Parlamentn\u00e1 diplomacia v z\u00e1ujme eur\u00f3pskej bezpe\u010dnosti<\/strong><\/p>\n\n\n\n
V prvom sobot\u0148aj\u0161om paneli sa diskutovalo o v\u00fdzname parlamentnej diplomacie v kontexte bezpe\u010dnosti kontinentu a o \u00falohe po\u013eskej parlamentnej diplomacie v na\u0161ej \u010dasti sveta. - \u017dijeme v \u010dase, ke\u010f si v krajin\u00e1ch s ve\u013emi siln\u00fdmi n\u00e1rodn\u00fdmi parlamentmi m\u00f4\u017eu by\u0165 ich ob\u010dania ist\u00ed, \u017ee ich pr\u00e1va bud\u00fa re\u0161pektovan\u00e9. Je to tie\u017e zvl\u00e1\u0161tny \u010das pokusov o prep\u00edsanie dej\u00edn, o zmenu pomeru s\u00edl v na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py, \u010do sa zvy\u010dajne kon\u010d\u00ed ve\u013emi zle - povedal Maciej Szymanowski, riadite\u013e In\u0161tit\u00fatu po\u013esko-ma\u010farskej spolupr\u00e1ce Wac\u0142awa Felczaka, ktor\u00fd otvoril diskusiu.<\/p>\n\n\n\n
Podpredseda parlamentu Ryszard Terlecki v rozprave poznamenal, \u017ee \"sa nach\u00e1dzame v d\u00f4le\u017eitom okamihu, ke\u010f sa v E\u00da diskutuje o bud\u00facnosti tejto organiz\u00e1cie. - Do tejto diskusie by sa mali zapoji\u0165 aj krajiny, ktor\u00e9 chc\u00fa by\u0165 jej \u010dlenmi. Ak by sa n\u00e1m podarilo vybudova\u0165 siln\u00fa spolupr\u00e1cu v na\u0161om regi\u00f3ne, tieto mo\u017enosti by sa roz\u0161\u00edrili. V EP by mala existova\u0165 skupina pre stredn\u00fa Eur\u00f3pu. Bol by to d\u00f4le\u017eit\u00fd krok vpred, ktor\u00fd by vyplynul aj z na\u0161ich diskusi\u00ed tu - zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n
P\u00e1n Bernacki zasa pripomenul, \u017ee poslanci s\u00fa z\u00e1stupcami \"suver\u00e9na suver\u00e9nnych n\u00e1rodov\". S\u00fa tie\u017e predstavite\u013emi org\u00e1nov, ktor\u00e9 vydr\u017eia. - \u017dia\u013e, n\u00e1\u0161 svet postihla kr\u00edza politick\u00fdch el\u00edt, najv\u00e1\u017enej\u0161ia v dejin\u00e1ch parlamentarizmu,\" vyjadril po\u013eutovanie.<\/p>\n\n\n\n
Predseda V\u00fdboru pre z\u00e1le\u017eitosti E\u00da ma\u010farsk\u00e9ho N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia pouk\u00e1zal na to, \u017ee karpatsk\u00fd regi\u00f3n je miestom s neuverite\u013en\u00fdm potenci\u00e1lom, ktor\u00fd nie je dostato\u010dne vyu\u017e\u00edvan\u00fd. - Ke\u010f sa pozer\u00e1m na v\u00fdvoj bezpe\u010dnostnej situ\u00e1cie, zd\u00e1 sa mi, \u017ee posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010die bolo sledom kr\u00edz. 2008, hospod\u00e1rska kr\u00edza a potom migra\u010dn\u00e1 kr\u00edza. E\u00da v\u00e4\u010d\u0161inou nebola schopn\u00e1 kona\u0165 vopred, iba reagovala. M\u00e1me \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ie bezpe\u010dnostn\u00e9 probl\u00e9my. Vid\u00edme, ako Rusko ohrozuje Ukrajinu a ako sa jeho konanie dot\u00fdka aj karpatsk\u00e9ho regi\u00f3nu. Vy\u0161ehradsk\u00e9 krajiny s\u00fa pod priamym vplyvom hrozieb, ktor\u00e9 vid\u00edme na v\u00fdchode - zhodnotil Richard H\u00f6rcsik.<\/p>\n\n\n\n
