Prv\u00fd panel vo \u0161tvrtok h\u013eadal odpovede na ot\u00e1zku vplyvu energetickej transform\u00e1cie okrem in\u00e9ho na po\u013enohospod\u00e1rsku v\u00fdrobu a h\u013eadal naj\u00fa\u010dinnej\u0161ie rie\u0161enia pre stredoeur\u00f3pske krajiny, aby mohli \u00fa\u010dinne realizova\u0165 udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj.<\/p>\n\n\n\n
- Od roku 2000 pripravujeme po\u013enohospod\u00e1rov na vstup do E\u00da. Rozdelenie finan\u010dn\u00fdch prostriedkov bolo pripraven\u00e9 ve\u013emi efekt\u00edvne. Podarilo sa n\u00e1m zachova\u0165 mal\u00e9 a stredn\u00e9 farmy, ktor\u00e9 napr\u00edklad na Podkarpatsku tvoria 80 percent. Produkuj\u00fa vynikaj\u00face potraviny. Ekologick\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo je ve\u013ekou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou. Spolu s vl\u00e1dou mus\u00edme pripravi\u0165 po\u013enohospod\u00e1rsku politiku tak, aby mlad\u00ed \u013eudia chceli zosta\u0165 na po\u013eskom vidieku - povedala poslanky\u0148a Teresa Pamu\u0142a z V\u00fdboru pre po\u013enohospod\u00e1rstvo a rozvoj vidieka.<\/p>\n\n\n\n
Komis\u00e1r E\u00da pre po\u013enohospod\u00e1rstvo Janusz Wojciechowski zd\u00f4raznil, \u017ee Zelen\u00e1 dohoda je ve\u013ekou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou pre mal\u00e9 a stredn\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rske podniky. - Ak vyu\u017eijeme t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165, o nieko\u013eko rokov budeme ma\u0165 ve\u013emi siln\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo zalo\u017een\u00e9 na syst\u00e9me mal\u00fdch a stredn\u00fdch rodinn\u00fdch fariem a z\u00edskame sp\u00e4\u0165 to, \u010do sme stratili. Pomoc pre tieto farmy m\u00e1 z\u00e1sadn\u00fd v\u00fdznam pre potravinov\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 - povedal.<\/p>\n\n\n\n
V diskusii vyst\u00fapil aj \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk ministerstva fondov a region\u00e1lnej politiky Waldemar Buda. - Budujeme makroregi\u00f3n Eur\u00f3pa Karp\u00e1t. Mus\u00edme presved\u010di\u0165 Eur\u00f3psku komisiu, \u017ee v tomto regi\u00f3ne m\u00e1me spolo\u010dn\u00e9 body. Zelen\u00e1 dohoda by mala by\u0165 absol\u00fatne ved\u00faca, m\u00e1me presne tak\u00fa ist\u00fa situ\u00e1ciu ako regi\u00f3n. Zelen\u00e1 dohoda je obrovskou v\u00fdzvou v oblasti kl\u00edmy, energetiky a dopravy. Pokia\u013e ide o po\u013enohospod\u00e1rstvo, je to obrovsk\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165; je to odvetvie, ktor\u00e9 si naj\u013eah\u0161ie osvoj\u00edme. Nie je mo\u017en\u00e9 zavies\u0165 Zelen\u00fa dohodu v Eur\u00f3pe s vyl\u00fa\u010den\u00edm po\u013enohospod\u00e1rstva,\" zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n
Minister po\u013enohospod\u00e1rstva a rozvoja vidieka Grzegorz Puda zasa s odkazom na rie\u0161enia Green Deal uviedol, \u017ee Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa, Podkarpatsk\u00e1 oblas\u0165 je ur\u010dit\u00fdm ukazovate\u013eom. - Po\u013esko pozost\u00e1va z ve\u013ek\u00e9ho po\u010dtu mal\u00fdch fariem a obdobie pand\u00e9mie pre\u017eilo celkom pokojne. S\u00fa potrebn\u00e9 ve\u013ek\u00e9 priemyseln\u00e9 farmy, ale kvalita produktu je cennej\u0161ia ako jeho mno\u017estvo. Mus\u00edme sa usilova\u0165 o vytvorenie kr\u00e1tkych dod\u00e1vate\u013esk\u00fdch re\u0165azcov v kr\u00e1tkodobom horizonte a o to, aby po\u013enohospod\u00e1ri pred\u00e1vali svoje v\u00fdrobky priamo.<\/p>\n\n\n\n
