\u00e9 historick\u00e9 procesy,\" uviedol.<\/p>\n\n\n\n
Moder\u00e1torom prv\u00e9ho panelu bol podpredseda Sen\u00e1tu Marek P\u0119k.<\/p>\n\n\n\n
Verejnopr\u00e1vne m\u00e9di\u00e1 v \u010dase ohrozenia a ich spolupr\u00e1ca v srdci Eur\u00f3py<\/strong><\/p>\n\n\n\n Druh\u00fd utorkov\u00fd panel sa zameral na potrebu rozvoja spolupr\u00e1ce medzi verejnopr\u00e1vnymi m\u00e9diami z kraj\u00edn strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py. Vytvorenie \u00fa\u010dinnej\u0161\u00edch \u0161trukt\u00far na v\u00fdmenu inform\u00e1ci\u00ed medzi vysielate\u013emi, ktor\u00e9 by mohli by\u0165 k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 v s\u00favislosti s narastaj\u00facim mno\u017estvom dezinform\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n\n\n\n - Na za\u010diatku vojny na Ukrajine boli pokusy o vyv\u00e1\u017eenie posolstva. Samozrejme, je potrebn\u00e9 h\u013eada\u0165 mnoh\u00e9 zd\u00f4vodnenia, mnoh\u00e9 pravdy. Vid\u00edme v\u0161ak, \u017ee rusk\u00fd mocensk\u00fd apar\u00e1t si je tohto postoja v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe ve\u013emi dobre vedom\u00fd a jednoducho ho vyu\u017e\u00edva. Mnoho dn\u00ed po ruskej inv\u00e1zii na Ukrajinu sme sa sna\u017eili presved\u010di\u0165 \u013eud\u00ed v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe, aby nehovorili o rusko-ukrajinskej vojne, ale o ruskej agresii vo\u010di Ukrajine. Nakoniec to malo \u00fa\u010dinok,\" povedal Marek Solon-Lipinski, z\u00e1stupca riadite\u013ea \u00daradu pre predaj a medzin\u00e1rodn\u00fa spolupr\u00e1cu Po\u013eskej telev\u00edzie.<\/p>\n\n\n\n - Ako verejnopr\u00e1vna medi\u00e1lna spolo\u010dnos\u0165 sme sa pripravovali na rusk\u00fa inv\u00e1ziu, mali sme nieko\u013eko scen\u00e1rov mo\u017en\u00fdch akci\u00ed. Napriek ve\u013emi stresuj\u00facej situ\u00e1cii sme vedeli, \u010do m\u00e1me robi\u0165. Verejnopr\u00e1vny vysielate\u013e spojil sily so s\u00fakromn\u00fdmi vysielate\u013emi. Vytvorili sme spolo\u010dn\u00fd medi\u00e1lny marat\u00f3n. Spolo\u010dne vysielame sign\u00e1l na\u0161im ob\u010danom. Ve\u013emi dobre funguje aj digit\u00e1lne vysielanie. Ve\u013ek\u00fa pomoc sme dostali aj od na\u0161ich eur\u00f3pskych partnerov. Pre n\u00e1s je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby novin\u00e1ri v\u017edy hovorili o kontexte. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vysvetli\u0165, \u017ee vojnu rozp\u00fatal Putinov re\u017eim. Bojujeme proti siln\u00e9mu nepriate\u013eovi,\" zd\u00f4raznil Mykola \u010cernotyckyj, gener\u00e1lny riadite\u013e ukrajinskej n\u00e1rodnej verejnopr\u00e1vnej teler\u00e1diokomunika\u010dnej spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n Ved\u00faca oddelenia investigat\u00edvnej \u017eurnalistiky litovskej telev\u00edzie LRT Indr\u00eb Makaraityt\u00eb zd\u00f4raznila, \u017ee rusk\u00e1 propaganda \"sa nezrodila dnes. - Kolegovia na Z\u00e1pade n\u00e1s kritizovali. Tvrdili, \u017ee sme nezverejnili stanovisko ruskej strany. Teraz sa im v\u0161ak otvorili o\u010di a pochopili, \u010do je to rusk\u00e1 propaganda. R\u00f4zne skupiny \u0161\u00edriace rusk\u00fa propagandu aktivizovali svoje sily Jedn\u00fdm z cie\u013eov na\u0161ej pr\u00e1ce je h\u013eada\u0165 sp\u00f4soby obrany proti tejto propagande a p\u00e1tra\u0165 po \u013eu\u010foch, ktor\u00ed za \u0148ou stoja. Chceme tie\u017e zisti\u0165 zdroje financovania,\" povedala.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu viedol Piotr Babinetz, predseda v\u00fdboru Sejmu pre kult\u00faru a m\u00e9di\u00e1 a \u010dlen n\u00e1rodn\u00fdch medi\u00e1lnych r\u00e1d.<\/p>\n\n\n\n Po\u010das prv\u00e9ho d\u0148a konferencie sa konalo aj zasadnutie Programovej rady Karpatsk\u00fdch klubov Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n Medzi spoluorganiz\u00e1torov a partnerov 34. ro\u010dn\u00edka Karpatskej Eur\u00f3py patrili okrem Kancel\u00e1rie Sejmu aj: Wac\u0142aw Felczak Institute for Polish-Hungarian Cooperation, PKN Orlen, Polska Grupa Zbrojeniowa, Powszechny Zak\u0142ad Ubezpiecze\u0144, Tauron Polska Energia, Telewizja Polska, TVP World.<\/p>\n\n\n\n Potravinov\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 ako z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 eur\u00f3pskeho a glob\u00e1lneho poriadku<\/strong><\/p>\n\n\n\n Druh\u00fd de\u0148 zasadnutia (7. septembra) sa za\u010dal diskusiou o potravinovej bezpe\u010dnosti v kontexte rusk\u00e9ho \u00fatoku na Ukrajinu, ktor\u00fd mal viacer\u00e9 soci\u00e1lne a hospod\u00e1rske d\u00f4sledky. V d\u00f4sledku ruskej inv\u00e1zie prudko vzr\u00e1stli ceny hnoj\u00edv a energi\u00ed a zhor\u0161ili sa makroekonomick\u00e9 podmienky na celom svete. Rusko napadlo ukrajinsk\u00fa dopravn\u00fa infra\u0161trukt\u00faru a zablokovalo \u010diernomorsk\u00e9 pr\u00edstavy, z ktor\u00fdch sa zvy\u010dajne vyv\u00e1\u017ea 90 % ukrajinsk\u00fdch po\u013enohospod\u00e1rskych produktov.