{"id":23064,"date":"2021-07-30T10:33:07","date_gmt":"2021-07-30T08:33:07","guid":{"rendered":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/?p=23064"},"modified":"2021-07-30T17:25:12","modified_gmt":"2021-07-30T15:25:12","slug":"parlamentarne-forum-polsko-hiszpanskie-integracja-subregionalna-jako-wzmocnienie-ue","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/sk\/wydarzenia\/parlamentarne-forum-polsko-hiszpanskie-integracja-subregionalna-jako-wzmocnienie-ue\/","title":{"rendered":"VII. po\u013esko-\u0161panielske parlamentn\u00e9 f\u00f3rum. Marek Kuchci\u0144ski: Subregion\u00e1lna integr\u00e1cia ako posilnenie E\u00da"},"content":{"rendered":"

Sejm sa u\u017e 30 rokov podie\u013ea na formovan\u00ed po\u013eskej zahrani\u010dnej politiky prostredn\u00edctvom parlamentnej diplomacie<\/em><\/strong>. Jedn\u00fdm z cie\u013eov tejto akcie je  posilnenie bezpe\u010dnosti<\/strong> v tejto \u010dasti Eur\u00f3py, dobr\u00e1 spolupr\u00e1ca so susedmi<\/strong> a zv\u00fd\u0161i\u0165 aktivitu parlamentov vzh\u013eadom na rast\u00faci v\u00fdznam v\u00fdkonnej moci v t\u00fdchto krajin\u00e1ch a rast\u00facu \u00falohu medzin\u00e1rodn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed, ako je E\u00da.<\/em><\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n

                                                    I<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1ujem o subregion\u00e1lnu spolupr\u00e1cu v posledn\u00fdch rokoch rastie<\/strong>. D\u00f4vodov je nieko\u013eko.<\/p>\n\n\n\n

1. subregi\u00f3ny v Eur\u00f3pe maj\u00fa svoj osobit\u00fd charakter<\/strong>\u010do posil\u0148uje pluralizmus v E\u00da.<\/p>\n\n\n\n

2. niektor\u00e9 ot\u00e1zky v E\u00da s\u00fa subregion\u00e1lne<\/strong> a tam sa daj\u00fa vyrie\u0161i\u0165 najlep\u0161ie, napr:<\/p>\n\n\n\n

– rozvoj dopravnej infra\u0161trukt\u00fary medzi severom a juhom <\/strong>Eur\u00f3pa,<\/p>\n\n\n\n

– region\u00e1lne strat\u00e9gie, ako s\u00fa alpsk\u00e1, dunajsk\u00e1, pobaltsk\u00e1 a pl\u00e1novan\u00e1 karpatsk\u00e1 strat\u00e9gia.<\/strong> - ako n\u00e1stroje na posilnenie a racionaliz\u00e1ciu spolupr\u00e1ce medzi \u0161t\u00e1tmi regi\u00f3nu,<\/p>\n\n\n\n

– posilnenie v\u00fdchodn\u00e9ho rozmeru eur\u00f3pskej susedskej politiky<\/strong> a spolupr\u00e1cu s krajinami V\u00fdchodn\u00e9ho partnerstva.<\/p>\n\n\n\n

– potreba lep\u0161ie sa spozna\u0165<\/strong>preto\u017ee po rozpade ZSSR pred 30 rokmi a Juhosl\u00e1vie viac ako dvadsa\u0165 kraj\u00edn v regi\u00f3ne znovu z\u00edskalo nez\u00e1vislos\u0165<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

Stredn\u00e1 Eur\u00f3pa chce vyu\u017ei\u0165 najlep\u0161ie pr\u00edklady spolupr\u00e1ce Beneluxu a seversk\u00fdch kraj\u00edn.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

4. vstup do E\u00da <\/strong>\u0160t\u00e1ty dobrovo\u013ene s\u00fahlasili so stratou pribli\u017ene 60% svojich pr\u00e1vomoc\u00ed, a v d\u00f4sledku toho ich parlamenty obmedzili svoju suverenitu. <\/strong>T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 sp\u00f4sobuje, \u017ee n\u00e1rodn\u00e9 parlamenty sa sna\u017eia posilni\u0165 svoju \u00falohu. <\/strong>ako z\u00e1stupca panovn\u00edka, \u013eudu.<\/p>\n\n\n\n