- Eur\u00f3pska zelen\u00e1 dohoda je ve\u013emi ambici\u00f3znou v\u00fdzvou. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme sa tieto ambici\u00f3zne klimatick\u00e9 v\u00fdzvy nesna\u017eili v E\u00da realizova\u0165 na \u00fakor eur\u00f3pskych a po\u013esk\u00fdch po\u013enohospod\u00e1rov. Prvok hrani\u010dnej dane z h\u013eadiska uhl\u00edkovej stopy je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd. S po\u013enohospod\u00e1rmi by sa malo zaobch\u00e1dza\u0165 spravodlivo a nemali by by\u0165 obmedzovan\u00ed v mo\u017enosti vykon\u00e1va\u0165 ak\u00e9ko\u013evek \u010dinnosti. Po\u013esk\u00e1 po\u013enohospod\u00e1rska dohoda obsahuje nieko\u013eko rie\u0161en\u00ed, ktor\u00e9 zoh\u013ead\u0148uj\u00fa komplexn\u00fd pr\u00edstup k po\u013enohospod\u00e1rstvu a ziskovosti po\u013enohospod\u00e1rskej v\u00fdroby,\" povedal Jaros\u0142aw Sachajko, podpredseda V\u00fdboru pre po\u013enohospod\u00e1rstvo a rozvoj vidieka.<\/p>\n\n\n\n
Predseda V\u00fdboru pre po\u013enohospod\u00e1rstvo a rozvoj vidieka Robert Telus s\u00fahlasil, \u017ee Zelen\u00e1 dohoda je pr\u00edle\u017eitos\u0165ou pre po\u013esk\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo. - E\u00da je s\u00fa\u010das\u0165ou celosvetov\u00e9ho trendu, ke\u010f \u013eudia siahaj\u00fa po potravin\u00e1ch najvy\u0161\u0161ej kvality, a Po\u013esko m\u00e1 ve\u013emi dobr\u00fa zna\u010dku - zd\u00f4raznil p\u00e1n Telus.<\/p>\n\n\n\n
Diskusiu moderoval Bogdan Rzonca, poslanec Eur\u00f3pskeho parlamentu.<\/p>\n\n\n\n
Pl\u00e1n obnovy Eur\u00f3py. N\u00e1rodn\u00fd pl\u00e1n obnovy. Karpatsk\u00e1 strat\u00e9gia<\/strong><\/p>\n\n\n\n V tomto bode diskutovali panelisti z Po\u013eska a Slovenska o Fonde na obnovu (E\u00da novej gener\u00e1cie) a n\u00e1rodn\u00fdch pl\u00e1noch obnovy ako reakcii kraj\u00edn E\u00da na nov\u00e9 hrozby a v\u00fdzvy sp\u00f4soben\u00e9 pand\u00e9miou Covid-19.<\/p>\n\n\n\n Minister pre z\u00e1le\u017eitosti E\u00da Konrad Szyma\u0144ski v tomto bode zasadnutia hovoril o rokovaniach a pr\u00edprave nov\u00e9ho finan\u010dn\u00e9ho v\u00fdh\u013eadu. - Rokovania sprev\u00e1dzali dve nap\u00e4tia. Jeden z nich je medzi investi\u010dn\u00fdmi potrebami strednej Eur\u00f3py, Karpatskej Eur\u00f3py a cie\u013emi nov\u00fdch polit\u00edk E\u00da, ako je napr\u00edklad klimatick\u00e1 politika. Druh\u00e9 nap\u00e4tie sa s\u00fastredilo na zabezpe\u010denie toho, aby sa fond a jeho distribu\u010dn\u00e9 algoritmy nezameriavali v\u00fdlu\u010dne na rekon\u0161trukciu. Po\u013esko a krajiny cel\u00e9ho regi\u00f3nu mali ve\u013emi dobr\u00e9 makroekonomick\u00e9 ukazovatele a hrozilo, \u017ee tieto krajiny bud\u00fa vynechan\u00e9. Museli sme jasne poveda\u0165, \u017ee tento fond je vypo\u010d\u00edtan\u00fd na roky a nem\u00f4\u017ee rie\u0161i\u0165 len rekon\u0161trukciu v \u00fazkom zmysle slova, - povedal.<\/p>\n\n\n\n Ma\u0142gorzata Jarosi\u0144ska-Jedynak, \u0161t\u00e1tna tajomn\u00ed\u010dka Ministerstva fondov a region\u00e1lnej politiky, sa vo svojom prejave odvolala na Karpatsk\u00fa strat\u00e9giu. - Tento dokument bol dokon\u010den\u00fd v roku 2018. Teraz sme ju aktualizovali, aby sme odpovedali na ot\u00e1zku, \u010di priority stanoven\u00e9 v tejto strat\u00e9gii zodpovedaj\u00fa v\u00fdzvam, ktor\u00fdm \u010del\u00edme, a investi\u010dn\u00fdm priorit\u00e1m stanoven\u00fdm E\u00da pre Zelen\u00fa dohodu. Zdroje v r\u00e1mci n\u00e1rodn\u00e9ho pl\u00e1nu obnovy sa maj\u00fa pou\u017ei\u0165 na splnenie cie\u013eov a opatren\u00ed v oblasti kl\u00edmy. Karpaty, ako s\u00fa\u010das\u0165 stanoven\u00e9ho cie\u013ea zelen\u00fdch Karp\u00e1t, do neho ve\u013emi dobre zapadaj\u00fa,\" zd\u00f4raznila.<\/p>\n\n\n\n - Ke\u010f hovor\u00edme o novom hospod\u00e1rskom modeli, ke\u010f h\u013ead\u00e1me nov\u00e9 cesty rastu, nem\u00f4\u017eeme si nev\u0161imn\u00fa\u0165, \u017ee tieto nov\u00e9 cesty rastu spo\u010d\u00edvaj\u00fa vo vyu\u017e\u00edvan\u00ed potenci\u00e1lu nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed. Ke\u010f sa pozer\u00e1me na podporu n\u00edzkouhl\u00edkov\u00e9ho hospod\u00e1rstva na dosiahnutie klimatick\u00fdch cie\u013eov, pozer\u00e1me sa na hospod\u00e1rstvo ako na celok. Je to syst\u00e9m prepojen\u00fdch plavidiel - povedala Teresa Czerwi\u0144ska, viceprezidentka Eur\u00f3pskej investi\u010dnej banky.