<\/p>\n\n\n\n Eur\u00f3psky komis\u00e1r pre po\u013enohospod\u00e1rstvo Janusz Wojciechowski zd\u00f4raznil, \u017ee E\u00da sa sna\u017e\u00ed podpori\u0165 Ukrajinu predov\u0161etk\u00fdm vo v\u00fdvoze obiln\u00edn a \u017ee koridory solidarity zohr\u00e1vaj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri zabezpe\u010dovan\u00ed toho, aby v\u00fdvoz nebol \u00faplne zablokovan\u00fd. - Sme si vedom\u00ed hrozieb pre potravinov\u00fa bezpe\u010dnos\u0165. Prijali sme proti tomu r\u00f4zne opatrenia vr\u00e1tane pozastavenia administrat\u00edvnych obmedzen\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Podpredseda vl\u00e1dy Henryk Kowalczyk zasa uviedol, \u017ee potravinov\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 by mala by\u0165 v celej E\u00da v\u017edy t\u00e9mou \u010d\u00edslo jeden. - \u010cel\u00edme ve\u013ekej v\u00fdzve. Potravinov\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 je teraz pre svet d\u00f4le\u017eit\u00e1, preto\u017ee po\u013enohospod\u00e1rske produkty, ktor\u00e9 sa vyv\u00e1\u017eali z Ukrajiny do kraj\u00edn, ktor\u00e9 s\u00fa dovozcami (severn\u00e1 Afrika, Bl\u00edzky v\u00fdchod), mus\u00edme Ukrajine pom\u00f4c\u0165 vyv\u00e1\u017ea\u0165 za ka\u017ed\u00fa cenu. Je dobr\u00e9, \u017ee existuje ve\u013ea distribu\u010dn\u00fdch kan\u00e1lov. Aj zmena kl\u00edmy je fakt, mus\u00edme sa s \u0148ou nau\u010di\u0165 \u017ei\u0165. V strategickom pl\u00e1ne aj v n\u00e1rodnom pl\u00e1ne obnovy s\u00fa ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 opatrenia pre miestne spracovanie. D\u00fafajme, \u017ee umo\u017enia skr\u00e1ti\u0165 cestu \"z po\u013ea na st\u00f4l\",\" povedal.<\/p>\n\n\n\n S\u00fa\u010dasn\u00fa situ\u00e1ciu na Ukrajine v oblasti potravinovej bezpe\u010dnosti a v\u00fdvozu obiln\u00edn predstavil minister agr\u00e1rnej politiky a potravin\u00e1rstva Ukrajiny Mykola Solskyi. - V\u00fdvoz je obmedzen\u00fd v porovnan\u00ed s obdob\u00edm pred vojnou. Samozrejme, situ\u00e1cia je ove\u013ea \u0165a\u017e\u0161ia v bl\u00edzkosti frontovej l\u00ednie. Otvoren\u00e9 s\u00fa len niektor\u00e9 porty. Pracujeme na zn\u00ed\u017een\u00ed n\u00e1kladov na logistiku. Je \u0165a\u017ek\u00e9 predpoveda\u0165, \u010do Rusko urob\u00ed, \u010do sa stane o nieko\u013eko mesiacov. Mysl\u00edm si, \u017ee ak sa situ\u00e1cia nezhor\u0161\u00ed, po\u013enohospod\u00e1ri sa bud\u00fa sna\u017ei\u0165 pracova\u0165, zasia\u0165 v\u0161etky polia. Vo v\u0161etk\u00fdch regi\u00f3noch u\u017e pracuj\u00fa, zbieraj\u00fa \u00farodu a pripravuj\u00fa sa na \u010fal\u0161iu sez\u00f3nu,\" zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n - To, \u010do rob\u00ed Po\u013esko, ke\u010f pom\u00e1ha Ukrajine a sna\u017e\u00ed sa povzbudi\u0165 v\u0161etky ostatn\u00e9 krajiny, aby za\u010dlenili Ukrajinu do eur\u00f3pskych \u0161trukt\u00far, je obrovsk\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165. Len samotn\u00e1 Ukrajina m\u00f4\u017ee u\u017eivi\u0165 600 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed, ale m\u00e1 aj ve\u013ek\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 zdroje, ktor\u00e9 nie s\u00fa vyu\u017eit\u00e9. Po N\u00f3rsku m\u00e1 napr\u00edklad Ukrajina najv\u00e4\u010d\u0161ie z\u00e1soby plynu,\" povedal podpredseda V\u00fdboru pre po\u013enohospod\u00e1rstvo a rozvoj vidieka Jaros\u0142aw Sachajko. Geopolitick\u00fd v\u00fdznam siete TEN-T v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe<\/strong><\/p>\n\n\n\n V tejto \u010dasti stretnutia ved\u00faci predstavitelia ministerstiev infra\u0161trukt\u00fary z kraj\u00edn regi\u00f3nu diskutovali okrem in\u00e9ho o rev\u00edzii transeur\u00f3pskej dopravnej siete.<\/p>\n\n\n\n Minister infra\u0161trukt\u00fary Andrzej Adamczyk pripomenul, \u017ee my\u0161lienku rozvoja komunika\u010dnej siete vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe inicioval zosnul\u00fd profesor Lech Kaczy\u0144ski. - Via Carpatia je dnes cestou \u017eivota, ktor\u00e1 d\u00e1va mnoh\u00fdm krajin\u00e1m pocit dopravnej istoty. Dnes m\u00e1me organizovan\u00e9 \u00fasilie o vytvorenie nov\u00fdch, udr\u017eate\u013en\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch ciest. V\u017edy sme hovorili, \u017ee potrebujeme prepoji\u0165 Ukrajinu s eur\u00f3pskymi trasami. Cestou po ceste, ale aj po \u017eeleznici. My\u0161lienke vybudovania \u017eelezni\u010dnej trasy Rail Carpatia ver\u00edme. Sme si tie\u017e ist\u00ed, \u017ee je potrebn\u00e9 roz\u0161\u00edri\u0165 sie\u0165 TEN-T na Ukrajinu a Moldavsko. Stanovili sme si ve\u013emi ambici\u00f3znu v\u00fdzvu, a to dopravn\u00fd koridor Egejsk\u00e9 more - \u010cierne more - Baltsk\u00e9 more. Treba pripomen\u00fa\u0165, \u017ee v\u010faka tomu sa na mapu siete TEN-T dost\u00e1vaj\u00fa aj mest\u00e1 ako Mariupol, Odesa, Cherson,\" uviedol minister Adamczyk.<\/p>\n\n\n\n \u010cesk\u00fd minister dopravy Martin Kupka uviedol, \u017ee Praha plne podporuje rozvoj siete TEN-T vo v\u0161etk\u00fdch smeroch, najm\u00e4 teraz, ke\u010f \u010del\u00ed ruskej agresii a nestabilite. - Budeme podporova\u0165 rozvoj siete. Prepojenos\u0165 a dopravn\u00e1 kapacita s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dom k hospod\u00e1rskemu rozvoju. To n\u00e1m umo\u017e\u0148uje plni\u0165 na\u0161e rozvojov\u00e9 ciele. Budovanie vysokor\u00fdchlostn\u00fdch dopravn\u00fdch tr\u00e1s je na\u0161ou prioritou,\" povedal.