Medzi \u00fa\u010dastn\u00edkmi prv\u00e9ho stredaj\u0161ieho panelu boli z\u00e1stupcovia Po\u013eska, Litvy, \u010ceskej republiky, Slovenska, Ma\u010farska a Moldavska. \u00da\u010dastn\u00edci diskusie diskutovali o spolupr\u00e1ci v regi\u00f3ne za posledn\u00e9 tri desa\u0165ro\u010dia, o spolo\u010dn\u00fdch cie\u013eoch a v\u00fdzvach.<\/p>\n\n\n\n
Diskusiu otvoril Ryszard Terlecki, podpredseda Sejmu. - M\u00e1me ve\u013emi dobr\u00e9 n\u00e1pady, napr\u00edklad V4, Tri-City. Na\u0161a spolupr\u00e1ca v regi\u00f3ne sa rozv\u00edja. \u010cel\u00edme v\u0161ak nieko\u013ek\u00fdm probl\u00e9mom. Na jednej strane ide o prijatie kraj\u00edn, ktor\u00e9 sa usiluj\u00fa o vstup do E\u00da, a E\u00da nechce prij\u00edma\u0165 nov\u00e9 krajiny. Pre kandid\u00e1tske krajiny je to ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m, preto\u017ee niektor\u00e9 z nich u\u017e splnili o\u010dak\u00e1vania E\u00da. V t\u00fdchto krajin\u00e1ch rastie netrpezlivos\u0165,\" zhodnotil Ryszard Terlecki, ktor\u00fd dodal, \u017ee v E\u00da rastie my\u0161lienka budovania jedn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu a dvoj- \u010di dokonca trojr\u00fdchlostnej Eur\u00f3py. - Mus\u00edme spolupracova\u0165. M\u00e1me spolo\u010dn\u00fd z\u00e1ujem bez oh\u013eadu na politick\u00fa orient\u00e1ciu. Aj vo v\u00fdchodnej \u010dasti Eur\u00f3py \u010del\u00edme probl\u00e9mu dekadencie, pokusom zni\u010di\u0165 hodnoty, na ktor\u00fdch bola postaven\u00e1 civiliz\u00e1cia,\" povedal podpredseda Sejmu.<\/p>\n\n\n\n
Podpredseda moldavsk\u00e9ho parlamentu Mihail Pop\u0219oi zasa zhodnotil, \u017ee jeho krajina je na ceste k demokracii a eur\u00f3pskej integr\u00e1cii. - V E\u00da m\u00e1me siln\u00fdch partnerov, ktor\u00fdm d\u00f4verujeme. Vidia v\u00fdznam eur\u00f3pskej integr\u00e1cie Moldavska. Chceme vytvori\u0165 podmienky na to, aby sme sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou eur\u00f3pskej rodiny. Ak sa op\u00fdtate Moldavcov, neexistuje \u017eiadna alternat\u00edva, strat\u00e9gia je jasn\u00e1, eur\u00f3pska integr\u00e1cia je vn\u00edman\u00e1 ako z\u00e1ruka rozvoja, upevnenia demokracie, je s\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ej politickej DNA. Ke\u010f prezident Andrzej Duda pred nieko\u013ek\u00fdmi d\u0148ami nav\u0161t\u00edvil Moldavsko a z\u00fa\u010dastnil sa na oslav\u00e1ch D\u0148a nez\u00e1vislosti Moldavska, bolo to pre n\u00e1s mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00e9, videli sme podporu v regi\u00f3ne, v E\u00da. Chceme budova\u0165 st\u00e1le silnej\u0161iu spolupr\u00e1cu s Po\u013eskom - zd\u00f4raznil moldavsk\u00fd politik.<\/p>\n\n\n\n
- Pre m\u0148a je to symbolick\u00e1 udalos\u0165. Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa ukazuje, ako vyzer\u00e1 nov\u00fd zmysel spolupr\u00e1ce Vy\u0161ehradskej \u0161tvorky. Miestna spolupr\u00e1ca uk\u00e1zala, \u010do je skuto\u010dn\u00e1 subsidiarita. V Bruseli \u017eij\u00fa elity odtrhnut\u00e9 od reality a vznik\u00e1 demokratick\u00fd deficit. V pr\u00edpade karpatskej Eur\u00f3py je to naopak. Je to iniciat\u00edva zdola nahor, ktor\u00e1 prin\u00e1\u0161a v\u00fdsledky. V\u010faka t\u00fdmto konferenci\u00e1m sme si lep\u0161ie posvietili na zaostal\u00e9 v\u00fdchodn\u00e9 regi\u00f3ny,\" povedal \u010fal\u0161\u00ed \u00fa\u010dastn\u00edk tejto diskusie, Rich\u00e1rd H\u00f6rcsik, predseda V\u00fdboru pre z\u00e1le\u017eitosti E\u00da ma\u010farsk\u00e9ho N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia.<\/p>\n\n\n\n
Na druhej strane Martin Fronc, b\u00fdval\u00fd minister \u0161kolstva a vedy SR, uviedol, \u017ee projekt E\u00da hodnot\u00ed pozit\u00edvne. - Na\u0161im krajin\u00e1m to prinieslo v\u00fdhody. To, \u017ee z nej m\u00e1me prospech, neznamen\u00e1, \u017ee nebudeme otvorene hovori\u0165 o probl\u00e9moch, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa vo fungovan\u00ed E\u00da. Probl\u00e9my v Eur\u00f3pe sa rie\u0161ia diskusiou, m\u00e1me spolo\u010dn\u00fa trad\u00edciu, hist\u00f3riu. Stoj\u00ed za to uva\u017eova\u0165 o form\u00e1lnom roz\u0161\u00edren\u00ed skupiny V4. Oce\u0148ujeme iniciat\u00edvy Po\u013eska, - dodal.<\/p>\n\n\n\n