<\/p>\n\n\n\n Piotr Arak, riadite\u013e Po\u013esk\u00e9ho ekonomick\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu, pripomenul, \u017ee t\u00e1to \u010das\u0165 Eur\u00f3py m\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det regi\u00f3nov s HDP na obyvate\u013ea pod 50 % eur\u00f3pskeho priemeru. - Ide o najchudobnej\u0161iu \u010das\u0165 E\u00da, ktor\u00e1 si vy\u017eaduje najv\u00e4\u010d\u0161iu podporu. Dnes sa nach\u00e1dzame v postpandemickej situ\u00e1cii, ke\u010f hospod\u00e1rsky kolaps a negat\u00edvne soci\u00e1lne d\u00f4sledky nie s\u00fa na\u0161\u00edm regi\u00f3nom. Hospod\u00e1rska katastrofa sa odohrala v ju\u017enej Eur\u00f3pe. KPO je program pre Taliansko, Franc\u00fazsko a \u0160panielsko. Nie sme pr\u00e1ve regi\u00f3n, ktor\u00fd je na tieto opatrenia n\u00e1chyln\u00fd. Vzh\u013eadom na hospod\u00e1rsku zaostalos\u0165 v\u0161ak st\u00e1le potrebujeme podporu a mnoh\u00e9 eur\u00f3pske krajiny chc\u00fa toto obdobie hospod\u00e1rskeho o\u017eivenia vyu\u017ei\u0165 ako odrazov\u00fd most\u00edk, - povedal.<\/p>\n\n\n\n Slovensk\u00fa perspekt\u00edvu predstavil honor\u00e1rny konzul Po\u013eskej republiky v Pre\u0161ove a b\u00fdval\u00fd poslanec N\u00e1rodnej rady SR J\u00e1n Hudack\u00fd. - Mus\u00edme obnovi\u0165 hospod\u00e1rstvo, predov\u0161etk\u00fdm z h\u013eadiska tvorby pracovn\u00fdch miest. S\u00favis\u00ed to so soci\u00e1lnou sf\u00e9rou. Pand\u00e9mia mala negat\u00edvny vplyv na v\u00fdvoj slovensk\u00e9ho hospod\u00e1rstva. V\u00edtame iniciat\u00edvu E\u00da, nov\u00fd finan\u010dn\u00fd v\u00fdh\u013ead a pl\u00e1n obnovy. V\u00edziou je, aby Eur\u00f3pa bola ekologickej\u0161ia, digit\u00e1lnej\u0161ia a odolnej\u0161ia,\" povedal.<\/p>\n\n\n\n V rozprave vyst\u00fapil aj predseda V\u00fdboru pre hospod\u00e1rske z\u00e1le\u017eitosti Peter Kremsk\u00fd. - Pl\u00e1n obnovy je pre na\u0161u \u010das\u0165 Eur\u00f3py obrovskou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou, hoci nejde o peniaze zadarmo. Je to obrovsk\u00fd z\u00e1v\u00e4zok. Zelen\u00e9 hospod\u00e1rstvo - v tejto oblasti existuje obrovsk\u00fd priestor na zlep\u0161enie dopravn\u00fdch spojen\u00ed. M\u00e1me tu ve\u013ea pr\u00e1ce. Okrem toho existuje pr\u00edle\u017eitos\u0165 na invest\u00edcie do \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Cel\u00fd pl\u00e1n obnovy je pr\u00edle\u017eitos\u0165ou na zlep\u0161enie konkurencieschopnosti strednej Eur\u00f3py,\" zd\u00f4raznil slovensk\u00fd politik.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval Jerzy Kwieci\u0144ski, podpredseda predstavenstva banky Pekao S.A.<\/p>\n\n\n\n \"Stav a perspekt\u00edvy partnerstva medzi Po\u013eskom a Ukrajinou\"<\/strong><\/p>\n\n\n\n V\u00fdchodiskom pre diskusiu v nasleduj\u00facom \u0161tvrtkovom paneli bola spr\u00e1va, ktor\u00fa pripravili In\u0161tit\u00fat politick\u00fdch vied a administrat\u00edvy Univerzity Marie Curie-Sk\u0142odowskej, Stredoeur\u00f3psky in\u0161tit\u00fat v Lubline a Kyjevsk\u00fd in\u0161tit\u00fat medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov T. \u0160ev\u010denka. Spr\u00e1va je odbornou anal\u00fdzou vz\u0165ahov medzi Po\u013eskom a Ukrajinou na piatich \u00farovniach: 1) spolo\u010dn\u00e1 historick\u00e1 pam\u00e4\u0165 a kult\u00farne dedi\u010dstvo; 2) bilater\u00e1lne vz\u0165ahy a medzin\u00e1rodn\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165; 3) hospod\u00e1rska, soci\u00e1lna a cezhrani\u010dn\u00e1 spolupr\u00e1ca; 4) verejn\u00e1 diplomacia a strategick\u00e1 komunik\u00e1cia v oboch krajin\u00e1ch; 5) po\u013esko-ukrajinsk\u00e9 vz\u0165ahy a medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe.<\/p>\n\n\n\n - Pri pr\u00edprave tohto dokumentu sme vych\u00e1dzali z toho, \u017ee bilater\u00e1lne vz\u0165ahy a vzorec strategick\u00e9ho partnerstva medzi Po\u013eskom a Ukrajinou si vy\u017eaduj\u00fa zoh\u013eadnenie glob\u00e1lneho medzin\u00e1rodn\u00e9ho kontextu a meniaceho sa medzin\u00e1rodn\u00e9ho poriadku. Medzin\u00e1rodn\u00fd poriadok po skon\u010den\u00ed svojej bipol\u00e1rnej podoby e\u0161te st\u00e1le nedosiahol \u00fapln\u00fd proces kry\u0161taliz\u00e1cie a je v procese zmien. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 p\u00fdta\u0165 sa na zmenu \u0161t\u00fdlu a projekciu moci zo strany mocnost\u00ed, ktor\u00e9 p\u00f4sobia v medzin\u00e1rodnom prostred\u00ed. Znepokojuj\u00facim trendom v zmen\u00e1ch medzin\u00e1rodn\u00e9ho poriadku je oslabovanie multilateralizmu medzin\u00e1rodn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed - povedal Marek Pietra\u015b, riadite\u013e In\u0161tit\u00fatu politick\u00fdch vied a administrat\u00edvy Univerzity Marie Curie-Sk\u0142odowskej.<\/p>\n\n\n\n Hryhorij Perepelicja z Kyjevsk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov T. \u0160ev\u010denka uviedol, \u017ee hodnotenie geopolitickej situ\u00e1cie, v ktorej sa vyv\u00edjaj\u00fa po\u013esko-ukrajinsk\u00e9 strategick\u00e9 vz\u0165ahy, je ve\u013emi zlo\u017eit\u00e1 \u00faloha. Je to zlo\u017eit\u00e9 aj v kontexte v\u00fdchodnej politiky NATO a E\u00da. Na\u0161e partnerstvo z\u00e1vis\u00ed od glob\u00e1lnych trendov, od medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov ako celku. Preto je \u0165a\u017ek\u00e9 odhadn\u00fa\u0165 bud\u00facnos\u0165 n\u00e1\u0161ho partnerstva, ak\u00fa strat\u00e9giu by mali zvoli\u0165 na\u0161e krajiny, najm\u00e4 v kontexte \u010c\u00edny a Ruska - povedal.<\/p>\n\n\n\n Mykola Doro\u0161ko z Kyjevsk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov T. \u0160ev\u010denka, ktor\u00fd prezentoval n\u00e1zor na bud\u00facnos\u0165 strategick\u00e9ho partnerstva medzi Po\u013eskom a Ukrajinou, uviedol, \u017ee \u00falohou vedcov je vytvori\u0165 koncepciu pre na\u0161e krajiny, aby sa toto partnerstvo stalo skuto\u010dn\u00fdm. - Toto partnerstvo by sme mali naplni\u0165 konkr\u00e9tnymi \u010dinmi. Hist\u00f3ria toto partnerstvo ve\u013emi \u010dasto ovplyv\u0148ovala a \u010dasto aj zni\u010dila. Pokia\u013e ide o historick\u00fa politiku, nemali by sme sa sna\u017ei\u0165 o konfront\u00e1ciu. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 dodr\u017eiava\u0165 z\u00e1sadu nezasahovania do historickej politiky. Bolo by tie\u017e dobr\u00e9 upozorni\u0165 na pozit\u00edvne pr\u00edklady spolupr\u00e1ce,\" zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n Walenty Baluk zasa zd\u00f4raznil, \u017ee z form\u00e1lneho h\u013eadiska po\u013esko-ukrajinsk\u00fdch vz\u0165ahov treba poveda\u0165, \u017ee ide skuto\u010dne o strategick\u00e9 partnerstvo. V materi\u00e1lnom rozmere v\u0161ak maj\u00fa Po\u013esko a Ukrajina pred sebou e\u0161te ve\u013ea pr\u00e1ce. Realiz\u00e1cia partnerstva si vy\u017eaduje intenz\u00edvne \u00fasilie v oblasti hospod\u00e1rskych vz\u0165ahov. M\u00e1me ve\u013emi dobr\u00fd zmluvn\u00fd z\u00e1klad. Samozrejme, malo by sa to zlep\u0161i\u0165. Mohli by sme zv\u00e1\u017ei\u0165 prijatie memoranda o strategickom partnerstve. Frekvencia stretnut\u00ed na najvy\u0161\u0161ej \u00farovni je tie\u017e ve\u013emi \u017eiaduca. Partnerstvu ch\u00fdba ur\u010dit\u00e1 v\u00edzia, nov\u00e9 otvorenie - povedal riadite\u013e Centra pre v\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu na Univerzite Marie Curie-Sk\u0142odowskej.<\/p>\n\n\n\n Riadite\u013eka Stredoeur\u00f3pskeho in\u0161tit\u00fatu v Lubline Beata Surmaczov\u00e1 poznamenala, \u017ee strategick\u00e1 komunik\u00e1cia medzi Po\u013eskom a Ukrajinou nie je dobr\u00e1. - Mus\u00ed existova\u0165 jasn\u00e9 politick\u00e9 rozhodnutie t\u00fdkaj\u00face sa strategickej komunik\u00e1cie. Merate\u013en\u00fd spolo\u010dn\u00fd cie\u013e, ktor\u00fd by bol v\u00fdchodiskom, nebol definovan\u00fd. Strategick\u00e9 partnerstvo mus\u00ed ma\u0165 spolo\u010dn\u00fd cie\u013e. Nem\u00e1me tie\u017e st\u00e1lu informa\u010dn\u00fa z\u00e1klad\u0148u, preto s\u00fa inform\u00e1cie o na\u0161ich vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahoch \u010dasto ve\u013emi \u00fatr\u017ekovit\u00e9,\" povedala.