<\/p>\n\n\n\n - Ak sa pozrieme na \u0161tatistiky, dok\u00e1\u017eeme dobehn\u00fa\u0165 mieru v\u00fdvozu obiln\u00edn na predvojnov\u00fd stav. Je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby ukrajinsk\u00e9 \u017eeleznice boli napojen\u00e9 na eur\u00f3psku sie\u0165. Mus\u00edme sa postara\u0165 o \u017eelezni\u010dn\u00e9 spojenia a pr\u00edstupov\u00e9 cesty k z\u00e1padnej hranici krajiny. Chceme tie\u017e otvori\u0165 nov\u00e9 kontroln\u00e9 stanovi\u0161tia na po\u013esko-ukrajinskej hranici, aby sa skr\u00e1tili fronty. Po\u013esk\u00e1 a ukrajinsk\u00e1 pohrani\u010dn\u00e1 slu\u017eba spolu ve\u013emi dobre spolupracuj\u00fa,\" povedal Oleksandr Kubrakov, minister infra\u0161trukt\u00fary Ukrajiny. - Po\u013esko bolo prvou krajinou, ktor\u00e1 n\u00e1s za\u010dala podporova\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch a dopravn\u00fdch ot\u00e1zkach. Po\u013esko za n\u00e1s bojuje v E\u00da,\" zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n \u010ealej vyst\u00fapil Szymon Szynkowski vel S\u0119k, \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk pre eur\u00f3psku politiku, po\u013esk\u00fa a verejn\u00fa a kult\u00farnu diplomaciu na ministerstve zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed. - Hovor\u00edme o vyrovn\u00e1van\u00ed ur\u010dit\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch deficitov v regi\u00f3ne, ktor\u00fd m\u00e1 pod\u013ea trilater\u00e1lnych kraj\u00edn pribli\u017ene 112 mili\u00f3nov obyvate\u013eov. Tento regi\u00f3n m\u00e1 ve\u013ek\u00fd potenci\u00e1l. Centr\u00e1lny komunika\u010dn\u00fd pr\u00edstav sa tie\u017e pova\u017euje za pr\u00edle\u017eitos\u0165 pre regi\u00f3n. Je to ist\u00e9 jadro t\u00fdchto ambici\u00f3znych pl\u00e1nov na napredovanie a rozvoj v regi\u00f3ne,\" zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n Julius Ska\u010dkauskas, n\u00e1mestn\u00edk ministra dopravy a spojov Litovskej republiky, zhodnotil, \u017ee Rail Baltica je ve\u013emi potrebn\u00fd, ale aj ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fd a zlo\u017eit\u00fd projekt. - Ale v tomto smere sa pos\u00favame, aj tento rok sme za\u010dali s v\u00fdstavbou \u00faseku z Kaunasu na po\u013esk\u00e9 hranice. Chceme za\u010dleni\u0165 Rail Baltica do severoju\u017enej osi, dodal.<\/p>\n\n\n\n - T\u00fdchto ambici\u00f3znych projektov je ve\u013ea. V sieti TEN-T aj mimo nej. Podnikanie je tam, kam sa m\u00f4\u017eete dosta\u0165. Ve\u013emi silno sa zameriavame na opatrenia t\u00fdkaj\u00face sa \u017eelezni\u010dnej infra\u0161trukt\u00fary, preto\u017ee je s\u00fa\u010das\u0165ou eur\u00f3pskej ekologickej dohody, ako infra\u0161trukt\u00fary, ktor\u00e1 je menej \u0161kodliv\u00e1 a menej za\u0165a\u017euje \u017eivotn\u00e9 prostredie. Na mnoh\u00fdch eur\u00f3pskych f\u00f3rach sme opakovane vyz\u00fdvali, aby Ukrajina mohla \u010do najsk\u00f4r vyu\u017ei\u0165 predvstupov\u00e9 fondy na realiz\u00e1ciu invest\u00edci\u00ed do cestnej a \u017eelezni\u010dnej infra\u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 z h\u013eadiska Po\u013eska aj Ukrajiny,\" uviedla Ma\u0142gorzata Jarosi\u0144ska-Jedynak, \u0161t\u00e1tna tajomn\u00ed\u010dka ministerstva pre region\u00e1lne fondy a politiky.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval Adrian Klarenbach, novin\u00e1r z po\u013eskej telev\u00edzie.<\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n Putinova vojna o\u010dami slobodn\u00fdch \u013eud\u00ed<\/strong><\/p>\n\n\n\n V\u00fdchodiskom diskusie v tejto \u010dasti boli ot\u00e1zky o zapojen\u00ed disidentov do akci\u00ed proti politick\u00e9mu syst\u00e9mu v Putinovom Rusku a o perspekt\u00edve, z ktorej Rusi vn\u00edmaj\u00fa Putinovu vojnu.<\/p>\n\n\n\n Rozpravu viedol Antoni Macierewicz, star\u0161\u00ed predseda deviateho Sejmu. - Ide pravdepodobne o prv\u00fa tak\u00fato diskusiu b\u00fdval\u00fdch opozi\u010dn\u00edkov, \u013eud\u00ed, ktor\u00ed bojovali za slobodu \u013eud\u00ed a ktor\u00ed sa zasl\u00fa\u017eili o to, aby ich n\u00e1rody z\u00edskali sp\u00e4\u0165 svoju nez\u00e1vislos\u0165 a demokraciu. Preto je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd ich poh\u013ead, ich hodnotenie toho, \u010do sa dnes v Rusku deje a ak\u00e1 je mo\u017enos\u0165, \u017ee to, \u010do sa deje, bude rusk\u00fd \u013eud vn\u00edma\u0165 inak, \u017ee to bude ch\u00e1pa\u0165 inak ako to, \u010d\u00edm sa zaober\u00e1me my. \u010cak\u00e1me, \u017ee t\u00edto Rusi v Moskve sa s podporou demokratickej Eur\u00f3py a sveta vr\u00e1tia k norm\u00e1lnemu, nez\u00e1visl\u00e9mu, ale aj demokratick\u00e9mu a neimperi\u00e1lnemu Rusku,\" zd\u00f4raznil b\u00fdval\u00fd \u0161\u00e9f rezortu obrany.<\/p>\n\n\n\n - Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou \u00falohou ruskej opoz\u00edcie je organizova\u0165 akcie proti re\u017eimu, ktor\u00fd v Rusku prevl\u00e1da. Tv\u00e1rou v tv\u00e1r vojne u\u017e nemo\u017eno bojova\u0165 len proti vojne, teraz je potrebn\u00e9 bojova\u0165 za v\u00ed\u0165azstvo. \u00dalohou opoz\u00edcie, ktor\u00e1 je mimo Ruska, je organizova\u0165 boj vo vn\u00fatri krajiny a s pomocou partiz\u00e1nstva bojova\u0165 proti re\u017eimu. To mus\u00ed by\u0165 koordinovan\u00e9 s Ukrajinou pos\u00fadil - Vladimir Ponomariev.<\/p>\n\n\n\n Piotr Naimski zasa uviedol, \u017ee vojna, ktor\u00fa ved\u00fa Rusi, je rusk\u00e9mu \u013eudu sprostredkovan\u00e1 ako vojna proti Z\u00e1padu, proti NATO. - Ukrajina je cie\u013eom tejto vojny a z\u00e1rove\u0148 \u00fazem\u00edm, na ktorom sa vedie. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v s\u00fa\u010dasnosti vl\u00e1dnuci t\u00edm v Rusku apeluje na rusk\u00e9 vlastenectvo a rob\u00ed to efekt\u00edvne, je opodstatnen\u00e1. Ak\u00e1ko\u013evek opoz\u00edcia vo\u010di tejto zlo\u010dineckej moci je fenom\u00e9n, ktor\u00fd treba podpori\u0165. Mali by sme podpori\u0165 Ukrajinu, ale z\u00e1rove\u0148 by\u0165 pripraven\u00ed na to, \u017ee vojna sa pravdepodobne skon\u010d\u00ed, ale v s\u00fa\u010dasnom Rusku je \u0165a\u017ek\u00e9 uskuto\u010dni\u0165, dokonca aj s organizovanou opoz\u00edciou, transform\u00e1ciu tejto ve\u013ekej krajiny na demokraciu, ak neexistuj\u00fa priazniv\u00e9 vonkaj\u0161ie okolnosti,\" zd\u00f4raznil b\u00fdval\u00fd \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk kancel\u00e1rie predsedu vl\u00e1dy a splnomocnenec vl\u00e1dy pre strategick\u00fa energetick\u00fa infra\u0161trukt\u00faru.