Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, 14. februára 1942, sa na rozkaz vrchného veliteľa poľských ozbrojených síl generála Władysława Sikorského podzemný Zväz ozbrojeného boja pôsobiaci v okupovanom Poľsku premenil na Armiu Krajowú (AK), ktorej činnosť patrí k najslávnejším stránkam poľských dejín a ktorá nesmierne prispela k boju za slobodu Európy.

Domobrana bola najlepšie organizovanou a najväčšou podzemnou armádou v okupovanej Európe. Tvorilo ju viac ako dvesto organizácií. Státisíce vojakov, ktorí získali bojové skúsenosti v podmienkach mestskej konšpirácie a partizánskej vojny, sa dokázali postaviť regulárnej armáde v otvorenom boji: najprv počas operácie Búrka - operácie proti Nemcom, ktorá sa začala, keď prvé jednotky Červenej armády vstúpili na územie druhej Poľskej republiky, a potom vo Varšavskom povstaní - najväčšej a najdlhšej povstaleckej bitke okupovanej Európy, ktorá inšpirovala myšlienky a sny slobodných Poliakov na ďalšie polstoročie.

Po skončení druhej svetovej vojny boli vojaci AK prenasledovaní a šikanovaní orgánmi Poľskej ľudovej republiky, odsúdení na dlhoročné väzenie a dokonca aj na smrť.
Po rokoch ozbrojeného boja proti okupantom prišlo aj obdobie boja za pravdu a pamäť. Veľké odhodlanie a viera vo víťazstvo, ktoré ich sprevádzali na bojisku, umožnili zachovať pravdu o Poľsku počas druhej svetovej vojny a nedovolili zničiť pamiatku na svojich spolubojovníkov, ktorí boli zabití, zavraždení a vyhnaní z vlasti.

Dnes je Armija Krajowa nielen symbolom boja za slobodnú a nezávislú republiku, ale aj symbolom najvyšších hodnôt, ako sú statočnosť, vlastenectvo a pripravenosť obetovať sa pre dobro Poľska.

Sejm Poľskej republiky vzdáva hold všetkým vojakom Armie Krajowej a vyjadruje presvedčenie, že ich postoj bude morálnym ukazovateľom pre budúce generácie Poliakov, uvoľní pocit národnej hrdosti a vytvorí puto k vlasti.