<\/p>\n\n\n\n Podpredseda parlamentn\u00e9ho v\u00fdboru pre zahrani\u010dn\u00e9 veci (ISP PAN) Pawe\u0142 Kowal uviedol, \u017ee spr\u00e1va je pokusom o otvorenie diskusie. - Som presved\u010den\u00fd, \u017ee v ka\u017edom takomto dokumente by malo by\u0165 20 percent venovan\u00fdch po\u013enohospod\u00e1rstvu. Okrem toho by sa malo jasne vyjadri\u0165 proti jadrovej elektr\u00e1rni v K\u00f6nigsbergu. Hovor\u00ed sa aj o obrannej aliancii - dodal.<\/p>\n\n\n\n - Za posledn\u00fdch 30 rokov Po\u013esko vst\u00fapilo do NATO a E\u00da. Ukrajine sa to nepodarilo. Hovor\u00ed sa, \u017ee \u00faloha Po\u013eska ako advok\u00e1ta sa skon\u010dila. S t\u00fdm nes\u00fahlas\u00edm, Po\u013esko m\u00e1 st\u00e1le z\u00e1ujem. St\u00e1le potrebujeme pomoc Po\u013eska. Najm\u00e4 Nord Stream 2 je d\u00f4kazom n\u00e1\u0161ho spolo\u010dn\u00e9ho z\u00e1ujmu - povedal ukrajinsk\u00fd spolupredseda parlamentnej skupiny pre medziparlamentn\u00e9 kontakty s Po\u013eskou republikou Mykola K\u0148a\u017eickij.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval profesor Waldemar Paruch, ved\u00faci Katedry te\u00f3rie a metodol\u00f3gie politiky a spr\u00e1vy na Univerzite Marie Curie-Sk\u0142odowskej.<\/p>\n\n\n\n Nov\u00e1 klimatick\u00e1 politika v Karpatoch - ako \u00fa\u010dinne chr\u00e1ni\u0165 pr\u00edrodn\u00e9 dedi\u010dstvo v Karpatoch. Potenci\u00e1l n\u00e1rodn\u00fdch parkov<\/strong><\/p>\n\n\n\n \u00da\u010dinnos\u0165 klimatick\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed na dosiahnutie spolo\u010dn\u00e9ho eur\u00f3pskeho cie\u013ea - o tejto ot\u00e1zke diskutovali \u00fa\u010dastn\u00edci v \u010fal\u0161om bode konferencie.<\/p>\n\n\n\n Na \u00favod diskusie v tomto paneli podpredsedn\u00ed\u010dka V\u00fdboru pre ochranu \u017eivotn\u00e9ho prostredia, pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov a lesn\u00e9ho hospod\u00e1rstva Anna Paluchov\u00e1 zd\u00f4raznila, \u017ee vzdel\u00e1vanie v oblasti ochrany pr\u00edrody je jednou zo z\u00e1konn\u00fdch \u00faloh n\u00e1rodn\u00fdch parkov zakotven\u00fdch v z\u00e1kone o ochrane pr\u00edrody. - Odhaduje sa, \u017ee v roku 2019 nav\u0161t\u00edvilo vzdel\u00e1vacie jednotky n\u00e1rodn\u00fdch parkov pribli\u017ene mili\u00f3n \u013eud\u00ed. Je to ve\u013emi dobr\u00fd prenosov\u00fd p\u00e1s k spolo\u010densk\u00e9mu povedomiu a v\u0161etky spolo\u010densk\u00e9 zmeny sa za\u010d\u00ednaj\u00fa povedom\u00edm, zd\u00f4raznila pani Paluchov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n - V \u010dase, ke\u010f pozorujeme a za\u017e\u00edvame klimatick\u00e9 zmeny, mus\u00edme odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku adapt\u00e1cie, ako sa pripravi\u0165 na meniace sa podnebie. Na druhej strane m\u00e1me probl\u00e9m s ub\u00fadaj\u00facimi zdrojmi podzemnej vody, \u010do sa prejavuje v oslabovan\u00ed porastov stromov. Druh\u00fdm probl\u00e9mom s\u00fa medzin\u00e1rodn\u00e9 o\u010dak\u00e1vania. V Po\u013esku m\u00e1me obrovsk\u00e9 sk\u00fasenosti, ktor\u00e9 n\u00e1m umo\u017e\u0148uj\u00fa uk\u00e1za\u0165, \u017ee sme jednou z t\u00fdch kraj\u00edn, od ktor\u00fdch sa m\u00f4\u017eeme u\u010di\u0165, ako chr\u00e1ni\u0165 pr\u00edrodu, biodiverzitu,\" povedala Ma\u0142gorzata Goli\u0144ska, \u0161t\u00e1tna tajomn\u00ed\u010dka, hlavn\u00e1 ochranky\u0148a pr\u00edrody.