\nMarek Kuchci\u0144ski<\/strong><\/span><\/p>\n
V \u010dase, ke\u010f si pripom\u00edname 100. v\u00fdro\u010die znovuzrodenia Po\u013eska a podiel obyvate\u013eov Przemy\u0161\u013ea na tomto ve\u013ekom akte nez\u00e1vislosti, nie je mo\u017en\u00e9 vyhn\u00fa\u0165 sa niektor\u00fdm \u00favah\u00e1m a porovnaniam medzi obdob\u00edm pred a po prvej svetovej vojne. Ve\u013ek\u00e1 vojna sp\u00f4sobila obrovsk\u00e9 geopolitick\u00e9 zmeny. Vznik mnoh\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov v na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py priniesol do spolo\u010densko-politick\u00e9ho \u017eivota nov\u00fa kvalitu. V tejto s\u00favislosti sa vyn\u00e1ra ot\u00e1zka, ako tieto zmeny ovplyvnili v\u00fdvoj Przemy\u015bla a samotn\u00e9ho Przemy\u015bla, ak\u00e9 boli ich pr\u00ed\u010diny a d\u00f4sledky, ak\u00fd vplyv mali na genera\u010dn\u00e9 procesy premeny, \u010do z\u00e1viselo od n\u00e1rodov a \u010do bolo dielom jednotlivcov a kto stoj\u00ed za to, aby sa na\u0148 nezabudlo. Tieto ot\u00e1zky sa m\u00f4\u017eu t\u00fdka\u0165 nielen hist\u00f3rie, ale aj \u013eud\u00ed, formovania n\u00e1rodov, udr\u017eate\u013en\u00e9ho rozvoja, kult\u00farneho dedi\u010dstva, teda v\u0161etk\u00e9ho, \u010d\u00edm sa v duchu v\u00fdro\u010dia zaober\u00e1me.<\/p>\n
Druh\u00e1 republika, ako m\u00e1loktor\u00e1 krajina v Eur\u00f3pe, bola predmetom ur\u00e1\u017eok (sl\u00e1vne \"bastardsk\u00e9 die\u0165a Versaillskej zmluvy\" - Molotov, \"ekonomick\u00e1 nemo\u017enos\u0165\" - Keynes, \"zbeh dej\u00edn\" - Lloyd George, pre poriadok, s\u00fa\u010dasn\u00e9 ur\u00e1\u017eanie Poliakov cudzincami nie je ni\u010d\u00edm nov\u00fdm) a politiky sl\u00fa\u017eiace na likvid\u00e1ciu na\u0161ej vlasti. Druh\u00e1 republika, ktor\u00e1 formovala svoju nez\u00e1visl\u00fa existenciu vo ve\u013emi zlo\u017eit\u00fdch vonkaj\u0161\u00edch a vn\u00fatorn\u00fdch podmienkach, bola napriek tomu ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00e1. Po \u010dasoch rozdelenia, hospod\u00e1rskeho a soci\u00e1lneho zaost\u00e1vania priniesla \u0161t\u00e1tna politika zmeny k lep\u0161iemu pre ob\u010danov. Zmiernilo pre\u013eudnenie na vidieku a zn\u00ed\u017eilo nezamestnanos\u0165 v mest\u00e1ch. Zaviedla sa parlamentn\u00e1 demokracia, volebn\u00e9 pr\u00e1vo pre \u017eeny, bezplatn\u00e9 vzdel\u00e1vanie a pracovn\u00e1 legislat\u00edva, ktor\u00e1 bola ve\u013emi priazniv\u00e1 pre pracuj\u00facich. Soci\u00e1lny pokrok bol umo\u017enen\u00fd \u0161irok\u00fdm vrstv\u00e1m spolo\u010dnosti, \u010do viedlo k vzdelaniu st\u00e1tis\u00edcov vysokokvalifikovan\u00fdch odborn\u00edkov a mili\u00f3nov ob\u010danov, ktor\u00ed si uvedomovali svoje pr\u00e1va a povinnosti.<\/span><\/p>\n Identifik\u00e1cia s vlastn\u00fdm \u0161t\u00e1tom spolu s pocitom sily vych\u00e1dzaj\u00facim z n\u00e1rodn\u00e9ho spolo\u010denstva sa stali faktormi, ktor\u00e9 rozhodli o na\u0161om n\u00e1rodnom pre\u017eit\u00ed v strete s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi d\u00e9monmi 20. storo\u010dia - n\u00e1rodn\u00fdm a internacion\u00e1lnym socializmom.<\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n P\u00e1ter Benedykt Chmielowski, autor prvej po\u013eskej univerz\u00e1lnej encyklop\u00e9die Nowe Ateny, nap\u00edsal, \u017ee Przemy\u015bl existoval u\u017e v roku 758 (pred 1260 rokmi!): <\/span>\"PRZEMYS\u0141AW I, alebo LESZEK I, zo Zlatn\u00edkovej kondolencie Faber Fortunae Poliakov, pozl\u00e1ten\u00e9 pah\u00fdle Ma\u010farov a Moravanov ani tak nevystra\u0161ili, ako sk\u00f4r odradili Po\u013esko. \u017dil okolo roku 760 a zalo\u017eil Przemy\u015bl pod vlastn\u00fdm menom\".<\/span><\/i> Tohto panovn\u00edka si v\u0161imol aj Ignacy Krasicki vo svojom dvojzv\u00e4zkovom diele \"Zbi\u00f3r potrzebnieyszych wiadomo\u015bci\". Mesto, alebo gr\u00f3d, ako sa Przemy\u015bl naz\u00fdval za \u010dias kronik\u00e1ra Nestora, bolo s\u00eddlom L\u0119dzianov - Lechitov, ktor\u00e9 v roku 881 obsadil rus\u00ednsky knie\u017ea Vladim\u00edr a ktor\u00e9 zasa dobyl Boleslav Chrobr\u00fd, pravdepodobne po\u010das svojej v\u00ed\u0165aznej v\u00fdpravy na Kyjev. Od za\u010diatku 14. storo\u010dia bol hrad Przemy\u015bl, postaven\u00fd na obranu juhov\u00fdchodn\u00e9ho pohrani\u010dia Po\u013eska, jedn\u00fdm z nieko\u013ek\u00fdch desiatok hradov, ktor\u00e9 dal postavi\u0165 Kazim\u00edr Ve\u013ek\u00fd.<\/span><\/p>\n Przemy\u015bl bol s\u00eddlom starostovstva a diec\u00e9zy. V katedr\u00e1le, v dne\u0161nej kaplnke Drohojowsk\u00e9ho, sa konali \u0161\u013eachtick\u00e9 sejmiky (tak\u00e9 boli zvyky), na ktor\u00fdch rytieri prij\u00edmali d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozhodnutia o miestnych z\u00e1le\u017eitostiach. Medzi starostu patrili Piotr Kmita a Stanis\u0142aw August Poniatowski, neskor\u0161\u00ed po\u013esk\u00fd kr\u00e1\u013e.<\/span><\/p>\n Mesto bolo hlavn\u00fdm mestom zeme Przemysl, kde sa v S\u0105dowej Wiszni konalo valn\u00e9 zhroma\u017edenie Rus\u00ednskeho vojvodstva prvej republiky. Vtedaj\u0161ia Zem Przemyslova bola roz\u013eahl\u00e1 a tiahla sa od Stryje po \u015awilczu za Rzesz\u00f3wom a od S\u0142onsk\u00fdch h\u00f4r po Tarnogr\u00f3d. Zah\u0155\u0148ala okresy Przemysl, Jaroslaw, Le\u017cajsk, \u0141a\u0144cut, Rzesz\u00f3w, Moscis, Przeworsk, Sambork, Drohobycz, Tyczyn a Stryj. Bohu\u017eia\u013e, po druhej svetovej vojne, v d\u00f4sledku stanovenia hran\u00edc medzi Po\u013eskou \u013eudovou republikou a ZSSR, bola historick\u00e1 Przemyslsk\u00e1 zem rozdelen\u00e1. Dnes je jedna \u010das\u0165 v Po\u013esku a druh\u00e1 na Ukrajine.