<\/p>\n\n\n\n
(Reakcia na \u010dl\u00e1nok Zsolta N\u00e9metha: O Ukrajine a Po\u013esku z poh\u013eadu Ma\u010farska. Text predsedu ma\u010farsk\u00e9ho parlamentn\u00e9ho v\u00fdboru pre zahrani\u010dn\u00e9 veci<\/em>, \"w.Polityce.pl\", 18. m\u00e1ja 2022)<\/p>\n\n\n\n 18. m\u00e1ja na port\u00e1li wPolitce.pl<\/em> (PL) V\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n predsedaj\u00faci, bol uverejnen\u00fd \u010dl\u00e1nok predsedu zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru ma\u010farsk\u00e9ho parlamentu, m\u00f4jho priate\u013ea Zsolta N\u00e9metha, adresovan\u00fd Poliakom, v ktorom autor v duchu po\u013esko-ma\u010farsk\u00e9ho priate\u013estva vysvet\u013euje postoj Ma\u010farska k prebiehaj\u00facej rusko-ukrajinskej vojne. Ide o d\u00f4le\u017eit\u00fd text. R\u00e1d by som pon\u00fakol nieko\u013eko \u00favah o tom, ako vyzer\u00e1 situ\u00e1cia z po\u013esk\u00e9ho poh\u013eadu.<\/p>\n\n\n\n Vieme, \u017ee modern\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy nemo\u017eno formova\u0165 na z\u00e1klade historick\u00fdch n\u00e1lad alebo resentimentov. Mus\u00edme ich v\u0161ak vysvet\u013eova\u0165 v kontexte historickej pam\u00e4ti n\u00e1rodov, v ktor\u00fdch mene a na z\u00e1klade ktor\u00fdch mand\u00e1tu hovor\u00edme.<\/p>\n\n\n\n I.\u00a0Ak\u00fd je teda po\u013esk\u00fd stereotyp o Ma\u010faroch a ma\u010farskosti? Vz\u0165ah Poliakov k Ma\u010farom opakuje to, \u010do nap\u00edsal Zsolt N\u00e9meth o vz\u0165ahu Ma\u010farov k Poliakom<\/strong>: \"Po\u013esko-ma\u010farsk\u00e9 priate\u013estvo je s\u00fa\u010das\u0165ou ma\u010farskej n\u00e1rodnej identity\"; je tie\u017e s\u00fa\u010das\u0165ou po\u013eskej n\u00e1rodnej identity. To sa ned\u00e1 vysvetli\u0165 bez odkazu na hist\u00f3riu.<\/p>\n\n\n\n Po\u013esko-ma\u010farsk\u00e9 vz\u0165ahy mali po st\u00e1ro\u010dia osobitn\u00fd charakter<\/strong>. Politick\u00e9 kult\u00fary Ma\u010farov a Poliakov sa po\u010das st\u00e1ro\u010d\u00ed susedstva vyv\u00edjali ako dvoji\u010dky, ktor\u00e9 maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 korene v sl\u00e1vnej Zlatej bule Ondreja II. vydanej v roku 1222.<\/p>\n\n\n\n My\u0161lienka nadradenosti pr\u00e1va nad v\u00f4\u013eou panovn\u00edka, zn\u00e1ma v Po\u013esku na z\u00e1klade zvyklost\u00ed od konca 10. storo\u010dia, sa realizovala v \u010dase \u013dudov\u00edta Ve\u013ek\u00e9ho (v Po\u013esku naz\u00fdvan\u00e9ho \u013dudov\u00edt Uhorsk\u00fd) a jeho dc\u00e9ry - sv\u00e4tej Hedvigy z Anjou (patr\u00f3nky Po\u013eska a apo\u0161tolky Litvy) na \u00fazem\u00ed Po\u013eska a Litovsk\u00e9ho ve\u013ekoknie\u017eatstva, t. j. na \u00fazem\u00ed dne\u0161nej Litvy, Bieloruska a Ukrajiny. Bolo to za\u010diatok cesty na\u0161ich n\u00e1rodov k demokracii<\/strong> - Najprv \u0161t\u00e1t - \u0161\u013eachta a potom pospolitos\u0165. Od \u010dias \u0160tefana B\u00e1toryho a\u017e do druhej svetovej vojny sa po\u013esk\u00e1 mar\u0161alsk\u00e1 garda Sejmu naz\u00fdvala Uhorsk\u00e1 garda. Tieto dve najstar\u0161ie stredoeur\u00f3pske demokracie, ktor\u00e9 sa zrodili v Po\u013esko-litovskom spolo\u010denstve a vznikli v Uhorskom kr\u00e1\u013eovstve, mali spolo\u010dn\u00fd zdroj - ma\u010far\u010dinu. V\u0161etky n\u00e1rody tejto oblasti vr\u00e1tane Ukrajincov s\u00fa dedi\u010dmi tejto trad\u00edcie, pokia\u013e ju chc\u00fa uzna\u0165 za svoju. Ned\u00e1vno to potvrdili v spolo\u010dnom vyhl\u00e1sen\u00ed ministrov zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Po\u013eska, Litvy a Ukrajiny zo 7. j\u00fala 2021.