![\"DSCF1685\"](\"https:\/\/marekkuchcinski.pl\/wp-content\/uploads\/2018\/11\/DSCF1685.jpg\")
<\/a><\/p>\nMar\u0161alovia Sejmu Druhej po\u013eskej republiky <\/strong><\/p>\n Wojciech Tr\u0105mpczy\u0144ski - predseda z\u00e1konodarn\u00e9ho zboru Po\u013eskej republiky<\/strong> Narodil sa 8. febru\u00e1ra 1860 v D\u0119b\u0142owe pri Gniezne, zomrel 2. marca 1953 v Poznani. Poch\u00e1dzal zo zemianskej rodiny. Nav\u0161tevoval gymn\u00e1zium v Trzeme\u0161ne a sl\u00e1vnu \u0161kolu M\u00e1rie Magdal\u00e9ny v Poznani, kde v roku 1877 zmaturoval. \u0160tudoval pr\u00e1vo na univerzit\u00e1ch v Berl\u00edne a Vroclave. \u0160t\u00e1tne sk\u00fa\u0161ky zlo\u017eil v roku 1886 vo Vroclave a potom sa usadil v Poznani, kde v rokoch 1886 a\u017e 1892 viedol advok\u00e1tsku kancel\u00e1riu a od roku 1892 not\u00e1rsku kancel\u00e1riu. V rokoch 1901-1911 bol \u010dlenom mestskej rady v Poznani, kde bol predsedom Po\u013esk\u00e9ho kruhu a vystupoval proti hospod\u00e1rskej diskrimin\u00e1cii Poliakov.<\/p>\n Nap\u00edsal sl\u00e1vnu bro\u017e\u00faru v po\u013e\u0161tine a nem\u010dine Z\u00e1kon zostane v\u017edy z\u00e1konom<\/em>. V \u0148om kritizoval z\u00e1kon o vyvlastnen\u00ed Poliakov ako odporuj\u00faci nemeck\u00fdm \u00fastavn\u00fdm z\u00e1konom z roku 1907. Bol poslancom prusk\u00e9ho Sejmu (1910-1918) a parlamentu Nemeckej r\u00ed\u0161e (1912-1918). V oboch t\u00fdchto org\u00e1noch sa v\u010faka v\u00fdbornej znalosti nemeck\u00e9ho jazyka a pr\u00e1va presl\u00e1vil vecnou kritikou protipo\u013eskej vl\u00e1dnej politiky.<\/p>\n Po\u010das prvej svetovej vojny bol \u010dlenom tajn\u00e9ho Medzistran\u00edckeho ob\u010dianskeho v\u00fdboru (1916), nesk\u00f4r \u00dastredn\u00e9ho ob\u010dianskeho v\u00fdboru a Najvy\u0161\u0161ej \u013eudovej rady (1918-1919), v mene ktorej bol vymenovan\u00fd za hlavn\u00e9ho \u017eupana Pozna\u0148skej gubernie a okresu (4. janu\u00e1ra 1919) a\u017e do spojenia s vlas\u0165ou.<\/p>\n Na z\u00e1klade dekr\u00e9tu \u0161\u00e9fa \u0161t\u00e1tu J\u00f3zefa Pi\u0142sudsk\u00e9ho vst\u00fapil do z\u00e1konodarn\u00e9ho zboru ako poslanec z prusk\u00fdch rozdelen\u00fdch \u00fazem\u00ed. Jeho mand\u00e1t bol potvrden\u00fd v dopl\u0148uj\u00facich vo\u013eb\u00e1ch 1. j\u00fana 1919 v Poznani, vo volebnom obvode \u010d. 1, na spolo\u010dnej kandid\u00e1tke zjednoten\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch str\u00e1n. Za predsedu z\u00e1konodarn\u00e9ho zboru bol zvolen\u00fd 14. febru\u00e1ra 1919 a odvtedy ofici\u00e1lne nepatril k \u017eiadnej strane.<\/p>\n Po\u010das po\u013esko-sovietskej vojny sa z titulu svojej funkcie stal \u010dlenom Rady obrany \u0161t\u00e1tu a prevzal predsedn\u00edctvo \u00dastredn\u00e9ho plebiscitn\u00e9ho v\u00fdboru, ktor\u00fd koordinoval pr\u00edpravy po\u013eskej strany na plebiscit v Hornom Sliezsku.<\/p>\n V jesenn\u00fdch parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v roku 1922 bol zvolen\u00fd do Sen\u00e1tu prv\u00e9ho volebn\u00e9ho obdobia (1922-1927) z kandid\u00e1tky Kres\u0165ansk\u00e9ho zdru\u017eenia za n\u00e1rodn\u00fa jednotu a 1. decembra prevzal funkciu predsedu Sen\u00e1tu. Po \u0161t\u00e1tnom prevrate mar\u0161ala J. Pi\u0142sudsk\u00e9ho sa ako predseda Sen\u00e1tu zasl\u00fa\u017eil o upokojenie politick\u00fdch n\u00e1lad vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii v roku 1926.