Prezident Po\u013eskej republiky udelil Ve\u013ek\u00fd kr\u00ed\u017e R\u00e1du za z\u00e1sluhy Po\u013eskej republiky Rogerovi Scrutonovi, ob\u010danovi Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva Ve\u013ekej Brit\u00e1nie a Severn\u00e9ho \u00cdrska, za jeho mimoriadny pr\u00ednos k podpore demokratick\u00fdch zmien v Po\u013esku a za rozvoj po\u013esko-britskej vedeckej a akademickej spolupr\u00e1ce. <\/p>\n\n\n\n
- Komunizmus skon\u010dil v\u010faka viere a vlastenectvu po\u013esk\u00e9ho n\u00e1roda. Je mi c\u0165ou, \u017ee som sa na tom mohol skromne podie\u013ea\u0165,\" povedal profesor Roger Scruton. - \"Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 br\u00e1ni\u0165 idey v opoz\u00edcii vo\u010di ideol\u00f3gi\u00e1m... Nezab\u00fadajme, \u017ee komunizmus bol n\u00e1rodu vn\u00faten\u00fd Sovietmi, ktor\u00fdm boli Poliaci podriaden\u00ed... Podarilo sa to v\u010faka trad\u00edci\u00e1m a identite, katol\u00edckej viere, zmyslu pre hist\u00f3riu a odvahe. Poliaci s\u00fa ve\u013emi dobr\u00fdm pr\u00edkladom. A tak ako sme sa my na Z\u00e1pade kedysi sna\u017eili pom\u00f4c\u0165 Po\u013esku, teraz potrebujeme va\u0161u pomoc,\" tvrd\u00ed Scruton.<\/p>\n\n\n\n
V 80. rokoch Scruton podporoval protikomunistick\u00fa opoz\u00edciu. Okrem in\u00e9ho spolupracoval so s\u00fa\u010dasn\u00fdm predsedom Sejmu Marekom Kuchcinsk\u00fdm. V \u00favode k reed\u00edcii \u010dasopisu, ktor\u00fd vydal Kuchcinski, nap\u00edsal:<\/strong><\/p>\n\n\n\n Cestoval som a h\u013eadal mal\u00e9 skupiny \u013eud\u00ed, ktor\u00ed chceli diskutova\u0165, u\u010di\u0165 sa, kl\u00e1s\u0165 ot\u00e1zky a obnovi\u0165 aspo\u0148 \u010das\u0165 intelektu\u00e1lneho \u017eivota, ktor\u00fd kedysi v Po\u013esku prekvital. St\u00e1le ma sledovali a dareb\u00e1kov, ktor\u00ed ma mali za \u00falohu, som v\u00e4\u010d\u0161inou spoznal pod\u013ea ve\u013ek\u00fdch karfiolov\u00fdch u\u0161\u00ed a nosov, z ktor\u00fdch im kvapkalo do vlhk\u00fdch f\u00fazov. Boli to \u013eudia, ak\u00fdch mohla zamestna\u0165 len bezpe\u010dnostn\u00e1 pol\u00edcia. V\u0161ade, kam som pri\u0161iel, bolo jasn\u00e9, ako \u00fa\u010dinne komunistick\u00e1 strana op\u00e4\u0165 zlikvidovala ob\u010diansku spolo\u010dnos\u0165 v Po\u013esku a jej zvy\u0161ky prenechala cirkvi. \u013dudia si pochm\u00farne uvedomovali, \u017ee nem\u00e1 zmysel sa h\u00e1da\u0165, preto\u017ee v d\u00f4sledku sporu sa nikdy ni\u010d nezmen\u00ed. Najlep\u0161ie bolo postara\u0165 sa o rodinu a zosta\u0165 v bl\u00edzkosti Cirkvi.<\/p>\n\n\n\n V 80. rokoch 20. storo\u010dia u\u017e bolo obdobie Solidarity\npam\u00e4ti a vojnov\u00fd stav zmenil Po\u013esko na druh\nsomnambuln\u00e9 ticho. Cestoval som a h\u013eadal mal\u00e9 skupiny \u013eud\u00ed, ktor\u00ed\nchceli diskutova\u0165, u\u010di\u0165 sa, kl\u00e1s\u0165 ot\u00e1zky a obnovi\u0165 aspo\u0148 \u010das\u0165 intelektu\u00e1lneho \u017eivota, ktor\u00fd kedysi prekvital\nintelektu\u00e1lny \u017eivot, ktor\u00fd kedysi v Po\u013esku prekvital. V\u017edy som bol sledovan\u00fd a\nv\u0161eobecne som mohol rozpozna\u0165 dareb\u00e1kov, ktor\u00ed mali na m\u0148a \u00falohu pod\u013ea ich ve\u013ekej\nkarfiolov\u00e9 u\u0161i a nosy, z ktor\u00fdch im kvapk\u00e1 do vlhk\u00fdch f\u00fazov. Boli to\n\u013eud\u00ed, ktor\u00ed by mohli by\u0165 zamestnan\u00ed len v bezpe\u010dnostnej pol\u00edcii. V\u0161ade\nNe\u0161iel som to bolo jasn\u00e9, ako \u00fa\u010dinne komunistick\u00e1 strana mala op\u00e4\u0165\nzlikvidoval po\u013esk\u00fa ob\u010diansku spolo\u010dnos\u0165 a jej zvy\u0161ky ponechal cirkvi.