Mykola K\u0148a\u017eickij, z\u00e1stupca Najvy\u0161\u0161ej rady Ukrajiny, po\u010fakoval za podporu po\u013esk\u00e9ho Sejmu a Sen\u00e1tu, ktor\u00fa Ukrajina dostala, a vyhl\u00e1sil, \u017ee urob\u00ed v\u0161etko pre to, aby Karpatsk\u00fd klub fungoval efekt\u00edvne. - Ukrajina nem\u00f4\u017ee by\u0165 n\u00e1razn\u00edkovou z\u00f3nou. Ak bude Ukrajina pod rusk\u00fdm vplyvom, \u010fal\u0161ia agresia bude proti pobaltsk\u00fdm \u0161t\u00e1tom a Po\u013esku. M\u00e1me smutn\u00e9 sk\u00fasenosti a mus\u00edme si to uvedomi\u0165, - varoval. - Jednota a zmierenie karpatsk\u00fdch kraj\u00edn je mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00e9. Pripravenos\u0165, \u017ee v pr\u00edpade ruskej agresie, ktor\u00e1 je ve\u013emi re\u00e1lna, bud\u00fa krajiny karpatsk\u00e9ho regi\u00f3nu miestom, kam sa bud\u00fa chcie\u0165 uch\u00fdli\u0165 t\u00ed, ktor\u00ed utrpeli agresiu. \u017diadam z\u00e1stupcov v\u0161etk\u00fdch parlamentov, aby podporili parlamentn\u00fa demokraciu,\" povedal spolupredseda parlamentnej skupiny pre medziparlamentn\u00e9 vz\u0165ahy s Po\u013eskom.<\/p>\n\n\n\n
- Je pre n\u00e1s nesmierne d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme v EP spolupracovali aj na region\u00e1lnej \u00farovni. Niekedy s\u00fa na\u0161e frakcie tak \u00fazko prepojen\u00e9, \u017ee je \u0165a\u017ek\u00e9 n\u00e1js\u0165 form\u00e1t na diskusiu. Mali by sme vytv\u00e1ra\u0165 pr\u00edle\u017eitosti na trval\u00fd kontakt naprie\u010d frakciami. Spom\u00ednam si na prejav prezidenta Lecha Kaczy\u0144sk\u00e9ho v Tibilisi v roku 2008. Pam\u00e4t\u00e1m si na reakcie na tento prejav na Z\u00e1pade, ke\u010f \u013eudia hovorili, \u017ee je to nejak\u00e1 politick\u00e1 fant\u00e1zia, \u017ee je to prehnan\u00e9. Dnes maj\u00fa tieto slov\u00e1 \u00faplne in\u00fd v\u00fdznam. Parlamentn\u00e1 diplomacia je d\u00f4le\u017eit\u00e1 z viacer\u00fdch d\u00f4vodov. Zahrani\u010dn\u00e1 politika sa zmenila a nie je to len politika medzi \u0161t\u00e1tmi, ministrami a prezidentmi. Prebieha aj na soci\u00e1lnej a parlamentnej \u00farovni. Procesy eur\u00f3pskej integr\u00e1cie z\u00e1rove\u0148 sp\u00f4sobili, \u017ee na\u0161a eur\u00f3pska politika nie je len zahrani\u010dnou politikou, ale \u010diasto\u010dne aj vn\u00fatornou politikou, napr\u00edklad v s\u00favislosti s infra\u0161trukt\u00farou. Mali by sme reformova\u0165 E\u00da, aby sme posilnili n\u00e1rodn\u00e9 parlamenty, aby bola E\u00da zakorenen\u00e1 v na\u0161ich demokraci\u00e1ch na \u00farovni n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov - tvrd\u00ed poslanec EP Zdzis\u0142aw Krasnod\u0119bski.<\/p>\n\n\n\n
V druhom paneli sa okrem in\u00e9ho diskutovalo o mo\u017enostiach roz\u0161\u00edrenia komunika\u010dn\u00fdch re\u0165azcov. - Eur\u00f3pska komisia navrhla nov\u00fa komunika\u010dn\u00fa trasu, ktor\u00e1 je s\u00fa\u010das\u0165ou Via Carpatia. Je to v\u00fdsledok \u00fasilia a snahy vynalo\u017een\u00fdch od za\u010diatku roka 2016. \u010eakujeme za anga\u017eovanos\u0165 kraj\u00edn regi\u00f3nu. V\u010faka tomu m\u00f4\u017eeme po\u010d\u00edta\u0165 s t\u00fdm, \u017ee