<\/p>\n\n\n\n Po\u013esko-ma\u010farsk\u00e9 priate\u013estvo sa utu\u017eilo v boji.<\/strong> Pre n\u00e1s Poliakov to bol predov\u0161etk\u00fdm boj proti Rusk\u00e9mu imp\u00e9riu. V Po\u013esku je Stefan Batory symbolom triumfu nad Moskvou. Pr\u00e1ve pozd\u013a\u017e b\u00fdval\u00fdch uhorsk\u00fdch hran\u00edc s\u00fa roztr\u00fasen\u00e9 z\u00e1kopy barsk\u00fdch konfeder\u00e1tov, ktor\u00ed pri \u00fastupe z Ukrajiny dobytej Rusmi v roku 1768 h\u013eadali \u00fakryt v tyle svojich poz\u00edci\u00ed v spriatelenom Ma\u010farsku. T\u00e1to podpora bola v\u017edy vz\u00e1jomn\u00e1. Pr\u00e1ve v Po\u013eskej republike - aj na \u00fazem\u00ed dne\u0161nej Ukrajiny - na\u0161iel Franti\u0161ek II R\u00e1koczy po p\u00e1de kuruck\u00e9ho povstania, ktor\u00e9ho v\u00fdznamn\u00fdm centrom bolo dne\u0161n\u00e9 Muka\u010devo v ukrajinskom Zakarpatsku, pohostinnos\u0165. Ma\u010farom rozumieme lep\u0161ie ako ktoko\u013evek in\u00fd. Hrad v dne\u0161nom ukrajinskom Muka\u010deve je pre nich t\u00fdm, \u010d\u00edm je pre n\u00e1s pevnos\u0165 v rovnako ukrajinskom Kamenci Podolskom - najsl\u00e1vnej\u0161ou pevnos\u0165ou n\u00e1rodn\u00fdch dej\u00edn.ADVERTISEMENThttps:\/\/b599e5623e83acfa5f0c66688314e24e.safeframe.googlesyndication.com\/safeframe\/1-0-38\/html\/container.html<\/p>\n\n\n\n V pam\u00e4ti Poliakov s\u00fa Ma\u010fari pevn\u00fdm spojencom v boji proti moskovsk\u00e9mu panstvu<\/strong>. V 19. storo\u010d\u00ed n\u00e1\u0161 spolo\u010dn\u00fd osud symbolizovali men\u00e1 na\u0161ich nepriate\u013eov, ako napr\u00edklad Ivan Pa\u0161kevi\u010d, velite\u013e ruskej arm\u00e1dy, ktor\u00e1 v roku 1831 dobyla Var\u0161avu a potla\u010dila povstanie Uhorskej jari 1848-49.<\/p>\n\n\n\n Za zmienku stoj\u00ed m\u00e1lo zn\u00e1ma skuto\u010dnos\u0165, \u017ee po\u010das jari n\u00e1rodov prekro\u010dilo Karpaty do Ma\u010farska 6000 po\u013esk\u00fdch dobrovo\u013en\u00edkov<\/strong>z oblasti Przemyslu a Sanoku, vr\u00e1tane nieko\u013ek\u00fdch stoviek stredo\u0161kol\u00e1kov (!), aby podporili boj Ma\u010farov za slobodu v radoch Wysock\u00e9ho a D\u0105browsk\u00e9ho l\u00e9gi\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Po roku 1867, u\u017e za kon\u0161titu\u010dn\u00e9ho Rak\u00fasko-Uhorska, boli Poliaci jedin\u00fdm slovansk\u00fdm n\u00e1rodom, ktor\u00fd bol absol\u00fatne im\u00fanny vo\u010di vtedaj\u0161ej forme ruskej hybridnej vojny zn\u00e1mej ako panslavizmus.<\/strong> Na tomto z\u00e1klade sa v r\u00e1mci kon\u0161titu\u010dnej habsburskej monarchie vytvorilo siln\u00e9 uhorsko-po\u013esk\u00e9 spojenectvo.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f sa v roku 1914 mili\u00f3nov\u00e9 arm\u00e1dy Rusk\u00e9ho imp\u00e9ria zr\u00fatili na Rak\u00fasko-Uhorsko, len dva n\u00e1rody vydali dobrovo\u013en\u00edcke form\u00e1cie na boj proti Rusku - Poliaci a Ukrajinci<\/strong> a obaja br\u00e1nili karpatsk\u00e9 priesmyky, aby zabr\u00e1nili prenikaniu barbarsk\u00fdch hord do Uhorska.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f v roku 1920.