<\/p>\n V roku 1928 bol op\u00e4tovne zvolen\u00fd za poslanca Sejmu z volebn\u00e9ho obvodu Bydho\u0161\u0165 za N\u00e1rodn\u00fd populistick\u00fd zv\u00e4z. V jesenn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v roku 1930 kandidoval a\u017e na desiatich kandid\u00e1tnych listin\u00e1ch (okresn\u00fdch a krajinsk\u00fdch) za N\u00e1rodn\u00fa stranu, ktorej zostal \u010dlenom politick\u00e9ho v\u00fdboru. Nakoniec prijal mand\u00e1t vo volebnom obvode Szamotu\u0142y.<\/p>\n V Sejme bol op\u00e4\u0165 \u010dlenom predsedn\u00edctva N\u00e1rodn\u00e9ho klubu a V\u00fdboru pre kontrolu \u0161t\u00e1tneho dlhu. Bol ostr\u00fdm kritikom sana\u010dnej politiky a presl\u00e1vil sa svoj\u00edm odv\u00e1\u017enym svedectvom v tzv. brestskom procese. V parlamente zaujal negat\u00edvne stanovisko k navrhovan\u00fdm zmen\u00e1m \u00fastavy a volebn\u00e9ho z\u00e1kona.<\/p>\n Ako aktivista N\u00e1rodnej strany bol \u010dlenom pr\u00e1vneho oddelenia tejto strany a od roku 1929 ho Roman Dmowski vymenoval do Ve\u013ekej rady T\u00e1bora Ve\u013ek\u00e9ho Po\u013eska, hoci v nej nezohr\u00e1val v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu. Po roku 1935 sa postupne stiahol z politick\u00e9ho \u017eivota a pribl\u00ed\u017eil sa k opozi\u010dnej skupine Front Morges.<\/p>\n Druh\u00fa svetov\u00fa vojnu pre\u017eil vo Var\u0161ave, kam ho Nemci deportovali v roku 1939. Udr\u017eiaval kontakty s vl\u00e1dnym deleg\u00e1tom pre Po\u013esko Cyrilom Ratajsk\u00fdm a spolupracoval s \u00dastrednou radou soci\u00e1lnej starostlivosti (Rada G\u0142\u00f3wna Opieku\u0144cza). Po p\u00e1de Var\u0161avsk\u00e9ho povstania sa usadil v Milanowku a na jar 1945 sa vr\u00e1til do Poznane.<\/p>\n ANTONI CYGAN - autor portr\u00e9tu, \u0161tudoval v Katoviciach na Fakulte grafiky Akad\u00e9mie v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed Jana Matejku v Krakove. Od roku 1992 p\u00f4sob\u00ed na svojej alma mater, od roku 2012 ako jej rektor. Profesor je autorom nieko\u013ek\u00fdch samostatn\u00fdch v\u00fdstav a z\u00fa\u010dastnil sa na mnoh\u00fdch skupinov\u00fdch v\u00fdstav\u00e1ch v Po\u013esku a v zahrani\u010d\u00ed. Je autorom nieko\u013ek\u00fdch cyklov kr\u00ed\u017eovej cesty v kostoloch v Zabrze, Gliwiciach, Lichene a Suzuke (Japonsko). Navrhuje aj interi\u00e9ry kostolov.<\/p>\n Maciej Rataj - predseda Sejmu 1. volebn\u00e9ho obdobia<\/strong> Narodil sa 19. febru\u00e1ra 1884 v obci Ch\u0142opy pri \u013dvove ako syn chudobn\u00e9ho ro\u013en\u00edka. Nav\u0161tevoval \u0161koly v rodnej obci, potom v Kom\u00e1rne a vo \u013dvove. Tu v rokoch 1904-1908 \u0161tudoval klasick\u00fa filol\u00f3giu na Filozofickej fakulte \u013dvovskej univerzity. Svoju politick\u00fa \u010dinnos\u0165 za\u010dal medzi akademickou ml\u00e1de\u017eou \u013dvova v Spolo\u010dnosti bratskej pomoci a v kr\u00fa\u017eku Spolo\u010dnosti \u013eudovej \u0161koly Tadeusza Ko\u015bciuszka (podpredseda).<\/p>\n \u010clen PSL \"Piast\" z roku 1913. Od roku 1908 p\u00f4sobil ako stredo\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e najprv vo \u013dvove a od roku 1918 v Zamo\u015b\u0107i, kde sa zapojil do politickej \u010dinnosti PSL \"Wyzwolenie\". Ako redaktor \"Gazety Zamojskej\" odv\u00e1\u017ene propagoval my\u0161lienku nez\u00e1vislosti Po\u013eska.