pobaltsk\u00e9 pr\u00edstavy bud\u00fa prepojen\u00e9 s ju\u017enou Eur\u00f3pou prostredn\u00edctvom koridoru Baltsk\u00e9 more - \u010cierne more - Egejsk\u00e9 more. To je u\u017e konkr\u00e9tny v\u00fdsledok na\u0161ej pr\u00e1ce. My, trilater\u00e1lne \u0161t\u00e1ty, sme ambici\u00f3zne n\u00e1rody. Toto nie je koniec. Minul\u00fd rok som v Sofii na summite kraj\u00edn Trojspolku v sprievode prezidenta Andrzeja Andrzejudu apeloval na vytvorenie \u017eelezni\u010dn\u00e9ho koridoru Carpatia, preto\u017ee je pre krajiny Trojspolku absol\u00fatne nevyhnutn\u00fd - povedal minister infra\u0161trukt\u00fary Andrzej Adamczyk.<\/p>\n\n\n\n N\u00e1mestn\u00edk ministra infra\u0161trukt\u00fary Rafa\u0142 Weber hovoril o realiz\u00e1cii projektu Via Carpatia. - Zo 715 km cesty Via Carpatia, ktor\u00e1 vedie cez po\u013esk\u00e9 \u00fazemie od hran\u00edc s Litvou po hranice so Slovenskom, je v s\u00fa\u010dasnosti k dispoz\u00edcii takmer 30 %. V realiz\u00e1cii m\u00e1me nie\u010do vy\u0161e 50 percent tejto dopravnej trasy a 20 percent je v pr\u00edpravnej f\u00e1ze, ktor\u00e1 bude v tomto roku ukon\u010den\u00e1 formou realiza\u010dn\u00fdch zml\u00fav, - op\u00edsal.<\/p>\n\n\n\n - Ka\u017ed\u00fd nov\u00fd koridor a pr\u00edpadn\u00e9 odbo\u010denie z TEN-T n\u00e1m umo\u017en\u00ed zv\u00fd\u0161i\u0165 hodnotu tejto siete a prispie\u0165 k spolo\u010dnej eur\u00f3pskej dopravnej sieti. Je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 starostlivo posudzova\u0165 nov\u00e9 n\u00e1vrhy. Rozvoj dopravn\u00fdch spojen\u00ed by sa nemal s\u00fastredi\u0165 len na rozvoj dopravnej infra\u0161trukt\u00fary. Nemali by sme zab\u00fada\u0165, \u017ee sa vytv\u00e1ra nov\u00fd re\u0165azec logistick\u00fdch spojen\u00ed medzi \u010ciernym, Baltsk\u00fdm, Jadransk\u00fdm a Egejsk\u00fdm morom. Z vytvorenia integrovan\u00fdch dopravn\u00fdch spojen\u00ed m\u00f4\u017eu profitova\u0165 v\u0161etky krajiny v regi\u00f3ne - poznamenal loty\u0161sk\u00fd minister dopravy T\u00e2lis Linkaits.<\/p>\n\n\n\n - \u010cesk\u00e1 republika v j\u00fali prevezme predsedn\u00edctvo Rady E\u00da a v oblasti dopravy dokon\u010d\u00edme aktualiz\u00e1ciu siete TEN-T, povedal n\u00e1mestn\u00edk \u010desk\u00e9ho ministra dopravy Jan Sechter. - Je tie\u017e potrebn\u00e9 rokova\u0165 s Ukrajinou o napojen\u00ed na sie\u0165 TEN-T, aby harmoniz\u00e1cia pl\u00e1nov bola prepojen\u00edm v strategickom rozmere. V\u00fdchodn\u00e9 partnerstvo by sa malo premietnu\u0165 do konkr\u00e9tnych infra\u0161trukt\u00farnych programov - zhodnotil \u010desk\u00fd politik.<\/p>\n\n\n\n Moder\u00e1torom tejto \u010dasti zasadnutia bol poslanec EP Bogdan Rzonca.