<\/p>\n\n\n\n Kr\u00e1tkodob\u00e9 a dlhodob\u00e9 d\u00f4sledky vojny na Ukrajine pre stredn\u00fa Eur\u00f3pu<\/strong><\/p>\n\n\n\n V tomto paneli sa \u00fa\u010dastn\u00edci konferencie zam\u00fd\u0161\u013eali nad bud\u00facnos\u0165ou Ukrajiny a r\u00f4znymi scen\u00e1rmi v\u00fdvoja vojny na Ukrajine a geopolitickej situ\u00e1cie v regi\u00f3ne.<\/p>\n\n\n\n K tomuto bodu vyst\u00fapil podpredseda Sejmu Ryszard Terlecki. - Eur\u00f3pa dnes prejavuje viac solidarity a jednoty. Situ\u00e1cia z\u00e1vis\u00ed od dvoch kraj\u00edn. Ukrajina bojuje hrdinsky, ale mus\u00edme si uvedomi\u0165, \u017ee osud vojny do ve\u013ekej miery z\u00e1vis\u00ed od vonkaj\u0161ej pomoci, od dod\u00e1vok zbran\u00ed. V tomto pr\u00edpade s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dovou krajinou Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty. Ak Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty uznaj\u00fa, \u017ee na udr\u017eanie svojho postavenia vo svete, svojho v\u00fdznamu pre zachovanie svetov\u00e9ho poriadku, je potrebn\u00e9, aby Ukrajina zv\u00ed\u0165azila, potom z toho budeme ma\u0165 prospech v\u0161etci. Samozrejme, Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty maj\u00fa mo\u017enos\u0165 ovplyv\u0148ova\u0165 mnoh\u00e9 krajiny, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu, ale nemusia poskytn\u00fa\u0165 pomoc Ukrajine. V\u00fdznam na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py rastie, rastie v\u00fdznam pobaltsk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, cel\u00e9ho regi\u00f3nu. Druhou krajinou, od ktorej z\u00e1vis\u00ed osud vojny, je Rusko. Pre rusk\u00e9 vedenie perspekt\u00edva prehry vo vojne v\u00f4bec neexistuje. Z\u00e1kladnou ot\u00e1zkou je, \u010di NATO zostane tv\u00e1rou v tv\u00e1r \u010fal\u0161ej agresii zo strany Ruska jednotn\u00e9, \u010di krajiny ako Nemecko a Franc\u00fazsko bud\u00fa dostato\u010dne solid\u00e1rne, aby sa v tomto konflikte postavili po boku Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov,\" povedal.<\/p>\n\n\n\n - Doned\u00e1vna sme si mysleli, \u017ee Eur\u00f3pa je kontinentom mieru. Pokia\u013e ide o d\u00f4sledky vojny pre Ukrajinu, je to predov\u0161etk\u00fdm pokles HDP, vid\u00edme obrovsk\u00fd deficit, straty dosahuj\u00face stovky mili\u00e1rd eur. Potreby s\u00fa tak\u00e9 obrovsk\u00e9, \u017ee je potrebn\u00e1 spolupr\u00e1ca medzi krajinami strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py,\" zd\u00f4raznila Roz\u00e1lia Bir\u00f3, predsedn\u00ed\u010dka zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru rumunskej Poslaneckej snemovne.<\/p>\n\n\n\n - V nadch\u00e1dzaj\u00facich rokoch mus\u00edme bra\u0165 na\u0161u obranu a vojensk\u00e9 sp\u00f4sobilosti ove\u013ea v\u00e1\u017enej\u0161ie. Vid\u00edme to u\u017e napr\u00edklad v rozhodnutiach NATO. Pr\u00edkladom s\u00fa aj po\u013esk\u00e9 v\u00fddavky na obranu. Druh\u00fd d\u00f4sledok vojny je ekonomick\u00fd. Dokonca \u010del\u00edme energetickej kr\u00edze. V celej Eur\u00f3pe sa zdvihla obrovsk\u00e1 vlna dlhov. Soci\u00e1lna nespokojnos\u0165 m\u00f4\u017ee \u010doskoro ovplyvni\u0165 politick\u00e9 spr\u00e1vanie. Na tieto hospod\u00e1rske v\u00fdzvy mus\u00edme adekv\u00e1tne reagova\u0165,\" zd\u00f4raznil vo svojom prejave predseda zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru ma\u010farsk\u00e9ho N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia Zsolt N\u00e9meth.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu viedol Arkadiusz Mularczyk, podpredseda V\u00fdboru pre zahrani\u010dn\u00e9 veci.<\/p>\n\n\n\n Realizmus a hodnoty v politike<\/strong><\/p>\n\n\n\n Panel sa odvol\u00e1val na n\u00e1zov knihy zosnul\u00e9ho profesora Waldemara Parucha. Diskusia sa okrem in\u00e9ho pok\u00fasila odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku idealizmu v politike, miesta hodn\u00f4t v politike, najm\u00e4 v medzi\u0161t\u00e1tnych vz\u0165ahoch a vz\u0165ahu hodn\u00f4t a moci, politickej moci. Na diskusii sa z\u00fa\u010dastnili b\u00fdval\u00fd premi\u00e9r Jaros\u0142aw Kaczy\u0144ski, poslanec Eur\u00f3pskeho parlamentu profesor Ryszard Legutko a redaktor Bronis\u0142aw Wildstein. Diskusii predsedal poslanec Eur\u00f3pskeho parlamentu Zdzis\u0142aw Krasnod\u0119bski.<\/p>\n\n\n\n - Na\u0161e hodnoty vych\u00e1dzaj\u00fa z kres\u0165anskej trad\u00edcie. Z\u00e1rove\u0148 je to libertari\u00e1nska trad\u00edcia t\u00fdkaj\u00faca sa slobody jednotlivca a slobody spolo\u010denstva. Som na strane politick\u00e9ho realizmu. To v \u017eiadnom pr\u00edpade neznamen\u00e1 odmietnutie hodn\u00f4t. Politick\u00fd realizmus sa vz\u0165ahuje na ciele a met\u00f3dy, ale v\u0161ade je pr\u00edtomn\u00fd axiologick\u00fd faktor - v prvom rade s\u00fa ciele definovan\u00e9 na z\u00e1klade hodn\u00f4t. Som hlboko presved\u010den\u00fd, \u017ee po\u013esk\u00e1 trad\u00edcia m\u00e1 republik\u00e1nsky charakter a \u017ee jednou z ve\u013ek\u00fdch ch\u00fdb, ktor\u00fa v\u0161etci, vr\u00e1tane n\u00e1s na za\u010diatku nov\u00fdch \u010dias, urobili, bolo odmietnutie mo\u017enosti transformova\u0165 nie\u010do ve\u013emi re\u00e1lne, to znamen\u00e1 trad\u00edciu Solidarity, ve\u013emi \u010derstv\u00fa, \u017eiv\u00fa, do plne zrelej republik\u00e1nskej my\u0161lienky,\" povedal Jaros\u0142aw Kaczy\u0144ski. V s\u00favislosti s ot\u00e1zkou bezpe\u010dnosti a vojnou na Ukrajine predseda strany Pr\u00e1vo a spravodlivos\u0165 zd\u00f4raznil, \u017ee Po\u013esko je dnes \"takmer frontovou krajinou\". - Treba si tie\u017e uvedomi\u0165, \u017ee t\u00e1to situ\u00e1cia sa pravdepodobne e\u0161te nejak\u00fd \u010das nezmen\u00ed a \u017ee sa nach\u00e1dzame v okamihu, ktor\u00fd, ak sa odvol\u00e1me na najr\u00f4znej\u0161ie historick\u00e9 anal\u00f3gie, m\u00f4\u017ee by\u0165 okamihom ve\u013ek\u00fdch zmien. Je potrebn\u00e9, aby Ukrajina vyhrala vojnu a aby to bol kvas \u010fal\u0161ieho, e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ieho v\u00ed\u0165azstva, ktor\u00e9 \u013eudstvo naozaj potrebuje,\" zd\u00f4raznil b\u00fdval\u00fd premi\u00e9r.