<\/strong> Spojeneck\u00e9 Po\u013esko a Ukrajina sa stretli v \u010fal\u0161ej smrtiacej bitke proti ruskej inv\u00e1zii, Ma\u010farsko n\u00e1m pon\u00faklo jazdeck\u00fd zbor a poskytlo n\u00e1m obrovsk\u00e9 mno\u017estvo mun\u00edcie<\/strong>. Tranzit vojsk do Po\u013eska ostatn\u00ed susedia odmietli, ale napriek postoju Nemecka a Rak\u00faska, a dokonca aj napriek protestom Medzispojeneckej komisie, ma\u010farsk\u00fd minister obrany gener\u00e1l K\u00e1roly So\u00f3s de Nagy\u00e1badok nariadil ur\u00fdchlene previes\u0165 v\u0161etky z\u00e1soby mun\u00edcie (75 mili\u00f3nov n\u00e1bojov), ktor\u00fdmi disponovala ma\u010farsk\u00e1 arm\u00e1da, do po\u013eskej arm\u00e1dy. To n\u00e1s zachr\u00e1nilo pred osudom, ktor\u00fd postihol menej \u0161\u0165astn\u00fa Ukrajinu.ADVERTISEMENThttps:\/\/b599e5623e83acfa5f0c66688314e24e.safeframe.googlesyndication.com\/safeframe\/1-0-38\/html\/container.html<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f v roku 1939 Hitler \u017eiadal, aby Ma\u010farsko umo\u017enilo Wehrmachtu pochodova\u0165 cez svoje \u00fazemie a zasiahnu\u0165 Po\u013esko, Miklos Horthy a Pal Teleki<\/strong> s jednomyse\u013enou podporou celej ma\u010farskej vl\u00e1dy reagoval impossibilit\u00e9 morale (mor\u00e1lne nemo\u017en\u00e1 vec), nariadil zam\u00ednova\u0165 tunely a mosty a varoval Nemcov, \u017ee ma\u010farsk\u00e1 arm\u00e1da sa im postav\u00ed na odpor, ak sa pok\u00fasia vyn\u00fati\u0165 si t\u00fato dohodu silou.<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n Po\u013esko-ma\u010farsk\u00e1 paralela osudov Paskievi\u010da sa zopakovala o storo\u010die nesk\u00f4r, ke\u010f gener\u00e1l Ivan Serov pozval v roku 1945 na rokovania 16 vodcov po\u013esk\u00e9ho podzemia<\/strong>, uv\u00e4znili ich a deportovali do Moskvy, kde troch z nich zavra\u017edili, a o 11 rokov nesk\u00f4r ten ist\u00fd mu\u017e, tie\u017e na pr\u00edkaz Krem\u013ea, poslal s podobn\u00fdm v\u00fdsledkom podobn\u00fa pozv\u00e1nku gener\u00e1lovi P\u00e1la Mal\u00e9tera<\/strong> - velite\u013e ma\u010farskej arm\u00e1dy v roku 1956, ktor\u00fd bol takto podvodne zajat\u00fd a popraven\u00fd. Po roku 1956 priemern\u00fd Poliak, ktor\u00fd stretol priemern\u00e9ho Ma\u010fara, vedel, \u017ee sa s n\u00edm m\u00f4\u017ee \u00faprimne porozpr\u00e1va\u0165 o povahe Moskvy - ako so \u017eiadnym in\u00fdm na\u0161\u00edm susedom. Takto si pam\u00e4t\u00e1me ma\u010farsk\u00fdch bratov - stato\u010dn\u00fdch, rytierskych a spo\u013eahliv\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n Po\u013esko-ma\u010farsk\u00e9 priate\u013estvo je od \u010dias Jagelovcov jedn\u00fdm zo z\u00e1kladn\u00fdch kame\u0148ov n\u00e1\u0161ho vn\u00edmania stredoeur\u00f3pskej reality a na\u0161ej zahrani\u010dnej politiky<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n Tieto pr\u00edklady ukazuj\u00fa, \u017ee takmer v ka\u017edej gener\u00e1cii na\u0161i predkovia zanechali d\u00f4kazy o vz\u00e1jomnej podpore v \u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasoch, ktor\u00fa symbolizuj\u00fa mnoh\u00e9 postavy vykon\u00e1vaj\u00face hrdinsk\u00e9 \u010diny (okrem u\u017e spom\u00ednan\u00fdch): J\u00f3zef Bem, J\u00e1nos Esterh\u00e1zy, Henryk S\u0142awik, Wac\u0142aw Felczak, Ryszard Siwiec<\/strong>).<\/p>\n\n\n\n II.<\/p>\n\n\n\n Stredn\u00e1 Eur\u00f3pa<\/strong>. Patr\u00edm ku gener\u00e1cii, ktor\u00e1 sa zasl\u00fa\u017eila o pr\u00edchod demokracie, ob\u010dianskych slob\u00f4d a vo\u013en\u00e9ho trhov\u00e9ho hospod\u00e1rstva. O to viac ma te\u0161\u00ed, \u017ee po roku 1989 sa Ma\u010farsko a Po\u013esko, krajiny a n\u00e1rody Vy\u0161ehradskej skupiny, Trojspolku a Karpatskej Eur\u00f3py - od Gruz\u00ednska a Arm\u00e9nska cez Ukrajinu a Balk\u00e1n - vyzna\u010duj\u00fa pozit\u00edvnym vz\u0165ahom ku kres\u0165ansk\u00fdm hodnot\u00e1m a prirodzen\u00e9mu pr\u00e1vu. Z\u00e1v\u00e4zok k prirodzenej d\u00f4stojnosti \u013eudskej osoby, z\u00e1sad\u00e1m demokracie a slobody prejavu. Charakterizovali