<\/span><\/p>\n Przemy\u015bl si pam\u00e4t\u00e1 svoju sl\u00e1vu z \u010dias Rak\u00fasko-Uhorska. V tom \u010dase sa stala jednou z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch pevnost\u00ed s pos\u00e1dkou viac ako sto tis\u00edc vojakov takmer v\u0161etk\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed mnohon\u00e1rodnostnej r\u00ed\u0161e. \u00a0<\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n S Przemy\u0161lom a Przemyslom bolo spojen\u00fdch mnoho v\u00fdznamn\u00fdch a zn\u00e1mych osobnost\u00ed, napr\u00edklad spisovate\u013e Stanis\u0142aw Orzechowski, kanonik (nesk\u00f4r varmijsk\u00fd biskup) Ignacy Krasicki - far\u00e1r przemyskej katedr\u00e1ly a autor knihy Monachomachia, Mar\u0161al Sejmu Andrzej Maksymilian Fredro - barokov\u00fd spisovate\u013e, zn\u00e1my ako po\u013esk\u00fd Tacitus, zakladate\u013e kl\u00e1\u0161tora Kalwaria Pac\u0142awska a jeho vzdialen\u00fd bratranec - b\u00e1snik Aleksander Fredro z Rudiek, Miko\u0142aj S\u0119p-Szarzy\u0144ski - jeden z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch b\u00e1snikov. Medzi uzn\u00e1van\u00fdmi osobnos\u0165ami s\u00fa aj duchovn\u00ed: sv\u00e4t\u00fd Jozef Pelczar (biskup Przemy\u015bla na prelome 19. a 20. storo\u010dia, zakladate\u013e Kongreg\u00e1cie sestier Najsv\u00e4tej\u0161ieho Srdca Je\u017ei\u0161ovho a Arcidiec\u00e9zneho m\u00fazea v Przemy\u015bli), blahoslaven\u00fd otec J\u00e1n Balicki, kardin\u00e1l Adam Stefan Sapieha z Krasiczyna a arcibiskup Ignacy Tokarczuk - n\u00e1\u0161 \"hovorca n\u00e1roda bojuj\u00faceho za svoju suverenitu a nezlomn\u00fd biskup\", ktor\u00e9ho si z rozhodnutia Sejmu tento rok osobitne pripom\u00edname pri pr\u00edle\u017eitosti 100. v\u00fdro\u010dia jeho narodenia. Tento okruh v\u00fdznamn\u00fdch osobnost\u00ed sa roz\u0161iruje o: Kardin\u00e1lov synovec Leon Sapieha z Krasiczyna - statk\u00e1r, poslanec Sejmu II. Po\u013eskej republiky, vojak v po\u013esko-sovietskej vojne a AK, pochovan\u00fd na cintor\u00edne v \u0141\u0119towni pri Przemy\u015bli; Jan Gwalbert Pawlikowski z Mediky - tvorca ekol\u00f3gie, prv\u00fd vydavate\u013e S\u0142owack\u00e9ho \"Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho ducha\"; Jan Szczepanik - geni\u00e1lny vyn\u00e1lezca z Rudnika pri Mo\u015bcisku; Henryk Jordan - lek\u00e1r, tvorca z\u00e1hrad pre deti a ml\u00e1de\u017e, pomenovan\u00fdch po \u0148om. Okrem toho sa narodil v Drohoby\u010di<\/span> Socialista, legion\u00e1r a pr\u00e1vnik Herman Lieberman, inici\u00e1tor v\u00fdstavby Robotn\u00edckeho domu; pozoruhodn\u00e1 rodina Tarnawsk\u00fdch: Apolin\u00e1r - lek\u00e1r a tvorca k\u00fape\u013eov v Kosove v Pokuci (Hucul), Leonard - povstalec janu\u00e1rov\u00e9ho povstania, advok\u00e1t, poslanec z\u00e1konodarn\u00e9ho snemu, spoluzakladate\u013e Spolo\u010dnosti priate\u013eov vedy a dramatick\u00e9ho spolku \"Fredreum\", jeho syn Wladyslaw - v\u00fdznamn\u00fd anglista, prekladate\u013e Shakespeara a z\u00e1rove\u0148 zakladate\u013e prv\u00e9ho think tanku - V\u00fdboru v\u00fdchodn\u00fdch \u00fazem\u00ed, b\u00fdvaj\u00faci na ulici Grodzka 4 (kr\u00e1sny \u010din\u017eiak s arkierom a dvojit\u00fdm erbom Litvy a Koruny); Karol Duldig - jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch austr\u00e1lskych umelcov, soch\u00e1r a zakladate\u013e Austr\u00e1lskej akad\u00e9mie umenia; Moj\u017cesz Schorr - sen\u00e1tor druhej Po\u013eskej republiky, historik a orientalista; Zbigniew Brzezi\u0144ski - americk\u00fd politol\u00f3g a diplomat po\u013esk\u00e9ho p\u00f4vodu, poradca prezidentov USA; Andrzej Gawro\u0144ski - jazykovedec a polyglot (ovl\u00e1dal 140 jazykov!), obranca \u013dvova v roku 1918; Jerzy Grotowski - divadeln\u00fd reform\u00e1tor, tie\u017e \u017eil na Grodzkej ulici; Przemys\u0142aw Bystrzycki - spisovate\u013e, tich\u00fd bojovn\u00edk; Ryszard Siwiec - vojak AK, hrdinsk\u00fd mu\u010den\u00edk za slobodu \u010ceskoslovenska v roku 1968.<\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n V minulosti nebol Przemy\u015bl jedin\u00fdm miestom, kde sa stret\u00e1vali elity, a nebol jedin\u00fdm miestom, kde sa vymie\u0148ali my\u0161lienky. Genera\u010dn\u00e9 dedi\u010dstvo a n\u00e1rodn\u00e1 identita sa budovali v mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch mest\u00e1ch a meste\u010dk\u00e1ch Przemysla, ako aj v okolit\u00fdch dedin\u00e1ch, ktor\u00e9 vtedy ob\u00fdvala drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina Poliakov.<\/span><\/p>\n Mal\u00e9, ale v\u00fdznamn\u00e9 meste\u010dko Rudki zostalo vo vlastn\u00edctve rodiny Fredrovcov a\u017e do vypuknutia druhej svetovej vojny. Je tu pochovan\u00fd aj Alexander Fredro.<\/span><\/p>\n Drohoby\u010d, zn\u00e1ma ako mesto piatich rafin\u00e9ri\u00ed, sa sp\u00e1ja nielen s Brunom Schulzom a Boryslavom, kde Jan Zeh a Ignacy Lukasiewicz v polovici 19. storo\u010dia zap\u00e1lili prv\u00fa paraf\u00ednov\u00fa lampu, ale aj s popredn\u00fdmi viedensk\u00fdmi politikmi, ako napr\u00edklad premi\u00e9r Kazimierz Badeni a poslanec Eustachy Sanguszko, ako aj umelci Artur Grottger, Maurice a Leopold Gottlieb a vojensk\u00e9 osobnosti ako gener\u00e1l Stanis\u0142aw Maczek a legend\u00e1rny biely kuri\u00e9r Tadeusz Chciuk-Celt. S Drohoby\u010dom bol spojen\u00fd aj Ivan Franko, jeden z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch predstavite\u013eov ukrajinskej literat\u00fary.<\/span><\/p>\n Hne\u010f ved\u013ea Drohoby\u010da sa nach\u00e1dza Truskavec, jedno z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch a najr\u00fdchlej\u0161ie sa rozv\u00edjaj\u00facich k\u00fape\u013en\u00fdch miest druhej Po\u013eskej republiky (286 novootvoren\u00fdch hotelov a penzi\u00f3nov za 20 rokov!). Tu sa narodil Kazimierz Pelczar, zakladate\u013e prv\u00e9ho po\u013esk\u00e9ho onkologick\u00e9ho centra.