<\/p>\n V roku 1919 bol zvolen\u00fd za poslanca z\u00e1konodarn\u00e9ho zboru z volebnej listiny PSL \"Wyzwolenie\" vo volebnom obvode Zamo\u015b\u0107. Pres\u0165ahoval sa do Var\u0161avy, vzdal sa u\u010dite\u013esk\u00e9ho povolania a venoval sa parlamentnej pr\u00e1ci - bol \u010dlenom \u00fastavn\u00e9ho v\u00fdboru Sejmu (podpredseda), v\u00fdboru pre vzdel\u00e1vanie (\u010dlen) a v\u00fdboru pre zahrani\u010dn\u00e9 veci (\u010dlen). Inicioval transform\u00e1ciu doteraj\u0161ieho Zv\u00e4zu \u013eudov\u00fdch poslancov v Sejme, vo\u013en\u00e9ho zdru\u017eenia poslaneck\u00fdch klubov, na jednotn\u00fd klub PSL a bol zvolen\u00fd za jeho podpredsedu. Po rozpusten\u00ed klubu v janu\u00e1ri 1920 vst\u00fapil do PSL \"Piast\", kde bol do roku 1931 \u010dlenom Najvy\u0161\u0161ej rady a podpredsedom.<\/p>\n Po\u010das kritick\u00fdch dn\u00ed po\u013esko-sovietskej vojny sa stal \u010dlenom Rady obrany \u0161t\u00e1tu (1. - 24. j\u00fala 1920), nesk\u00f4r ministrom pre n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 vyznania a verejn\u00fa osvetu (24. j\u00fala 1920 - 13. septembra 1921) a ved\u00facim ministerstva umenia a kult\u00fary vo vl\u00e1de Wincentyho Witosa (od j\u00fala do septembra 1921).<\/p>\n V roku 1922 z\u00edskal svoj druh\u00fd mand\u00e1t vo svojom domovskom volebnom obvode \u013dvov a 1. decembra toho ist\u00e9ho roku bol zvolen\u00fd za predsedu Sejmu. V tejto funkcii bol dvakr\u00e1t hlavou \u0161t\u00e1tu: po zavra\u017eden\u00ed prv\u00e9ho po\u013esk\u00e9ho prezidenta Gabriela Narutowicza (16. - 22. decembra 1922) a po odst\u00fapen\u00ed prezidenta Stanis\u0142awa Wojciechowsk\u00e9ho po m\u00e1jovom prevrate mar\u0161ala J\u00f3zefa Pi\u0142sudsk\u00e9ho (15. m\u00e1ja - 4. j\u00fana 1926). V obdob\u00ed po m\u00e1ji sa pok\u00fasil obnovi\u0165 legalizmus, zabezpe\u010di\u0165 rovnov\u00e1hu medzi v\u00fdkonnou a z\u00e1konodarnou mocou a br\u00e1ni\u0165 suverenitu Sejmu.<\/p>\n Zvolen\u00fd do Sejmu druh\u00e9ho volebn\u00e9ho obdobia (1928-1930) zo \u0161t\u00e1tnej listiny. Ako \u010dlen rozpo\u010dtov\u00e9ho v\u00fdboru po\u017eadoval, aby vl\u00e1da striktne dodr\u017eiavala \u010derpanie p\u00f4\u017ei\u010diek zo Sejmu. Ve\u013ea \u010dasu venoval redak\u010dnej pr\u00e1ci v t\u00fd\u017edenn\u00edku Wola Ludu a organiza\u010dnej \u010dinnosti v strane. Ako z\u00e1stanca zjednotenia ro\u013en\u00edckeho hnutia bol \u010dlenom Komisie dohody ro\u013en\u00edckych str\u00e1n a prispel k zl\u00fa\u010deniu PSL \"Piast\", PSL \"Wyzwolenie\" a Ro\u013en\u00edckej strany do Ro\u013en\u00edckej strany 15. marca 1931. V roku 1934 sa v\u0161ak dostal do Sejmu namiesto Wincentyho Witosa.<\/p>\n Bol \u0161\u00e9fredaktorom Zelen\u00e9ho pr\u00e1poru, \u010dlenom Najvy\u0161\u0161ej rady a Najvy\u0161\u0161ieho v\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru SL v rokoch 1931 - 1939. Od odchodu Wincentyho Witosa do exilu v septembri 1933 riadil \u010dinnos\u0165 strany. Po kapitul\u00e1cii Var\u0161avy v roku 1939 sa spolu s Mieczys\u0142awom Niedzia\u0142kowsk\u00fdm (PPS) podie\u013eal na zalo\u017een\u00ed Hlavnej politickej rady - podzemn\u00e9ho zast\u00fapenia politick\u00fdch str\u00e1n v Slu\u017ebe v\u00ed\u0165azstva Po\u013eska (S\u0142u\u017cba Zwyci\u0119stwu Polski), prvej podzemnej vojensko-politickej organiz\u00e1cie.<\/p>\n Od novembra 1939 do febru\u00e1ra 1940 bol v\u00e4znen\u00fd Nemcami. V marci 1940 zalo\u017eil ileg\u00e1lne \u00dastredn\u00e9 riadite\u013estvo \u013eudov\u00e9ho hnutia.