<\/p>\n\n\n\n Michal Ki\u010da, \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk Ministerstva \u017eivotn\u00e9ho prostredia SR, predstavil situ\u00e1ciu na Slovensku v tejto oblasti. - Slovensko prech\u00e1dza jasn\u00fdm procesom transform\u00e1cie, pokia\u013e ide o postoj k n\u00e1rodn\u00fdm parkom. Zaober\u00e1me sa aj in\u0161titucion\u00e1lnym probl\u00e9mom. \u00dazemia parkov patria \u0161t\u00e1tu. Chceme zabezpe\u010di\u0165, aby bol n\u00e1rodn\u00fd park siln\u00fdm region\u00e1lnym hr\u00e1\u010dom pri spr\u00e1ve tohto \u00fazemia, - zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n Ma\u010farsk\u00fa perspekt\u00edvu predstavil S\u00e1ndor K\u00f6les, predseda Karpatskej nad\u00e1cie. - V\u0161etci sme \u010dlenmi Eur\u00f3pskej dohody o zelenej energii. Ma\u010farsk\u00e9 amb\u00edcie s\u00fa ve\u013emi podobn\u00e9. M\u00e1me nieko\u013eko prioritn\u00fdch oblast\u00ed: odpadov\u00e9 hospod\u00e1rstvo, ochrana pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov, vodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo, \u010distota ovzdu\u0161ia, zni\u017eovanie pou\u017e\u00edvania chemick\u00fdch l\u00e1tok v po\u013enohospod\u00e1rstve. V\u0161etko si vy\u017eaduje spolupr\u00e1cu na r\u00f4znych \u00farovniach, E\u00da, region\u00e1lnej \u00farovni. M\u00f4\u017eeme lep\u0161ie bojova\u0165 proti d\u00f4sledkom zmeny kl\u00edmy - povedal.<\/p>\n\n\n\n - Nejde len o obnovu ekosyst\u00e9mov, ktor\u00e9 s\u00fa u\u017e v zlom stave, ale aj o boj za tie, ktor\u00e9 s\u00fa e\u0161te v dobrom stave. Ide o k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 desa\u0165ro\u010dn\u00e9 obdobie pre zachovanie rastlinn\u00fdch a \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych druhov, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eeme nen\u00e1vratne strati\u0165,\" povedala Patrycja Adamska, koordin\u00e1torka projektu Karpaty sa sp\u00e1jaj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Vyst\u00fapil aj riadite\u013e Bieszczadsk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho parku Ryszard Pr\u0119dki. - Horsk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 parky s\u00fa ve\u013emi \u00fazko spojen\u00e9 s klimatick\u00fdmi zmenami. Chr\u00e1nia pr\u00edrodu v jej najprirodzenej\u0161om stave. Bieszczadsk\u00fd n\u00e1rodn\u00fd park je ve\u013emi unik\u00e1tny, chr\u00e1ni viac ako 20 tis\u00edc hekt\u00e1rov lesov a to je len konzervat\u00edvna ochrana - zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n Posledn\u00fdm diskutuj\u00facim v tejto sekcii bol Andrzej Raj, riadite\u013e Karkonosk\u00e9ho parku. - Oblasti horsk\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch parkov s\u00fa nenahradite\u013en\u00fdmi laborat\u00f3riami, v ktor\u00fdch m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165, ak\u00fdm smerom sa tieto zmeny uberaj\u00fa. Je to hodnota, ktor\u00fa by sme mali vyu\u017e\u00edva\u0165 nielen vo vedeckom, ale aj v ekonomickom zmysle - zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval podpredseda Zdru\u017eenia Karpatsk\u00fd euroregi\u00f3n Dawid Lasek.<\/p>\n\n\n\n Stredn\u00e1 Eur\u00f3pa - dedi\u010dstvo, \u013eudia a bud\u00facnos\u0165<\/strong><\/p>\n\n\n\n Diskusiu v tomto paneli otvoril svoj\u00edm pr\u00edhovorom W\u0142odzimierz Bernacki, \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk, splnomocnenec vl\u00e1dy pre monitorovanie realiz\u00e1cie reformy vysoko\u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vania a vedy. - Ke\u010f hovor\u00edme o n\u00e1rodoch strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py, mali by sme sa na to pozrie\u0165 predov\u0161etk\u00fdm z h\u013eadiska faktov. Tieto poznatky s\u00fa v z\u00e1padoeur\u00f3pskej literat\u00fare pr\u00edtomn\u00e9 len okrajovo. Citlivos\u0165 v myslen\u00ed o n\u00e1rode, \u00facta k hist\u00f3rii, k n\u00e1rodn\u00e9mu jazyku - to s\u00fa niektor\u00e9 zo zlo\u017eiek spolo\u010dn\u00fdch pre na\u0161u \u010das\u0165 sveta,\" povedal.