n\u00e1s amb\u00edcie a potreba uspie\u0165. A podarilo sa n\u00e1m to, ak vezmeme do \u00favahy skuto\u010dnos\u0165, \u017ee krajiny GW a Trojmoria patria u\u017e takmer dve desa\u0165ro\u010dia k najr\u00fdchlej\u0161ie sa rozv\u00edjaj\u00facim krajin\u00e1m sveta. Nie Eur\u00f3pa, ale svet, s rastom HDP 2-3 kr\u00e1t vy\u0161\u0161\u00edm ako v z\u00e1padoeur\u00f3pskych krajin\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n Z\u00e1rove\u0148 Po\u013esko a Ma\u010farsko patria do oblasti, ktor\u00e1 sa ozna\u010duje ako z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 Eur\u00f3py<\/strong>. Jedna z troch strategicky najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch oblast\u00ed na svete. (\u010eal\u0161\u00edmi s\u00fa Perzsk\u00fd z\u00e1liv a z\u00e1padn\u00fd Pacifik). Nie je n\u00e1hoda, \u017ee obe svetov\u00e9 vojny a studen\u00e1 vojna sa odohr\u00e1vali pr\u00e1ve v strednej Eur\u00f3pe.<\/p>\n\n\n\n Uvedomenie si jedine\u010dnosti tohto miesta je preto opodstatnen\u00e9.<\/strong> Mysl\u00edm si, \u017ee rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e9 je uvedomi\u0165 si, \u017ee v strednej Eur\u00f3pe, kde je azda najv\u00e4\u010d\u0161ia hustota n\u00e1rodov, jazykov, kult\u00far, trad\u00edci\u00ed, hran\u00edc a n\u00e1bo\u017eenstiev na kilometer \u0161tvorcov\u00fd na svete, je v\u00ed\u0165azstvo jedn\u00fdch v\u00ed\u0165azstvom druh\u00fdch. Por\u00e1\u017eka jedn\u00fdch sa v\u0161ak sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r uk\u00e1\u017ee ako prehra in\u00fdch. Preto sa sebavedomie, seba\u00facta a pocit \u00faspechu ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s nesm\u00fa zmeni\u0165 na samo\u013e\u00fabos\u0165, ak maj\u00fa sl\u00fa\u017ei\u0165 zmyslu \u0161t\u00e1tu a dlhodob\u00fdm n\u00e1rodn\u00fdm z\u00e1ujmom.<\/p>\n\n\n\n Stredn\u00e1 Eur\u00f3pa 21. storo\u010dia pristupuje k \u017eivotu bez il\u00fazi\u00ed a opatrne<\/strong>. Pr\u00edli\u0161 dobre si pam\u00e4t\u00e1me koniec s\u013eubov b\u00fdval\u00fdch sovietskych org\u00e1nov, teraz \u010dasto z Bruselu, \u017ee vybuduj\u00fa raj na zemi, ale z\u00e1rove\u0148 si d\u00e1vame pozor, aby sme neprijali \u00falohu pe\u0161iaka na \u0161achovnici dej\u00edn. Ak nem\u00f4\u017eeme hra\u0165 \u00falohu kr\u00e1\u013ea alebo kr\u00e1\u013eovnej, bu\u010fme aspo\u0148 hetmanom. Pri dobrej spolupr\u00e1ci m\u00e1 v\u0161ak stredn\u00e1 Eur\u00f3pa \u0161ancu zohra\u0165 ved\u00facu \u00falohu, podobne ako sv\u00e4t\u00e1 Jadwiga, po\u013esk\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1.<\/p>\n\n\n\n III.<\/p>\n\n\n\n V Po\u013esku od roku 2015<\/strong>po v\u00ed\u0165azstve strany Pr\u00e1vo a spravodlivos\u0165 pod heslom \"dobrej zmeny\" v prezidentsk\u00fdch a parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch za necel\u00e9 dve volebn\u00e9 obdobia (!) z\u00e1sadne sme zmenili takmer v\u0161etky rezortn\u00e9 politiky zaveden\u00e9 v Tretej po\u013eskej republike<\/strong> (Ma\u010fari na to mali dvakr\u00e1t viac \u010dasu!). V na\u0161ej legislat\u00edvnej pr\u00e1ci sme urobili poriadok v po\u013eskom pr\u00e1ve, vr\u00e1tili sme sa tie\u017e k strategick\u00fdm cest\u00e1m, ktor\u00e9 vyt\u00fd\u010dil prezident Lech Kaczy\u0144ski (2005-2010). V po\u013eskom parlamente za\u010dal prevl\u00e1da\u0165 vlasteneck\u00fd konzervat\u00edvny pr\u00fad, ktor\u00fd obnovil v\u00fdznam historickej politiky a parlamentnej diplomacie a z\u00e1rove\u0148 venoval pozornos\u0165 spravodliv\u00e9mu rozdeleniu bohatstva a bremien medzi v\u0161etk\u00fdch ob\u010danov.