<\/p>\n D\u0148a 24. marca 1940 bol op\u00e4\u0165 zatknut\u00fd a uv\u00e4znen\u00fd vo v\u00e4zen\u00ed Pawiak, potom zastrelen\u00fd v Palm\u00fdre pri Var\u0161ave.<\/p>\n RYSZARD KALAMARZ - autor portr\u00e9tov, \u0161tudoval na Fakulte grafiky Akad\u00e9mie v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed Jana Matejku v Katoviciach. Fascinovan\u00fd baletom a divadlom vytvoril s\u00e9riu obrazov zobrazuj\u00facich postavy z t\u00fdchto svetov. Umelec kombinuje realitu, fant\u00e1ziu a \u010disto abstraktn\u00e9 prvky. Je uzn\u00e1van\u00fdm po\u013esk\u00fdm portr\u00e9tistom. Vytvoril nieko\u013eko desiatok portr\u00e9tov, vr\u00e1tane portr\u00e9tov mnoh\u00fdch zn\u00e1mych osobnost\u00ed zo sveta umenia a obchodu. Z\u00edskal nieko\u013eko n\u00e1rodn\u00fdch cien. Jeho diela boli prezentovan\u00e9 na samostatn\u00fdch a skupinov\u00fdch v\u00fdstav\u00e1ch v gal\u00e9ri\u00e1ch v Po\u013esku a v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n Ignacy Daszy\u0144ski - predseda Sejmu 2. volebn\u00e9ho obdobia<\/strong> Narodil sa 26. okt\u00f3bra 1866 v Zbar\u00e1\u017ei, zomrel 31. okt\u00f3bra 1936 v Bystrej. Poch\u00e1dzal z \u00faradn\u00edckej rodiny. \u0160koly nav\u0161tevoval v rodnom meste, potom v Stanis\u0142awowe; maturitn\u00e9 sk\u00fa\u0161ky zlo\u017eil v Krakove v roku 1888. Tu za\u010dal \u0161tudova\u0165 na filozofickej fakulte Jagelovskej univerzity (1888-1889); v roku 1890 pokra\u010doval vo vzdel\u00e1van\u00ed v Z\u00fcrichu.<\/p>\n Od 80. rokov 19. storo\u010dia p\u00f4sobil v socialistick\u00fdch kruhoch. Mnohokr\u00e1t sa zdr\u017eiaval v zahrani\u010d\u00ed (Par\u00ed\u017e, Berl\u00edn, Viede\u0148), kde p\u00f4sobil ako propagandista a novin\u00e1r. Zohral v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu pri zalo\u017een\u00ed Hali\u010dskej soci\u00e1lnodemokratickej strany vo \u013dvove v roku 1892, bol \u010dlenom jej najvy\u0161\u0161\u00edch org\u00e1nov a redaktorom jej org\u00e1nu \"Naprz\u00f3d\" od roku 1893. Ako \u010dlen strany sa z\u00fa\u010dastnil na v\u0161etk\u00fdch kongresoch rak\u00faskych soci\u00e1lnych demokratov, ako aj na medzin\u00e1rodn\u00fdch kongresoch II. internacion\u00e1ly v rokoch 1891 - 1896. V roku 1897 viedol transform\u00e1ciu Po\u013eskej soci\u00e1lnodemokratickej strany Hali\u010de a Te\u0161\u00ednskeho Sliezska na Po\u013esk\u00fa soci\u00e1lnodemokratick\u00fa stranu a bol jedn\u00fdm z jej vodcov. Za svoju \u010dinnos\u0165 bol opakovane zat\u00fdkan\u00fd a v\u00e4znen\u00fd a do roku 1896 absolvoval desiatky politick\u00fdch procesov. Bol \u010dlenom rak\u00faskej \u0160t\u00e1tnej rady (1897-1918). Stal sa zn\u00e1mym ako jeden z najlep\u0161\u00edch parlamentn\u00fdch re\u010dn\u00edkov. Viedol Socialistick\u00fd klub a tvrdo bojoval proti konzervat\u00edvnemu Po\u013esk\u00e9mu kruhu.<\/p>\n Spolupracoval s Po\u013eskou socialistickou stranou rusk\u00e9ho oddelenia od jej zalo\u017eenia a v spore, ktor\u00fd vznikol po\u010das revol\u00facie v roku 1905, podporoval skupinu spojen\u00fa s J\u00f3zefom Pi\u0142sudsk\u00fdm (nesk\u00f4r PPS-Revolu\u010dn\u00e1 frakcia), ktor\u00e1 sa postavila proti spolupr\u00e1ci s rusk\u00fdmi socialistami. Podporoval rozvoj Zv\u00e4zu akt\u00edvneho boja a Streleck\u00e9ho zv\u00e4zu v Hali\u010di. Bol \u010dlenom Do\u010dasnej komisie Konfederovan\u00fdch str\u00e1n nez\u00e1vislosti.