Bogus\u0142aw Sonik, \u010dlen deleg\u00e1cie Sejmu a Sen\u00e1tu v Parlamentnom zhroma\u017eden\u00ed Rady Eur\u00f3py, zd\u00f4raznil, \u017ee je za region\u00e1lnu spolupr\u00e1cu. - Ni\u010d nestoj\u00ed v ceste zavedeniu tak\u00e9ho stup\u0148a r\u00fdchlosti, ak\u00fd sme si stanovili. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je definova\u0165 spolo\u010dn\u00e9 z\u00e1ujmy, vystupova\u0165 jednotne a realizova\u0165 konkr\u00e9tne projekty,\" povedal.<\/p>\n\n\n\n
V tejto \u010dasti konferencie vyst\u00fapil aj Emanuelis Zingeris, \u010dlen zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru litovsk\u00e9ho Seimasu. - Mus\u00edme vyu\u017ei\u0165 dedi\u010dstvo Spolo\u010dnosti po\u013esko-litovskej pri budovan\u00ed Eur\u00f3pskej \u00fanie a obrane demokratick\u00fdch hodn\u00f4t - poznamenal.<\/p>\n\n\n\n
Jan Draus, predseda kol\u00e9gia IPN, zhrnul diskusiu v tomto paneli.<\/p>\n\n\n\n
Diskusiu v prvej \u010dasti dne\u0161n\u00e9ho zasadnutia viedol Maciej Szymanowski, riadite\u013e In\u0161tit\u00fatu Wac\u0142awa Felczaka pre po\u013esko-ma\u010farsk\u00fa spolupr\u00e1cu.<\/p>\n\n\n\n
Eur\u00f3pska susedsk\u00e1 politika<\/strong><\/p>\n\n\n\n V druhom paneli sa okrem in\u00e9ho diskutovalo o v\u00fdchodnom a ju\u017enom rozmere eur\u00f3pskej susedskej politiky, podobnostiach a sporn\u00fdch ot\u00e1zkach, ako aj o humanit\u00e1rnej a rozvojovej pomoci a zapojen\u00ed \u0161t\u00e1tov do rie\u0161enia imigra\u010dnej kr\u00edzy vr\u00e1tane ochrany vonkaj\u0161\u00edch hran\u00edc E\u00da.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu v tomto paneli otvorila podpredsedn\u00ed\u010dka Sejmu Ma\u0142gorzata Gosiewska. - M\u00e1me zmenu. A to je dobr\u00fd sign\u00e1l v migra\u010dnej politike E\u00da. Znamen\u00e1 to akceptovanie po\u013esk\u00e9ho stanoviska. Hovor\u00edme o ute\u010dencoch a ekonomick\u00fdch migrantoch z Ukrajiny, ktor\u00ed obohacuj\u00fa na\u0161u krajinu a s\u00fa potrebn\u00ed. Probl\u00e9mom, ktor\u00fd narast\u00e1, je vlna migrantov alebo \u0165a\u017eko definovate\u013en\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa nach\u00e1dzaj\u00fa na hraniciach s Bieloruskom - povedala podpredsedn\u00ed\u010dka parlamentu Gosiewska. - To, \u010do sa deje na Ukrajine, v Donbase a Bielorusku, sved\u010d\u00ed o rozvr\u00e1tenosti in\u0161tit\u00faci\u00ed, medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, ako je Medzin\u00e1rodn\u00fd v\u00fdbor \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea, OBSE, a o m\u00e4kkosti z\u00e1padn\u00fdch politikov. Vieme, \u010do sa deje v Ruskej feder\u00e1cii a v Bielorusku. V tejto \u010dasti Eur\u00f3py mus\u00edme o tom hovori\u0165 e\u0161te d\u00f4raznej\u0161ie, e\u0161te viac spolupracova\u0165 a prezentova\u0165 spolo\u010dn\u00fd hlas na medzin\u00e1rodnej sc\u00e9ne,\" povedala podpredsedn\u00ed\u010dka parlamentu Gosiewska.<\/p>\n\n\n\n O gruz\u00ednskom poh\u013eade na eur\u00f3psku susedsk\u00fa politiku hovorila Maka Bochorishvili, predsedn\u00ed\u010dka V\u00fdboru pre eur\u00f3psku integr\u00e1ciu v gruz\u00ednskom parlamente. - V\u00fdchodn\u00e9 partnerstvo je v s\u00fa\u010dasnosti ve\u013emi r\u00f4znorod\u00fdm regi\u00f3nom, ale je to aj pr\u00edle\u017eitos\u0165 na nov\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti. Z\u00e1rove\u0148 pozorujeme rast\u00facu pr\u00edtomnos\u0165 Ruska v regi\u00f3ne, vid\u00edme, ako spr\u00e1vanie Ruska ovplyv\u0148uje bezpe\u010dnos\u0165. Pozorujeme tie\u017e fenom\u00e9n \u00fanavy z t\u00e9my roz\u0161irovania E\u00da. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee bud\u00facnos\u0165 strednej Eur\u00f3py nemo\u017eno posudzova\u0165 oddelene od bud\u00facnosti Eur\u00f3py ako celku. T\u00e9my tohto regi\u00f3nu by mali by\u0165 zahrnut\u00e9 do strat\u00e9gie E\u00da - zd\u00f4raznila.