<\/span><\/p>\n V Medike, nezvy\u010dajnom hniezde nezvy\u010dajnej rodiny Pawlikovsk\u00fdch, o ktorej vie len m\u00e1lokto, fungovala v 19. storo\u010d\u00ed podzemn\u00e1 tla\u010diare\u0148, po ktorej musela rodina dne\u0161n\u00e9ho \u010desk\u00e9ho konzervat\u00edvneho politol\u00f3ga Alexandra Tomsk\u00e9ho opusti\u0165 Hali\u010d. <\/span><\/p>\n V arbor\u00e9te v Bolestraszycach pri Przemy\u015bli (zalo\u017eenom v 70. rokoch 20. storo\u010dia profesorom Jerzym Pi\u00f3reckim) sa zasa dodnes nach\u00e1dza ka\u0161tie\u013e Piotra Micha\u0142owsk\u00e9ho, v\u00fdznamn\u00e9ho maliara, ktor\u00fd po\u010das novembrov\u00e9ho povstania riadil dod\u00e1vky zbran\u00ed povstalcom. <\/span><\/p>\n Vr\u00e1\u0165me sa do 17. storo\u010dia a pripome\u0148me si, \u017ee dc\u00e9ra samborsk\u00e9ho starostu Georga Mniszcha sa stala man\u017eelkou c\u00e1ra Dmitrija. Boli to jedin\u00e9 dva roky v ruskej hist\u00f3rii, ke\u010f v Kremli vl\u00e1dli Poliaci (po predch\u00e1dzaj\u00facom v\u00ed\u0165azstve v bitke pri Klu\u0161ine). C\u00e1r Vasilij \u0160ujskij a jeho bratia vzdali hold kr\u00e1\u013eovi \u017digmundovi III. vo Var\u0161ave, ako to pripom\u00edna pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea na \u017digmundovom st\u013ape. Tento v\u00fdkon u\u017e nikto nesk\u00f4r nezopakoval.<\/span><\/p>\n Napokon, je to mesto a krajina, kde ved\u013ea seba po st\u00e1ro\u010dia \u017eili r\u00f4zne n\u00e1rody a kde p\u00f4sobili r\u00f4zne cirkvi. Niekedy sa m\u00f4\u017eeme stretn\u00fa\u0165 s n\u00e1zorom na\u0161ich str\u00e1nok, \u017ee s\u00fa taviacim kotlom n\u00e1rodov. Je to zav\u00e1dzaj\u00faca predstava, ktor\u00e1 sa sk\u00f4r hod\u00ed pre Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty ako taviaci kotol r\u00f4znych etnick\u00fdch skup\u00edn. V Zemi Przemyslovej a na b\u00fdvalom v\u00fdchodnom pohrani\u010d\u00ed fungovali n\u00e1rody (n\u00e1rody) nez\u00e1visle aj vz\u00e1jomne, ale suver\u00e9nne, hoci \u010dasto konkuren\u010dne. Sk\u00f4r sa d\u00e1 predpoklada\u0165, \u017ee na\u0161a \u010das\u0165 Eur\u00f3py bola sk\u00f4r \"spojnicou dej\u00edn\", kde sa prel\u00ednali v\u00fdchodn\u00e9 a z\u00e1padn\u00e9 vplyvy. Na\u0161e postavenie a charakter sa formovali v zlat\u00fdch \u010dasoch prvej republiky, ktor\u00e1 viedla politiku \"medzi moriami\" s p\u00f4sobiv\u00fdm rozmachom. A vlastnos\u0165, ktor\u00e1 n\u00e1s od t\u00fdch \u010dias charakterizuje - tolerancia vyrastaj\u00faca z libertari\u00e1nskych a republik\u00e1nskych trad\u00edci\u00ed - m\u00f4\u017ee najlep\u0161ie zabezpe\u010di\u0165 spolu\u017eitie r\u00f4znych kult\u00far na jednom \u00fazem\u00ed. \u017diadny fa\u0161izmus, \u017eiadny komunizmus, \u017eiadne etnick\u00e9 spory.<\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n \"Je to preto, aby mu bolo teplo.\" - tieto jednoduch\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 povedal otec Jan Balicki, dnes blahoslaven\u00fd katol\u00edckej cirkvi, seminaristovi, ktor\u00fd sa ho op\u00fdtal, pre\u010do d\u00e1va svoj sveter chudobn\u00e9mu \u010dloveku, v\u00fdsti\u017ene charakterizuj\u00fa mnoh\u00e9 podobn\u00e9 postoje. \u013dudia ako otec Jan Balicki formovali Przemy\u015bl a Przemy\u015bl\u010danov po st\u00e1ro\u010dia.\u00a0<\/span>Blahoslaven\u00fd otec Jan Balicki sa narodil 25. janu\u00e1ra 1869 v Staromie\u015bcie pri Rzeszowe. Ak by sme sa pok\u00fasili pozrie\u0165 na Przemy\u015bl o\u010dami mlad\u00e9ho Jana, videli by sme militarizovan\u00e9 mesto. Hoci sa mu hospod\u00e1rsky darilo, malo o\u0161arpan\u00fa du\u0161u - du\u0161u ukryt\u00fa v m\u00faroch star\u00fdch \u010din\u017eiakov, kostolov, ortodoxn\u00fdch chr\u00e1mov a synag\u00f3g. O t\u00fato du\u0161u sa staral aj sv\u00e4t\u00fd biskup Jozef Sebasti\u00e1n Pelczar.<\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n Rak\u00fa\u0161ania ocenili vojensk\u00fd v\u00fdznam polohy Przemy\u015bla u\u017e po v\u00fdprave vojsk Var\u0161avsk\u00e9ho knie\u017eatstva pod veden\u00edm knie\u017ea\u0165a Poniatowsk\u00e9ho do Hali\u010de v roku 1809. O desa\u0165 rokov nesk\u00f4r sa mesto za\u010dalo opev\u0148ova\u0165. \u00a0<\/span><\/p>\n V hist\u00f3rii mesta to nebolo ni\u010d nov\u00e9. Pod\u013ea zdrojov chr\u00e1nili hradby Przemy\u015bl minim\u00e1lne od 14. storo\u010dia. Przemyslsk\u00e1 br\u00e1na v \u00fadol\u00ed riek San a Wiar bola po st\u00e1ro\u010dia prirodzen\u00fdm prechodom zo Sandomierskej kotliny na Przemyslsk\u00e9 predhorie, ved\u00facim na juh cez transeur\u00f3psku karpatsk\u00fa re\u0165az. Bola to obchodn\u00e1 cesta sp\u00e1jaj\u00faca v\u00fdchodn\u00fa a z\u00e1padn\u00fa Eur\u00f3pu. V menej pokojn\u00fdch \u010dasoch po tejto trase pochodovali ve\u013ek\u00e9 arm\u00e1dy. <\/span><\/p>\n Tri roky pred novembrov\u00fdm povstan\u00edm bola v Przemy\u015bli umiestnen\u00e1 st\u00e1la rak\u00faska pos\u00e1dka a v druhej polovici 19. storo\u010dia sa \"opevnen\u00fd t\u00e1bor\" Przemy\u015bl zmenil na strategick\u00fa a opera\u010dn\u00fa z\u00e1klad\u0148u pre v\u00fdchodn\u00fa hranicu Rak\u00fasko-Uhorska. Veniec Przemy\u0161\u013eansk\u00fdch vrchov tvorilo nieko\u013eko desiatok hlavn\u00fdch pevnost\u00ed a desiatky pomocn\u00fdch pevnost\u00ed.