<\/p>\n Po\u010das prvej svetovej vojny bol jedn\u00fdm z inici\u00e1torov a podpredsedom Najvy\u0161\u0161ieho n\u00e1rodn\u00e9ho v\u00fdboru, podporovate\u013eom Pi\u0142sudsk\u00e9ho povstaleckej koncepcie a trialistick\u00e9ho programu (roz\u0161\u00edrenie rak\u00fasko-uhorskej monarchie o tretieho \u010dlena - Po\u013esko). Od 28. okt\u00f3bra 1918 sa ako podpredseda Po\u013eskej likvida\u010dnej komisie podie\u013eal na osloboden\u00ed Krakova od okupantov. Od 7. do 11. novembra 1918 zast\u00e1val funkciu predsedu vl\u00e1dy a ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Do\u010dasnej \u013eudovej vl\u00e1dy v Lubline.<\/p>\n V roku 1919 bol v Krakove zvolen\u00fd za poslanca \u00dastavodarn\u00e9ho zhroma\u017edenia z kandid\u00e1tky PPS a ujal sa vedenia klubu Zv\u00e4zu po\u013esk\u00fdch socialistick\u00fdch poslancov. St\u00e1l na \u010dele socialistick\u00e9ho hnutia troch rozdelen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ktor\u00e9 sa zjednotilo do jednej PPS (zjazd v Krakove 23.-27. apr\u00edla 1919). V stran\u00edckych org\u00e1noch p\u00f4sobil ako \u010dlen Najvy\u0161\u0161ej rady (od roku 1919), jej predseda (1921-1928 a 1931-1934), \u010dlen \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru (1919-1923 a 1925-1928) a jeho predseda (1922-1923). Od j\u00fala 1920 do janu\u00e1ra 1921 bol podpredsedom vl\u00e1dy v koali\u010dnej vl\u00e1de n\u00e1rodnej obrany Wincentyho Witosa.<\/p>\n V roku 1922 z\u00edskal druh\u00fd mand\u00e1t v krakovskom volebnom obvode. Bol kandid\u00e1tom socialistov na post prezidenta Po\u013eska.<\/p>\n Podpredseda Sejmu od 26. novembra 1925. V m\u00e1ji 1926 d\u00f4razne podporil prevrat J. Pi\u0142sudsk\u00e9ho, ale potom sa r\u00fdchlo pripojil k opoz\u00edcii a stal sa jednou z jej ved\u00facich osobnost\u00ed. V tom istom roku za\u010dal vyd\u00e1va\u0165 socialistick\u00fd t\u00fd\u017edenn\u00edk \"Pobudka\".<\/p>\n V roku 1928 sa stal poslancom za krakovsk\u00fd volebn\u00fd obvod a od 27. marca toho ist\u00e9ho roku zast\u00e1val funkciu predsedu parlamentu. D\u00f4razne br\u00e1nil d\u00f4stojnos\u0165 Sejmu a sna\u017eil sa zabr\u00e1ni\u0165 poru\u0161ovaniu z\u00e1sad pr\u00e1vneho \u0161t\u00e1tu. Odmietol otvori\u0165 zasadnutie v pr\u00edtomnosti d\u00f4stojn\u00edkov 31. okt\u00f3bra 1929. Podporoval koal\u00edciu opozi\u010dn\u00fdch zoskupen\u00ed Centrolew a po rozpusten\u00ed Sejmu v roku 1930 protestoval proti volebn\u00fdm podvodom v otvorenom liste po\u013esk\u00e9mu prezidentovi.<\/p>\n Do Sejmu tretieho volebn\u00e9ho obdobia (1930-1935) sa dostal zo \u0161t\u00e1tnej kandid\u00e1tky, ale pre \u0165a\u017ek\u00fa chorobu sa prakticky stiahol z politick\u00e9ho \u017eivota. Bol autorom mnoh\u00fdch publicistick\u00fdch textov, memo\u00e1rov, zakladate\u013eom a predsedom (1922-1936) Zdru\u017eenia robotn\u00edckych univerz\u00edt.<\/p>\n JANUSZ SZPYT - autor portr\u00e9tov, \u0161tudoval na Fakulte grafiky Akad\u00e9mie v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed Jana Matejku v Katoviciach v ateli\u00e9ri profesora Jerzyho Duda-Gracza a potom na Fakulte ma\u013eby Akad\u00e9mie v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Krakove. Autorka je autorkou rodinn\u00fdch portr\u00e9tov, aktov a krajiniek. Navrhuje a vytv\u00e1ra aran\u017em\u00e1ny pre sakr\u00e1lne interi\u00e9ry. Jeho obrazy sa nach\u00e1dzaj\u00fa v mnoh\u00fdch s\u00fakromn\u00fdch zbierkach a m\u00faze\u00e1ch v Po\u013esku i v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n