<\/p>\n\n\n\n V diplomacii sme sa venovali najm\u00e4 oblasti strednej Eur\u00f3py, kde sa za\u010dali nov\u00e9 iniciat\u00edvy: prezidentsk\u00fd Trojmostie a Bukure\u0161tsk\u00e1 deviatka, a v parlamente \"Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa\" a parlamentn\u00e9 samity strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py.<\/strong>. Stali sa miestom pre v\u00fdmenu n\u00e1zorov v region\u00e1lnom meradle, ak\u00e1 tu e\u0161te nebola. Z\u00e1rove\u0148 n\u00e1s utvrdili v presved\u010den\u00ed, \u017ee cel\u00e9 \u00fazemie medzi Ruskom a Nemeckom treba ch\u00e1pa\u0165 ako jednu stredn\u00fa Eur\u00f3pu - tak sa vidia aj predstavitelia n\u00e1rodov na v\u00fdchod od Po\u013eska.<\/p>\n\n\n\n V po\u013eskom zmysle, ale aj v ma\u010farskom zmysle - vzh\u013eadom na mnoho storo\u010d\u00ed ma\u010farskej sk\u00fasenosti s n\u00e1bo\u017eenskou toleranciou (od 12. storo\u010dia v Sedmohradsku) alebo \u00faniou (s Chorv\u00e1tmi od 11. storo\u010dia), politicky vyspel\u00fd n\u00e1rod znamen\u00e1 schopnos\u0165 spolupracova\u0165 s in\u00fdmi n\u00e1rodmi\/\u0161t\u00e1tmi.<\/strong>Vy\u0161ehradsk\u00e1 skupina je toho dobr\u00fdm pr\u00edkladom. Alternat\u00edvou pre vyspel\u00fd n\u00e1rod, a teda suver\u00e9nny \u0161t\u00e1t, je fungova\u0165 pod protektor\u00e1tom jedn\u00e9ho alebo druh\u00e9ho \u0161t\u00e1tu hegem\u00f3na. M\u00e1me tu situ\u00e1ciu bu\u010f, alebo. IV.<\/p>\n\n\n\n Dne\u0161n\u00e1 situ\u00e1cia Po\u013eska a Ma\u010farska si vy\u017eaduje odvahu a rozvahu<\/strong>. V prvom rade si mus\u00edme uvedomi\u0165, \u017ee ka\u017ed\u00e1 z na\u0161ich kraj\u00edn m\u00e1 vlastn\u00fa ucelen\u00fa celkov\u00fa zahrani\u010dn\u00fa politiku.<\/strong>. Piliere ma\u010farskej zahrani\u010dnej politiky uveden\u00e9 v \u010dl\u00e1nku Zsolta N\u00e9metha<\/strong> (ochrana pr\u00e1v n\u00e1rodnostn\u00fdch men\u0161\u00edn, dobr\u00e9 susedsk\u00e9 vz\u0165ahy, po\u013esko-ma\u010farsk\u00e9 priate\u013estvo a euroatlantick\u00e9 spojenectvo) s\u00fa jasn\u00e9, zrozumite\u013en\u00e9 a Po\u013esko ich zdie\u013ea.<\/p>\n\n\n\n S\u00fa\u010dasn\u00e9 po\u013esko-ma\u010farsk\u00e9 vz\u0165ahy sa teda vyv\u00edjaj\u00fa nielen v kontexte vojny na Ukrajine, ale aj v situ\u00e1cii, ke\u010f na obe na\u0161e krajiny vyv\u00edja tlak jadro E\u00da.<\/strong> dominovali Nemecko a Franc\u00fazsko. Ich z\u00e1mery s\u00fa jasn\u00e9: zvrhn\u00fa\u0165 na\u0161e vl\u00e1dy a podriadi\u0165 politiku Var\u0161avy a Budape\u0161ti z\u00e1ujmom dvoch mocnost\u00ed E\u00da. Prorusk\u00fd postoj Berl\u00edna a Par\u00ed\u017ea je, ve\u013emi diplomaticky povedan\u00e9, prinajmen\u0161om nejednozna\u010dn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Po\u013esko v kontexte vojny na Ukrajine mus\u00ed vo svojich vz\u0165ahoch s Ma\u010farskom zoh\u013eadni\u0165 potrebu vz\u00e1jomnej podpory oboch na\u0161ich kraj\u00edn v boji proti hlavn\u00e9mu pr\u00fadu E\u00da.<\/strong>. Mus\u00ed tie\u017e zabr\u00e1ni\u0165 tomu, aby sa jasne di\u0161tancoval od \u00fazkych transatlantick\u00fdch v\u00e4zieb, ktor\u00e9 Zsolt N\u00e9meth tak spr\u00e1vne ozna\u010dil za pilier na\u0161ej zahrani\u010dnej politiky.<\/p>\n\n\n\n Naru\u0161enie po\u013esko-ma\u010farskej solidarity v E\u00da by znamenalo triumf pre sily pripraven\u00e9 \u010do najsk\u00f4r obnovi\u0165 multilater\u00e1lnu spolupr\u00e1cu celej Eur\u00f3pskej \u00fanie s Ruskom a vytvori\u0165 eur\u00f3psku strategick\u00fa auton\u00f3miu, ktor\u00e1 by bola alternat\u00edvou vo\u010di Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom. To by bolo spojen\u00e9 s poru\u0161en\u00edm suverenity oboch na\u0161ich kraj\u00edn.