<\/span><\/p>\n Za\u010diatkom 20. storo\u010dia sa tento realizovan\u00fd pl\u00e1n vyvinul do mohutne opevnenej l\u00ednie Dnester - San. Na za\u010diatku Ve\u013ekej vojny bol Przemy\u015bl ur\u010den\u00fd za centrum obrany tejto l\u00ednie. \u00a0<\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n Po\u010das cel\u00e9ho 19. storo\u010dia, a najm\u00e4 v jeho poslednej \u0161tvrtine, pokra\u010dovala expanzia mesta. Po\u010det obyvate\u013eov nieko\u013ekokr\u00e1t prekro\u010dil 50 000. V 30. rokoch 20. storo\u010dia dosiahol podobn\u00fd po\u010det obyvate\u013eov a v roku 1938 prekro\u010dil 68 000, \u010do je rovnak\u00fd po\u010det ako dnes. <\/span><\/p>\n Ma\u010fari si st\u00e1le pam\u00e4taj\u00fa slu\u017ebu svojich krajanov a bitku o Przemy\u015bl. V Budape\u0161ti si padl\u00fdch uctili ve\u013ekolep\u00fdm pam\u00e4tn\u00edkom s menom n\u00e1\u0161ho mesta, ktor\u00fd bol postaven\u00fd v samom centre hlavn\u00e9ho mesta (ne\u010faleko pam\u00e4tn\u00edka gener\u00e1la Jozefa Bema, ma\u010farsk\u00e9ho hrdinu z jari n\u00e1rodov). Star\u00ed rodi\u010dia Jozefa Antalla, b\u00fdval\u00e9ho predsedu vl\u00e1dy, a L\u00e1szl\u00f3a K\u00f6v\u00e9ra, s\u00fa\u010dasn\u00e9ho predsedu ma\u010farsk\u00e9ho N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia, sl\u00fa\u017eili v pevnosti po\u010das prvej vojny. Nov\u00e9 pam\u00e4tn\u00edky ma\u010farsk\u00e9ho hus\u00e1ra a jazdca Beliniaka, ktor\u00e9 boli odhalen\u00e9 v roku 2016 na Dominik\u00e1nskom n\u00e1mest\u00ed v Przemy\u015bli, maj\u00fa ve\u013emi symbolick\u00fd v\u00fdznam. Do tejto skupiny sa sna\u017e\u00ed zaradi\u0165 aj sl\u00e1vny \u010desk\u00fd telegrafista Vladim\u00edr S\u00fdkora, ktor\u00e9ho denn\u00edky z tohto obdobia sa zachovali v \u010desk\u00fdch arch\u00edvoch. A ak by sme k tomu pridali aj slovensk\u00e9ho kolegu, vznikol by \u010fal\u0161\u00ed symbol - spolo\u010dn\u00fd pam\u00e4tn\u00edk pre cel\u00fa Vy\u0161ehradsk\u00fa skupinu. A to je historick\u00e1 politika, ktor\u00fa by na\u0161e krajiny mali presadzova\u0165. O vytvorenie tohto symbolu sa akoby v predstihu postaralo vedenie mesta Przemy\u015bl, ktor\u00e9 pomenovalo jedno z przemysk\u00fdch n\u00e1mest\u00ed Vy\u0161ehradsk\u00fdm n\u00e1mest\u00edm, ktor\u00e9ho ofici\u00e1lne vyhl\u00e1senie sa uskuto\u010dnilo po\u010das stretnutia predsedov parlamentov kraj\u00edn V4 v roku 2017.<\/span><\/p>\n Vojna neraz zmarila odvek\u00e9 spojenectv\u00e1. Po\u013esko-ma\u010farsk\u00e1 pam\u00e4\u0165 v\u0161ak dnes pripom\u00edna \u010fal\u0161ie skuto\u010dnosti, ktor\u00e9 prakticky v ka\u017edom storo\u010d\u00ed potvrdzuj\u00fa \u00fazke v\u00e4zby medzi oboma n\u00e1rodmi. Ak sa vr\u00e1time do 19. storo\u010dia, treba pripomen\u00fa\u0165 gener\u00e1lov Jozefa Bema a Jozefa Wysock\u00e9ho, ako aj viac ako 1 500 po\u013esk\u00fdch dobrovo\u013en\u00edkov, ktor\u00ed sa z\u00fa\u010dastnili na Uhorskej jari n\u00e1rodov - mnoh\u00ed z nich (nieko\u013eko stoviek, vr\u00e1tane gymnazistov!), ktor\u00ed sa prihl\u00e1sili do po\u013esk\u00e9ho legionu, poch\u00e1dzali z Przemysla, vr\u00e1tane jedn\u00e9ho, ktor\u00fd je zve\u010dnen\u00fd v <\/span>Novembrov\u00e1 noc <\/span><\/i>Wyspia\u0144ski, novembrov\u00fd a janu\u00e1rov\u00fd povstalec, plukovn\u00edk Leon Czechowski (v Jaroslawi m\u00e1 a\u017e dve pam\u00e4tn\u00e9 miesta: kr\u00e1sny n\u00e1hrobn\u00fd pomn\u00edk na Starom cintor\u00edne a dreven\u00fd Szeklerov st\u013ap - Kopijnik, pri b\u00fdvalej synag\u00f3ge). Spom\u00edna ich v\u00fdznamn\u00fd ma\u010farsk\u00fd historik a diplomat Istv\u00e1n Kov\u00e1cs vo svojej ned\u00e1vno vydanej knihe <\/span>Biografick\u00fd slovn\u00edk po\u013esk\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov Jari n\u00e1rodov v Ma\u010farsku<\/span><\/i>. Z predstavite\u013eov nasleduj\u00facich gener\u00e1ci\u00ed spome\u0148me predov\u0161etk\u00fdm - u\u017e z ma\u010farskej strany - G\u00e9zu Gyoniho, sap\u00e9ra z pevnosti Przemy\u015bl, vynikaj\u00faceho b\u00e1snika svojej doby a n\u00e1roda, \"v\u00e4z\u0148a po\u00e9zie\", ktor\u00fd \"po\u010d\u00edtal dni\/ v krajine Lechitov\/ verne \u010dakaj\u00fac\/ na \u0161\u0165astnej\u0161ie svitanie\", a Ferenca Moln\u00e1ra, autora <\/span>Chlapci z bronzov\u00e9ho n\u00e1mestia<\/span><\/i>V arm\u00e1de bol okrem in\u00e9ho vojnov\u00fdm spravodajcom z Przemy\u015bla. Treba pripomen\u00fa\u0165 aj slu\u017ebu viac ako stovky Ma\u010farov v druhej brig\u00e1de po\u013esk\u00fdch l\u00e9gi\u00ed, ktor\u00e1 sa po\u010das prvej vojny prebila cez Karpaty do Po\u013eska. E\u0161te \u017eiv\u0161ia je spomienka na ma\u010farsk\u00fa pomoc (v podobe mili\u00f3nov kusov mun\u00edcie) po\u013eskej arm\u00e1de bojuj\u00facej proti bo\u013e\u0161evikom v roku 1920, bez ktorej by osud tejto vojny mohol by\u0165 \u00faplne in\u00fd. T\u00e1to pomoc pri\u0161la v dramatickom \u010dase pre Ma\u010farov, ke\u010f pod\u013ea podmienok zmluvy podp\u00edsanej v Trianonskom pal\u00e1ci vo Versailles pri\u0161li o 2\/3 svojho \u00fazemia a 1\/3 n\u00e1roda zostala mimo vlastn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Treba pripomen\u00fa\u0165, \u017ee pl\u00e1novan\u00e1 ma\u010farsk\u00e1 pomoc bola ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ia, vr\u00e1tane zbran\u00ed a vojska. Zastavili ju v\u0161ak in\u00e9 \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 sa zdr\u00e1hali vzkriesi\u0165 Po\u013esko a sympatizovali s bo\u013e\u0161evickou revol\u00faciou. <\/span><\/p>\n Symbolom po\u013esko-ma\u010farskej spolupr\u00e1ce v \u010fal\u0161ej gener\u00e1cii (u\u017e po\u010das druhej svetovej vojny) bola spolupr\u00e1ca Jozefa Antalla a Henryka Slawika - hrdinov troch n\u00e1rodov (po\u013esk\u00e9ho, ma\u010farsk\u00e9ho a \u017eidovsk\u00e9ho), ktor\u00ed po\u010das okup\u00e1cie zachr\u00e1nili 30 000 (!) po\u013esk\u00fdch ob\u010danov, z toho 5 000 \u017didov. Henryk Slawik bol v Po\u013esku ods\u00faden\u00fd na zabudnutie prakticky a\u017e do druh\u00e9ho desa\u0165ro\u010dia tohto storo\u010dia, ke\u010f sa - najm\u00e4 v\u010faka \u00fasiliu man\u017eelov Krystyny a Grzegorza \u0141ubczykovcov - objavili publik\u00e1cie o \u0148om a odhalili sme obom hrdinom dvoji\u010dky (v roku 2016 vo Var\u0161ave a o rok nesk\u00f4r v Budape\u0161ti) v podobe lavi\u010dky Antalla a Slawika. <\/span><\/p>\n Spom\u00edname si aj na povstania v j\u00fani a okt\u00f3bri 1956 v oboch krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 boli ve\u013ek\u00fdm symbolom solidarity. V tom \u010dase sa od Przemy\u015bla po \u0160tet\u00edn darovala krv pre povstalcov. Najnov\u0161ou spomienkou na \u010fal\u0161iu symbolick\u00fa postavu po\u013esko-ma\u010farskej spolupr\u00e1ce je Po\u013esk\u00fd in\u0161tit\u00fat pomenovan\u00fd po Waclawovi Felczakovi, zn\u00e1mom kuri\u00e9rovi po\u013eskej exilovej vl\u00e1dy, ktor\u00fd bol zalo\u017een\u00fd v roku 2018 (v Ma\u010farsku je obdobou in\u0161tit\u00fatu Nad\u00e1cia W. Felczaka).