<\/p>\n\n\n\n V diskusii vyst\u00fapil aj Bj\u00f6rn S\u00f6der, \u010dlen deleg\u00e1cie Riksdagu pri OBSE a MV NATO. - Z poh\u013eadu \u0160v\u00e9dska sme pr\u00edlev migrantov do Eur\u00f3py poc\u00edtili ve\u013emi v\u00fdrazne. Migra\u010dn\u00e1 kr\u00edza zmenila \u0160v\u00e9dsko a na\u0161u spolo\u010dnos\u0165. V s\u00fa\u010dasnosti patr\u00edme medzi krajiny s najvy\u0161\u0161ou mierou kriminality p\u00e1chanej streln\u00fdmi zbra\u0148ami. Pri\u0161li sme do kontaktu s \u00faplne inou kult\u00farou. Som v\u010fa\u010dn\u00fd Po\u013esku a \u010fal\u0161\u00edm krajin\u00e1m, \u017ee zaujali ve\u013emi jasn\u00fd postoj k ochrane hran\u00edc E\u00da,\" povedal poslanec \u0161v\u00e9dskeho parlamentu.<\/p>\n\n\n\n - Rumunsko je akt\u00edvnym a d\u00f4sledn\u00fdm spojencom my\u0161lienky eur\u00f3pskej integr\u00e1cie. Pri tejto podpore sa odvol\u00e1vame na na\u0161e z\u00e1kladn\u00e9 \u00fastavn\u00e9 ustanovenia, ktor\u00e9 hovoria o udr\u017eiavan\u00ed dobr\u00fdch susedsk\u00fdch vz\u0165ahov s na\u0161imi susedmi. V\u0161etky in\u0161tit\u00facie podporuj\u00fa my\u0161lienku udr\u017eiavania dobr\u00fdch vz\u0165ahov s na\u0161imi susedmi. Na v\u00fdchode a na juhu sa st\u00e1le vyskytuj\u00fa v\u00e1\u017ene probl\u00e9my s migr\u00e1ciou a kl\u00edmou. Mali by sme kona\u0165 spolo\u010dne,\" zd\u00f4raznil George-Cristian Tu\u021b\u0103, \u010dlen V\u00fdboru pre eur\u00f3pske z\u00e1le\u017eitosti rumunsk\u00e9ho parlamentu.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu ukon\u010dil Pawe\u0142 Latuszko z Koordina\u010dnej rady pre odovzd\u00e1vanie moci v Bielorusku. - Ak hovor\u00edme o politike v\u00fdchodn\u00e9ho susedstva, jej cie\u013eom bolo rozv\u00edja\u0165 spolupr\u00e1cu E\u00da so susedn\u00fdmi krajinami. V s\u00fa\u010dasnosti Luka\u0161enkov re\u017eim fakticky pozastavil svoju \u00fa\u010das\u0165 na programe V\u00fdchodn\u00e9ho partnerstva, iluz\u00f3rny syst\u00e9m de\u013eby moci bol poru\u0161en\u00fd a neexistuje \u017eiadny z\u00e1klad pre rozvoj susedskej politiky. E\u00da nem\u00e1 \u017eiadnu strat\u00e9giu na rie\u0161enie kr\u00edzy v Bielorusku. U\u017e to nie je len vn\u00fatorn\u00e1 kr\u00edza, ale eur\u00f3pska, region\u00e1lna kr\u00edza. Tento konflikt sa pova\u017euje za hybridn\u00fa vojnu proti E\u00da. Je to sk\u00fa\u0161ka vytrvalosti celej Eur\u00f3py - povedal.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval Arkadiusz Mularczyk, predseda deleg\u00e1cie Sejmu a Sen\u00e1tu v Parlamentnom zhroma\u017eden\u00ed Rady Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n Vplyv Zelenej dohody na dopravn\u00fa politiku v strednej Eur\u00f3pe<\/strong><\/p>\n\n\n\n V tomto bode diskutovali panelisti okrem in\u00e9ho o eur\u00f3pskej zelenej dohode v kontexte vytv\u00e1rania udr\u017eate\u013en\u00e9ho dopravn\u00e9ho syst\u00e9mu v karpatskom regi\u00f3ne.<\/p>\n\n\n\n - Bez efekt\u00edvnej infra\u0161trukt\u00fary nie je mo\u017en\u00fd modern\u00fd a stabiln\u00fd rozvoj kraj\u00edn. V Po\u013esku si to uvedomujeme, a preto vl\u00e1da prij\u00edma opatrenia na zv\u00fd\u0161enie efekt\u00edvnosti komunik\u00e1ci\u00ed, najm\u00e4 ciest, v na\u0161ej krajine. Pripravili sme n\u00e1vrh nov\u00e9ho programu v\u00fdstavby \u0161t\u00e1tnych ciest a dia\u013enic, na ktor\u00fd vy\u010dlen\u00edme 65 mili\u00e1rd EUR. Zabezpe\u010dili sme zdroje financovania. Tieto prostriedky sa okrem in\u00e9ho pou\u017eij\u00fa na prepojenie ciest v Eur\u00f3pe. Via Carpatia a r\u00fdchlostn\u00e1 cesta S3 s\u00fa pr\u00edkladmi realizovan\u00fdch projektov - povedal minister infra\u0161trukt\u00fary Andrzej Adamczyk vo svojom prejave pri otvoren\u00ed panelu.