<\/p>\n\n\n\n Europoslanec Ryszard Legutko zasa poznamenal, \u017ee politick\u00fd idealizmus je v s\u00fa\u010dasnom svete ve\u013emi siln\u00fd. - Zd\u00e1 sa, \u017ee je falo\u0161n\u00e1, chybn\u00e1, ale je tam. V modernom svete predstavuje hrozbu,\" povedal. - \"\u017dijeme vo svete, ktor\u00fd je pokryteck\u00fd, vo svete l\u017eiv\u00e9ho jazyka, ktor\u00fd prenikol do m\u00e9di\u00ed, masovej kult\u00fary a akademickej tvorby,\" vyjadril \u013e\u00fatos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Na z\u00e1ver sa redaktor Bronislaw Wildstein vyjadril k ot\u00e1zke s\u00fa\u010dasnej politiky - Ak sa pozrieme na s\u00fa\u010dasn\u00fa z\u00e1padn\u00fa politiku, m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee je do ve\u013ekej miery popret\u00edm realizmu. Nedostatok realizmu vedie k tomu, \u017ee sa n\u00e1m \u00faplne nedar\u00ed dosiahnu\u0165 na\u0161e ciele. Hovor\u00ed sa n\u00e1m, aby sme prekra\u010dovali tradi\u010dn\u00e9 identity. Ukazuje sa, \u017ee v Eur\u00f3pe za fas\u00e1dou pekn\u00fdch hesiel vl\u00e1dnu t\u00ed najsilnej\u0161\u00ed a E\u00da je neoimperialistick\u00fd v\u00fdtvor, ktor\u00fd riadi centrum, a provincie maj\u00fa po\u010d\u00fava\u0165,\" povedal.<\/p>\n\n\n\n Mlad\u00ed Eur\u00f3pania. Jedna Eur\u00f3pa, r\u00f4zne perspekt\u00edvy<\/strong> - Vz\u0165ah mlad\u00fdch \u013eud\u00ed na Ukrajine k E\u00da, k strednej a z\u00e1padnej Eur\u00f3pe je dobr\u00fd. Vieme, \u017ee patr\u00edme k z\u00e1padnej civiliz\u00e1cii, a nie k ruskej, ako sa to sna\u017e\u00ed falo\u0161ne vykresli\u0165 rusk\u00e1 propaganda. Sociologick\u00e9 \u0161t\u00fadie ukazuj\u00fa, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina Ukrajincov je za integr\u00e1ciu s Eur\u00f3pou a te\u0161\u00ed sa, \u017ee Ukrajina znovu z\u00edskala svoju nez\u00e1visl\u00fa \u0161t\u00e1tnu existenciu. Chceme budova\u0165 \u010do najlep\u0161ie vz\u0165ahy s n\u00e1rodmi Eur\u00f3py,\" povedala na \u00favod diskusie politologi\u010dka Anna Men\u0161eninov\u00e1 z Centra v\u00fdchodoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed Var\u0161avskej univerzity.<\/p>\n\n\n\n Potom vyst\u00fapil predseda V\u00fdboru pre z\u00e1le\u017eitosti E\u00da Kacper Plajinski. - Po expanz\u00edvnej medzin\u00e1rodnej politike Ruska je jasn\u00e9, \u017ee mier v Eur\u00f3pe nie je ist\u00fd. \u010clovek mus\u00ed by\u0165 pripraven\u00fd na v\u0161etko. Je potrebn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee obraz, ktor\u00fd maj\u00fa z\u00e1padn\u00e9 krajiny o strednej Eur\u00f3pe, o v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, bol po desa\u0165ro\u010dia formovan\u00fd aj diplomatick\u00fdmi krokmi Ruska, tak\u017ee z\u00e1padn\u00e1 Eur\u00f3pa neberie stredoeur\u00f3pske krajiny ako partnerov. Teraz doch\u00e1dza ku konsolid\u00e1cii n\u00e1\u0161ho regi\u00f3nu, vznikaj\u00fa obchodn\u00e9 cesty zo severu na juh. Informovanos\u0165 z\u00e1padnej Eur\u00f3py bude ur\u010dite v\u00e4\u010d\u0161ia. Sme chudobnej\u0161ou \u010das\u0165ou Eur\u00f3py, ale r\u00fdchlo ju dobiehame,\" zd\u00f4raznil P\u0142a\u017cy\u0144ski.<\/p>\n\n\n\n - Ak sa zamysl\u00edme nad t\u00fdm, \u010do m\u00f4\u017eeme urobi\u0165 pre stredn\u00fa Eur\u00f3pu, treba spomen\u00fa\u0165 p\u00e4\u0165 oblast\u00ed. Predov\u0161etk\u00fdm cesty, potrebujeme prepoji\u0165 hlavn\u00e9 mest\u00e1 strednej Eur\u00f3py. Potom \u017eeleznice. Tre\u0165ou vecou s\u00fa rie\u010dne kan\u00e1ly. Potom s\u00fa tu letisk\u00e1, region\u00e1lne spojenia. Posledn\u00fdm bodom je ot\u00e1zka vyn\u00e1lezov, v regi\u00f3ne m\u00e1me neuverite\u013en\u00fdch vyn\u00e1lezcov. Mysl\u00edm si, \u017ee n\u00e1s \u010dak\u00e1 svetl\u00e1 bud\u00facnos\u0165, sme ekonomick\u00fdm motorom celej E\u00da,\" zd\u00f4raznil D\u00e9nes Andr\u00e1s Nagy, europeista, predstavite\u013e Ma\u010farsk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu strategick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed, Ludovika - N\u00e1rodn\u00e1 univerzita verejn\u00fdch slu\u017eieb.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval S\u00e9bastien Meuwissen, po\u013esko-belgick\u00fd novin\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n Karpatsk\u00e9 \u017eeny<\/strong> - Ako \u017eeny vykon\u00e1vame be\u017en\u00e9 \u00falohy zo srdca, z \u00falohy, ktor\u00e1 n\u00e1m bola pridelen\u00e1 v spolo\u010dnosti. Na\u0161ou hlavnou \u00falohou je vytv\u00e1ra\u0165 pr\u00edjemn\u00e9 dom\u00e1ce prostredie, aby sa na\u0161im rodin\u00e1m predov\u0161etk\u00fdm darilo. Nec\u00edtime z\u00e1\u0165a\u017e pri plnen\u00ed t\u00fdchto \u00faloh, preto\u017ee ich rob\u00edme srdcom,\" zd\u00f4raznila ministerka pre rodinu a soci\u00e1lnu politiku Marlena Mal\u0105g. V s\u00favislosti so situ\u00e1ciou sp\u00f4sobenou ruskou agresiou vo\u010di Ukrajine minister Mal\u0105g zd\u00f4raznil, \u017ee Po\u013esko, po\u013esk\u00e9 \u017eeny a rodiny sa postavili tejto v\u00fdzve. Otvorili sme po\u013esk\u00e9 domy, po\u013esk\u00e9 srdcia. Zorganizovali sme leg\u00e1lny pobyt najm\u00e4 pre ukrajinsk\u00e9 \u017eeny s de\u0165mi, otvorili sme trh pr\u00e1ce. Zlo\u017eili sme sk\u00fa\u0161ku \u013eudskosti,\" povedala Marlena Mal\u0105g.