<\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n Pri p\u00edsan\u00ed o fenom\u00e9ne Przemy\u015bla je potrebn\u00e9 spomen\u00fa\u0165 niektor\u00e9 in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 obohatili spolo\u010densk\u00fd a kult\u00farny \u017eivot jeho obyvate\u013eov, najm\u00e4 v 19. storo\u010d\u00ed. Vtedy, v roku 1869, vznikol najstar\u0161\u00ed po\u013esk\u00fd divadeln\u00fd spolok, Spolo\u010dnos\u0165 Alexandra Fredra \"Fredreum\", nepretr\u017eite p\u00f4sobiace amat\u00e9rske divadlo, ktor\u00e9 dodnes s\u00eddli na tom istom mieste, na z\u00e1mku Przemy\u015bl - fenom\u00e9n eur\u00f3pskeho rozsahu.<\/span><\/p>\n Hudobn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 vznikla v novembri 1865. Prv\u00fdmi predsedami predstavenstva boli Aleksander Dworski a Walery Waygart. Jedn\u00fdm z v\u00fdznamn\u00fdch predstavite\u013eov hudobn\u00e9ho sveta z Przemy\u015bla bol Artur Malawski (naroden\u00fd v roku 1904 na ulici W\u0142adycze). Jeho meno dnes nesie Podkarpatsk\u00e1 filharm\u00f3nia a komplex \u0160t\u00e1tnej hudobnej \u0161koly v Przemy\u015bli.<\/span><\/p>\n Intelektu\u00e1lna aktivita Przemy\u0161anov na\u0161la svoje vyjadrenie aj v Spolo\u010dnosti priate\u013eov vedy, ktor\u00e1 vznikla vo febru\u00e1ri 1909. Spolok, ktor\u00fd funguje dodnes a patr\u00ed k najstar\u0161\u00edm in\u0161tit\u00faci\u00e1m svojho druhu v Po\u013esku, vznikol okrem in\u00e9ho z iniciat\u00edvy bratov Kazimierza Mariu a Tadeusza Osi\u0144sk\u00fdch, ktor\u00ed patrili aj k inici\u00e1torom zalo\u017eenia N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea Przemysla a ktor\u00fdch rodinn\u00fd dom stoj\u00ed na ulici Kmity.<\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n Za nami je pr\u00edbeh Przemy\u015bla, drven\u00e9ho vojensk\u00fdm bremenom rak\u00fasko-uhorskej arm\u00e1dy, hospod\u00e1rsky bohat\u0161ieho, ale bez svetlej bud\u00facnosti. Ke\u010f Po\u013esko v roku 1918 z\u00edskalo nez\u00e1vislos\u0165, P\u0159emy\u0161l sa tie\u017e - a medzi prv\u00fdmi - postavila do boja. P\u00e1ter kapit\u00e1n Jozef Pana\u015b povzbudil bojov\u00e9ho ducha. Tentoraz proti Ukrajincom. Obyvatelia Przemy\u015bla bojovali od za\u010diatku novembra 1918 o mosty cez rieku San, o okresy a uskuto\u010d\u0148ovali proti\u00fatoky od Zasanu a\u017e po prav\u00fd breh mesta. 11. novembra bol Przemy\u015bl slobodn\u00fd! Poliaci v\u0161ak bojovali v Nizankowiciach a \u010fal\u0161\u00edch lokalit\u00e1ch. Bojov sa z\u00fa\u010dastnili z\u00e1stupcovia v\u0161etk\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed, vr\u00e1tane Orlerov - \u0161tudentov przemysk\u00e9ho gymn\u00e1zia (t\u00ed, ktor\u00ed zahynuli, boli pochovan\u00ed vo ve\u013ekom symbolickom hrobe Orlerov na hlavnom cintor\u00edne). To by v\u0161ak nebolo mo\u017en\u00e9, keby sa po gener\u00e1cie nevytv\u00e1rali hodnotov\u00e9 z\u00e1klady vznikaj\u00faceho n\u00e1rodn\u00e9ho a nadn\u00e1rodn\u00e9ho spolo\u010denstva. Preto\u017ee Przemy\u015bl, podobne ako mnoh\u00e9 podobn\u00e9 mest\u00e1 v Po\u013esko-litovskom spolo\u010denstve, bol mestom Poliakov r\u00f4znych n\u00e1bo\u017eenstiev a n\u00e1rodnost\u00ed a identitu celej Przemy\u0161lskej zeme budovali nielen Poliaci, ale aj \u017didia, Rus\u00edni, Ukrajinci, Ma\u010fari, Rak\u00fa\u0161ania, \u010cesi, Nemci a Arm\u00e9ni. T\u00fato rozmanitos\u0165 a vrstvenie gener\u00e1ci\u00ed a kult\u00far mo\u017eno vidie\u0165 napr\u00edklad v architekt\u00fare przemyskej katedr\u00e1ly. V s\u00fa\u010dasnej podobe nesie stopy gotiky, renesancie, baroka, rokoka a neskor\u0161\u00edch slohov. Stoj\u00ed na z\u00e1kladoch star\u0161\u00edch kostolov: rom\u00e1nskych a mo\u017eno aj ranor\u00edmskych z \u010dias Ve\u013ekomoravskej r\u00ed\u0161e a pra\u017esk\u00e9ho biskupstva. Przemy\u015bl je dodnes s\u00eddlom arcidiec\u00e9zy r\u00edmskokatol\u00edckej a gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi.<\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n Z dramatick\u00fdch \u010dias druhej svetovej vojny a nasleduj\u00facich desa\u0165ro\u010d\u00ed existencie Przemy\u015bla si m\u00f4\u017eeme pripomen\u00fa\u0165 takmer symbolick\u00e9 postavy, ktor\u00e9 potvrdzuj\u00fa personalistick\u00fa t\u00e9zu, \u017ee \u010dlovek je hodnota a d\u00f4kazom toho je l\u00e1ska k slobode. Pr\u00edkladom m\u00f4\u017ee by\u0165 postoj dvadsa\u0165ro\u010dnej Stefanie Podg\u00f3rskej (dnes ocenenej medailou Spravodliv\u00fd medzi n\u00e1rodmi), ktor\u00e1 po\u010das nemeckej okup\u00e1cie s nasaden\u00edm \u017eivota vo svojom rodinnom dome ukryla (v \u00fakryte s rozlohou 8 m2) 13 \u017eidovsk\u00fdch obyvate\u013eov Przemy\u015bla. <\/span><\/p>\n Treba tie\u017e pripomen\u00fa\u0165 nieko\u013eko vojensk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, medzi nimi aj predkov s\u00fa\u010dasn\u00e9ho ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobru. Jeho prastar\u00fd otec, plukovn\u00edk W\u0142adys\u0142aw Kornicki, bol v 20. rokoch 20. storo\u010dia velite\u013eom Technick\u00fdch s\u00edl a velite\u013estva X. zboru v Przemy\u015bli a predn\u00e1\u0161al na \u013dvovskej polytechnike (bol zavra\u017eden\u00fd Sovietmi; jeho meno figuruje na tzv. ukrajinskom katynskom zozname). Jeho star\u00fd otec Ryszard Kornicki b\u00fdval na ulici Waygarta; po\u010das okup\u00e1cie viedol kontra\u0161pion\u00e1\u017e AK v okrese Przemy\u015bl, potom sa stal ved\u00facim