{"id":14624,"date":"2019-04-10T12:59:19","date_gmt":"2019-04-10T10:59:19","guid":{"rendered":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/?p=14624"},"modified":"2019-04-13T20:25:11","modified_gmt":"2019-04-13T18:25:11","slug":"konferencja-przewodniczacych-parlamentow-ue-marszalek-sejmu-podniosl-problem-kryzysu-wartosci-zaniku-funkcjonowania-prawa-potrzeby-zwiekszenia-roli-parlamentow-narodowych-braku-jednosci-i-solidarn","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/sk\/wydarzenia\/konferencja-przewodniczacych-parlamentow-ue-marszalek-sejmu-podniosl-problem-kryzysu-wartosci-zaniku-funkcjonowania-prawa-potrzeby-zwiekszenia-roli-parlamentow-narodowych-braku-jednosci-i-solidarn\/","title":{"rendered":"Konferencia predsedov parlamentov E\u00da. Predseda Sejmu nastolil probl\u00e9m kr\u00edzy hodn\u00f4t, z\u00e1niku fungovania pr\u00e1va, potreby zv\u00fd\u0161i\u0165 \u00falohu n\u00e1rodn\u00fdch parlamentov, nedostatku jednoty a solidarity medzi \u010dlensk\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi a ch\u00fdbaj\u00faceho siln\u00e9ho impulzu pre hospod\u00e1rsky rozvoj E\u00da."},"content":{"rendered":"

Vo\u013eby do Eur\u00f3pskeho parlamentu, vz\u0165ahy medzi Eur\u00f3pskou \u00faniou a jej susedmi, spolupr\u00e1ca medzi parlamentmi a in\u0161tit\u00faciami E\u00da - to s\u00fa hlavn\u00e9 t\u00e9my viedenskej konferencie predsedov parlamentov E\u00da, na ktorej Po\u013esko zastupovali mar\u0161al Sejmu Marek Kuchci\u0144ski a mar\u0161al Sen\u00e1tu Stanis\u0142aw Karczewski. Je to f\u00f3rum na diskusiu o \u00faloh\u00e1ch n\u00e1rodn\u00fdch parlamentov v eur\u00f3pskej \u0161trukt\u00fare, medziparlamentnej spolupr\u00e1ci v z\u00e1le\u017eitostiach E\u00da a v\u00fdzvach, ktor\u00fdm \u00dania \u010del\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Ni\u017e\u0161ie uv\u00e1dzame prejav predsedu Sejmu:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Rok 2019 je v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm rokom pre diskusie o spolupr\u00e1ci v oblasti\nEur\u00f3pa. Tento rok si toti\u017e pripom\u00edname 30. v\u00fdro\u010die prv\u00fdch slobodn\u00fdch volieb\nv strednej Eur\u00f3pe po p\u00e1de komunizmu, ku ktor\u00e9mu do\u0161lo v Po\u013esku v roku 1989, ako aj v\u00fdro\u010dia zamatovej revol\u00facie v \u010ceskoslovensku a zmien v Ma\u010farsku.\nako aj v\u00fdro\u010dia zamatovej revol\u00facie v \u010ceskoslovensku a zmien v Ma\u010farsku. <\/p>\n\n\n\n

Tieto udalosti sa odohrali pred p\u00e1dom Berl\u00ednskeho m\u00faru a zmenili\ntv\u00e1r strednej Eur\u00f3py a vytvoril podmienky pre eur\u00f3pske zjednotenie. Dnes,\npo t\u00fdchto 30 rokoch a po 15 rokoch pr\u00edtomnosti stredoeur\u00f3pskych kraj\u00edn v E\u00da by som chcel upozorni\u0165 na\nnieko\u013eko v\u00fdziev, na ktor\u00e9 by som chcel upozorni\u0165. <\/p>\n\n\n\n

Prv\u00e1 str\u00e1nka<\/strong>v E\u00da\nnastala kr\u00edza hodn\u00f4t. Posledn\u00e9 roky uk\u00e1zali rozdelenie medzi\n\u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov a uvedomi\u0165 si, \u017ee spolo\u010dn\u00e1 identita nem\u00f4\u017ee by\u0165 zalo\u017een\u00e1 na\nv\u00fdlu\u010dne na ekonomick\u00fdch alebo in\u0161titucion\u00e1lnych z\u00e1kladoch bez oh\u013eadu na kult\u00farne a soci\u00e1lne povedomie.\nz kult\u00farneho a soci\u00e1lneho povedomia. Eur\u00f3pa nie je len trh bez du\u0161e.\n<\/p>\n\n\n\n

Eur\u00f3pa m\u00e1 kres\u0165ansk\u00e9 korene, z ktor\u00fdch vych\u00e1dza\n\u00facta k druh\u00fdm a tolerancia; na z\u00e1klade t\u00fdchto kore\u0148ov mus\u00edme h\u013eada\u0165\noptim\u00e1lne rie\u0161enia na posilnenie eur\u00f3pskej identity.<\/p>\n\n\n\n