<\/p>\n\n\n\n - D\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom, ktor\u00fd treba spomen\u00fa\u0165 v s\u00favislosti so strednou Eur\u00f3pou, s\u00fa vynikaj\u00faci \u013eudia, ktor\u00ed odtia\u013eto poch\u00e1dzaj\u00fa. Niektor\u00e9 zn\u00e1me, in\u00e9 zabudnut\u00e9. Pribli\u017ene 100 nosite\u013eov Nobelovej ceny \u00fadajne poch\u00e1dza zo strednej Eur\u00f3py. S\u00fa tu aj tak\u00ed skvel\u00ed \u013eudia ako Stefan Banach. Pod\u013ea r\u00f4znych v\u00fdpo\u010dtov je naj\u010dastej\u0161ie citovan\u00fdm matematikom vo v\u0161etk\u00fdch matematick\u00fdch pr\u00e1cach na svete. Tie\u017e Kazimierz Wierzy\u0144ski, ve\u013ek\u00fd po\u013esk\u00fd b\u00e1snik a z\u00e1stanca spolupr\u00e1ce medzi n\u00e1rodmi strednej Eur\u00f3py. Zabudnut\u00fd in\u017einier Marian Wiele\u017cy\u0144ski alebo Slov\u00e1k Karol Sidor, vodca propo\u013eskej komunity na Slovensku,\" spomenul predseda parlamentnej komisie pre kult\u00faru a m\u00e9di\u00e1 Piotr Babinetz.<\/p>\n\n\n\n - V istej \u010dasti postsovietskeho priestoru sa vyskytuje probl\u00e9m vz\u0165ahu k minulosti, k dedi\u010dstvu. Je potrebn\u00e9 zamyslie\u0165 sa nad poznan\u00edm hist\u00f3rie, ako aj nad populariz\u00e1ciou, rozpr\u00e1van\u00edm o javoch, ktor\u00e9 sa odohrali. Vid\u00edme, \u017ee vo v\u00fdskume je pokrok, ale \u010di sa premieta do vedomost\u00ed - sp\u00fdtal sa vo svojom prejave Bart\u0142omiej Zdaniuk, po\u013esk\u00fd ve\u013evyslanec v Moldavsku.<\/p>\n\n\n\n Jan Malicki, riadite\u013e Centra v\u00fdchodoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed na Var\u0161avskej univerzite, sa podelil o svoje sk\u00fasenosti z akademickej pr\u00e1ce. - Viacer\u00e9 panely sa zaoberali vzdel\u00e1van\u00edm a zahrani\u010dn\u00fdmi kontaktmi. Ak chceme uva\u017eova\u0165 o budovan\u00ed ur\u010dit\u00e9ho druhu jednoty n\u00e1zorov alebo o zbli\u017eovan\u00ed \u013eud\u00ed v na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py, potom s\u00fa \u0161tipendi\u00e1 a akademick\u00e9 v\u00fdmeny najlep\u0161\u00edm sp\u00f4sobom zo v\u0161etk\u00fdch. Po\u013esko, ktor\u00e9 v \u017eiadnom pr\u00edpade nie je najbohat\u0161ou krajinou E\u00da, u\u017e desa\u0165ro\u010dia vynaklad\u00e1 obrovsk\u00e9 sumy na prij\u00edmanie \u0161tipendistov z cel\u00e9ho b\u00fdval\u00e9ho Sovietskeho zv\u00e4zu. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov ide o \u013eud\u00ed, ktor\u00ed boli vyl\u00fa\u010den\u00ed z univerz\u00edt alebo politicky prenasledovan\u00ed. Po\u013esko to rob\u00ed preto, lebo je to v z\u00e1ujme \u013eud\u00ed z t\u00fdchto kraj\u00edn, ale aj v z\u00e1ujme Po\u013eska. Dvadsiate storo\u010die ukazuje, \u017ee ak neovplyvn\u00edte vzdelanie a povedomie mlad\u00fdch el\u00edt, v\u00fdsledky s\u00fa negat\u00edvne - povedal.<\/p>\n\n\n\n Igor Cependa pripomenul, \u017ee spolu s Var\u0161avskou univerzitou vzniklo Collegium Carpaticum, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148a univerzity Vy\u0161ehradskej skupiny, Rumunska a Ukrajiny. Chceme, aby z\u00e1padn\u00e1, stredn\u00e1 a v\u00fdchodn\u00e1 Eur\u00f3pa videla model, ktor\u00fd sp\u00e1ja hodnoty, intelekt a produkuje to, \u010do Eur\u00f3pa dnes potrebuje - zd\u00f4raznil rektor Karpatskej n\u00e1rodnej univerzity.<\/p>\n\n\n\n Markijan Malsky zo \u013dvovskej univerzity zd\u00f4raznil, \u017ee projekt Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa je v\u00fdznamnou udalos\u0165ou v oblasti geopolitiky a n\u00e1\u0161ho spolo\u010dn\u00e9ho dedi\u010dstva. - Ka\u017ed\u00fd rok opakujeme, \u017ee koncept Karpatskej Eur\u00f3py nie je len kult\u00farnym a ekonomick\u00fdm konceptom. \u010coraz \u010dastej\u0161ie by sme mali hovori\u0165 o in\u0161titucionaliz\u00e1cii tohto n\u00e1\u0161ho projektu - uviedol b\u00fdval\u00fd ve\u013evyslanec Ukrajiny v Po\u013esku.