<\/strong> zaveden\u00edm postupu rozhodovania o zahrani\u010dnej politike E\u00da na z\u00e1klade hlasovania kvalifikovanou v\u00e4\u010d\u0161inou, t. j. \u00faplnou dominanciou Nemecka a Franc\u00fazska, ktor\u00e9 sa len pred rokom pok\u00fasili pozva\u0165 Putina na samit E\u00da s cie\u013eom \u010falej zintenz\u00edvni\u0165 spolupr\u00e1cu s Ruskom, ale zabr\u00e1nila im v tom solid\u00e1rna opoz\u00edcia troch kraj\u00edn, ktor\u00e9 by boli v navrhovanom novom syst\u00e9me rozhodovania \u013eahko prehlasovan\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Po\u013esko si tie\u017e uvedomuje, \u017ee negat\u00edvny obraz Ma\u010farska ako \"spojenca Ruska\" je vhodn\u00fdm n\u00e1strojom na odvr\u00e1tenie pozornosti od hriechov mocnost\u00ed E\u00da, ktor\u00e9 dnes udr\u017eiavaj\u00fa dut\u00fd ako cedn\u00edk syst\u00e9m sankci\u00ed E\u00da vo\u010di Rusku<\/strong>. Je to tie\u017e vhodn\u00fd n\u00e1stroj na \u00fatoky na po\u013esk\u00fa vl\u00e1du za jej spolupr\u00e1cu s Ma\u010farskom. Vieme v\u0161ak, \u017ee to nebolo Ma\u010farsko, ktor\u00e9 vy\u0148alo banky Sbierbank a Gazprombank spod sankci\u00ed E\u00da, ani ma\u010farsk\u00fd prezident, ktor\u00fd vyzval spolo\u010dnosti svojej krajiny, aby \"pred\u010dasne neop\u00fa\u0161\u0165ali Rusko\", ani Budape\u0161\u0165, ktor\u00e1 navrhla, aby Ukrajina odovzdala \u010das\u0165 svojho \u00fazemia \u00fato\u010dn\u00edkovi, aby si agresor \"zachoval tv\u00e1r\". V tejto s\u00favislosti musia Po\u013esko a Ma\u010farsko spolo\u010dne odol\u00e1va\u0165 propagandistick\u00fdm \u00fatokom nepriate\u013esk\u00fdch vl\u00e1d a kruhov<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n V.<\/p>\n\n\n\n Po\u013esko a Ukrajinu v priebehu storo\u010d\u00ed sp\u00e1jali dramatick\u00e9 i sl\u00e1vne pr\u00edklady spolupr\u00e1ce, ako napr\u00edklad hejtman Sahajdaczny, ataman Petlura alebo gener\u00e1l Bezruczko. Ale Po\u013esko, Litva, Ukrajina a Bielorusko maj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm spolo\u010dn\u00fa hist\u00f3riu, ktor\u00e1 m\u00e1 korene v Po\u013esko-litovskom spolo\u010denstve.<\/strong>. Ide o ove\u013ea hlb\u0161ie v\u00e4zby n\u00e1bo\u017eensky r\u00f4znorodej a tolerantnej kult\u00fary na\u0161ich predkov ne\u017e vnucovan\u00e9 stereotypy absolutistick\u00e9ho Ruska alebo Pruska v 18. a 19. storo\u010d\u00ed. Preto dedi\u010dstvo zanechan\u00e9 na \u00fazem\u00ed dne\u0161nej Ukrajiny je tak d\u00f4le\u017eit\u00e9<\/strong>. Je v plnej miere eur\u00f3pska, vyrast\u00e1 z jedin\u00e9ho syst\u00e9mu parlamentnej demokracie v Eur\u00f3pe v tom \u010dase a zo z\u00e1sady \"slobodn\u00fd so slobodn\u00fdm, rovn\u00fd s rovn\u00fdm\", na ktor\u00fa sa v istom zmysle odvol\u00e1vala vznikaj\u00faca Eur\u00f3pska \u00fania pred 30 rokmi.<\/p>\n\n\n\n Rozdiely medzi nami existuj\u00fa aj v s\u00favislosti so situ\u00e1ciou na\u0161ich men\u0161\u00edn na Ukrajine<\/strong>. Ma\u010fari \u017eij\u00fa v hust\u00fdch skupin\u00e1ch najm\u00e4 na Zakarpatsku. Poliaci boli roztr\u00fasen\u00ed na v\u00e4\u010d\u0161ine \u00fazemia Ukrajiny a ako ob\u010dania prvej a druhej Po\u013eskej republiky spolu s in\u00fdmi n\u00e1rodmi ob\u00fdvali \u00fazemia od Dnepra na z\u00e1pad po cel\u00e9 st\u00e1ro\u010dia. Pre oboch v\u0161ak boli tieto \u00fazemia z ve\u013ekej \u010dasti ich domovinou, ktor\u00fa dobrovo\u013ene opustili mimo s\u00fa\u010dasn\u00fdch hran\u00edc svojich kraj\u00edn - a t\u00e1to \u010drta odli\u0161uje aj stredn\u00fa Eur\u00f3pu.