Kazimierz \u015awitalski - predseda Sejmu v 3. funk\u010dnom obdob\u00ed<\/strong> Narodil sa 4. marca 1886 v Sanoku, zomrel 28. decembra 1962 vo Var\u0161ave. Poch\u00e1dzal z \u00faradn\u00edckej rodiny. \u0160tudoval po\u013esk\u00fa filol\u00f3giu na univerzite vo \u013dvove, kde v roku 1908 z\u00edskal doktor\u00e1t z filozofie a kde p\u00f4sobil ako stredo\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e v rokoch 1904 - 1914. Od \u0161kolsk\u00fdch \u010dias patril k ml\u00e1de\u017en\u00edckym organiz\u00e1ci\u00e1m reprezentuj\u00facim nez\u00e1visle orientovan\u00fd pr\u00fad socialistick\u00e9ho hnutia (\"Promie\u0144\", \"\u017bycie\"). Bol \u010dlenom Akt\u00edvneho bojov\u00e9ho zdru\u017eenia a nesk\u00f4r, v roku 1912, vst\u00fapil do Streleck\u00e9ho zdru\u017eenia.<\/p>\n Po\u010das prvej svetovej vojny sl\u00fa\u017eil v 1. pe\u0161om pluku po\u013esk\u00fdch l\u00e9gi\u00ed a\u017e do tzv. pr\u00edsa\u017enej kr\u00edzy v roku 1917. Vr\u00e1til sa do \u013dvova a na\u010falej pracoval ako stredo\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e. Vst\u00fapil do po\u013eskej vojenskej organiz\u00e1cie, z poverenia ktorej sa v novembri 1918 stal \u010dlenom Po\u013esk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho v\u00fdboru, ktor\u00fd zastupoval po\u013esk\u00fa komunitu po\u010das bojov proti Ukrajincom vo \u013dvove.<\/p>\n Politick\u00fd referent v kancel\u00e1rii gener\u00e1lneho adjutanta n\u00e1\u010deln\u00edka gener\u00e1lneho \u0161t\u00e1bu J\u00f3zefa Pi\u0142sudsk\u00e9ho od decembra 1918, v roku 1919 bol preveren\u00fd v hodnosti majora a v akt\u00edvnej slu\u017ebe zostal a\u017e do roku 1925. Bol jedn\u00fdm zo zakladate\u013eov a \u010dlenov In\u0161tit\u00fatu J\u00f3zefa Pi\u0142sudsk\u00e9ho, ktor\u00fd sa venoval \u0161t\u00fadiu modern\u00fdch dej\u00edn Po\u013eska; s mar\u0161alom Pi\u0142sudsk\u00fdm udr\u017eiaval \u00fazke kontakty aj po jeho odchode do Sulej\u00f3wku.<\/p>\n 16. j\u00fana 1926 bol vymenovan\u00fd za z\u00e1stupcu ved\u00faceho civilnej kancel\u00e1rie prezidenta Ignacyho Mo\u015bcick\u00e9ho a nesk\u00f4r za riadite\u013ea politick\u00e9ho oddelenia na ministerstve vn\u00fatra. Bol ministrom pre n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 vyznania a verejn\u00fa osvetu vo vl\u00e1de Kazimierza Bartla. Po jeho rezign\u00e1cii sa stal predsedom vl\u00e1dy a t\u00fato funkciu zast\u00e1val od 14. apr\u00edla do 7. decembra 1929.<\/p>\n Bol jedn\u00fdm z bl\u00edzkych spolupracovn\u00edkov J. Pi\u0142sudsk\u00e9ho, ktor\u00fd v nasleduj\u00facich vl\u00e1dach v\u017edy zast\u00e1val post ministra vojensk\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed. V roku 1930 viedol volebn\u00fa kampa\u0148 Nestran\u00edckeho bloku za spolupr\u00e1cu s vl\u00e1dou. Do Sejmu sa dostal z n\u00e1rodn\u00e9ho zoznamu.<\/p>\n Za predsedu Sejmu bol zvolen\u00fd 9. decembra 1930 a t\u00fato funkciu zast\u00e1val a\u017e do konca volebn\u00e9ho obdobia. Bol presved\u010den\u00fdm z\u00e1stancom apr\u00edlovej \u00fastavy z roku 1935 a nov\u00e9ho volebn\u00e9ho z\u00e1kona.<\/p>\n Sen\u00e1tor vymenovan\u00fd prezidentom Po\u013eska a od 5. okt\u00f3bra 1935 z\u00e1stupca mar\u0161ala Sen\u00e1tu. V decembri 1935 bol vymenovan\u00fd za krakovsk\u00e9ho vojvodu a vzdal sa sen\u00e1torsk\u00e9ho mand\u00e1tu. Od tohto momentu stratil vplyv na \u0161t\u00e1tnu politiku. Zapojil sa do pr\u00e1ce In\u0161tit\u00fatu J\u00f3zefa Pi\u0142sudsk\u00e9ho vo Var\u0161ave a v decembri 1936 sa stal z\u00e1stupcom predsedu tejto in\u0161tit\u00facie.