<\/p>\n\n\n\n Slovensk\u00fd poh\u013ead prezentoval Pavol Macala z Vedeck\u00e9ho zdru\u017eenia pre personalizmus. - Sp\u00f4sob \u017eivota v strednej Eur\u00f3pe je dekadentn\u00fd. S\u00fa\u010dasn\u00fd model civiliz\u00e1cie nie je spr\u00e1vny. H\u013eadajme pravdu. To je v\u00fdzva pre stredn\u00fa Eur\u00f3pu - povedal.<\/p>\n\n\n\n Posledn\u00fd hlas v diskusii patril Januszovi Kapustovi, kresliarovi, maliarovi, sc\u00e9nografovi a vyn\u00e1lezcovi jeden\u00e1s\u0165strann\u00e9ho mas\u00edvu K-DRON. Tento panel moderoval Matyas Zrno (Ob\u010dansk\u00fd in\u0161tit\u00fat, \u010cesk\u00e1 republika).<\/p>\n\n\n\n 30. konferenciu \"Eur\u00f3pa Karp\u00e1t\" zhodnotil laure\u00e1t \u0161peci\u00e1lnej ceny tohtoro\u010dn\u00e9ho Hospod\u00e1rskeho f\u00f3ra v Karpa\u010di, predseda parlamentn\u00e9ho zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru Marek Kuchci\u0144ski. - Za zmienku stoj\u00ed ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem, podpora a spolutvorba zo strany priate\u013eov z r\u00f4znych stredoeur\u00f3pskych kraj\u00edn, politikov, publicistov, novin\u00e1rov, \u013eud\u00ed z kult\u00fary, ekon\u00f3mov. Vytvorenie ve\u013emi dobrej atmosf\u00e9ry pre diskusiu a spolupr\u00e1cu. Za t\u00fdch dvadsa\u0165 rokov si nespom\u00ednam na jedin\u00fd porazeneck\u00fd prejav. Upozor\u0148ovali sme na probl\u00e9my a v\u00fdzvy, ale pozerali sme do bud\u00facnosti, videli sme cie\u013e. Spolupr\u00e1ca, spolupr\u00e1ca, h\u00e1dzanie sloganov, ktor\u00e9 sa potom realizuj\u00fa v praxi. Tak to bolo aj po\u010das tohtoro\u010dn\u00e9ho ro\u010dn\u00edka,\" uviedol b\u00fdval\u00fd predseda Sejmu.<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4tovn\u00fd prenos konferencie:\u00a0YouTube<\/a><\/p>\n\n\n\n text: Informa\u010dn\u00e9 centrum Sejmu<\/p>\n\n\n\n foto: Marta Olejnik, Aleksander Zieli\u0144ski, \u0141ukasz B\u0142asikiewicz<\/p>\n\n\n\n Czwartek, 9 wrze\u015bnia, by\u0142 ostatnim dniem 30. jubileuszowej konferencji \u201eEuropa Karpat\u201d. W tym dniu rozmowy ekspert\u00f3w, polityk\u00f3w, naukowc\u00f3w polskich i zagranicznych koncentrowa\u0142y si\u0119 wok\u00f3\u0142 Plan\u00f3w Odbudowy dla Europy w odpowiedzi na zagro\u017cenia i wyzwania, jakie spowodowa\u0142a pandemia koronawirusa. Dyskutowano r\u00f3wnie\u017c o Zielonym \u0141adzie i zwi\u0105zan\u0105 z nim transformacj\u0105 energetyczn\u0105. W agendzie rozm\u00f3w znalaz\u0142a si\u0119 r\u00f3wnie\u017c […]<\/p>","protected":false},"author":21,"featured_media":23295,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[78,50,3],"tags":[],"class_list":["post-23312","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-europa-karpat","category-wspolpraca-miedzynarodowa","category-wydarzenia"],"yoast_head":"\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/z11-1-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/z7-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/z10-2-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/z8-1-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/z6-1-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/plo2-1024x663.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/plo1-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/plo3-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/p2-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/p4-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/DL8-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/DL4-1024x681.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/DL1-1024x675.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/DL3-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/Dawid-2-1024x674.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/ostatni-panel-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/RS-1024x712.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/Family_edited-1024x698.jpg\")
<\/a><\/figure>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"