<\/p>\n\n\n\n - Ke\u010f som sa v roku 2014 dostala do Eur\u00f3pskeho parlamentu, rozhodla som sa, \u017ee sa stanem \u010dlenkou V\u00fdboru pre \u017eeny a rodov\u00fa rovnos\u0165. Presne takto som vn\u00edmala feminizmus a potrebu kona\u0165 na podporu a rozvoj pr\u00edle\u017eitost\u00ed pre \u017eeny. Mysl\u00edm si, \u017ee na\u0161ou \u00falohou v modernom svete by malo by\u0165 h\u013eadanie rie\u0161en\u00ed, ktor\u00e9 \u017een\u00e1m umo\u017enia plne sa realizova\u0165, tak\u017ee rozv\u00edja\u0165 tie zru\u010dnosti a kompetencie, ktor\u00e9 s\u00fa pre ne najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie, a h\u013eada\u0165 mo\u017enosti, ako sk\u013abi\u0165 pracovn\u00fd a s\u00fakromn\u00fd \u017eivot, by malo by\u0165 podstatou v\u0161etk\u00fdch opatren\u00ed, ktor\u00fdm by mali \u010deli\u0165 vl\u00e1dy, ministerstv\u00e1. Uveden\u00edm tejto my\u0161lienky do praxe m\u00f4\u017eeme \u017een\u00e1m umo\u017eni\u0165 realizova\u0165 ich rodinn\u00fd a profesion\u00e1lny potenci\u00e1l a tie\u017e uk\u00e1za\u0165, \u017ee \u017eena, ktor\u00e1 zost\u00e1va doma, zast\u00e1va ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fa a zodpovedn\u00fa pr\u00e1cu,\" uviedla vo svojom prejave poslanky\u0148a EP Jadwiga Wi\u015bniewska.<\/p>\n\n\n\n - Ako matka, man\u017eelka a babi\u010dka som presved\u010den\u00e1, \u017ee my konzervat\u00edvci vychov\u00e1vame skvel\u00fa mlad\u00fa gener\u00e1ciu. M\u00f4\u017eeme by\u0165 na ne hrd\u00ed. Ke\u010f sme zakladali na\u0161e zdru\u017eenie, nemysleli sme na to, \u010do sa stane s Eur\u00f3pou, \u017ee bude vojna. Mali sme konkr\u00e9tne ciele na podporu \u017eien v r\u00f4znych oblastiach spolo\u010dnosti. Ke\u010f vypukla vojna, rozhodli sme sa, \u017ee v prvom rade mus\u00edme pom\u00f4c\u0165 ukrajinsk\u00fdm \u017een\u00e1m - predsedn\u00ed\u010dka Zdru\u017eenia karpatsk\u00fdch \u017eien Krystyna Wr\u00f3blewska.<\/p>\n\n\n\n Moder\u00e1torkou tohto bodu bola Lucie Szymanowska, prekladate\u013eka, novin\u00e1rka.<\/p>\n\n\n\n Collegium Carpathicum - univerzitn\u00e1 spolupr\u00e1ca<\/strong> - Spolupracujeme s kol\u00e9giami, ktor\u00e9 tvoria Collegium Carpathicum. Je to ve\u013emi cenn\u00e1 iniciat\u00edva a bol by som r\u00e1d, keby pokra\u010dovala. Aby sa k nemu pripojilo viac univerz\u00edt a spolupr\u00e1ca sa roz\u0161\u00edrila. Na\u0161ou prioritou je populariz\u00e1cia vedy, historick\u00e9ho a spolo\u010densk\u00e9ho dedi\u010dstva. Budovanie stredoeur\u00f3pskej identity, spozn\u00e1vanie kult\u00farneho dedi\u010dstva kraj\u00edn, ktor\u00e9 tvoria karpatsk\u00fd regi\u00f3n, je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme vedeli, kto sme a \u017ee sme ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1 sila. Mali by sme navz\u00e1jom spolupracova\u0165 a v\u0161tepova\u0165 si toto povedomie o na\u0161ich \u00faspechoch a hist\u00f3rii,\" povedal Pawe\u0142 Trefler, rektor \u0160t\u00e1tnej vysokej \u0161koly v\u00fdchodnej Eur\u00f3py v Przemy\u015bli.<\/p>\n\n\n\n - Dva roky pand\u00e9mie v\u00fdrazne naru\u0161ili situ\u00e1ciu a spomalili procesy. Tak\u00e9to projekty si vy\u017eaduj\u00fa osobn\u00e9 kontakty. Bez toho nie je mo\u017en\u00e9 realizova\u0165 hlbok\u00e9 projekty, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa platformy funguj\u00face roky. V s\u00fa\u010dasnosti sa nach\u00e1dzame vo vojnovom stave s Ruskom. Ka\u017ed\u00e9 mesto na Ukrajine je kedyko\u013evek ohrozen\u00e9 raketov\u00fdm \u00fatokom. \u010cinnos\u0165 univerz\u00edt sa v\u0161ak ani v \u010dase vojny nemen\u00ed. Karpatsk\u00fd regi\u00f3n je z historick\u00e9ho h\u013eadiska zauj\u00edmav\u00fd aj preto, \u017ee po\u010das vojen sa ka\u017ed\u00e1 okupa\u010dn\u00e1 mocnos\u0165 ve\u013emi zdr\u00e1hala \u00eds\u0165 do h\u00f4r, najm\u00e4 do Karp\u00e1t. V takomto ter\u00e9ne je ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 vies\u0165 vojensk\u00e9 oper\u00e1cie, udr\u017eiava\u0165 logistiku, svoju pr\u00edtomnos\u0165. Na\u0161ou \u00falohou je vypracova\u0165 nov\u00fd vzorec vz\u0165ahov v r\u00e1mci Collegium Carpathicum, ktor\u00fd umo\u017en\u00ed napriek pand\u00e9mii, napriek vojne udr\u017ea\u0165 tempo, ktor\u00e9 sme si napl\u00e1novali,\" povedal Ihor Tsependa, rektor Karpatskej n\u00e1rodnej univerzity Vasi\u013ea Stefanyka.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval Jan Malicki, riadite\u013e \u0160t\u00fadia v\u00fdchodnej Eur\u00f3py na Var\u0161avskej univerzite.