<\/p>\n\n\n\n Slovinsk\u00fd poh\u013ead prezentoval ved\u00faci ministerstva infra\u0161trukt\u00fary Jernej Vrtovec. - Doprava je nevyhnutn\u00fdm odvetv\u00edm, ak chceme dosiahnu\u0165 dekarboniz\u00e1ciu. Toto odvetvie postihla pand\u00e9mia a my ho mus\u00edme obnovi\u0165. Chceme tie\u017e vytvori\u0165 sie\u0165 vlakov, ktor\u00e1 spoj\u00ed eur\u00f3pske hlavn\u00e9 mest\u00e1. Mus\u00edme sa pripravi\u0165 na mo\u017en\u00e9 bud\u00face kr\u00edzy, na\u0161e trhy musia by\u0165 odoln\u00e9,\" povedal.<\/p>\n\n\n\n Na diskusii o eur\u00f3pskej doprave sa z\u00fa\u010dastnil aj minister dopravy a v\u00fdstavby SR Andrej Dole\u017eal. - Via Carpatia je mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00fdm projektom pre v\u00fdchodn\u00fa \u010das\u0165 Slovenska, preto\u017ee m\u00e1 potenci\u00e1l hospod\u00e1rskeho rastu. Okrem toho som presved\u010den\u00fd, \u017ee vybudujeme nielen vysokor\u00fdchlostn\u00fa \u017eeleznicu medzi krajinami V4, ale \u017ee sa n\u00e1m podar\u00ed prepoji\u0165 aj \u010fal\u0161ie krajiny, ako napr\u00edklad Litvu a Slovinsko, \u010do n\u00e1m umo\u017en\u00ed vytvori\u0165 \u0161ir\u0161\u00ed koridor vysokor\u00fdchlostnej \u017eeleznice - povedal.<\/p>\n\n\n\n N\u00e1mestn\u00edk ministra dopravy \u010ceskej republiky Jan Sechter pouk\u00e1zal na jednomyse\u013enos\u0165 Vy\u0161ehradskej skupiny v ot\u00e1zke ekologickej dopravy. - Doprava m\u00e1 v hospod\u00e1rstve rozhoduj\u00faci v\u00fdznam, napr\u00edklad z h\u013eadiska mobility a trhu pr\u00e1ce. Vysokor\u00fdchlostn\u00e1 \u017eeleznica m\u00e1 z\u00e1rove\u0148 vplyv na konkurencieschopnos\u0165 cel\u00e9ho hospod\u00e1rstva, n\u00e1kladn\u00fa dopravu. Ide o vy\u0161ehradsk\u00fd projekt \u010d. 1 - zhodnotil \u010desk\u00fd politik.<\/p>\n\n\n\n Inform\u00e1cie o pr\u00edprav\u00e1ch Ukrajiny na Zelen\u00fa dohodu poskytol Mustafa Nayyem, poslanec Najvy\u0161\u0161ej rady Ukrajiny. - Sna\u017e\u00edme sa podporova\u0165 \u010dist\u00e9 a efekt\u00edvne dopravn\u00e9 prostriedky, pripravujeme n\u00e1vrh z\u00e1kona o dekarboniz\u00e1cii a zni\u017eovan\u00ed emisi\u00ed \u0161kodliv\u00fdch l\u00e1tok z dopravn\u00fdch prostriedkov. Z\u00e1rove\u0148 postupne zakazujeme pou\u017e\u00edvanie niektor\u00fdch typov spa\u013eovac\u00edch motorov vo verejnej doprave. Spolupracujeme aj s po\u013eskou stranou, na\u0161a infra\u0161trukt\u00fara je pripraven\u00e1 zabezpe\u010di\u0165 primeran\u00fa dopravu medzi Po\u013eskom a Ukrajinou, - povedal.<\/p>\n\n\n\n N\u00e1mestn\u00edk litovsk\u00e9ho ministra dopravy a komunik\u00e1ci\u00ed Julius Ska\u010dkauskas priv\u00edtal spolo\u010dn\u00fa dohodu v diskusii o tom, \u017ee cesty a \u017eeleznice sa bud\u00fa navz\u00e1jom dop\u013a\u0148a\u0165. - Nem\u00f4\u017eeme hovori\u0165 ani o jednom, ani o druhom. Via Baltica je najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed infra\u0161trukt\u00farny projekt, v r\u00e1mci ktor\u00e9ho budujeme vysokor\u00fdchlostn\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 spojenie medzi Tallinnom, Rigou, Vilniusom a Var\u0161avou. Sme radi, \u017ee aj vo Vy\u0161ehrade medzi Po\u013eskom, Slovenskom, \u010ceskou republikou a Ma\u010farskom sa tak\u00fdto projekt realizuje,\" poznamenal.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu viedol W\u0142odzimierz Zientarski, motoristick\u00fd novin\u00e1r a predseda zdru\u017eenia Kierowca.pl.<\/p>\n\n\n\n Bud\u00faca Eur\u00f3pa otvoren\u00e1 alebo uzavret\u00e1?<\/strong><\/p>\n\n\n\n V tomto paneli hostia 30. ro\u010dn\u00edka \"Karpatskej Eur\u00f3py\" z Po\u013eska, Rumunska, \u010ciernej Hory a Bieloruska diskutovali okrem in\u00e9ho o v\u00fdzvach bud\u00facnosti pre karpatsk\u00fd regi\u00f3n, o h\u013eadan\u00ed kompromisu medzi po\u017eiadavkami v\u00e4\u010d\u0161ej integr\u00e1cie a koncepciou Eur\u00f3py solid\u00e1rnych a suver\u00e9nnych \u0161t\u00e1tov.