Po druh\u00e9,<\/strong> t\u00fdka sa\nv E\u00da pokles fungovania pr\u00e1va. D\u00f4vodom je nerovnak\u00e9 zaobch\u00e1dzanie\n\u010clensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty. \u00dania je zalo\u017een\u00e1 na\nZmluvy a z\u00e1sada subsidiarity. Zmluvy vymedzuj\u00fa pr\u00e1vomoci \u0161t\u00e1tov a\nin\u0161tit\u00faci\u00ed \u00danie a t\u00e1to hranica je zo strany E\u00da poru\u0161ovan\u00e1, \u010do je\nprobl\u00e9m. Dnes sme svedkami odli\u0161n\u00e9ho zaobch\u00e1dzania so \u0161t\u00e1tmi, ktor\u00e9 sa pripojili k\nE\u00da v roku 2004 a nesk\u00f4r z tzv. star\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Pr\u00edkladom je\ns\u00fadnictva, ktor\u00e9ho organiz\u00e1cia je pod\u013ea Lisabonskej zmluvy vn\u00fatornou\npr\u00e1vomoci \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Ak existuje s\u00fadna in\u0161tit\u00facia v\njednej krajine, m\u00e1 pr\u00e1vo by\u0165 aj v inej a fungova\u0165 na podobn\u00fdch princ\u00edpoch. P\u00f3ly\nchceli t\u00fato reformu, preto\u017ee na po\u013esk\u00fdch s\u00fadoch u\u017e roky prib\u00fadali patologick\u00e9 javy v d\u00f4sledku\nnedostatok skuto\u010dnej rovnov\u00e1hy moci a d\u00f4sledky totalitarizmu. Demokratick\u00fd \u0161t\u00e1t nem\u00f4\u017ee\ndobre fungova\u0165 v demokratickom \u0161t\u00e1te s nedostato\u010dnou just\u00edciou.\nspravodlivos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

V Po\u013esku s\u00fa s\u00fadne in\u0161tit\u00facie e\u0161te menej spolitizovan\u00e9 ako\nv in\u00fdch krajin\u00e1ch ako sudcovia\nmaj\u00fa na ne ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv. Ke\u010f s\u00fa\u010dasn\u00e1 vl\u00e1da vyhrala vo\u013eby v roku 2015, za\u010dala\nk ohl\u00e1senej reforme s\u00fadnictva. S\u00fa\u010das\u0165ou reformy je aj zmena z\u00e1kona\nna Najvy\u0161\u0161om s\u00fade a zmena sp\u00f4sobu menovania \u010dlenov NSS. To je v s\u00falade so zmluvami,\nv s\u00falade s \u00dastavou Po\u013eskej republiky a s rie\u0161eniami v mnoh\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1toch\n\u010clensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty (sp\u00f4sob menovania \u010dlenov obdoby po\u013esk\u00e9ho NSS), napr.\nBelgicko \u0160panielsko, Holandsko, Portugalsko, Rak\u00fasko, Nemecko, \u0160v\u00e9dsko a D\u00e1nsko.<\/p>\n\n\n\n

Obvinenia, \u017ee Po\u013esko nedodr\u017eiava z\u00e1sady pr\u00e1vneho \u0161t\u00e1tu, s\u00fa\nnepodlo\u017een\u00e9 a formulovan\u00e9 pre potreby ur\u010dit\u00fdch politick\u00fdch s\u00edl po\u010das\nprebiehaj\u00facej kampani do Eur\u00f3pskeho parlamentu. Ide o zasahovanie do vn\u00fatorn\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed \u0161t\u00e1tu.\nvn\u00fatorn\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti \u0161t\u00e1tu. Tak\u00fato mimozmluvn\u00fa prax preto nemo\u017eno tolerova\u0165.\nmimopracovn\u00fa prax preto nemo\u017eno tolerova\u0165. Od in\u0161tit\u00faci\u00ed E\u00da by sme mali o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee bud\u00fa ku v\u0161etk\u00fdm \u010dlensk\u00fdm \u0161t\u00e1tom pristupova\u0165 rovnako.\nv\u0161etk\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov.<\/p>\n\n\n\n

Po tretie,<\/strong> demokratick\u00fd\nE\u00da mus\u00ed zv\u00fd\u0161i\u0165 v\u00fdznam n\u00e1rodn\u00fdch parlamentov. Reforma\nsyst\u00e9mu E\u00da by mal sprev\u00e1dza\u0165 skuto\u010dn\u00fd demokratick\u00fd mand\u00e1t udelen\u00fd prostredn\u00edctvom\nn\u00e1rodn\u00fd volebn\u00fd proces. <\/p>\n\n\n\n

Pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru je z\u00e1sadnou chybou E\u00da, \u017ee podce\u0148uje t\u00fato\not\u00e1zka. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee vyv\u00e1\u017eenie vz\u0165ahov medzi n\u00e1rodn\u00fdmi parlamentmi\nn\u00e1rodn\u00e9 parlamenty a eur\u00f3pske in\u0161tit\u00facie by mali by\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fdm cie\u013eom obnovy Eur\u00f3pskej \u00fanie.\nEur\u00f3pska \u00fania.<\/p>\n\n\n\n

Ocenenie \u00falohy n\u00e1rodn\u00fdch parlamentov v rozhodovacom procese\nrozhodovanie je pr\u00edle\u017eitos\u0165ou na posilnenie demokratickej legitimity E\u00da. A symbol\nklesaj\u00faceho v\u00fdznamu n\u00e1rodn\u00fdch parlamentov pri tvorbe pr\u00e1vnych predpisov E\u00da je\nne\u00fa\u010dinnos\u0165 mechanizmu \"\u017eltej karty\". Z 370 pokusov o aktiv\u00e1ciu\nn\u00e1rodn\u00e9 parlamenty, Eur\u00f3pska komisia sa n\u00edm zaoberala len trikr\u00e1t a len v jednom pr\u00edpade bol n\u00e1vrh\niba v jednom pr\u00edpade bol n\u00e1vrh stiahnut\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

\u0160tvrt\u00fd,<\/strong> Union\nEur\u00f3pska \u00fania mus\u00ed chr\u00e1ni\u0165 svoju jednotu a solidaritu svojich \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Sila\n\u00dania nevypl\u00fdva len zo sily jednotliv\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ale zo spolo\u010denstva, ktor\u00e9\ntvor\u00edme spolo\u010dne. V tejto s\u00favislosti je potrebn\u00fd nov\u00fd poh\u013ead na viacro\u010dn\u00fd program\nje potrebn\u00fd finan\u010dn\u00fd r\u00e1mec na roky 2021-2027. <\/p>\n\n\n\n

So znepokojen\u00edm berieme na vedomie spr\u00e1vy o pl\u00e1novan\u00fdch \u0161krtoch v\nfinancovanie po\u013enohospod\u00e1rskej politiky a politiky s\u00fadr\u017enosti. Tieto politiky\ns\u00fa nesporn\u00fdm \u00faspechom E\u00da. Zn\u00ed\u017eenie ich financovania by bolo\n\u00fader do z\u00e1kladov komunity. Bude to znamena\u0165 n\u00e1rast popularity\nEuroskeptici. <\/p>\n\n\n\n

Piata,<\/strong> v\u0161etky\ns\u00fahlas\u00ed s t\u00fdm, \u017ee hospod\u00e1rsky rozvoj E\u00da by mal by\u0165 prioritou. Eur\u00f3pa v\u0161ak v tomto smere potrebuje nov\u00fd impulz\nv tomto oh\u013eade, ke\u010f\u017ee tempo v\u00fdvoja je neuspokojiv\u00e9 a niektor\u00e9 krajiny E\u00da\n\u010delia pasci stredn\u00e9ho rastu.<\/p>\n\n\n\n

Viacr\u00fdchlostn\u00e1 Eur\u00f3pa nie je rie\u0161en\u00edm, dokonca m\u00f4\u017ee\nm\u00f4\u017ee dokonca po\u0161kodi\u0165 fungovanie jednotn\u00e9ho trhu, ktor\u00fd je jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch pr\u00ednosov\nE\u00da.<\/p>\n\n\n\n

Pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru je \u00faspech pri rie\u0161en\u00ed t\u00fdchto v\u00fdziev\nv\u00fdziev do zna\u010dnej miery z\u00e1vis\u00ed od spolupr\u00e1ce \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov. <\/p>\n\n\n\n

Eur\u00f3pska \u00fania je ve\u013ek\u00fdm \u00faspechom, ale reformy s\u00fa\npotrebn\u00e9. Diskusia o E\u00da nesmie by\u0165 zalo\u017een\u00e1 na ideol\u00f3gii, ale na faktoch, preto\u017ee\nE\u00da je rozmanit\u00e1. Hovor\u00edme r\u00f4znymi jazykmi, m\u00e1me odli\u0161n\u00fa hist\u00f3riu, zvyky\nat\u010f. Mus\u00edme re\u0161pektova\u0165 tieto rozdielne kult\u00fary \u0161t\u00e1tov a n\u00e1rodov. T\u00e1to jednota v\nrozmanitos\u0165 je z\u00e1kladom E\u00da. <\/p>\n\n\n\n

Vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 n\u00e1vrhy by mali prispie\u0165 k rozvoju bud\u00facich\nspolupr\u00e1cu medzi parlamentmi a zlep\u0161i\u0165 kvalitu spolupr\u00e1ce medzi na\u0161imi\nparlamentov s in\u0161tit\u00faciami E\u00da.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Foto: \u0141ukasz B\u0142asikiewicz\/ Sejm<\/em><\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\n
Viede\u0148: prv\u00fd de\u0148 konferencie predsedov parlamentov E\u00da za \u00fa\u010dasti predsedu Sejmu<\/a><\/blockquote>