<\/p>\n\n\n\n Koniec sveta, ako sme ho poznali. Vedenie cez hranice. Po\u013esko, trilateralizmus, Eur\u00f3pa<\/strong> - Vojna na Ukrajine je \u00fastredn\u00fdm bodom asi v\u0161etk\u00fdch diskusi\u00ed a deb\u00e1t. Existuje pocit, \u017ee vznikne nejak\u00fd nov\u00fd geopolitick\u00fd poriadok. D\u00fafam, \u017ee vznikne aj nov\u00e1 Eur\u00f3pa,\" povedal v diskusii podpredseda vl\u00e1dy Piotr Glinski. - Vojna vyvolan\u00e1 Ruskom prin\u00fatila v\u0161etk\u00fdch na svete uvedomi\u0165 si, \u017ee faktorom zmeny je pripravenos\u0165 n\u00e1roda br\u00e1ni\u0165 sa, obetova\u0165 \u017eivot za svoju vlas\u0165. Ukrajina sa br\u00e1ni a bude sa br\u00e1ni\u0165 aj na\u010falej. V d\u00f4sledku toho sa zmenil svetov\u00fd poriadok. Reakcia z\u00e1padnej Eur\u00f3py, ktor\u00e1 nebola na t\u00fato vojnu pripraven\u00e1, je v\u00fdre\u010dn\u00e1. Pripraven\u00fdch bolo nieko\u013eko kraj\u00edn, pri\u010dom Po\u013esko bolo na \u010dele. Vytv\u00e1rali sme nez\u00e1visl\u00fa energetick\u00fa politiku, bezpe\u010dnostn\u00fa politiku a mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie politick\u00e9 form\u00e1ty, napr\u00edklad sme sa zapojili do Trilater\u00e1lneho mora. Je to ove\u013ea politicky vyspelej\u0161ie ako to, \u010do sa dialo v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe. Na v\u00fdchode Eur\u00f3py je potrebn\u00e9 prevzia\u0165 nov\u00e9 eur\u00f3pske vedenie,\" zhodnotil minister kult\u00fary a n\u00e1rodn\u00e9ho dedi\u010dstva.<\/p>\n\n\n\n - Nach\u00e1dzame sa v rozbitej z\u00f3ne komfortu a nevieme, ako sa v nej zorientova\u0165, \u010di u\u017e v Eur\u00f3pe alebo vo svete. M\u00e1me dva druhy kr\u00edz: kr\u00edzu vedenia a kr\u00edzu bezpe\u010dnosti,\" za\u010dala svoj prejav Beata Daszy\u0144ska-Muzyczka. - Bezpe\u010dnostn\u00e1 kr\u00edza sa dot\u00fdka oblast\u00ed kybernetickej bezpe\u010dnosti, energetickej bezpe\u010dnosti a potravinovej bezpe\u010dnosti. Na druhej strane kr\u00edza vedenia ovplyv\u0148uje aj rozhodovanie. Kr\u00edzov\u00e9 \u010dasy si vy\u017eaduj\u00fa vodcovstvo, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017ee prij\u00edma\u0165 r\u00fdchle a rozhodn\u00e9 rozhodnutia, aby viedlo spolo\u010dnos\u0165 a krajinu spr\u00e1vnym smerom. Dnes je \u010das premyslie\u0165, ak\u00e9 in\u00e9 form\u00e1ty s\u00fa vhodn\u00e9 na posilnenie E\u00da. Trilater\u00e1lny form\u00e1t je mo\u017eno form\u00e1tom pre nov\u00e9 vedenie,\" povedal prezident N\u00e1rodnej hospod\u00e1rskej banky.<\/p>\n\n\n\n Moder\u00e1torom debaty bol Micha\u0142 \u0141uczewski, predseda predstavenstva Zdru\u017eenia Trojmoria.<\/p>\n\n\n\n Vojnov\u00ed spravodajcovia z karpatsk\u00fdch kraj\u00edn Eur\u00f3py o vojne na Ukrajine<\/strong> - Vojna na Ukrajine je vojnou medzi Z\u00e1padom a Ruskom. Je to jeden z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch pr\u00edbehov, ktor\u00e9 som zdokumentoval. Po\u010das vy\u0161e tridsa\u0165ro\u010dn\u00e9ho fotografovania vojny som zdokumentoval aj vojnov\u00e9 zlo\u010diny. To je to, \u010do m\u00f4\u017eeme urobi\u0165 - zdokumentova\u0165 zlo\u010diny a uk\u00e1za\u0165 ich verejnosti. To je d\u00f4vod, pre\u010do je v\u017edy potrebn\u00e9 \u00eds\u0165 na miesta konfliktov,\" poznamenal Ron Haviv, americk\u00fd report\u00e9r a fotograf.<\/p>\n\n\n\n Poh\u013ead po\u013esk\u00e9ho spravodajcu predstavil Pavel Bobolovi\u010d - Vojna na Ukrajine netrvala 197 dn\u00ed, ale dev\u00e4\u0165 rokov. Pre novin\u00e1ra z Po\u013eska je tento konflikt mimoriadne bl\u00edzky. Je to vojna s priate\u013emi, ktor\u00ed \u017eij\u00fa ved\u013ea n\u00e1s a ktor\u00fdch sme prijali do svojich domovov. V na\u0161ej pr\u00e1ci mus\u00edme by\u0165 predov\u0161etk\u00fdm spo\u013eahliv\u00ed,\" zd\u00f4raznil ved\u00faci v\u00fdchodnej redakcie R\u00e1dia Wnet.<\/p>\n\n\n\n - Od prv\u00fdch dn\u00ed vojny sme poci\u0165ovali ve\u013ek\u00fa podporu cel\u00e9ho svetov\u00e9ho spolo\u010denstva, aj pokia\u013e ide o m\u00e9di\u00e1. Ako novin\u00e1ri mus\u00edme tieto udalosti hodnoti\u0165, aby sme pozornos\u0165 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed nie s\u00fa udalostiam tak bl\u00edzko, nasmerovali spr\u00e1vnym smerom. Niekedy je \u0165a\u017ek\u00e9 overi\u0165, \u010do je pravda a \u010do nie,\" poznamenal vojensk\u00fd novin\u00e1r a re\u017eis\u00e9r Oleksij Hon\u010daruk.<\/p>\n\n\n\n Ukrajina a \u010do \u010falej? Rekon\u0161trukcia, transform\u00e1cia, \u013eudsk\u00e9 zdroje<\/strong> Region\u00e1lnu, miestnu samospr\u00e1vu predstavil W\u0142adys\u0142aw Ortyl, mar\u0161al Podkarpatsk\u00e9ho vojvodstva. - M\u00e1me v\u0161etky znalosti a kompetencie v oblasti programovania, pr\u00edpravy strategick\u00fdch dokumentov, vyu\u017e\u00edvania finan\u010dn\u00fdch prostriedkov v investi\u010dnom procese. Sme pripraven\u00ed podie\u013ea\u0165 sa na tomto procese prenosu osved\u010den\u00fdch postupov pri pou\u017e\u00edvan\u00ed a implement\u00e1cii projektov\u00e9ho myslenia. Na procese vyu\u017e\u00edvania predvstupov\u00fdch fondov sa z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa a z\u00fa\u010dast\u0148ovali v\u0161etky miestne samospr\u00e1vy. Vyu\u017e\u00edvame aj ve\u013ek\u00fa pomoc E\u00da, pokia\u013e ide o finan\u010dn\u00e9 prostriedky, ktor\u00e9 k n\u00e1m pr\u00fadia. Uvedomujeme si, \u017ee ak sa m\u00e1 Ukrajina obnovi\u0165, nep\u00f4jde o rekon\u0161trukciu toho, \u010do bolo, ale o realiz\u00e1ciu nov\u00fdch inovat\u00edvnych aktiv\u00edt vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach hospod\u00e1rstva a soci\u00e1lneho rozvoja ako celku,\" poznamenal W\u0142adys\u0142aw Ortyl.