<\/p>\n\n\n\n - Mali by sme sa usilova\u0165 o rovnov\u00e1hu medzi otv\u00e1ran\u00edm sa Eur\u00f3py tret\u00edm trhom, trhom v\u00fdchodnej \u00c1zie. Eur\u00f3pa, ktor\u00e1 vst\u00fapila do E\u00da v roku 2004, sa ocitla v situ\u00e1cii, ke\u010f sa v s\u00favislosti s \u010c\u00ednou urobilo v podstate v\u0161etko. Museli sme ich dobehn\u00fa\u0165. Stredn\u00e1 a v\u00fdchodn\u00e1 Eur\u00f3pa podnikla kroky k otvoreniu sa \u010c\u00edne. Doch\u00e1dza k \u0161ir\u0161iemu otvoreniu cel\u00e9ho regi\u00f3nu. Pr\u00edkladom je Ma\u010farsko, kde bola vlani najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm investorom Ju\u017en\u00e1 K\u00f3rea - povedal Dominik Mierzejewski z Lod\u017eskej univerzity.<\/p>\n\n\n\n V diskusii vyst\u00fapil aj z\u00e1stupca Slobodnej univerzity Bieloruska. - V\u0161etci sn\u00edvame o otvorenej Eur\u00f3pe. Znamen\u00e1 to nielen spolupr\u00e1cu a rozvoj, ale aj nez\u00e1vislos\u0165. Ak by sa Eur\u00f3pa uzavrela, Bielorusko by nemalo \u0161ancu zachova\u0165 si svoju suverenitu kv\u00f4li susedn\u00e9mu moskovsk\u00e9mu neoimp\u00e9riu. Okrem toho, \u017ee Eur\u00f3pa by mala by\u0165 otvoren\u00e1 krajin\u00e1m, ktor\u00e9 s\u00fa pripraven\u00e9, je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme boli pripraven\u00ed a chceli sa pripoji\u0165 k eur\u00f3pskym hodnot\u00e1m a \u0161tandardom,\" povedal Alexander Milinkevi\u010d.<\/p>\n\n\n\n Ak\u00e1 by mala by\u0165 bud\u00faca Eur\u00f3pa - otvoren\u00e1 alebo uzavret\u00e1? Na t\u00fato ot\u00e1zku odpovedal aj Ben-Oni Ardelean, podpredseda Zahrani\u010dnopolitick\u00e9ho v\u00fdboru Poslaneckej snemovne Rumunska. - Mus\u00edme podporova\u0165 \u010fal\u0161ie roz\u0161irovanie E\u00da, a to nielen preto, \u017ee m\u00e1me vonkaj\u0161iu hranicu. Je potrebn\u00e1 \u010fal\u0161ia integr\u00e1cia. Samozrejme, je potrebn\u00e9 prija\u0165 primeran\u00e9 kompromisy. Nem\u00f4\u017eeme dopusti\u0165, aby sa a\u0161piruj\u00face krajiny ocitli v nejakej medziz\u00f3ne, - povedal.<\/p>\n\n\n\n Tibor Navracsics, b\u00fdval\u00fd ma\u010farsk\u00fd eurokomis\u00e1r pre vzdel\u00e1vanie, kult\u00faru, ml\u00e1de\u017e a \u0161port, s\u00fahlasil s t\u00fdm, \u017ee Eur\u00f3pa by mala zosta\u0165 otvoren\u00e1. - To, \u010do sa deje v E\u00da, je v\u0161ak ot\u00e1zne. V d\u00f4sledku otv\u00e1rania a roz\u0161irovania sa E\u00da st\u00e1va \u010doraz zm\u00e4tenej\u0161ou a komplikovanej\u0161ou z h\u013eadiska svojej vn\u00fatornej \u0161trukt\u00fary. Okrem toho m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k tak\u00fdm roz\u0161\u00edreniam, napr. na v\u00fdchod, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu naru\u0161i\u0165 \u0161truktur\u00e1lnu jednotnos\u0165 - povedal ma\u010farsk\u00fd politik.<\/p>\n\n\n\n Poh\u013ead \u010ciernej Hory poskytol Ivan Brajovi\u0107, \u010dlen V\u00fdboru pre bezpe\u010dnos\u0165 a obranu. - Brexit bol prv\u00fdm momentom, ke\u010f Eur\u00f3pania videli varovn\u00fd sign\u00e1l, ke\u010f verejnos\u0165 povedala nie. Mus\u00edme zavies\u0165 nov\u00fa kvalitu, aby sa ka\u017ed\u00fd c\u00edtil v Eur\u00f3pe pohodlne. Ako krajina mimo E\u00da podporujeme integra\u010dn\u00e9 procesy. Medzi a\u0161piruj\u00facimi krajinami sme najpokro\u010dilej\u0161\u00ed,\" povedal.<\/p>\n\n\n\n V tomto bode vyst\u00fapila aj predsedn\u00ed\u010dka Sejmu a deleg\u00e1cie Sen\u00e1tu pri OBSE Barbara Bartu\u015b. - Pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi sme mali inv\u00e1ziu imigrantov, Eur\u00f3pa bola ve\u013emi otvoren\u00e1. Len Po\u013esko a Ma\u010farsko povedali, \u017ee to nem\u00f4\u017ee pokra\u010dova\u0165. A mali sme pravdu. Dnes sa pok\u00fa\u0161ame t\u00fato situ\u00e1ciu zopakova\u0165. Po\u013esk\u00e1 vl\u00e1da z\u00e1rove\u0148 ve\u013emi podporuje integr\u00e1ciu a v\u017edy sme podporovali spolupr\u00e1cu, ktor\u00e1 je potrebn\u00e1 najm\u00e4 v hospod\u00e1rskej oblasti. Mus\u00edme sa zamyslie\u0165 nad t\u00fdm, ak\u00e1 by mala by\u0165 \u00dania, a pou\u010di\u0165 sa z brexitu. Vr\u00e1\u0165me sa k z\u00e1kladom. Spolupr\u00e1ca, a nie vnucovanie v\u00f4le silnej\u0161ieho,\" povedala pani Bartu\u015b.