<\/p>\n\n\n\n Vojna na Ukrajine sp\u00f4sobila obrovsk\u00fd exodus, ktor\u00fd nem\u00e1 obdobu po cel\u00e9 gener\u00e1cie<\/strong> - Mili\u00f3ny Ukrajincov utiekli zo svojej krajiny s ve\u013ekou pomocou Poliakov, Ma\u010farov, \u010cechov, Slov\u00e1kov, Rumunov a Moldavcov, ktor\u00ed prijali takmer 90% vojnov\u00fdch ute\u010dencov. Pre mili\u00f3ny Poliakov je ute\u010deneck\u00e1 kr\u00edza pripomienkou osudu na\u0161ich rodi\u010dov a star\u00fdch rodi\u010dov v rokoch 1939-1940. Poliaci prij\u00edmaj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu ute\u010dencov vo svojich s\u00fakromn\u00fdch domoch<\/strong> (situ\u00e1cia, s akou sa v takom rozsahu e\u0161te nestretli!) a po\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1t vytvoril finan\u010dn\u00e9, pr\u00e1vne a administrat\u00edvne podmienky na starostlivos\u0165 o nich. Tento z\u00e1\u0165a\u017eov\u00fd test na\u0161ej \u0161t\u00e1tnosti sme zvl\u00e1dli na 5 plusov\u00fdch bodov.<\/p>\n\n\n\n Po\u013esko vo svojej hist\u00f3rii viedlo 18 vojen s Ruskom, od konca 15. storo\u010dia a\u017e do roku 1939, a br\u00e1nilo sa proti barbarstvu a postupn\u00fdm inv\u00e1zi\u00e1m.<\/strong> S\u00fa\u010dasn\u00e1 obrann\u00e1 vojna na Ukrajine je takzvan\u00e1 proxy vojna, ktor\u00fa za n\u00e1s ved\u00fa Ukrajinci, a ak bud\u00fa porazen\u00ed, Rusko, ktor\u00e9 sa netaj\u00ed svojimi pl\u00e1nmi na obnovu svojho imp\u00e9ria, za\u00fato\u010d\u00ed na Po\u013esko a \u010fal\u0161ie stredoeur\u00f3pske krajiny.<\/strong>. To je to, \u010do s\u00e1m Putin prezentoval za\u010diatkom tohto roka s koncepciou \"potreby n\u00e1vratu k situ\u00e1cii pred rokom 1997\". Preto Po\u013esko stoj\u00ed tak pevne na strane ukrajinskej nez\u00e1vislosti.<\/p>\n\n\n\n T\u00e1to vojna ur\u010dila najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie smery stredoeur\u00f3pskej a po\u013eskej politiky s d\u00f4razom na roz\u0161\u00edrenie ozbrojen\u00fdch s\u00edl<\/strong> a posilnenie v\u00fdchodn\u00e9ho kr\u00eddla NATO. V Po\u013esku v\u010faka Jaros\u0142aw Kaczy\u0144ski<\/strong> R\u00fdchlo bol prijat\u00fd nov\u00fd program rekon\u0161trukcie ozbrojen\u00fdch s\u00edl, ktor\u00fd pripom\u00ednal latinsk\u00fa sentenciu \"Ak chcete mier, pripravte sa na vojnu\".<\/strong>. U\u017e v roku 1831 po\u013esk\u00e1 diplomacia varovala Eur\u00f3pu, \u017ee rusk\u00e1 agresia pozn\u00e1 len tak\u00e9 hranice, ktor\u00e9 ur\u010dia ozbrojen\u00e9 sily ohrozen\u00fdch n\u00e1rodov. T\u00e1to t\u00e9za je dnes - o 190 rokov nesk\u00f4r - rovnako pravdiv\u00e1 ako vtedy. Zabr\u00e1ni\u0165 Rusku v dosiahnut\u00ed jeho cie\u013eov si preto vy\u017eaduje materi\u00e1lne \u00fasilie. Ak by to v roku 1920 ma\u010farsk\u00fd minister obrany nevedel a odmietol by Poliakom mun\u00edciu, \"aby neohrozil vz\u0165ahy s Ruskom\", bo\u013e\u0161evick\u00e9 hordy by kr\u00e1tko po dobyt\u00ed Var\u0161avy vtrhli do Budape\u0161ti.<\/strong>, Praha a Bratislava. Toto rozhodnutie v\u0161ak urobil aj napriek tomu, \u017ee medzin\u00e1rodn\u00e1 poz\u00edcia Ma\u010farska bola v tom \u010dase z\u00fafal\u00e1. Ma\u010farsko dnes v\u010faka \u010dlenstvu v NATO riskuje ove\u013ea menej ako vtedy.