<\/p>\n\n\n\n Ako prv\u00fd v tomto bode vyst\u00fapil Janusz Wojciechowski, komis\u00e1r E\u00da pre po\u013enohospod\u00e1rstvo. Po\u013enohospod\u00e1rska \u010das\u0165 dohody je reakciou na procesy industrializ\u00e1cie a intenzifik\u00e1cie po\u013enohospod\u00e1rskej v\u00fdroby v posledn\u00fdch rokoch, ktor\u00e9 v\u00fdrazne zmenili eur\u00f3pske po\u013enohospod\u00e1rstvo. Cie\u013eom je zabezpe\u010di\u0165 udr\u017eate\u013enos\u0165 po\u013enohospod\u00e1rstva a poskytn\u00fa\u0165 pr\u00edle\u017eitosti \u010do najv\u00e4\u010d\u0161iemu po\u010dtu po\u013enohospod\u00e1rov. Je to fenom\u00e9n Podkarpatska a sk\u00fasenosti z tohto regi\u00f3nu s\u00fa ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9. Hoci s\u00fa tu farmy relat\u00edvne mal\u00e9, ich v\u00fdrobn\u00e9 v\u00fdsledky s\u00fa ve\u013emi dobr\u00e9, vy\u0161\u0161ie ako v regi\u00f3noch s lep\u0161ou p\u00f4dou. Je tu aj najvy\u0161\u0161ia spotreba miner\u00e1lnych hnoj\u00edv. Pr\u00e1ve ekologick\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo je ve\u013ekou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou najm\u00e4 pre horsk\u00e9 oblasti. Je to vynikaj\u00faci n\u00e1vrh pre tento typ po\u013enohospod\u00e1rstva, ktor\u00fd m\u00e1 len mal\u00fa \u0161ancu v porovnan\u00ed s masov\u00fdm, priemyseln\u00fdm po\u013enohospod\u00e1rstvom, ktor\u00e9 vid\u00edme v Eur\u00f3pe. S pomocou eur\u00f3pskych fondov a cielenej podpory m\u00f4\u017eu tieto regi\u00f3ny profitova\u0165 z transform\u00e1cie - povedal Janusz Wojciechowski.<\/p>\n\n\n\n Opatrenia po\u013eskej vl\u00e1dy predstavila Anna G\u0119bicka, \u0161t\u00e1tna tajomn\u00ed\u010dka ministerstva po\u013enohospod\u00e1rstva a rozvoja vidieka. - Zmeny v takejto k\u013e\u00fa\u010dovej oblasti nevyhnutne vyvol\u00e1vaj\u00fa mnoh\u00e9 obavy. Preto sme sa u\u017e vo f\u00e1ze pr\u00edpravy n\u00e1rodn\u00e9ho strategick\u00e9ho pl\u00e1nu zamerali na ve\u013emi rozsiahle konzult\u00e1cie s po\u013enohospod\u00e1rmi, agropotravin\u00e1rskym sektorom, obchodn\u00fdmi organiz\u00e1ciami a odborov\u00fdmi zv\u00e4zmi po\u013enohospod\u00e1rov. Pri organizovan\u00ed t\u00fdchto konzult\u00e1ci\u00ed sme sa zamerali na modern\u00e9 technol\u00f3gie. Dostali sme mnoho ot\u00e1zok a pripomienok, \u010do sved\u010d\u00ed o d\u00f4le\u017eitosti t\u00fdchto zmien. D\u00fafam, \u017ee sa postupne rozpt\u00fdlia obavy t\u00fdkaj\u00face sa Zelenej dohody. Ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1 je zlo\u017eka prenosu poznatkov, aplik\u00e1cia modern\u00fdch rie\u0161en\u00ed v po\u013enohospod\u00e1rstve - zd\u00f4raznila.<\/p>\n\n\n\n Anna Paluchov\u00e1, podpredsedn\u00ed\u010dka V\u00fdboru pre \u017eivotn\u00e9 prostredie, pr\u00edrodn\u00e9 zdroje a lesn\u00edctvo, sa zamerala na strat\u00e9giu v oblasti biodiverzity. - Ch\u00fdbaj\u00fa finan\u010dn\u00e9 \u0161pecifik\u00e1 a terminologick\u00e1 konzistentnos\u0165. Ak nezlep\u0161\u00edme terminol\u00f3giu a technick\u00e9 predpisy, nebude mo\u017en\u00e9 t\u00fato strat\u00e9giu realizova\u0165. V\u0161etky tieto opatrenia musia by\u0165 interdisciplin\u00e1rne. Pr\u00edrodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo, vyu\u017e\u00edvaj\u00face hodnoty pr\u00edrody, je to, \u010do by sme mali harmonicky rozv\u00edja\u0165 v spolupr\u00e1ci s na\u0161imi susedmi v Karpatskom obl\u00faku,\" povedala.