5. Pr\u00edkladom ohrozenia energetickej bezpe\u010dnosti stredoeur\u00f3pskych kraj\u00edn je poru\u0161enie eur\u00f3pskej solidarity zo strany Nemecka, ktor\u00e9 sa dohodlo s Ruskom na konkr\u00e9tnych hospod\u00e1rskych projektoch.<\/strong> (napr. plynovod Nord Stream 2), \u010do n\u00fati n\u00e1rodn\u00e9 parlamenty v strednej Eur\u00f3pe reagova\u0165 d\u00f4razne na obranu suverenity.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n

                                                             II<\/strong>                                           <\/p>\n\n\n\n

          Medzi najakt\u00edvnej\u0161ie form\u00e1ty subregion\u00e1lnej spolupr\u00e1ce patria<\/strong>: Vy\u0161ehradsk\u00e1 skupina, EUROWAW, Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa, Tri-Chorv\u00e1tsko a Bukure\u0161tsk\u00e1 deviatka.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

1\/ Vy\u0161ehradsk\u00e1 skupina<\/strong> (V4) bola zalo\u017een\u00e1 15. febru\u00e1ra 1991<\/strong> rok ako flexibiln\u00fd mechanizmus multilater\u00e1lnej spolupr\u00e1ce <\/strong>\u0161tyri krajiny - \u010cesk\u00e1 republika, Slovensko, Ma\u010farsko a Po\u013esko.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Pr\u00e1cu skupiny koordinuje rotuj\u00face ro\u010dn\u00e9 predsedn\u00edctvo<\/strong>kde sa vyprac\u00favaj\u00fa programy a priority.<\/p>\n\n\n\n

Trh V4 je ur\u010den\u00fd pre Nemecko <\/strong>- najv\u00e4\u010d\u0161ie hospod\u00e1rstvo Eur\u00f3pskej \u00fanie - O 40 % viac <\/strong>ako na americkom trhu.<\/p>\n\n\n\n

V roku 2001 bol vymenovan\u00fd za Medzin\u00e1rodn\u00fd vy\u0161ehradsk\u00fd fond<\/strong> ktor\u00fd je ur\u010den\u00fd na podpora kult\u00farnych, vedeck\u00fdch, vzdel\u00e1vac\u00edch a turistick\u00fdch iniciat\u00edv<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

Na stretnutiach sa diskutuje o spolo\u010dn\u00e9 iniciat\u00edvy a medzin\u00e1rodn\u00e9 aktivity<\/strong>vr\u00e1tane kraj\u00edn V4 maj\u00fa negat\u00edvny n\u00e1zor na projekt \"viacr\u00fdchlostnej Eur\u00f3py\".<\/strong><\/p>\n\n\n\n

2\/ EUROWAW, parlamentn\u00e9 samity strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

My\u0161lienka tohto form\u00e1tu vznikla z presved\u010denia, \u017ee v na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py by sa parlamentn\u00e1 spolupr\u00e1ca nemala obmedzova\u0165 len na krajiny Eur\u00f3pskej \u00fanie.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Na str\u00e1nke<\/strong> Na v\u00fdchod od na\u0161ich hran\u00edc le\u017eia eur\u00f3pske krajiny, ktor\u00e9 nemaj\u00fa mo\u017enos\u0165 rozv\u00edja\u0165 sa tak r\u00fdchlo ako krajiny E\u00da.<\/p>\n\n\n\n

V roku 2008 bol vytvoren\u00fd program V\u00fdchodn\u00e9ho partnerstva<\/strong> ako s\u00fa\u010das\u0165 vonkaj\u0161ej eur\u00f3pskej susedskej politiky E\u00da, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148a 6 kraj\u00edn. Ale I\u0161lo o vl\u00e1dne, nie parlamentn\u00e9 iniciat\u00edvy.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Od roku 2016 sa organiz\u00e1ciou stredoeur\u00f3pskych parlamentn\u00fdch samitov vo Var\u0161ave vytvoril platformu pre parlamentn\u00fa spolupr\u00e1cu v celej oblasti.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

3\/ Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa - s\u00e9ria medzin\u00e1rodn\u00fdch konferenci\u00ed, <\/strong>organizovan\u00e9 po\u013esk\u00fdm parlamentom od roku 2011.<\/p>\n\n\n\n

\u00da\u010dastn\u00edkmi t\u00fdchto konferenci\u00ed s\u00fa z\u00e1stupcovia vl\u00e1d a parlamentov, miestnych org\u00e1nov, akademick\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed, \u0161tudentov, mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed, intelektu\u00e1lov a tvorcov, ako aj be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