<\/p>\n V septembri 1939 sa dobrovo\u013ene prihl\u00e1sil do arm\u00e1dy, Nemci ho zajali a a\u017e do janu\u00e1ra 1945 ho dr\u017eali v oflagu v Dobiegniewe (Woldenberg). Po n\u00e1vrate do Po\u013eska sa nevenoval politickej \u010dinnosti. V roku 1948 bol zatknut\u00fd a a\u017e do roku 1956 bol politick\u00fdm v\u00e4z\u0148om.<\/p>\n WIE\u0143CZYS\u0141AW PYRZANOWSKI - autor portr\u00e9tov, absolvent Fakulty ma\u013eby na Var\u0161avskej akad\u00e9mii v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed. Venuje sa najm\u00e4 olejoma\u013ebe, hlavnou t\u00e9mou jeho obrazov je mazovsk\u00e1 krajina. Ma\u013euje aj portr\u00e9ty a akty. Realizuje z\u00e1kazky spojen\u00e9 s n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi t\u00e9mami. Z\u00fa\u010dast\u0148uje sa na maliarskych plen\u00e9roch a organizuje ich. Vystavuje v Po\u013esku a v zahrani\u010d\u00ed. Jeho obrazy sa nach\u00e1dzaj\u00fa v mnoh\u00fdch po\u013esk\u00fdch m\u00faze\u00e1ch, ako aj v s\u00fakromn\u00fdch zbierkach v Po\u013esku, D\u00e1nsku, Nemecku, Rak\u00fasku, Rwande, Braz\u00edlii a USA.<\/p>\n Stanis\u0142aw Czar - predseda Sejmu 4. volebn\u00e9ho obdobia<\/strong> Narodil sa 26. apr\u00edla 1882 vo Var\u0161ave. Do roku 1905 \u0161tudoval pr\u00e1vo na Var\u0161avskej univerzite, v roku 1907 ukon\u010dil \u0161t\u00fadium na Odeskej univerzite. V rokoch 1908 a\u017e 1911 bol s\u00fadnym koncipientom, potom bol zap\u00edsan\u00fd do zoznamu pr\u00edsa\u017en\u00fdch advok\u00e1tov a v roku 1911 si otvoril vlastn\u00fa advok\u00e1tsku kancel\u00e1riu.<\/p>\n Od roku 1915 bol mierov\u00fdm sudcom 11. obvodu mesta Var\u0161ava, odpor\u00fa\u010dan\u00fdm Ob\u010dianskym v\u00fdborom mesta Var\u0161ava, a tajomn\u00edkom deleg\u00e1cie Var\u0161avskej advok\u00e1tskej komory, ktor\u00e1 pripravovala \u0161tat\u00fat po\u013eskej \u0161t\u00e1tnej advok\u00e1cie. V roku 1916 sa zozn\u00e1mil s J\u00f3zefom Pi\u0142sudsk\u00fdm a zostal jedn\u00fdm z jeho najbli\u017e\u0161\u00edch spolupracovn\u00edkov a\u017e do mar\u0161alovej smrti v roku 1935.<\/p>\n Ako zamestnanec ministerstva spravodlivosti v Do\u010dasnej \u0161t\u00e1tnej rade (1917-1918) bol tie\u017e redaktorom \"\u00daradn\u00e9ho vestn\u00edka ministerstva spravodlivosti\" a \"Po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tneho pr\u00e1vneho vestn\u00edka\". Od 5. decembra 1918 bol ved\u00facim civilnej kancel\u00e1rie \u0161\u00e9fa \u0161t\u00e1tu. Z\u00fa\u010dastnil sa po\u013esko-sovietskej vojny ako pr\u00edslu\u0161n\u00edk 7. pluku pechoty v 10. pe\u0161ej div\u00edzii gener\u00e1la Lucjana \u017beligowsk\u00e9ho. Za svoju vojnov\u00fa slu\u017ebu bol pov\u00fd\u0161en\u00fd do hodnosti podporu\u010d\u00edka a vyznamenan\u00fd Kr\u00ed\u017eom za stato\u010dnos\u0165.<\/p>\n Po skon\u010den\u00ed vojny dlh\u00e9 roky p\u00f4sobil ako predseda var\u0161avsk\u00e9ho okresu Po\u013esk\u00e9ho zv\u00e4zu d\u00f4stojn\u00edkov v z\u00e1lohe. Po\u010das kr\u00e1tkeho prezidentsk\u00e9ho obdobia Gabriela Narutowicza zast\u00e1val aj funkciu ved\u00faceho ob\u010dianskej kancel\u00e1rie.