<\/p>\n\n\n\n \u0160t\u00e1tny tajomn\u00edk ma\u010farsk\u00e9ho ministerstva po\u013enohospod\u00e1rstva Zsolt Feldman pouk\u00e1zal na strat\u00e9gie, ktor\u00e9 pripravila Eur\u00f3pska \u00fania. - Je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 h\u013eada\u0165 odpovede na ot\u00e1zku, ako udr\u017ea\u0165 po\u013enohospod\u00e1rstvo, aby sa v\u00fdrobcovia \u017eij\u00faci v provinci\u00e1ch mohli na\u010falej \u017eivi\u0165 svojou \u010dinnos\u0165ou. Predpokladali sme, \u017ee dok\u00e1\u017eeme zos\u00faladi\u0165 na\u0161e amb\u00edcie v oblasti konkurencieschopnosti a ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Aby sme dosiahli ciele Zelenej dohody, mus\u00edme uskuto\u010dni\u0165 technologick\u00fd v\u00fdvoj, zavies\u0165 nov\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rske technol\u00f3gie. S\u00fa to n\u00e1klady a potrebujeme \u010das na zavedenie nov\u00fdch po\u013enohospod\u00e1rskych techn\u00edk. Hrozby, ktor\u00e9 formuluj\u00fa po\u013enohospod\u00e1ri v s\u00favislosti so Zelenou dohodou, sa daj\u00fa len \u010diasto\u010dne vyrie\u0161i\u0165 finan\u010dnou podporou. Potrebn\u00e1 je aj podpora vo forme vedomostnej z\u00e1kladne - zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n Martin Kov\u00e1\u010d, \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk Ministerstva p\u00f4dohospod\u00e1rstva a rozvoja vidieka SR, uviedol, \u017ee Slovensko sa stoto\u017e\u0148uje s n\u00e1zorom, \u017ee Zelen\u00e1 dohoda m\u00e1 potenci\u00e1l sta\u0165 sa z\u00e1kladn\u00fdm prvkom prechodu na zachovanie udr\u017eate\u013enosti. - Dodal, \u017ee pri stanovovan\u00ed tzv. environment\u00e1lnych cie\u013eov mus\u00edme ma\u0165 na pam\u00e4ti v\u00fdznam mal\u00fdch po\u013enohospod\u00e1rskych podnikov.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu viedla Teresa Pamu\u0142a, \u010dlenka V\u00fdboru pre po\u013enohospod\u00e1rstvo a rozvoj vidieka.<\/p>\n\n\n\n Panel IV bol pr\u00edle\u017eitos\u0165ou na diskusiu o hospod\u00e1rskej kr\u00edze sp\u00f4sobenej pand\u00e9miou, ktor\u00e1 zasiahla ekonomiky v\u0161etk\u00fdch karpatsk\u00fdch kraj\u00edn, a o realiz\u00e1cii programov s\u00favisiacich s hospod\u00e1rskou obnovou.<\/p>\n\n\n\n Waldemar Buda, \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk ministerstva fondov a region\u00e1lnej politiky, uviedol, \u017ee po\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1t pre\u0161iel ur\u010ditou sk\u00fa\u0161kou. - Po\u013esk\u00e9 hospod\u00e1rstvo st\u00e1lo pred obrovskou v\u00fdzvou. Predov\u0161etk\u00fdm parameter zamestnanosti bol pre n\u00e1s najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed. Tento test bol \u00faspe\u0161ne vykonan\u00fd. V rokoch 2019 a\u017e 2021 sme zv\u00fd\u0161ili po\u010det zamestnan\u00fdch os\u00f4b. To dokazuje, \u017ee n\u00e1stroje, ktor\u00e9 sme zaviedli, fungovali. Finan\u010dn\u00fd \u0161t\u00edt, v\u00fdnimky zo soci\u00e1lneho poistenia alebo \"stopky\" udr\u017eali pracovn\u00e9 miesta. I\u0161lo o vn\u00fatro\u0161t\u00e1tne aj eur\u00f3pske opatrenia. Infl\u00e1cia je zrejm\u00fdm d\u00f4sledkom, ktor\u00e9mu \u010del\u00edme v celej Eur\u00f3pe. M\u00e1me minim\u00e1lnu nezamestnanos\u0165. Cie\u013eom, ktor\u00fd by sme chceli dosiahnu\u0165, je makroregion\u00e1lna, eur\u00f3pska, karpatsk\u00e1 strat\u00e9gia. Mali by sme sledova\u0165 iniciat\u00edvu EK, aby sme sa pripravili, koncep\u010dne pracovali na Karpatskej strat\u00e9gii. Z na\u0161ej strany podnik\u00e1me medzivl\u00e1dne diskusie - ubezpe\u010dil.