<\/p>\n\n\n\n Uvedomuj\u00fac si v\u0161etky tieto okolnosti, Stoto\u017e\u0148ujem sa s argumentmi Zsolta N\u00e9metha, ktor\u00fd spr\u00e1vne zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee \"niet (...) poch\u00fdb o tom, \u017ee rusk\u00fd pokus o dobytie alebo rozdelenie Ukrajiny je absol\u00fatne v rozpore so z\u00e1ujmami Ma\u010farska\".<\/strong> a \u017ee \"v\u00edzia znovuvzkriesenia Sovietskeho zv\u00e4zu ako rusk\u00e9ho imp\u00e9ria, ktor\u00e1 je deklarovan\u00fdm cie\u013eom tejto vojny z ruskej strany, je z h\u013eadiska ma\u010farskej zahrani\u010dnej politiky \u00faplne neprijate\u013en\u00e1\". Presved\u010divo argumentuje, \u017ee ukrajinsk\u00ed vojaci, ktor\u00ed br\u00e1nia nez\u00e1vislos\u0165 svojej krajiny, bojuj\u00fa aj za Ma\u010farov a \u017ee je v z\u00e1ujme Ma\u010farska, aby Rusko nedosiahlo svoje ciele. To s\u00fa t\u00e9zy, ku ktor\u00fdm sa ako Poliaci hl\u00e1sime oboma rukami.<\/p>\n\n\n\n Ale vysvet\u013eova\u0165, pre\u010do Ma\u010farsko (mimochodom, rovnako ako Rumunsko) uzavrelo svoj priestor pre tranzit zbran\u00ed a mun\u00edcie na Ukrajinu, ktor\u00e1 krv\u00e1ca v z\u00e1ujme obrany n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch, sa zd\u00e1 by\u0165 pr\u00edli\u0161 opatrn\u00e9<\/strong>. Je to re\u00e1lne? To uk\u00e1\u017ee bud\u00facnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 je d\u00f4razn\u00e9 ods\u00fadenie ruskej agresie a zlo\u010dinov na Ukrajine a ve\u013ek\u00e1 humanit\u00e1rna pomoc. Ale pred smr\u0165, zotro\u010denie a vyhnanie z na\u0161ej vlasti m\u00f4\u017ee zachr\u00e1ni\u0165 len v\u00ed\u0165azstvo nad \u00fato\u010dn\u00edkmi<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n Mysl\u00edm, \u017ee v Po\u013esku presne \u010d\u00edtame a ch\u00e1peme s\u00fa\u010dasn\u00fa situ\u00e1ciu Ukrajincov<\/strong>. Preto v \u017eiadosti o pomoc pre Ukrajinu \u017eiadame predov\u0161etk\u00fdm o zbrane, ktor\u00e9 bud\u00fa najlep\u0161\u00edm n\u00e1strojom na z\u00e1chranu \u017eivota, zdravia a slobody. Zachr\u00e1ni to \u017eivoty, zdravie a slobodu n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n Marek Kuchcinski<\/p>\n\n\n\n Predseda zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru<\/p>\n\n\n\n Sejm Po\u013eskej republiky<\/p>\n\n\n\n 23. m\u00e1ja 2022.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" (Reakcia na \u010dl\u00e1nok Zsolta N\u00e9metha: O Ukrajine a Po\u013esku z poh\u013eadu Ma\u010farska. Text predsedu zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru ma\u010farsk\u00e9ho parlamentu, \"w.Polityce.pl\", 18. m\u00e1ja 2022) 18. m\u00e1ja bol na str\u00e1nke wPolityce.pl uverejnen\u00fd \u010dl\u00e1nok adresovan\u00fd Poliakom, ktor\u00e9ho autorom je predseda zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru ma\u010farsk\u00e9ho parlamentu, m\u00f4j priate\u013e Zsolt N\u00e9meth a v ktorom autor v duchu po\u013esko-ma\u010farsk\u00e9ho priate\u013estva vysvet\u013euje postoj Ma\u010farska [...]<\/p>","protected":false},"author":21,"featured_media":25012,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[50,3],"tags":[],"class_list":["post-25014","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-wspolpraca-miedzynarodowa","category-wydarzenia"],"yoast_head":"\n
Z tohto d\u00f4vodu sme sa zapojili do diskusie na eur\u00f3pskej \u00farovni a predlo\u017eili sme po\u013esk\u00fd n\u00e1vrh reformy E\u00da zalo\u017een\u00fd na Eur\u00f3pe vlasti so zachovan\u00edm \u0161t\u00e1tov a posilnen\u00edm \u00falohy n\u00e1rodn\u00fdch parlamentov. V tomto oh\u013eade m\u00e1me s Ma\u010farskom podobn\u00fa diagn\u00f3zu Eur\u00f3pskej \u00fanie a recept na jej ozdravenie.<\/p>\n\n\n\n