\n\u013dudia si pochm\u00farne uvedomili, \u017ee nem\u00e1 zmysel sa h\u00e1da\u0165, preto\u017ee ni\u010d\nby sa v d\u00f4sledku tohto sporu nikdy nezmenila. Najlep\u0161ie bolo postara\u0165 sa o svoju rodinu a\nzosta\u0165 v bl\u00edzkosti Cirkvi.<\/p>\n\n\n\n A potom som narazil na Przemy\u015bl. V\u010faka\nMark Matraszek, sme sa dozvedeli o spolo\u010dnosti ob\u010danov v\nv tomto starom a kedysi prosperuj\u00facom gal\u00edcijskom meste, ktor\u00fd vyd\u00e1val podzemn\u00fd \u010dasopis,\nKult\u00farne podkrovie<\/em>a ktor\u00ed sa stretli, nie ako na\u0161i priatelia z\n\u010cesk\u00e1 republika, v nejakej pivnici alebo kotolni pod zemou, ale na vrchole budov,\nakoby im bolo jedno, kto ich vid\u00ed. Ich diskusn\u00e1 skupina bola\nop\u00edsan\u00fd ako podkrovie<\/em>,\nmiesto pod strechou, a ke\u010f som ich stretol, ocitol som sa v otvorenej spolo\u010dnosti\nnorm\u00e1lnych malome\u0161tiackych \u013eud\u00ed, ktor\u00ed boli odhodlan\u00ed \u017ei\u0165,\nma\u013eova\u0165, p\u00edsa\u0165 a diskutova\u0165, ako keby strana nebola ni\u010d viac ako pr\u00fad\n\u0161pinavej vody te\u010d\u00facej do kanaliz\u00e1cie pod n\u00edm.<\/p>\n\n\n\n Na str\u00e1nke\nNa ich \u010dele st\u00e1l Marek Kuchcinski, b\u00fdval\u00fd \u0161tudent dej\u00edn umenia, ktor\u00fd \u017eil mimo\na bol horliv\u00fdm vyzn\u00e1va\u010dom kult\u00fary ako oslobodenia ducha a\nopoz\u00edcia vo\u010di totalitn\u00e9mu poriadku. Okolo neho sa zhroma\u017edili\nspisovate\u013eov, maliarov, u\u010dite\u013eov a v\u010faka nemu som mohol zorganizova\u0165\ns\u00e9riu n\u00e1v\u0161tev z\u00e1padn\u00fdch intelektu\u00e1lov, ktor\u00ed v t\u00fdchto podkrovn\u00fdch priestoroch diskutovali o\nnajd\u00f4le\u017eitej\u0161ie ot\u00e1zky s\u00fa\u010dasnosti.<\/p>\n\n\n\n Veci\n\u010doskoro za\u010dal meni\u0165, ale vo mne obraz Przemy\u015bl ako\n\u00fato\u010disko ob\u010dianskej spolo\u010dnosti v bez\u00fate\u0161nom socialistickom \u0161t\u00e1te. Bolo to\nmiesto odhodlan\u00e9 zachova\u0165 si svoju identitu ako mesto, kult\u00faru a sp\u00f4sob \u017eivota.\nsp\u00f4sob \u017eivota. Ke\u010f komunisti kone\u010dne kapitulovali, s rados\u0165ou som \u010d\u00edtal, \u017ee Marek\nKuchci\u0144ski bol zvolen\u00fd za poslanca mestskej rady a nesk\u00f4r za poslanca mesta, v ktorom sa tak\ntak ve\u013emi staral po\u010das rokov \u00fatlaku. S rados\u0165ou spom\u00ednam na \u010dasy, ke\u010f\numenie a kult\u00fara boli symbolmi slobody \u013eudsk\u00e9ho ducha a ja si spom\u00ednam, ak\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 bolo\nbolo, \u017ee mal\u00e9 podzemn\u00e9 \u010dasopisy, ako je Kult\u00farne podkrovie<\/em>Udr\u017eiavali \u017eiv\u00fa spomienku na\nslobodu a boli z\u00e1kladom ob\u010dianskej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 sa \u010doskoro\nznovu vykl\u00ed\u010di\u0165.<\/p>\n\n\n\n Text<\/em>\/ Foto: M. Olejnik<\/em><\/p>\n\n\n\n