<\/p>\n\n\n\n - Prakticky cel\u00fd svet z\u00e1pas\u00ed s infl\u00e1ciou, preto\u017ee sa dost\u00e1va z pandemick\u00e9ho spomalenia. Je to celosvetov\u00fd fenom\u00e9n, ktor\u00fd sa t\u00fdka aj n\u00e1\u0161ho karpatsk\u00e9ho regi\u00f3nu. Preto u\u017e v okt\u00f3bri 2021 za\u010dali prv\u00e9 krajiny E\u00da zav\u00e1dza\u0165 programy zameran\u00e9 na obmedzenie mo\u017en\u00fdch str\u00e1t, ktor\u00e9 by mohli vznikn\u00fa\u0165 t\u00fdm, ktor\u00ed s\u00fa na rast cien najcitlivej\u0161\u00ed, najm\u00e4 d\u00f4chodcom s najni\u017e\u0161\u00edmi pr\u00edjmami. Po\u013esk\u00e1 vl\u00e1da nezostala pozadu a tie\u017e realizovala vlastn\u00e9 projekty v tejto oblasti. Zn\u00ed\u017eila sa DPH a spotrebn\u00e1 da\u0148 na najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie energetick\u00e9 zdroje a slu\u017eby a prijali sa \u010fal\u0161ie rie\u0161enia vo vzorci priamej podpory - zd\u00f4raznil vo svojom prejave n\u00e1mestn\u00edk ministra financi\u00ed Jan Sarnowski.<\/p>\n\n\n\n Komis\u00e1rka pre s\u00fadr\u017enos\u0165 a reformu Elisa Ferreira vyst\u00fapila na konferencii prostredn\u00edctvom videoposolstva. Spomenula pomoc, ktor\u00e1 po kr\u00edze pr\u00fadi do kraj\u00edn E\u00da. Uv\u00edtala skuto\u010dnos\u0165, \u017ee \u010dlensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty aj susedn\u00e9 krajiny, ktor\u00e9 nie s\u00fa \u010dlenmi E\u00da, spolupracuj\u00fa, aby \u010delili spolo\u010dn\u00fdm v\u00fdzvam a spolo\u010dne vyu\u017e\u00edvali pr\u00edle\u017eitosti.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval Jerzy Kwieci\u0144ski, podpredseda predstavenstva banky Pekao S.A.<\/p>\n\n\n\n V prvom nede\u013enom paneli konferencie sa diskutovalo o potenci\u00e1li, ktor\u00fd sa skr\u00fdva v mlad\u00fdch \u013eu\u010foch zo strednej Eur\u00f3py. Ich kreativita, energia, odvaha a vizion\u00e1rstvo. In\u0161pir\u00e1cie z in\u00fdch kraj\u00edn, ako aj in\u0161pir\u00e1cie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu mlad\u00ed \u013eudia v in\u00fdch \u010dastiach sveta \u010derpa\u0165 od svojich rovesn\u00edkov zo strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py. Mlad\u00ed v\u00fdskumn\u00edci, vedci a zakladatelia start-upov hovorili o svojich v\u00e1\u0161\u0148ach, z\u00e1ujmoch, za\u010diatkoch svojej profesion\u00e1lnej \u010dinnosti, prebiehaj\u00facich projektoch, perspekt\u00edvach a v\u00fdzvach. O svoje sk\u00fasenosti a my\u0161lienky sa podelili: Patryk Pijanowski - zakladate\u013e Nebucode a TherapyCave (v\u00ed\u0165azn\u00fd projekt Startup Mine), Micha\u0142 Styczy\u0144ski - doktorand na Katedre biol\u00f3gie Var\u0161avskej univerzity, Alicja Filiacz - v\u00ed\u0165azka prv\u00e9ho miesta v s\u00fa\u0165a\u017ei o digit\u00e1lny komiks o legend\u00e1ch z Podkarpatska, Maksymiliam Paczy\u0144ski - v\u00ed\u0165az medzin\u00e1rodnej s\u00fa\u0165a\u017ee Intel Impact Creators a Maciej Trojnar - trojn\u00e1sobn\u00fd v\u00ed\u0165az geografickej olympi\u00e1dy, kapit\u00e1n po\u013esk\u00e9ho t\u00edmu na majstrovstv\u00e1ch sveta National Geographic.