<\/p>\n\n\n\n - V prvom rade mus\u00edme vyhra\u0165 vojnu. Z\u00e1rove\u0148 sa orientujeme na konkr\u00e9tne znalosti, na konkr\u00e9tnych \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa bud\u00fa podie\u013ea\u0165 na procese transform\u00e1cie. V\u0161etci sa sna\u017e\u00edme o eur\u00f3psku integr\u00e1ciu. D\u00fafam, \u017ee vybudujeme kr\u00e1snu Ukrajinu, ktor\u00e1 bude s\u00fa\u010das\u0165ou transatlantick\u00e9ho spolo\u010denstva,\" povedal Mychajlo Charij z Ukrajinsk\u00e9ho centra pre transform\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n B\u00fdval\u00fd ve\u013evyslanec USA v Po\u013esku Daniel Fried zd\u00f4raznil, \u017ee po\u013esk\u00e1 transform\u00e1cia bola \u00faspe\u0161n\u00e1 a je dobr\u00fdm vzorom pre s\u00fa\u010dasn\u00fa Ukrajinu. - Mysl\u00edm si, \u017ee by bolo najlep\u0161ie, keby ukrajinsk\u00e1 vl\u00e1da po\u010das rokovan\u00ed s E\u00da, Nemcami a Ameri\u010danmi ve\u013emi d\u00f4razne povedala, \u017ee Po\u013esko a pobaltsk\u00e9 \u0161t\u00e1ty musia ma\u0165 v z\u00e1padn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch v\u00e1\u017ene miesto pri transform\u00e1cii a obnove Ukrajiny v bud\u00facnosti. Ide o syst\u00e9mov\u00fa transform\u00e1ciu. Po\u013esko ukazuje, \u017ee tak\u00e1to transform\u00e1cia je mo\u017en\u00e1. Po\u013esko-ukrajinsk\u00e9 vz\u0165ahy s\u00fa najlep\u0161ie v hist\u00f3rii. T\u00fato skuto\u010dnos\u0165 mus\u00edme vyu\u017ei\u0165 na vytvorenie spojenectva Ukrajiny s Po\u013eskom, so strednou Eur\u00f3pou, aby bola cesta Ukrajiny do E\u00da \u00faspe\u0161n\u00e1,\" zhodnotil Daniel Fried.<\/p>\n\n\n\n text: Informa\u010dn\u00e9 centrum Sejmu<\/p>\n\n\n\n Foto: Marta Olejnik<\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n 6.-8. septembra sa v Karpa\u010di za\u010dal 34. ro\u010dn\u00edk medzin\u00e1rodnej konferencie Eur\u00f3pa Karp\u00e1t, ktor\u00e1 je s\u00fa\u010das\u0165ou Hospod\u00e1rskeho f\u00f3ra. Podujatie otvoril pr\u00edhovorom predseda V\u00fdboru pre zahrani\u010dn\u00e9 veci, inici\u00e1tor konferencie, Marek Kuchci\u0144ski. - Zameriavame sa najm\u00e4 na stredn\u00fa Eur\u00f3pu, ale na karpatsk\u00fa Eur\u00f3pu, Karpaty, sa pozer\u00e1me ako na oblas\u0165, ktor\u00e1 sk\u00f4r sp\u00e1ja, ne\u017e rozde\u013euje. Ned\u00e1vne konferencie n\u00e1s vyzvali, aby sme [...]<\/p>","protected":false},"author":21,"featured_media":26176,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[50,3],"tags":[],"class_list":["post-26172","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-wspolpraca-miedzynarodowa","category-wydarzenia"],"yoast_head":"\n
Diskusiu moderovala poslanky\u0148a Eur\u00f3pskeho parlamentu Teresa Pamu\u0142a z V\u00fdboru pre po\u013enohospod\u00e1rstvo a rozvoj vidieka.<\/p>\n\n\n\n
Rok 2022 je Eur\u00f3pskym rokom ml\u00e1de\u017ee. V prvom paneli tretieho d\u0148a (8. septembra) 34. medzin\u00e1rodnej konferencie Eur\u00f3pa v Karpatoch diskutovali mlad\u00ed eur\u00f3pski politick\u00ed a medi\u00e1lni l\u00eddri o svojej \u00fa\u010dasti na formovan\u00ed bud\u00facnosti Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n
V druhom \u0161tvrtkovom paneli sa diskutovalo o \u00falohe \u017eien v modernom svete a o v\u00fdzvach, ktor\u00fdm \u010delia. Diskutovali o zodpovednosti, ktor\u00fa maj\u00fa \u017eeny vo verejnom, rodinnom a profesion\u00e1lnom \u017eivote.<\/p>\n\n\n\n
\u010eal\u0161\u00ed panel bol pr\u00edle\u017eitos\u0165ou hovori\u0165 o akademickej a v\u00fdskumnej spolupr\u00e1ci medzi krajinami strednej Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n
V tejto \u010dasti zasadnutia \u00fa\u010dastn\u00edci konferencie diskutovali o h\u013eadan\u00ed nov\u00e9ho eur\u00f3pskeho vzorca a identity, o h\u013eadan\u00ed eur\u00f3pskeho vedenia a o nov\u00fdch politick\u00fdch form\u00e1toch v kontexte vojny na Ukrajine a novej geopolitickej situ\u00e1cie. Medzi diskutuj\u00facimi bol pr\u00edtomn\u00fd aj podpredseda vl\u00e1dy Piotr Glinski.<\/p>\n\n\n\n
Vojnov\u00ed spravodajcovia, ktor\u00ed \u010dasto id\u00fa do prvej l\u00ednie s priamym rizikom vlastn\u00e9ho \u017eivota, zohr\u00e1vaj\u00fa ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri poskytovan\u00ed spo\u013eahliv\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed. Po n\u00e1vrate do svojej krajiny s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fdm zdrojom inform\u00e1ci\u00ed a predov\u0161etk\u00fdm \u00favah a n\u00e1zorov. V diskusii o \u00falohe kore\u0161pondentov a zvl\u00e1dan\u00ed em\u00f3ci\u00ed vyst\u00fapili vojnov\u00ed novin\u00e1ri, fotoreport\u00e9ri z kraj\u00edn karpatsk\u00e9ho regi\u00f3nu, ako aj zo Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Diskusiu moderoval Jacek Przybylski, autor kore\u0161pondencie z USA, ako aj z Iraku, Afganistanu a \u010cadu, publicista t\u00fd\u017edenn\u00edka Do Rzeczy a port\u00e1lu Kurier.plus.<\/p>\n\n\n\n
Z\u00e1vere\u010dn\u00fd panel 34. konferencie Eur\u00f3pa Karp\u00e1t sa zaoberal bud\u00facnos\u0165ou Ukrajiny, strat\u00e9giou obnovy krajiny a transform\u00e1ciou hospod\u00e1rstva. Na tento \u00fa\u010del je potrebn\u00e9 pripravi\u0165 ponuku komplexnej podpory pre Ukrajinu, vr\u00e1tane vypracovania strat\u00e9gie a pl\u00e1novania opatren\u00ed, ako aj pr\u00edpravy person\u00e1lu pre bud\u00face riadenie krajiny.<\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/09\/ekk_edited-2.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure><\/li><\/ul><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/ul><\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/ul><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/ul>
<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n<\/a>
Geopolitick\u00fd v\u00fdznam siete TEN-T v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe<\/strong><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/ul><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/ul><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/ul><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/ul><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/a><\/figure><\/li><\/ul><\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"