<\/p>\n\n\n\n Chorv\u00e1tsky predseda V\u00fdboru pre eur\u00f3pske z\u00e1le\u017eitosti Domagoj Hajdukovi\u0107 poznamenal, \u017ee v d\u00f4sledku pand\u00e9mie a migra\u010dn\u00fdch pohybov sa svet a Eur\u00f3pa nav\u017edy zmenili. - Toto u\u017e nie je Schumanova Eur\u00f3pa, je to \u00faplne in\u00fd kontinent - povedal. - Ak by sa Eur\u00f3pa mala uzavrie\u0165, nem\u00e1 \u017eiadnu bud\u00facnos\u0165. Eur\u00f3psky projekt bol od za\u010diatku otvoren\u00fdm projektom a som presved\u010den\u00fd, \u017ee n\u00edm st\u00e1le je. Patr\u00edme a budeme patri\u0165 medzi najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch podporovate\u013eov za\u010dlenenia \u010ciernej Hory aj \u010fal\u0161\u00edch kraj\u00edn, - dodal.<\/p>\n\n\n\n David Usupa\u0161vili, \u010dlen V\u00fdboru pre eur\u00f3psku integr\u00e1ciu, vyjadril presved\u010denie, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina Gruz\u00edncov ver\u00ed, \u017ee Eur\u00f3pa by mala zosta\u0165 otvoren\u00e1. - Nie je to politick\u00e1, ale existen\u010dn\u00e1 ot\u00e1zka. Uzavretie Eur\u00f3py nie je rie\u0161en\u00edm. Vid\u00edme tie\u017e ur\u010dit\u00fa potrebu zmien v in\u0161titucion\u00e1lnom usporiadan\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Predseda Centra pre transform\u00e1ciu Ukrajiny Mychajlo Charij vyjadril n\u00e1dej, \u017ee Eur\u00f3pa zostane otvoren\u00e1. - Chceme zosta\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou tejto otvorenosti. Pri syst\u00e9movej transform\u00e1cii chceme vyu\u017ei\u0165 aj americk\u00e9 sk\u00fasenosti. Minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 sa uskuto\u010dnilo stretnutie prezidentov USA a Ukrajiny. Bolo podp\u00edsan\u00e9 spolo\u010dn\u00e9 vyhl\u00e1senie o strategickom partnerstve. Bolo deklarovan\u00e9, \u017ee ukrajinsk\u00fd \u00faspech je mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00fd pre celosvetov\u00fd \u00faspech demokracie,\" povedal.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu moderoval Jan Malicki, riadite\u013e Centra v\u00fdchodoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed na Var\u0161avskej univerzite.<\/p>\n\n\n\n Eur\u00f3pska konzervat\u00edvna aliancia - spolo\u010dn\u00e9 vyhl\u00e1senie<\/strong><\/p>\n\n\n\n \u00da\u010dastn\u00edci diskusie sa odvol\u00e1vali na spolo\u010dn\u00e9 vyhl\u00e1senie ved\u00facich predstavite\u013eov eur\u00f3pskych stredoprav\u00fdch str\u00e1n. Sna\u017eili sa tie\u017e odpoveda\u0165 na ot\u00e1zky: Na ak\u00fdch z\u00e1sad\u00e1ch by mala by\u0165 zalo\u017een\u00e1 eur\u00f3pska spolupr\u00e1ca? Ak\u00fdm smerom sa bude \u00dania vyv\u00edja\u0165?<\/p>\n\n\n\n Ako prv\u00fd v rozprave vyst\u00fapil Nicolas Bay, franc\u00fazsky podpredseda skupiny Identita a demokracia v Eur\u00f3pskom parlamente. - Na\u0161e n\u00e1rody maj\u00fa odli\u0161n\u00fa hist\u00f3riu, osobitn\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 \u0161pecifik\u00e1, preto sme proti eur\u00f3pskemu federalizmu, ale aj proti centralizovanej autoritat\u00edvnej moci v Bruseli. Na\u0161a spolo\u010dn\u00e1 hist\u00f3ria zah\u0155\u0148a aj \u0165a\u017ek\u00e9 chv\u00edle, ale m\u00e1me spolo\u010dn\u00fd kult\u00farny z\u00e1klad. Existuje gr\u00e9cka filozofia, kres\u0165anstvo - povedal. - \u010ci chceme alebo nie, na eur\u00f3pskom kontinente sa prejavuje migra\u010dn\u00fd tlak, demografick\u00fd pokles v Eur\u00f3pe a postupn\u00fd \u00fanik priemyslu. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee v z\u00e1sadn\u00fdch ot\u00e1zkach t\u00fdkaj\u00facich sa bud\u00facnosti na\u0161ich n\u00e1rodov m\u00f4\u017eeme kona\u0165 spolo\u010dne. Sme si vedom\u00ed obrovsk\u00fdch v\u00fdziev, ktor\u00e9 budeme musie\u0165 prija\u0165 a ktor\u00e9 si vy\u017eaduj\u00fa spolo\u010dn\u00fd postup - dodal.