in\u0161pektor\u00e1tu WIN. <\/span><\/p>\n Po\u010det rod\u00edn (\u010dasto viacgenera\u010dn\u00fdch) zapojen\u00fdch do aktu osamostatnenia bol na Przemyslovej zemi ve\u013emi ve\u013ek\u00fd. Pripome\u0148me si nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch \u010dlenov podsvetia. Prv\u00fdm je velite\u013e Rzeszowsk\u00e9ho okresu WIN major W\u0142adys\u0142awa Koba, ktor\u00e9ho pohreb sa uskuto\u010dnil a\u017e v roku 2016 na cintor\u00edne Przemy\u015bl v Zasa\u0144i. V prvom rade v\u0161ak treba spomen\u00fa\u0165 \u00fa\u017easn\u00fa, hrdinsk\u00fa podporu\u010d\u00ed\u010dku Alicju Wnorowsk\u00fa zo spravodajsk\u00fdch brig\u00e1d AK (to meno hovor\u00ed za v\u0161etko!) a nesk\u00f4r WIN, ktor\u00e1 \u017eila na ulici Matejki. Zatkli ju, ke\u010f bola v \u00f4smom mesiaci tehotenstva, a v cele smrti porodila syna Stanislava, neskor\u0161ieho \u010dlena rady mesta Przemy\u015bl v 90. rokoch. A\u017e v roku 2018 Sejm prijal z\u00e1kon, ktor\u00fd zabezpe\u010dil, \u017ee deti naroden\u00e9 v komunistick\u00fdch v\u00e4zniciach (bolo ich 40) maj\u00fa n\u00e1rok na od\u0161kodnenie. Symbolick\u00e9 je aj to, \u017ee tento z\u00e1kon v Sejme \"pilotoval\" poslanec Przemyslu Andrzej Matusiewicz, sk\u00fasen\u00fd pr\u00e1vnik a obhajca v politick\u00fdch procesoch z \u010dias komunizmu. <\/span><\/p>\n Pani Alicju si budeme nav\u017edy pam\u00e4ta\u0165 zo staro\u017eitn\u00edctva, v ktorom pracovala v 17. rokoch v podlub\u00ed przemysk\u00e9ho trhu. Chodievali sme tam po \u0161kole a h\u013eadali knihy, ktor\u00e9 by n\u00e1m pomohli v na\u0161om mlad\u00edckom h\u013eadan\u00ed hrdinov a ich dobrodru\u017estiev. A niekedy sa \"\u00faplne n\u00e1hodou\" na dlhom, starod\u00e1vnom pulte kn\u00edhkupectva, ale takpovediac na dosah ruky, objavil star\u00fd rom\u00e1n Ossendowsk\u00e9ho(!), Pawla Jasienicu, report\u00e1\u017e Melchiora Wa\u0144kowicza alebo zachoval\u00fd \"ak\u00fdsi\" predvojnov\u00fd \u017eivotopis. Vtedy sa n\u00e1m zdalo, \u017ee s\u00fa to len n\u00e1hody, ale fascinuj\u00face, preto\u017ee reg\u00e1ly staro\u017eitn\u00edctva vyzerali ako krajina z\u00e1zrakov. Dnes vieme, \u017ee za l\u00e1skavos\u0165ou pani Alicje, susedky z ulice, bol prirodzen\u00fd impulz odovzda\u0165 \u010fal\u0161ej gener\u00e1cii znaky, symboly a zdroje, ktor\u00e9 s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre ka\u017ed\u00e9ho mlad\u00e9ho \u010dloveka. <\/span><\/p>\n \u010eal\u0161\u00edm pr\u00edkladom je rodina Mechovcov zo \u017burawice. Mnoh\u00ed jej \u010dlenovia bojovali v ilegalite, najprv proti Nemcom a nesk\u00f4r proti Sovietom. Hrob Szymona Mecha, velite\u013ea Kedywu v \u017durawici, ods\u00faden\u00e9ho v posledn\u00fdch d\u0148och nemeckej okup\u00e1cie, sa dodnes nena\u0161iel. Jeho dc\u00e9ra Czeslawa (\"Niezapominajka\") bola sty\u010dnou d\u00f4stojn\u00ed\u010dkou Domobrany. Jeho synovi Janovi udelil po\u013esk\u00fd prezident Lech Kaczy\u0144ski Zlat\u00fd kr\u00ed\u017e za z\u00e1sluhy za slu\u017ebu vo WIN. <\/span><\/p>\n Pam\u00e4t\u00e1me si (a pam\u00e4t\u00e1me si to st\u00e1le, aj ke\u010f uplynulo 50 rokov!) neuverite\u013ene dramatick\u00fd \u010din Ryszarda Siwieca, ktor\u00fd sa 8. septembra po\u010das n\u00e1rodn\u00fdch do\u017einkov\u00fdch sl\u00e1vnost\u00ed na protest proti inv\u00e1zii vojsk Var\u0161avskej zmluvy do \u010ceskoslovenska pred o\u010dami desa\u0165tis\u00edcov \u013eud\u00ed up\u00e1lil na var\u0161avskom \u0161tadi\u00f3ne, prekra\u010duj\u00fac hranice hrdinstva a z\u00e1rove\u0148 s pln\u00fdm vedom\u00edm. Tento \u010din sa dodnes v Prahe pripom\u00edna a P\u0159emyslovec, ktor\u00e9mu tam postavili pomn\u00edk, sa stal spolu s \u010cechmi Janom Palachom a Janom Zaj\u00edcom a Ma\u010farmi S\u00e1ndorom Bauerom a M\u00e1rtonom Moysesom symbolom boja za slobodu. V\u0161etci si zvolili smr\u0165, preto\u017ee verili, \u017ee v boji za slobodu nie je \u017eiadna obe\u0165 pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e1 a \u017ee len tak\u00fdto radik\u00e1lny protest m\u00f4\u017ee otrias\u0165 spolo\u010dnos\u0165ou na obranu solidarity a podnieti\u0165 ju k \u010dinom. Aj rodina p\u00e1na Ryszarda sa o 20 rokov nesk\u00f4r zapojila do zmien, ktor\u00e9 vyvrcholili ve\u013ek\u00fdm hnut\u00edm Solidarita.<\/span><\/p>\n V\u0161imnime si marcov\u00e9 \u0161tudentsk\u00e9 protesty, ktor\u00e9 sa konali nieko\u013eko mesiacov predt\u00fdm na univerzit\u00e1ch v najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch mest\u00e1ch a mali aj svoj przemysk\u00fd akcent. Zalo\u017eili ich stredo\u0161kolsk\u00ed \u0161tudenti, pre ktor\u00fdch bol marec '68 iskrou na vyjadrenie odporu vo\u010di komunistickej vl\u00e1de a nespravodliv\u00fdm vl\u00e1dam. Akcie a protesty organizovali okrem in\u00fdch Damian Zegarski, \u0161tudent strojn\u00edckej \u0161koly, inici\u00e1tor r\u00f4znych foriem protestov, aj pri pam\u00e4tn\u00edku Adama Mickiewicza na przemyskom n\u00e1mest\u00ed, Ryszard G\u00f3ral, dnes pr\u00e1vny poradca, ale v t\u00fdch \u010dasoch aktivista nez\u00e1vislej ml\u00e1de\u017en\u00edckej organiz\u00e1cie zd\u00f4raz\u0148uj\u00facej po\u013esk\u00fa identitu Przemy\u015bla, nesk\u00f4r spojen\u00fd s podzemn\u00fdm hnut\u00edm Solidarita, alebo Andrzej Mazur, vtedy 16-ro\u010dn\u00fd \u0161tudent przemysk\u00fdch \u0161k\u00f4l (vr\u00e1tane 1. gymn\u00e1zia Jana S\u0142owack\u00e9ho v Przemy\u015bli), uzn\u00e1van\u00fd ako najmlad\u0161\u00ed organiz\u00e1tor \u0161tudentsk\u00e9ho povstania v roku 1968. J. S\u0142owack\u00e9ho) Andrzej Mazur, jeden z tvorcov parate\u00e1tra v \u0161tudentskom hnut\u00ed v Po\u013esku v 70. rokoch (na Katol\u00edckej univerzite v Lubline) a aktivista Solidarity v Kujav\u00e1ch, dnes b\u00e1snik, publicista a ekol\u00f3g. Spom\u00ednan\u00fd pam\u00e4tn\u00edk Adama Mickiewicza v Przemy\u015bli bol e\u0161te dlh\u00e9 roky kultov\u00fdm miestom pre r\u00f4zne nez\u00e1visl\u00e9 iniciat\u00edvy.