<\/p>\n V rokoch 1923-1924 viedol advok\u00e1tsku prax. Bol zakladate\u013eom a \u0161\u00e9fredaktorom mesa\u010dn\u00edka \"Palestra\", ktor\u00fd vyd\u00e1va Var\u0161avsk\u00e1 advok\u00e1tska komora. V rokoch 1925 - 1926 bol prokur\u00e1torom Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu a 16. j\u00fana 1926 op\u00e4\u0165 nast\u00fapil na post ved\u00faceho civilnej kancel\u00e1rie prezidenta Ignacyho Mo\u015bcick\u00e9ho. V rokoch 1926 - 1928 zast\u00e1val vo vl\u00e1de J. Pi\u0142sudsk\u00e9ho funkciu \u0161t\u00e1tneho podsekret\u00e1ra na ministerstve spravodlivosti.<\/p>\n Bol ministrom spravodlivosti vo vl\u00e1dach: Kazimierza Bartela a Kazimierza \u015awitalsk\u00e9ho (od decembra 1928 do decembra 1929), vo vl\u00e1de Waleryho Slawka (od marca do augusta 1930) a v druhej vl\u00e1de Pi\u0142sudsk\u00e9ho (od augusta do decembra 1930).<\/p>\n Poslanec Sejmu 3. volebn\u00e9ho obdobia (1930-1935), zvolen\u00fd z kandid\u00e1tky BBWR vo volebnom obvode \u010d. 5 v Bia\u0142ystoku. P\u00f4sobil ako podpredseda Sejmu. Z\u00e1rove\u0148 bol predsedom pr\u00e1vneho v\u00fdboru a ved\u00facim skupiny dvoch v\u00fdborov: \u00dastavn\u00fd a rokovac\u00ed poriadok. Patril do klubu BBWR, kde bol \u010dlenom predstavenstva, a od konca augusta 1931 - podpredseda.<\/p>\n Intenz\u00edvne pracoval na rev\u00edzii \u00fastavy v rokoch 1931 - 1935. Bol spoluautorom \u00fastavn\u00fdch t\u00e9z a gener\u00e1lnym referentom n\u00e1vrhu z\u00e1kladn\u00e9ho z\u00e1kona v Sejme, ktor\u00fd bol prijat\u00fd a podp\u00edsan\u00fd prezidentom Po\u013eska v roku 1935. Op\u00e4\u0165 bol zvolen\u00fd z listiny BBWR, tentoraz vo volebnom obvode \u010d. 24 v Kielcach, do Sejmu 4. volebn\u00e9ho obdobia 1935 - 1938. 4. okt\u00f3bra 1935 ho Poslaneck\u00e1 snemov\u0148a zvolila za predsedu Sejmu. V posledn\u00fdch rokoch svojej politickej \u010dinnosti sa usiloval o zv\u00fd\u0161enie autority a zabezpe\u010denie zna\u010dnej slobody konania Sejmu, \u010do bolo v\u00fdrazom ist\u00e9ho odporu vo\u010di politike, ktor\u00fa presadzovali Ignacy Mo\u015bcicki a mar\u0161al Edward Rydz-\u015amig\u0142y.<\/p>\n Zomrel 18. j\u00fana 1938 po\u010das v\u00fdkonu funkcie predsedu Sejmu.<\/p>\n Bol autorom mnoh\u00fdch pr\u00e1c o kon\u0161titucionalizme, \u0161t\u00e1tnosti a pr\u00e1ve.<\/p>\n \u0141UKASZ ZEDLEWSKI - autor portr\u00e9tov, absolvent Fakulty ma\u013eby na Akad\u00e9mii v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed vo Var\u0161ave. Diplom s vyznamenan\u00edm z\u00edskal v ateli\u00e9ri ma\u013eby profesora Stanis\u0142awa Baji. V\u00ed\u0165az fin\u00e1lovej desiatky s\u00fa\u0165a\u017ee \"Najv\u00fdraznej\u0161\u00ed mlad\u00fd maliar prv\u00e9ho desa\u0165ro\u010dia 21. storo\u010dia\". (2011). V\u00ed\u0165az v\u00fdstavy Coming Out Best Diplomas na Akad\u00e9mii v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed vo Var\u0161ave (2013). Od roku 2013 pracuje ako asistent na celoplastickom oddelen\u00ed Fakulty konzervovania a re\u0161taurovania umeleck\u00fdch diel Akad\u00e9mie v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed vo Var\u0161ave. V roku 2018 otvoril doktorandsk\u00fa pr\u00e1cu na Akad\u00e9mii v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed vo Var\u0161ave. Venuje sa ma\u013ebe, kresbe a grafike.<\/p>\n<\/a><\/p>\n
(14 II 1919 - 27 XI 1922)<\/strong><\/p>\n<\/a><\/p>\n
(1. XII 1922 - 26. III 1928)<\/strong><\/p>\n<\/a><\/p>\n
(27. III 1928 - 8. XII 1930)<\/strong><\/p>\n<\/a><\/p>\n
(9 X 1930 - 3 X 1935)<\/strong><\/p>\n<\/a><\/p>\n
(4 X 1935 - 18 VI 1938)<\/strong><\/p>\n