<\/p>\n\n\n\n - Je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme pochopili svoje korene, svoju identitu a trad\u00edcie. Mus\u00edme urobi\u0165 zmeny, reformy. Je to \u00faloha pre ka\u017ed\u00fa gener\u00e1ciu. Mus\u00edme prisp\u00f4sobi\u0165 Eur\u00f3pu dne\u0161nej dobe,\" poznamenal J\u00e1n Fige\u013e, \u010dlen spr\u00e1vnej rady Eur\u00f3pskeho inova\u010dn\u00e9ho a technologick\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea poslanca Eur\u00f3pskeho parlamentu Jorgeho Buxad\u00e9 Villalbu sa nach\u00e1dzame v okamihu, ke\u010f s\u00fa z E\u00da vyhadzovan\u00ed t\u00ed, ktor\u00ed br\u00e1nia pr\u00e1vo na \u017eivot, na formovanie vzdel\u00e1vania det\u00ed a na ochranu \u017eivotn\u00e9ho prostredia. - Elity a bruselsk\u00e1 byrokracia s\u00fa v kr\u00edze. Mus\u00edme sa br\u00e1ni\u0165, je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme mali spolo\u010dn\u00e9 povedomie a konali spolo\u010dne, aby sme sa lep\u0161ie spoznali - povedal \u0161panielsky politik.<\/p>\n\n\n\n - Moja gener\u00e1cia d\u00fafala v spolo\u010dn\u00fa Eur\u00f3pu. D\u00fafali sme v Eur\u00f3pu slobody, prosperity a rozmanitosti. To dnes v Bruseli nevid\u00edme,\" vyjadril po\u013eutovanie rumunsk\u00fd poslanec Eur\u00f3pskeho parlamentu George Simion.<\/p>\n\n\n\n Taliansku perspekt\u00edvu predstavil Francesco Giubilei, zakladate\u013e hnutia Nazione Futura. - Na Z\u00e1pade nerozumieme tomu, o \u010dom sa hovor\u00ed vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. Vo vy\u0161ehradskom regi\u00f3ne uva\u017euj\u00fa trochu inak. Ke\u010f hovor\u00edme o zjednoten\u00ed konzervat\u00edvnych my\u0161lienok, mus\u00edme predov\u0161etk\u00fdm re\u0161pektova\u0165 v\u0161etky vl\u00e1dy, ktor\u00e9 boli demokraticky zvolen\u00e9. Ak parlament krajiny prijme z\u00e1kon, mus\u00edme ho prija\u0165,\" zd\u00f4raznil.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu v tomto paneli uzavrel David Engels, hlavn\u00fd analytik Western Institute. - V Eur\u00f3pe potrebujeme jednotn\u00fd konzervat\u00edvny front. Takto m\u00f4\u017eeme reagova\u0165 na v\u00fdzvy. Deklar\u00e1ciu o bud\u00facnosti Eur\u00f3py treba pova\u017eova\u0165 za prv\u00fd krok, za v\u00fdchodisko. Mus\u00edme vytvori\u0165 mor\u00e1lny z\u00e1klad pre bud\u00facnos\u0165 Eur\u00f3py. Mus\u00edme op\u00edsa\u0165 eur\u00f3psku identitu - povedal.<\/p>\n\n\n\n Moder\u00e1torom bol Zdzis\u0142aw Krasnod\u0119bski, poslanec Eur\u00f3pskeho parlamentu, podpredseda V\u00fdboru pre priemysel, v\u00fdskum a energetiku (ITRE).<\/p>\n\n\n\n Digit\u00e1lna karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa. Bezpe\u010dnostn\u00fd a ekonomick\u00fd skok alebo pre\u010do potrebujeme nov\u00e9 technol\u00f3gie?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Posledn\u00fd panel druh\u00e9ho d\u0148a konferencie bol venovan\u00fd digit\u00e1lnym rie\u0161eniam v oblasti bezpe\u010dnosti, tradi\u010dn\u00fdm a inovat\u00edvnym odvetviam hospod\u00e1rstva.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu v tomto paneli za\u010dala Aleksandra Przegali\u0144ska. Navrhla, aby sme sa bli\u017e\u0161ie zaoberali technologick\u00fdm v\u00fdvojom. - Pr\u00edli\u0161 m\u00e1lo \u00fasilia sa vynaklad\u00e1 na to, aby sa Eur\u00f3pa dostala do technologick\u00fdch pretekov. Eur\u00f3pa by mohla \u0165a\u017ei\u0165 zo svojej plurality a zohr\u00e1va\u0165 ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fa \u00falohu medzi technologick\u00fdmi gigantmi, ako s\u00fa USA alebo \u010c\u00edna - povedal prorektor Kozminsk\u00e9ho univerzity.<\/p>\n\n\n\n Reinis Znoti\u0148\u00f0 zasa vyjadril presved\u010denie, \u017ee ka\u017ed\u00e1 z kraj\u00edn regi\u00f3nu, Po\u013esko, Litva, Loty\u0161sko a Rumunsko, by mohla vytvori\u0165 nejak\u00fa ve\u013ek\u00fa technologick\u00fa inov\u00e1ciu, ktor\u00e1 by mohla zmeni\u0165 krajinu. T\u00fdmto sp\u00f4sobom by sa mohla vytvori\u0165 \u0161pi\u010dkov\u00e1 technol\u00f3gia. Ak sa na to pozrieme z h\u013eadiska regul\u00e1cie, mali by sme by\u0165 jednotnej\u0161\u00ed. Predpisy t\u00fdkaj\u00face sa umelej inteligencie by mali by\u0165 spolo\u010dn\u00e9 a zalo\u017een\u00e9 na dohode medzi \u010dlensk\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi,\" uviedol loty\u0161sk\u00fd predseda Podv\u00fdboru pre IT a inovat\u00edvne podnikanie V\u00fdboru pre udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj.<\/p>\n\n\n\n - Ak hovor\u00edme o monocentrickej \u00danii, v podnikan\u00ed sa tomu hovor\u00ed mikromana\u017ement, ktor\u00fd nikdy nie je dobr\u00fd. Naopak, inov\u00e1cie, ktor\u00e9 poch\u00e1dzaj\u00fa od zamestnancov na ni\u017e\u0161ej \u00farovni, rie\u0161ia skuto\u010dn\u00e9 probl\u00e9my. To je pr\u00edklad, ktor\u00fdm by sa mala E\u00da ubera\u0165,\" uviedol Vadim Melnyk, v\u00fdkonn\u00fd riadite\u013e spolo\u010dnosti Dronehub.<\/p>\n\n\n\n Robert Gontarz, \u010dlen parlamentn\u00e9ho v\u00fdboru pre digitaliz\u00e1ciu, inov\u00e1cie a nov\u00e9 technol\u00f3gie, v diskusii uviedol, \u017ee monocentrizmus nie je pr\u00e1ve dobr\u00fdm rie\u0161en\u00edm. - T\u00e1to forma sa v\u017edy sp\u00e1ja s byrokraciou, ktor\u00e1 sa v\u017edy objavuje s centr\u00e1lnym riaden\u00edm. V oblasti digitaliz\u00e1cie nie je dobr\u00fd monocentrizmus, mus\u00ed to by\u0165 zdola nahor, roz\u010dlenen\u00e9, potom \u013eudia uvidia, \u010do naozaj potrebuj\u00fa - povedal.<\/p>\n\n\n\n - \u017diadny n\u00e1rodn\u00fd projekt nem\u00e1 bud\u00facnos\u0165 bez bud\u00facnosti E\u00da. Je to n\u00e1\u0161 najlep\u0161\u00ed projekt a treba za\u0148 bojova\u0165. Potrebujeme nov\u00fd pr\u00edstup. V Eur\u00f3pe sme zlyhali, nepodarilo sa n\u00e1m vytvori\u0165 toto spolo\u010dn\u00e9 Silicon Valley, nepodarilo sa n\u00e1m vyu\u017ei\u0165 na\u0161e \u013eudsk\u00e9 zdroje a ekonomiky na to, aby sme z tohto polycentrick\u00e9ho pr\u00edstupu vy\u0165a\u017eili \u010do najviac,\" zhodnotil Pavel Popescu, poslanec rumunsk\u00e9ho parlamentu.<\/p>\n\n\n\n Diskusiu v poslednom paneli druh\u00e9ho d\u0148a konferencie moderoval Andrzej Zybertowicz, poradca po\u013esk\u00e9ho prezidenta.<\/p>\n\n\n\n text: Informa\u010dn\u00e9 centrum Sejmu<\/p>\n\n\n\n Foto: Marta Olejnik, Aleksander Zieli\u0144ski\/ Kancel\u00e1ria Sejmu<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4tovn\u00fd prenos konferencie: YouTube<\/a><\/p>\n\n\n\n V stredu 8. septembra sa v r\u00e1mci druh\u00e9ho d\u0148a konferencie Eur\u00f3pa Karp\u00e1t diskutovalo o Eur\u00f3pskej zelenej dohode ako pr\u00edle\u017eitosti pre \u017eivotn\u00e9 prostredie a ekologick\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo. Diskutovalo sa aj o region\u00e1lnej spolupr\u00e1ci, technologickom rozvoji a v\u00edzi\u00e1ch pre Eur\u00f3pu. Podujatie zorganizovala Kancel\u00e1ria Sejmu a partnerom konferencie bol In\u0161tit\u00fat Wac\u0142awa Felczaka pre po\u013esko-ma\u010farsk\u00fa spolupr\u00e1cu. 30 rokov slobodn\u00fdch stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00e1tov [...]<\/p>","protected":false},"author":21,"featured_media":23314,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[78,50,3],"tags":[],"class_list":["post-23280","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-europa-karpat","category-wspolpraca-miedzynarodowa","category-wydarzenia"],"yoast_head":"\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/wywiad-fr-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/IMG_6393_edited-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/IMG_6379_edited-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/MMGosiewska-1024x682.jpeg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/2-dz-1024x682.jpeg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/2dza-1024x682.jpeg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/malicki-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/dz2-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/c4-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/c2-1-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/c3-1024x682.jpg\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/c1-1024x683.jpg\")
<\/a><\/figure>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"