<\/span><\/p>\n U\u017e spom\u00ednan\u00e1 Matejkiho ulica je tie\u017e zauj\u00edmav\u00fdm pr\u00edkladom koncentr\u00e1cie v\u00fdznamov a symbolov z hist\u00f3rie mesta zaznamenan\u00fdch v \u017eivote jeho obyvate\u013eov. Na jeho vrchole, tesne pod hradom, stoj\u00ed osamoten\u00fd vysok\u00fd obelisk, ktor\u00fd poch\u00e1dza takmer z \u010dias posledn\u00fdch Jagelovcov - legend\u00e1rny symbol \u00fa\u010dinnej obrany mesta pred tat\u00e1rskymi n\u00e1jazdmi. Predt\u00fdm, pred vojnou, sa naz\u00fdvala \"Ptasia\" a bola to jedna z najstar\u0161\u00edch ul\u00edc. Mal\u00fd (tak\u00e9 s\u00fa v Starom meste v\u0161etky), bl\u00edzko hradu, m\u00e1 13 \u010d\u00edsel, ale takmer pod ka\u017ed\u00fdm z nich sa odohrala nejak\u00e1 v\u00fdznamn\u00e1 udalos\u0165 alebo \u017eili zauj\u00edmav\u00ed \u013eudia. Okrem u\u017e spom\u00ednanej Alicje Wnorowskej tu \u017eil aj legend\u00e1rny Marian Stro\u0144ski - jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch maliarov 20. storo\u010dia. V susedstve hradn\u00e9ho vrchu vytvoril mnoho skvel\u00fdch krajiniek Przemy\u015bla, poh\u013eadov na star\u00e9 ulice, \u010dasti hradu, kr\u00e1sne ga\u0161tany a lipy. Na terase svojho domu maliar nama\u013eoval kubistick\u00e9 poh\u013eady na Zasanie. Vo ved\u013eaj\u0161om dome b\u00fdval posledn\u00fd predseda predvojnov\u00e9ho Sokola Kazimierz Cieszy\u0144ski, jeho susedom bol Zbigniew Kuchci\u0144ski, prv\u00fd predseda (a spoluzakladate\u013e) Przemy\u0161\u013eanskej pobo\u010dky \u013dvovsk\u00e9ho spolku milovn\u00edkov, a ved\u013ea nich vyrastal Artur J\u0119druch, neskor\u0161\u00ed vojvodsk\u00fd policajn\u00fd n\u00e1\u010deln\u00edk. Na ulici Matejki dnes \u017eije aj predseda przemyskej mestskej rady Bogus\u0142aw Zaleszczyk - potomok jedn\u00e9ho z przemysk\u00fdch Orl\u0105tov. Z domu na tejto ulici (v podkrov\u00ed) sa v roku 1986 vysielal nez\u00e1visl\u00fd program podzemnej rozhlasovej stanice Solidarita. Na ulici Matejki sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj dva kres\u0165ansk\u00e9 kostoly r\u00f4znych denomin\u00e1ci\u00ed. A na samom za\u010diatku ulice, v dom\u010deku s kr\u00e1snym dreven\u00fdm balk\u00f3nom, \u017eil p\u00e1n Emil Siara, ktor\u00fd so svojou rodinou po\u010das nemeckej okup\u00e1cie ukr\u00fdval nieko\u013eko \u017eidovsk\u00fdch rod\u00edn v Ujkowiciach pri Przemy\u015bli a zachr\u00e1nil ich pred smr\u0165ou. <\/span><\/p>\n Podobn\u00fdch ul\u00edc, miest a \u013eud\u00ed je tu viac. Architekt\u00fara takejto starej mestskej ulice, zvy\u010dajne spojen\u00e1 s pam\u00e4\u0165ou gener\u00e1ci\u00ed \u013eud\u00ed, ktor\u00ed tu \u017eili, zanech\u00e1va jedine\u010dn\u00e9, sentiment\u00e1lne \u010daro akejsi tajomnej, neobjavenej minulosti, ktor\u00e1 sa \u010dasom st\u00e1va \u010doraz v\u00fdznamnej\u0161ou.<\/span><\/p>\n Prakticky v ka\u017edom desa\u0165ro\u010d\u00ed minul\u00e9ho storo\u010dia sa v Przemy\u015bli a b\u00fdvalom Przemy\u015bli odohr\u00e1vali udalosti, v ktor\u00fdch \u013eudia br\u00e1nili slobodu, vr\u00e1tane n\u00e1bo\u017eenskej slobody, nez\u00e1vislosti a z\u00e1kladn\u00fdch pr\u00e1v ob\u010danov a pr\u00e1va vyjadrova\u0165 vlastn\u00e9 n\u00e1zory. Do hist\u00f3rie sa zap\u00edsali pouli\u010dn\u00e9 boje a barik\u00e1dy na obranu salezi\u00e1nskej organistickej \u0161koly v roku 1963 a v\u00fdstavba nieko\u013ek\u00fdch stoviek kostolov bez povolenia komunistick\u00fdch \u00faradov v celej przemyskej diec\u00e9ze pod veden\u00edm biskupa Tokarczuka v rokoch 1965-93. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti vznikali v\u00fdbory na obranu veriacich, ako napr\u00edklad v\u00fdbor, ktor\u00fd sa presl\u00e1vil \"bojmi\" o kostol na ulici Kmiecie v Przemy\u015bli, ktor\u00fd viedli far\u00e1r Adam Michalski, Stanis\u0142aw Sudo\u0142 a Wit Siwiec, syn Ryszarda, alebo v\u00fdbor v Stalowej Woli za p\u00f4sobenia far\u00e1ra otca Edwarda Frankowsk\u00e9ho, neskor\u0161ieho pomocn\u00e9ho biskupa przemyskej diec\u00e9zy a po administrat\u00edvnom rozdelen\u00ed Cirkvi v Po\u013esku v roku 1992 sandomierskej diec\u00e9zy. <\/span><\/p>\n Mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00e1 bola aj \u010dinnos\u0165 malej skupiny odv\u00e1\u017enych mlad\u00fdch \u013eud\u00ed z Przemy\u015bla, ktor\u00ed spolupracovali s V\u00fdborom na obranu robotn\u00edkov (KOR), pri\u010dom Stanis\u0142aw Kusi\u0144ski viedol v 70. rokoch kontaktn\u00e9 miesto tejto organiz\u00e1cie v Przemy\u015bli na Przemyslovej ulici a z\u00e1rove\u0148 spolupracoval s Hnut\u00edm na obranu \u013eudsk\u00fdch a ob\u010dianskych pr\u00e1v (ROBCIO), v ktorom okrem in\u00fdch p\u00f4sobil aj Janusz Czarski - vtedy \u0161tudent Katol\u00edckej univerzity v Lubline a dnes riadite\u013e Kult\u00farneho centra. <\/span><\/p>\n Od 80. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia sme za\u017eili \u010dasy, ktor\u00e9 s\u00fa zn\u00e1mej\u0161ie a lep\u0161ie zapam\u00e4tate\u013en\u00e9: \u010dasy siln\u00e9ho hnutia Solidarita a od decembra 1981 podzemn\u00e9 aktivity r\u00f4znych kruhov: robotn\u00edkov, po\u013enohospod\u00e1rov \u010di nez\u00e1vislej kult\u00fary, ako aj mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00e9 pastora\u010dn\u00e9 aktivity v meste a na vidieku, hlavne v Krasiczyne s o. Stanislawom Bartminsk\u00fdm. <\/span><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>\u00a0\u00a0\u00a0 <\/span>***<\/span><\/p>\n Z tohto poh\u013eadu m\u00f4\u017eeme lep\u0161ie pochopi\u0165 dne\u0161n\u00fd Przemy\u015bl. Mesto \u013eud\u00ed, ktor\u00ed miluj\u00fa slobodu, s\u00fa odv\u00e1\u017eni, dobre rozumej\u00fa vlasteneck\u00fdm postojom a niekedy s\u00fa nekonven\u010dn\u00ed. Mesto