\u00da\u010dastn\u00edci hovoria o spolo\u010dn\u00e9 dedi\u010dstvo, politika, spolupr\u00e1ca medzi \u0161t\u00e1tmi, hospod\u00e1rstvo a predstavy o civiliz\u00e1cii, soci\u00e1lne ot\u00e1zky<\/strong>ale aj o jedine\u010dnom kult\u00farnom a pr\u00edrodnom bohatstve na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n

Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa sa stala ob\u013e\u00fabenou formou parlamentnej \u010dinnosti a lep\u0161ieho spozn\u00e1vania potrieb, o\u010dak\u00e1van\u00ed a sp\u00f4sobov myslenia<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

V strednej Eur\u00f3pe sa vyskytuje najv\u00e4\u010d\u0161ia hustota n\u00e1rodov, jazykov a n\u00e1bo\u017eenstiev na \u0161tvorcov\u00fd kilometer na svete.<\/strong>\u00a0- a mnoh\u00e9 probl\u00e9my, ktor\u00e9 z toho vypl\u00fdvaj\u00fa, ako napr\u00edklad zmena hran\u00edc a dokonca aj susedov. (Po\u013esko v s\u00fa\u010dasnosti nem\u00e1 spolo\u010dn\u00fa hranicu so \u017eiadnou z kraj\u00edn, s ktor\u00fdmi hrani\u010dilo v roku 1989.<\/strong>)<\/p>\n\n\n\n

4\/ Trilateralizmus.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ide o spolupr\u00e1cu 12 kraj\u00edn E\u00da, <\/strong>okrem in\u00e9ho v oblasti rozvoja infra\u0161trukt\u00fary, spolupr\u00e1ce v energetike a digitaliz\u00e1cie. Patria medzi ne: Est\u00f3nsko, Loty\u0161sko, Litva, Po\u013esko, \u010cesk\u00e1 republika, Slovensko, Ma\u010farsko, Chorv\u00e1tsko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko a Rak\u00fasko.<\/p>\n\n\n\n

Tieto krajiny vytvorili Fond troch marock\u00fdch kraj\u00edn, ktor\u00fd predstavuje 1,2 miliardy EUR a je ur\u010den\u00fd na podporu spolo\u010dn\u00fdch projektov.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Do roku 2030. invest\u00edcie do dopravnej infra\u0161trukt\u00fary <\/strong>v dvan\u00e1stich krajin\u00e1ch trojportugalsk\u00e9ho regi\u00f3nu maj\u00fa by\u0165 290 mili\u00e1rd eur<\/strong>zatia\u013e \u010do energetick\u00fd sektor <\/strong>sa o\u010dak\u00e1va, \u017ee pritiahne 88 mili\u00e1rd EUR a digitaliz\u00e1cia 160 mili\u00e1rd EUR<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

Ned\u00e1vno boli prijat\u00e9 opatrenia na vytvorenie Trilater\u00e1lne parlamentn\u00e9 f\u00f3rum<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

5\/ Bukure\u0161tsk\u00e1 deviatka - spolupr\u00e1ca medzi \u010dlensk\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi NATO, <\/strong>v strednej Eur\u00f3pe s cie\u013eom zv\u00fd\u0161i\u0165 bezpe\u010dnos\u0165 v regi\u00f3ne.<\/p>\n\n\n\n

V Eur\u00f3pskej \u00fanii sa st\u00e1le diskutuje o dynamike integra\u010dn\u00e9ho procesu. <\/p>\n\n\n\n

S\u00fa\u010dasn\u00e1 Eur\u00f3pska \u00fania \u010del\u00ed s\u00fa\u010dasne in\u0161titucion\u00e1lnym, politick\u00fdm a hospod\u00e1rskym v\u00fdzvam. \u010cel\u00ed d\u00f4sledkom finan\u010dnej kr\u00edzy, imigra\u010dnej kr\u00edzy, brexitu, pand\u00e9mie. <\/p>\n\n\n\n

V tejto s\u00favislosti je dobr\u00e1 spolupr\u00e1ca s na\u0161imi najbli\u017e\u0161\u00edmi susedmi e\u0161te d\u00f4le\u017eitej\u0161ia. T\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa \u010dlenmi E\u00da, t\u00ed, ktor\u00ed sa o \u010dlenstvo usiluj\u00fa, alebo t\u00ed, ktor\u00ed si jednoducho \u017eelaj\u00fa udr\u017eiava\u0165 dobr\u00e9 vz\u0165ahy s \u00daniou.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\n
5. po\u013esko-\u0161panielske parlamentn\u00e9 f\u00f3rum v Krakove<\/a><\/blockquote>