<\/p>\n\n\n\n Moder\u00e1torom tejto \u010dasti zasadnutia bol Robert G\u00f6nczi, v\u00fdskumn\u00fd asistent z V\u00fdskumn\u00e9ho \u00fastavu pre migr\u00e1ciu v Budape\u0161ti.<\/p>\n\n\n\n V druh\u00fd de\u0148 konferencie \u00fa\u010dastn\u00edci 32. konferencie Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa diskutovali aj o spolupr\u00e1ci na vedeckej \u00farovni. Diskutovali o v\u00fdzvach, ktor\u00fdm \u010del\u00ed akademick\u00fd svet, o situ\u00e1cii univerz\u00edt a ich spolo\u010denskej zodpovednosti v \u010dase pand\u00e9mie. \u00da\u010dastn\u00edci diskusie kon\u0161tatovali, \u017ee pand\u00e9mia, ktor\u00e1 v posledn\u00fdch rokoch zasko\u010dila \u013eudstvo, priniesla univerzit\u00e1m nov\u00e9 v\u00fdzvy a spolo\u010densk\u00e1 zodpovednos\u0165 univerz\u00edt sa mnohon\u00e1sobne zv\u00fd\u0161ila. Ako potrebn\u00e9 opatrenia sa spom\u00ednalo h\u013eadanie vhodn\u00fdch foriem spolupr\u00e1ce s akademick\u00fdm svetom a potreba spolo\u010dn\u00fdch iniciat\u00edv stredoeur\u00f3pskych univerz\u00edt. Diskutuj\u00faci sa podelili o svoje sk\u00fasenosti s fungovan\u00edm univerz\u00edt v \u010dase pand\u00e9mie, ktor\u00e1 zohr\u00e1va nielen vzdel\u00e1vaciu \u00falohu, ale m\u00e1 aj vplyv na regi\u00f3n. Diskutovali aj o projektoch t\u00fdkaj\u00facich sa historick\u00e9ho dedi\u010dstva v karpatskom regi\u00f3ne a o spolupr\u00e1ci v r\u00e1mci Collegium Carpathicum. Zhodli sa na tom, \u017ee Medzin\u00e1rodn\u00fd karpatsk\u00fd klub by sa mohol sta\u0165 skvel\u00fdm n\u00e1strojom na stimul\u00e1ciu nov\u00fdch projektov, partnerstiev. Otvorila sa aj ot\u00e1zka obnovy Astronomick\u00e9ho a meteorologick\u00e9ho observat\u00f3ria na vrchu Pop Ivan. Na diskusii sa z\u00fa\u010dastnili: Stefan Purici, prorektor pre medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy Univerzity \u0160tefana Ve\u013ek\u00e9ho v Su\u010danoch; Igor Tsependa, rektor Karpatskej n\u00e1rodnej univerzity; Jan Malicki, riadite\u013e Centra v\u00fdchodoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed Var\u0161avskej univerzity; Oleh Skrynyk, ved\u00faci v\u00fdskumn\u00fdch projektov na Fakulte geografie a region\u00e1lnych \u0161t\u00fadi\u00ed Var\u0161avskej univerzity; Oleh Skrynyk, \u0161tipendista \u00dastavu geografie a \u00fazemn\u00e9ho pl\u00e1novania Po\u013eskej akad\u00e9mie vied; Piotr Pilch, z\u00e1stupca mar\u0161\u00e1lka Podkarpatsk\u00e9ho vojvodstva; a Dawid Lasek zo Zdru\u017eenia Karpatsk\u00fd euroregi\u00f3n.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval profesor Jan Draus, z\u00e1stupca kol\u00e9gia \u00dastavu pam\u00e4ti n\u00e1roda.