tolerantn\u00fdch a otvoren\u00fdch \u013eud\u00ed. Mesto, v ktor\u00e9ho hist\u00f3rii sa odohr\u00e1va cel\u00e1 hist\u00f3ria Po\u013eska. Treba pripomen\u00fa\u0165, \u017ee e\u0161te pred 300 rokmi sa nach\u00e1dzalo v juhoz\u00e1padnej \u010dasti Po\u013esko-litovskej \u00fanie a Hranice boli umiestnen\u00e9 \u00faplne inde. Nie n\u00e1hodou sa przemysk\u00e9 pohrebisk\u00e1 (civiln\u00e9 a vojensk\u00e9) vyzna\u010duj\u00fa n\u00e1rodnostnou a kult\u00farnou rozmanitos\u0165ou pohreb\u00edsk. S\u00fa to pam\u00e4tn\u00edky hist\u00f3rie, ktor\u00e9 uchov\u00e1vaj\u00fa pamiatku na novembrov\u00fdch a janu\u00e1rov\u00fdch povstalcov, legion\u00e1rov, orlov, domobrancov \u010di vojakov tzv. Przemy\u015bl je mesto hodn\u00f4t a mo\u017enost\u00ed, kr\u00e1snej hist\u00f3rie a fascinuj\u00facej bud\u00facnosti. Je to mesto, ktor\u00e9 si zasl\u00fa\u017ei, aby bolo cel\u00e9 jeho star\u00e9 mesto a s\u00fabor pevnostnej architekt\u00fary zap\u00edsan\u00e9 do zoznamu svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO.<\/span><\/p>\n Przemy\u015bl je s\u00fa\u010das\u0165ou Po\u013eska a Po\u013esko je s\u00fa\u010das\u0165ou Eur\u00f3py. Otvorenos\u0165 Przemy\u015bla znamen\u00e1, \u017ee sa tu m\u00f4\u017eu zrodi\u0165 a rozv\u00edja\u0165 iniciat\u00edvy, ako je \"Eur\u00f3pa Karp\u00e1t\", ktor\u00e1 sp\u00e1ja krajiny pozna\u010den\u00e9 \u0165a\u017ekou hist\u00f3riou, ale z\u00e1rove\u0148 spojen\u00e9 st\u00e1ro\u010diami. Medzi tieto iniciat\u00edvy patria diskusn\u00e9 stretnutia, ktor\u00e9 sa u\u017e roky konaj\u00fa v Krynici, Krasiczyne a Przemy\u015bli pre \u013eud\u00ed, ktor\u00ed chc\u00fa hovori\u0165 o bud\u00facnosti na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py, o aktu\u00e1lnych ot\u00e1zkach politiky, hospod\u00e1rstva, vzdel\u00e1vania a kult\u00fary. Diskutuje sa o probl\u00e9moch, ktor\u00e9 st\u00e1le predstavuj\u00fa prek\u00e1\u017eky r\u00f4zneho druhu, ako napr\u00edklad nedostato\u010dne rozvinut\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara alebo rozdiely v \u017eivotnej \u00farovni jednotliv\u00fdch kraj\u00edn. <\/span><\/p>\n Diskutuj\u00fa aj o z\u00e1sadn\u00fdch ot\u00e1zkach na\u0161ej civiliz\u00e1cie, ako je napr\u00edklad v\u00fdber z\u00e1kladov, na ktor\u00fdch by sa mala budova\u0165 bud\u00facnos\u0165 spolo\u010denstva. Na t\u00fdchto stretnutiach sa h\u013ead\u00e1 rie\u0161enie, ako opusti\u0165 syst\u00e9m z\u00e1kladn\u00fdch kres\u0165ansk\u00fdch hodn\u00f4t, ktor\u00fd je v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe m\u00f3dny, a ako namiesto Eur\u00f3py solidarity medzi \u0161t\u00e1tmi presadi\u0165 federalistick\u00fa multikult\u00faru \u013eud\u00ed a zvykov.<\/span><\/p>\n \"Eur\u00f3pa Karp\u00e1t\" je f\u00f3rum pre t\u00fdch, ktor\u00ed \u010derpaj\u00fa z dedi\u010dstva svojich predkov a bohatstva jedine\u010dn\u00e9ho priestoru; pre t\u00fdch, ktor\u00ed sa zasadzuj\u00fa za trvalo udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj a podporuj\u00fa aktivity, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia krajin\u00e1m a n\u00e1rodom celej Eur\u00f3py; pre t\u00fdch, ktor\u00ed sa odva\u017euj\u00fa myslie\u0165 a myslie\u0165 pozit\u00edvne o bud\u00facnosti aj na miestach, ako je Przemysl.<\/span><\/p>\n \"Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa\" je kone\u010dne miestom pre jednotlivcov, ale aj cel\u00e9 rodiny, ktor\u00e9 \u010dasto v mimoriadne \u0165a\u017ek\u00fdch podmienkach posil\u0148ovali na\u0161e n\u00e1rodn\u00e9 povedomie a element\u00e1rnu slu\u0161nos\u0165. Ktor\u00ed prostredn\u00edctvom axiologick\u00e9ho rozmeru, ekonomick\u00e9ho rozvoja a dokonca aj uspokojovania ka\u017edodenn\u00fdch potrieb sk\u00f4r budovali, ne\u017e b\u00farali. A ak bojovali, bolo to na obranu z\u00e1kladn\u00fdch pr\u00e1v, odovzd\u00e1vali z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu z\u00e1sady a normy dru\u017estevn\u00e9ho \u017eivota v rozmanitom bohatstve na\u0161ej republiky. Niektor\u00e9 z t\u00fdchto os\u00f4b si pripom\u00edname tu.<\/span><\/p>\n \u00a0Fotografie zo zbierky N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea Przemysla<\/em><\/p>\n Muzeum Narodowe Ziemi Przemyskiej we wsp\u00f3\u0142pracy z Wydawnictwem Sejmowym, w ramach obchod\u00f3w 100. rocznicy odzyskania niepodleg\u0142o\u015bci, przygotowa\u0142o publikacj\u0119 po\u015bwi\u0119con\u0105 Przemy\u015blowi: „Miasto waleczne”. W\u015br\u00f3d autor\u00f3w m.in. Marek Kuchci\u0144ski i Ryszard Terlecki, kt\u00f3rzy\u00a0zarysowuj\u0105 wydarzenia, z jakimi na przestrzeni wiek\u00f3w musia\u0142o zmierzy\u0107 si\u0119 miasto. Poni\u017cej wst\u0119p marsza\u0142ka Sejmu: Przemy\u015bl – moje miasto. Refleksje o Przemy\u015blu w 100. rocznic\u0119 […]<\/p>","protected":false},"author":6,"featured_media":11394,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[49,77,3],"tags":[],"class_list":["post-11334","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-podkarpacie","category-wazne-daty","category-wydarzenia"],"yoast_head":"\n![\"PSX_20181202_102016\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2018\/12\/PSX_20181202_102016.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a> <\/a>Kamenn\u00fd most, oblas\u0165 \u0165a\u017ek\u00fdch bojov po\u013esk\u00fdch vojsk pri Przemy\u015bli 11. novembra 1918.\u00a0<\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a>\u00a0J\u00f3zef Klugman - zabit\u00fd v novembri 1918 v kas\u00e1r\u0148ach 37. pluku IR v Zasa\u0144i<\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a><\/a>\u00a0Major Julian Stachiewicz, velite\u013e pomoci Krakovu, hlavn\u00fd velite\u013e v bitke o Przemy\u015bl 11. - 12. novembra 1918<\/a><\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a> <\/a><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"