<\/p>\n\n\n\n Sprievodn\u00fdmi podujatiami 32. ro\u010dn\u00edka podujatia Eur\u00f3pa Karp\u00e1t boli v\u00fdstava o ma\u010farskej pomoci Po\u013esku vo vojne s bo\u013e\u0161evikmi v roku 1920, vyhl\u00e1senie medzin\u00e1rodnej s\u00fa\u0165a\u017ee \"Legendy Podkarpatska\" a predpremi\u00e9ra v\u00fdstavy Medzin\u00e1rodn\u00e9 trien\u00e1le ma\u013eby Karp\u00e1t - Strieborn\u00fd \u0161tvoruholn\u00edk 2021 pod \u010destnou z\u00e1\u0161titou prezidenta Andrzeja Dudu.<\/p>\n\n\n\n Okrem toho po\u010das 32. konferencie Eur\u00f3pa Karp\u00e1t n\u00e1mestn\u00edk ministra kult\u00fary a n\u00e1rodn\u00e9ho dedi\u010dstva Jaros\u0142aw Sellin odovzdal ocenenia umelcom a kult\u00farnym anim\u00e1torom. V r\u00e1mci osobitn\u00fdch podujat\u00ed boli predstaven\u00e9 aj investi\u010dn\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti Trojmoria a strategick\u00fd investi\u010dn\u00fd program po\u013eskej vl\u00e1dy. Na z\u00e1ver konferencie predseda zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru Marek Kuchci\u0144ski odovzdal ceny be\u017eeckej s\u00fa\u0165a\u017ee Zimn\u00e1 karpatsk\u00e1 p\u00e4\u0165ka v kateg\u00f3rii VIP.<\/p>\n\n\n\n W dniach 5 – 6 lutego w Krasiczynie (woj. podkarpackie) odby\u0142a si\u0119 32. edycja mi\u0119dzynarodowej konferencji Europa Karpat. Wzi\u0119li w niej udzia\u0142 parlamentarzy\u015bci, samorz\u0105dowcy, naukowcy z Polski, W\u0119gier, S\u0142owacji, Czech, Litwy, \u0141otwy, Mo\u0142dawii, Ukrainy, Gruzji i Rumunii. Uczestnicy konferencji rozmawiali m.in. o znaczeniu dyplomacji parlamentarnej dla bezpiecze\u0144stwa Europy, Zielonym \u0141adzie, wsp\u00f3\u0142pracy naukowej oraz odbudowie gospodarki […]<\/p>","protected":false},"author":21,"featured_media":24235,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[1,78,50,3],"tags":[],"class_list":["post-24231","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-bez-kategorii","category-europa-karpat","category-wspolpraca-miedzynarodowa","category-wydarzenia"],"yoast_head":"\n
Od Baltsk\u00e9ho mora k \u010ciernemu a Egejsk\u00e9mu moru cez Karpaty? Nov\u00e9 prepojenia v r\u00e1mci siete TEN-T predstavuj\u00fa pre regi\u00f3n pr\u00edle\u017eitos\u0165<\/strong><\/p>\n\n\n\n
Zelen\u00e1 dohoda v Karpatskej Eur\u00f3pe - ekologick\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo ako pr\u00edle\u017eitos\u0165 pre mal\u00e9 a stredn\u00e9 farmy, uhl\u00edkov\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo, strat\u00e9gia biodiverzity 2030, lesn\u00edcka strat\u00e9gia<\/strong><\/p>\n\n\n\n
Rekon\u0161trukcia karpatsk\u00fdch ekonom\u00edk po hospod\u00e1rskej kr\u00edze<\/strong><\/p>\n\n\n\n
Mlad\u00ed \u0161ampi\u00f3ni - tvorcovia bud\u00facnosti strednej Eur\u00f3py: inov\u00e1cie, kreativita, vyn\u00e1lezy<\/strong><\/p>\n\n\n\n
Univerzity a ich soci\u00e1lne prostredie<\/strong><\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/mk-ek-1-scaled.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/a><\/figure>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"